Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-82-2014.pdf
PDF · 93.95 KB
No categories available
14CoP/82/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, M., zastúpeného JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 26, Banská Bystrica, proti odporkyni N. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XXX/XX, M., za účasti mal. detí U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec a C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v W. W., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.09.2014, č. k. 31P/62/2014-52, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým maloletý C. Q., nar. XX.XX.XXXX bol na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matky a v súvisiacom výroku o výživnom tak, že maloletý C. Q., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej starostlivosti oboch rodičov U. Q., nar. XX.XX.XXXX a N. Q., nar. XX.XX.XXXX v dvojtýždňových intervaloch, ktorá sa začne realizovať tak, že maloletý C. bude v starostlivosti matky prvé dva celé kalendárne týždne nasledujúce po právoplatnosti rozsudku a u otca vždy nasledujúce celé dva kalendárne týždne po uplynutí starostlivosti matky o maloleté dieťa.
Matka maloletého dieťaťa ako aj otec sú p o v i n n í počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého C. Q. maloletého opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Po ukončení cyklu dvojtýždňovej striedavej starostlivosti je každý z rodičov dieťa p o v i n n ý pripraviť a odovzdať do starostlivosti druhého rodiča pred jeho bydlisko.
Výživné na maloletého C. Q., nar. XX.XX.XXXX počas doby výkonu striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e .
Ostatných výrokov rozsudku okresného súdu s a n e d o t ý k a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľa U. Q., nar. XX.XX.XXXX v W. W. a odporkyne N. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX v W. W., uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo N. a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. XX rozviedol. Maloletého U. Q., nar. XX.XX.XXXX v W. zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou rovnajúcou sa 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca dieťaťa. Maloletého C. Q., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá je oprávnená maloletého opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 70,- Eur, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že v danej veci boli splnené podmienky pre rozvod manželstva rodičov maloletých detí. Keďže spolu s rozvodom manželstva bolo potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, tak okresný súd práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletým deťom upravil. Staršieho syna U. okresný súd zveril do starostlivosti otca, ktorý prejavil svoju vôľu na čas po rozvode žiť s otcom. Pokiaľ ide o maloletého C., tak aj tento prejavil vôľu žiť v domácnosti otca so starším bratom U.. Keďže však okresný súd nezistil pochybenia v starostlivosti tak na strane otca, ako aj matky maloletých detí, vzhľadom na vek maloletého C., tohto zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné. Pri určení výživného matky na maloletého U. prihliadal na to, že matka bola nezamestnaná, a preto jej uložil povinnosť platiť výživné v minimálnej výške, vo výške 30% zo sumy životného minima a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého C. vzhľadom na jeho príjem 70,- Eur mesačne. Styk rodičov s maloletými deťmi neupravil vzhľadom na to, že obidve maloleté deti sa s rodičmi kontaktujú.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Tento napadol rozsudok okresného súdu len vo výroku, ktorým maloletý C. bol na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matky. Žiadal v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že aj maloletý syn C. bude zverený do jeho výchovy a opatery s tým, že matke bude uložená povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa v minimálnej výške. V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu nenapadol. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že pri rozhodovaní okresný súd prihliadol pri zverení maloletého C. do starostlivosti matke len na jeho vek, pričom neprihliadol na tú okolnosť, že maloletý C. prejavil svoju vôľu byť vo výchove otca, teda navrhovateľa spolu so starším bratom, keďže majú medzi sebou veľmi dobrý vzťah a maloletý C. si vyžaduje aj bratovu prítomnosť. Navrhovateľ má vytvorené podmienky pre to, aby mohol riadne zabezpečiť výchovu a starostlivosť pre obidve maloleté deti. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.
