Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-887-2011.pdf
PDF · 63.75 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16Er/887/2011
Uznesenie
Okresný súd Č. v exekučnej veci oprávneného: Z. A. N., IČO: XX XXX XXX, pobočka Č., Š. XXXX, Č. proti povinnému: A. U., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. XXX/XX, Č., zomrel dňa XX.X.XXXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 283,30 € a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Okresnom súde Č. pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX a u povereného súdneho exekútora pod č. I. XXXXX/XXXX z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
V uvedenej exekučnej veci vydal súd dňa XX.X.XXXX poverenie č. XXXX XXXXXX * pre súdneho exekútora: O.. O. Z..
Dňa XX.XX.XXXX bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel počas exekúcie, t.j. dňa XX.X.XXXX a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ zomrel a nezanechal žiaden majetok. Súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Súd mal z uznesenia Okresného súdu v Č. č.k. XD/XX/XXXX-XX W.. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX a vykonateľnosť dňa X.X.XXXX, preukázané, že povinný zomrel v priebehu exekučného konania (exekučné konanie začalo dňa XX.X.XXXX a povinný zomrel dňa XX.X.XXXX) a tiež, že dedičské konanie po poručiteľovi - povinnému bolo zastavené podľa § 175h ods.1 O.s.p. z dôvodu, že poručiteľ - povinný nezanechal žiaden majetok.
Povinnosti z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností; veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekučného konania opierajúc sa o ustanovenie § 57 ods.1, písm.
h) EP, podľa ktorého ak majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd exekučné konanie zastaví. Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd exekúciu zastavil opierajúc sa o ustanovenie § 57 ods.1 písm. h) EP, podľa ktorého ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu zastaví, teda dôvodom pre zastavenie exekúcie bola nemajetnosť zomrelého povinného.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
1) Proti výroku č. I je prípustné odvolanie (§58 ods. 4 EP v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie).
2) Proti výroku č. II. nie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 6 EP, § 243b ods. 3 EP v znení účinnom ku dňu rozhodovania).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podané odvolanie musí spĺňať náležitosti § 205 O. s. p. - všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.