Na odvolanie navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa ako matka maloletého C., ktorej maloleté dieťa bolo zverené do výchovy tak, že navrhla rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že medzi matkou a maloletým C. je vytvorený veľmi dobrý vzťah a aj keď maloletý C. dochádza do domácnosti otca, kde sa stretáva so starším bratom U., tak sa vracia do domácnosti matky, a preto nie je pravdivé tvrdenie otca, že by sa do jej domácnosti vrátiť nechcel. Rozhodnutie okresného súdu preto považovala za vecne správne.
K podanému odvolaniu navrhovateľa - otca maloletého dieťaťa sa vyjadril aj opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý žiadal, aby v napadnutom výroku krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzal z toho, že bol vykonaný pohovor s obidvomi maloletými deťmi, pričom starší brat U. prejavil vôľu byť u otca a byť spolu s maloletým C., pričom aj maloletý C. vyjadril túžbu byť spoločne s bratom a pokiaľ s ním nie je, tak mu je smutno. Opatrovník bol teda toho názoru, že maloleté deti nie sú s ich rozdelením vysporiadané, čo nepriaznivo vplýva na ich vývoj. K podanému vyjadreniu opatrovníka maloletých detí boli pripojené aj úradné záznamy, ktoré boli vykonané v rámci pohovoru s maloletými deťmi.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a tento po doplnení dokazovania v zmysle § 220 O.s.p. zmenil.
Z obsahu podaného odvolania otca maloletých detí - navrhovateľa vyplynulo, že tento podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu len do výroku, ktorým maloletý C. Q., nar. XX.XX.XXXX bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, ako aj v súvisiacom výroku o výživnom.
Odvolaním navrhovateľa do výrokov rozsudku okresného súdu, ktorými bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloletý U. Q., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do výchovy otca a matke bola uložená povinnosť platiť na maloletého U. výživné, napadnuté neboli. V uvedených výrokoch rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť a krajský súd preto v uvedených výrokoch rozsudok okresného súdu nepreskúmaval. Na základe podaného odvolania otca maloletých detí preskúmaval krajský súd len rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým maloletý C. bol na čas po rozvode zverený do
výchovy matky a v súvisiacom výroku, ktorým otcovi maloletého dieťaťa bola uložená povinnosť platiť výživné.
Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do výchovy na čas po rozvode, tak už na poslednom pojednávaní bolo zrejmé, že starší syn U. Q., nar. XX.XX.XXXX prejavil vôľu byť na čas po rozvode zverený do výchovy otca. Už v tom čase bolo konštatované, že rodičia maloletých detí žijú v jednej obci, pričom maloleté deti sa navzájom stretávajú, pričom aj stretávanie detí bolo bezproblémové. Otec preto nechal na zváženie súdu, či aj mladší syn C. by nemal byť zverený do jeho výchovy a opatery, keďže deti trávia veľa času spoločne. Matka maloletého dieťaťa nemala námietku proti tomu, aby starší syn U. bol na čas po rozvode zverený do výchovy otca. Navrhla, aby maloleté deti boli rozdelené tak, že starší syn U. bol zverený do výchovy a opatery otca a mladší syn C. do jej výchovy, pretože bývajú v jednej obci a deti sa navzájom stretávajú.
Takýto návrh bol podaný aj zo strany opatrovníka maloletých detí. Preto aj z dôvodov rozhodnutia okresného súdu logicky vyplýva, že aj vzhľadom na vek maloletého C. sa okresný súd priklonil k tomu, aby v danom prípade bol starší syn U. Q., nar. XX.XX.XXXX zverený do výchovy otca a mladší syn C., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do výchovy matky.
Na základe podaného odvolania navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu dospel opatrovník maloletých detí k záveru, že aj po vykonaní pohovoru s nimi, maloleté deti nie sú vysporiadané s ich rozdelením na čas po rozvode ich rodičov. Bol vykonaný preto aj pohovor s maloletými deťmi, ktorý je pripojený k podanému vyjadreniu opatrovníka maloletých detí, a to dňa 20.10.2014, teda po rozhodnutí okresného súdu v danej veci. U. Q. pred opatrovníkom uviedol, že chce, aby maloletý C. býval u otca, kde majú spoločnú detskú izbu a každý má svoju posteľ. Chcel, aby celá rodina bola pokope a mal obavu, že ak by aj maloletý C. zostal bývať s otcom, tak by bola mama veľmi smutná. Maloletý C. Q. uviedol, že často chodí aj k otcovi a chcel by byť s ockom a bračekom O.. U otca sa mu páči a keby si mohol vybrať, tak by bol radšej s bratom O..
V súvislosti s vyjadreniami obidvoch maloletých detí pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v W. W. otec poukázal na súrodenecké väzby medzi obidvomi maloletými deťmi, a preto by bolo v ich záujme, aby na čas po rozvode obidve maloleté deti boli spolu, a teda boli zverené obidve do výchovy a opatery jeho ako otca.
Vzhľadom na to, že po rozhodnutí okresného súdu s poukazom na súrodenecké väzby medzi obidvomi maloletými deťmi bolo sporné, u ktorého z rodičov by bolo vhodnejšie výchovné prostredie pre maloletého C. a táto otázka aj na odvolacom pojednávaní zostala sporná, tak krajský súd v danej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca P.. C. A.. Krajský súd znalcovi uložil, aby sa oboznámil s obsahom celého spisu, vykonal pohovor s maloletým C., ako aj s rodičmi maloletého dieťaťa, aby tak mohol posúdiť aktuálny stav starostlivosti o maloleté dieťa zo strany rodičov, ako aj vzťah maloletého dieťaťa k obidvom rodičom a najmä aj súrodenecký vzťah k maloletému U. Q., a to najmä z pohľadu, či tento vzhľadom na intenzitu tejto väzby by mohol byť dôvodom pre to, aby maloletý C. nemohol byť zverený do výchovy matky, aj keď by matka mala k tomu vytvorené podmienky pre jeho výchovu.
Znalec vypracoval znalecký posudok, ktorý doručil krajskému súdu dňa 14.09.2015. Zo záveru znaleckého posudku znalca vyplýva, že na základe psychologického vyšetrenia, ako aj ostatných informácií je zrejmé, že tak u maloletého U., ako aj u maloletého C. je dobre vytvorený vzťah k otcovi aj k matke. Rovnako je dobre vytvorený aj ich vzájomný súrodenecký vzťah, ako aj vzťah obidvoch rodičov k maloletým deťom. Aj keď z vyšetrenia rodičov maloletých detí je zrejmé, že ide o odlišne ladené osobnosti, tak u každého z nich sú také podmienky, ktoré umožňujú starostlivosť a výchovu maloletých detí. Každý z rodičov totiž môže zo svojej otcovskej a materskej role pozitívne vplývať na zdravý vývoj osobnosti maloletých detí. Znalec videl len problém vo vzájomnej komunikácii rodičov. Poukázal na to, že na strane matky je väčšia ochota a schopnosť rešpektovať úlohu otca pre deti a potrebu ich kontaktu s ním, na strane otca je táto ochota a otvorenosť malá. Poukázal na to, že u maloletého U. je dôležité zohľadniť jeho voľbu bývania u otca s tým, že je potrebné ponechať dostatočný priestor na to, aby sa mohol kontaktovať aj s matkou. Pokiaľ ide o maloletého C., tak u tohto bolo badateľné rozporné prežívanie súčasnej rodinnej situácie, čo sa odzrkadľuje u neho v určitom vytesňovaní a vyhýbaní sa priamemu vyjadreniu postoja, citov a emócií týkajúcich sa rodičov. Vyhýba sa negatívnym
hodnoteniam, či výpovediam, ktoré by mohli smerovať v neprospech otca, či matky a naopak, voči bratovi takýto vnútorný konflikt nemá a správal sa spontánnejšie. Keďže vzhľadom k veku, dieťa nie je schopné racionálne zaujať postoj a hodnotiť jednotlivé fakty, informácie, postoje rodičov, je vystavené konfrontácii, kde proti sebe stoja jeho pozitívne city voči jednému, či druhému rodičovi a negatívne hodnotenia a postoje rodičov voči sebe navzájom. Toto u dieťaťa vyvoláva neistotu a zmätok a dieťa sa preto v tomto veku nedokáže adekvátne rozhodnúť pre preferenciu jedného rodiča, nakoľko s obidvomi má vytvorený dobrý citový vzťah. Práve vzťah a kontakt s každým rodičom mu dáva priestor a podnety na osobnostný rozvoj v oblasti sociálnej, citovej a emočnej. Znalec preto zaujal záver, že sa javí ako vhodný spôsob starostlivosti o dieťa striedavá starostlivosť, ktorá by v záujme dieťaťa zabezpečovala primerané výchovné pôsobenie a vplyv tak zo strany otca, ako aj zo strany matky a ako vhodný interval navrhoval znalec dvojtýždňové striedanie starostlivosti. Aj počas tohto intervalu však považoval za vhodné rešpektovať prianie dieťaťa sa na nejaký čas stretnúť s rodičom, u ktorého nebude práve v osobnej starostlivosti. Taktiež považoval za potrebné zachovanie primeraného kontaktu so starším bratom U.. Poukázal však na to, že vzhľadom k vekovému rozdielu nie je tento vplyv natoľko významný ako rovnomerný kontakt s otcom a matkou. Pri dvojtýždňovej striedavej starostlivosti by bol maloletý C. aj v dostatočnom kontakte so svojim bratom U..
Znalecký posudok znalca bol doručený obidvom účastníkom konania, teda tak otcovi maloletého dieťaťa, ako aj matke. Matka maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku poukázala na to, že by mala maloletého C. najradšej vo svojej osobnej starostlivosti, avšak poukázala na to, že sa nebráni ani navrhnutému riešeniu znalca, ktorý navrhol striedavú starostlivosť o maloletého C. v dvojtýždňovom intervale.
Otec vzniesol písomné námietky proti znaleckému posudku, na ktoré znalec odpovedal písomne, ale aj pri vypočutí na pojednávaní pred krajským súdom.
Znalec zotrval na závere svojho znaleckého posudku, teda na tom, že za daného stavu je najvhodnejšia striedavá starostlivosť o maloleté dieťa v dvojtýždňových intervaloch, pretože takýmto spôsobom bude zabezpečený nielen kontakt maloletého C. so starším bratom U., ale zachová sa aj pozitívny vzťah maloletého dieťaťa, ktorý má jednak vo vzťahu k otcovi, ako aj k matke.
Vzhľadom na podaný znalecký posudok znalca, ako aj jeho výsluch na pojednávaní odvolacieho súdu a záver tam vyslovený, sa aj opatrovníčka maloletého dieťaťa stotožnila so záverom znaleckého posudku a tiež navrhla, aby maloletý C. bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, ako to navrhoval znalec v znaleckom posudku, ako aj na pojednávaní krajského súdu.
Na základe doplneného dokazovania odborným znaleckým posudkom, z ktorého vyplynulo, že maloletý C. má veľmi dobrý vzťah tak k otcovi, ako aj k matke, ale aj dobrý vzťah k svojmu staršiemu bratovi U., je vhodné, aby maloletý C. Q., nar. XX.XX.XXXX bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Krajský súd preto prihliadol na ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, lebo tak otec maloletého dieťaťa, ako aj matka maloletého dieťaťa mali záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, pričom v danom prípade boli splnené aj podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, pretože obaja rodičia maloletých detí žijú v jednej obci a maloleté deti sa kontaktujú. Už aj táto okolnosť bola ako predurčujúca pre to, aby v danom prípade bolo možné pristúpiť k striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté dieťa. Takýmto spôsobom budú zachované u maloletého C. väzby nielen k otcovi a matke, ale aj k staršiemu bratovi U.. Aj podľa názoru znalca, ak obaja rodičia majú záujem o maloleté dieťa, tak toto bude obohacovať maloleté dieťa jednak zo strany otca, ako aj zo strany matky, čo bude pozitívne vplývať na výchovu a rozvoj osobnosti maloletého dieťaťa.
Pokiaľ otec poukazoval na výrazný súrodenecký vzťah medzi maloletým U. a maloletým C., tak v tomto smere poukázal znalec v podanom posudku, že aj keď tento súrodenecký vzťah medzi maloletým C. a U. je dôležitý, nie je však dôležitejší ako vzťah k matke a otcovi.
Za daných okolností bol preto krajský súd toho názoru, že v danom prípade sú vytvorené všetky podmienky pre to, aby bola nariadená striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu a v súlade aj s názorom znalca je takáto striedavá starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa. Obaja rodičia sa tak budú môcť podieľať na výchove maloletého dieťaťa a zaisťovať jeho potreby.
Okolnosť, že matka maloletého dieťaťa po rozvode manželstva a odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti do domácnosti svojej matky, nemá vytvorené také podmienky pre výchovu ako otec maloletého dieťaťa, však nemôže byť dôvodom toho, aby maloleté dieťa bolo odňaté z výchovy a opatery matke, ak na jej strane neboli vo výchove zistené nedostatky a medzi matkou a dieťaťom je vytvorený veľmi pozitívny vzájomný vzťah.
Všetky vyššie uvedené okolnosti krajský súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil, a preto rozhodol o striedavej starostlivosti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu.
Počas doby výkonu osobnej starostlivosti krajský súd vyživovaciu povinnosť ani jedného z rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu neurčoval, a to z dôvodu, že majú zhruba rovnaké zárobkové pomery a môžu teda primerane zabezpečovať starostlivosť a potreby o maloleté dieťa.
Rodičia na pojednávaní odvolacieho súdu, pokiaľ ide o styk každého z rodičov počas doby, keď bude dieťa v starostlivosti druhého rodiča, preferovali dohodu pred súdnym rozhodnutím. Z tohto dôvodu preto krajský súd styk obidvoch rodičov s maloletým dieťaťom na túto dobu neupravoval.
Krajský súd len poukazuje na to, že aj keď sa súd snaží svojim rozhodnutím nájsť optimálne riešenie pre výchovu maloletého dieťaťa na čas po rozvode, tak v konečnom dôsledku je len na rodičoch maloletého dieťaťa, akým spôsobom zabezpečia realizáciu súdneho rozhodnutia. Preto v záujme maloletého dieťaťa a jeho výchovy a ďalšieho formovania osobnosti aj po rozvode manželstva by si mali vytvárať postupne nadštandardné vzťahy, aby aj napriek súdnemu rozhodnutiu optimálne zabezpečili výchovu maloletého dieťaťa, a to aj nad rámec daný súdnym rozhodnutím, ak je to dané záujmom maloletého dieťaťa. Je preto aj v záujme maloletého dieťaťa, aby rodičia zlepšili svoju vzájomnú komunikáciu, na čo poukázal aj znalec vo svojom znaleckom posudku tak, aby sa to pozitívne prejavilo v ich vzťahoch a následne vo vzťahu k maloletému dieťaťu a dieťa to pozitívne vnímalo takým spôsobom, ako by nebolo súdneho rozhodnutia v danej veci.
Krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pokiaľ by v budúcnosti došlo k takej zmene pomerov, ktorá by vyžadovala zmenu súdneho rozhodnutia v otázke úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, tak každý z rodičov môže podať na súd návrh na zmenu súdneho rozhodnutia, ale len vtedy, keby došlo k podstatnej zmene pomerov oproti stavu, keď bol vydávaný rozsudok o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 . Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.