Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/1693/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: X/: S.. L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX/X, XXX XX V. E., X/: S.. O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX/X, XXX XX V. E., obaja právne zast.: Lichner Legal s. r. o., so sídlom AK Legionárska 7451/4, 911 01 Trenčín, IČO: 47 246 804, proti povinnému: Y. R., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX T., právne zast.: JUDr. Martou Rybárovovou, advokátkou, so sídlom AK v Trenčíne, Jilemnického 2, o vymoženie 12 500 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Petrom Stanom, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 00 Trnava, pod sp. zn. 262EX 528/21, ktorého zastupuje JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom P. Pázmaňa 49/3, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 12.04.2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo výške 272,39 EUR, ktoré budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.04.2022 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení, za použitia ustanovení , a , a , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , (ďalej len „“) konštatoval, že návrh povinného bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a nie je dôvodný. Povinný na svoju obranu uviedol, že voči exekučnému titulu podal dovolanie, k čomu vyšší súdny úradník poukázal, že dovolanie nemá suspenzívne účinky, teda podanie dovolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Zákon síce umožňuje dovolaciemu súdu na základe návrhu dovolateľa odložiť vykonateľnosť alebo právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú na to splnené podmienky, avšak z návrhu povinného na zastavenie exekúcie ani zo samotného dovolania, ktoré povinný priložil k návrhu na zastavenie exekúcie, nevyplýva, že by takýto návrh spolu s dovolaním povinný podal. Napriek tomu, ani samotný návrh na odklad vykonateľnosti nemá žiaden účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to až do času kým dovolací súd o tomto návrhu rozhodne. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zostali nezmenené. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie

nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto vyšší súdny úradník podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný a podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ho zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.

2/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že pri odôvodnení rozhodnutia súdu, bolo poukázané iba na jeho súlad s Exekučným poriadkom. Konajúci súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevzal do úvahy ďalšie zásadné právne predpisy, a to Ústavu SR, vrátane ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd v znení Rímskeho protokolu č. 11 a Európsky dohovor o ľudských právach. V tomto konaní sa okresný súd, v rozpore s SR, vzdal svojej zákonnej právomoci a vôbec neskúmal rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie z pohľadu základných ľudských práv a slobôd, ktorým je spravodlivosť sui generis a zároveň právo na spravodlivý proces. Podľa čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené. Exekučný súd mal povinnosť zaoberať sa nielen procesnou stránkou stanovenou Exekučným poriadkom, ale mal prihliadať aj na princíp spravodlivého procesu a ochranu základných práv a právom chránených záujmov povinného. Ten je totiž vždy postavený (aj) nad zásadami exekučného procesu. Súd preto musí skúmať či listiny, ktoré mu boli predložené, sú v prvom rade spravodlivé, a to v akomkoľvek štádiu konania. Suma nájmu 10 násobne vyššia než je nájomné v čase a mieste obvyklé, je preto podľa čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd v zmení Rímskemu protokolu č. 11, podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj podľa , v priamom rozpore s uvedenými ustanoveniami platných právnych predpisov. Oprávnení 1/, 2/ si v tomto prípade svojvoľne a jednostranne stanovili neprimerane vysokú výšku nájomného, ktorú povinný ani pri najvyššej snahe, nemohol objektívne a pravidelne dlhodobo uhrádzať. Tým sa zároveň podľa , dostal do nápadne nevýhodného postavenia. Tvrdenie súdu v napadnutom uznesení, že povinný pre zastavenie exekúcie nepredložil žiadny vecný dôkaz, odmietol povinný tým, že vecným dôkazom jeho tvrdení, je aktuálny znalecký posudok, predložený na konanie prvostupňového súdu, ktorý jasne stanovuje cenu nájmu 10-násobne nižšiu než akú si stanovili oprávnení. Exekúcia ako výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku nemôže byť konečným riešením, pokiaľ sa prieči medzinárodným normám a naviac aj princípu a inštitútu spravodlivosti, predstavujúcej nadstavbu právneho poriadku ako celku. Ďalším nie menej závažným dôvodom podania sťažnosti, je podané dovolanie na NS SR, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, takže exekúcia na vymoženie peňažnej pohľadávky by de facto aj de iure predchádzala rozhodnutiu NS SR o dovolaní, čo povinný považuje za absolútne neprípustné s poukazom na a . Je zrejmé, že v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý vo svojej podstate nie je dovolený. Ani v rámci exekučného konania, nesmie súd opomenúť skúmať zásadný dovolací dôvod, ktorým je oprávnenými 1/, 2/ stanovené a na povinnom vymáhané nájomné, rádovo 10-násobne vyššie, než je (bolo) nájomné v čase a mieste obvyklé. Vo všetkých doterajších podaniach povinného, vrátane spomenutého dovolania na NS SR, povinný nerozporuje inštitút nájmu ako takého, ale jeho výšku, s ktorou sa osobitne súd 2. inštancie ako s podstatou sporu, vonkoncom nevysporiadal. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti preto navrhol, aby súd uznesenie zrušil a exekučné konanie zastavil.

3/ Oprávnení považovali napadnuté uznesenie za vecne správne a zákonné. Súd správne konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie bol zaslaný a doručený exekútorovi až po uplynutí zákonnej lehoty. Aj v prípade, že by bol tento doručený v zákonnej lehote je tento nedôvodný, nakoľko v návrhu, ani sťažnosti neuvádza žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by bolo možné predmetné exekučné konanie zastaviť. Povinný sa len predmetným návrhom, resp. sťažnosťou snaží oddialiť výkon exekúcie, ktorá je vykonávaná na základe platného a vykonateľného exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhli, aby súd sťažnosť v zmysle ako nedôvodnú zamietol. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov exekučného konania.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

11/ Vyšší súdny úradník správne posúdil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je návrhom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda návrhom podanom po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tieto skutočnosti preukazuje doručenka, podľa ktorej bolo upovedomenie povinnému doručené dňa 28.06.2021, a ten podal návrh na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi až dňa 21.03.2022. Tieto zistenia nakoniec v sťažnosti nerozporoval ani samotný povinný. Tvrdil však, že aj po uplynutí lehoty uvedenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sú dôvody ním uvádzané relevantnými pre zastavenie exekúcie.

12/ Platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, čo je zároveň zákonným vyjadrením koncentračnej zásady uplatňovanej v exekučnom konaní, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.

13/ Vzhľadom k tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdom vyhodnotený ako návrh podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, tvrdenia povinného boli limitované tým, že v ňom mohol uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o

začatí exekúcie. Premietnutím na prejednávanú vec súd všetky tvrdenia povinného, a to konkrétne podané dovolanie (a s tým súvisiacu neprimeranosť a nespravodlivosť výšky nájomného), vyhodnotil ako tvrdenia, ktoré mohol povinný tvrdiť v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (bez ohľadu na dôvodnosť takých tvrdení). Je bez akýchkoľvek pochýb, že otázka primeranosti vymáhaného nároku, nemohla nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale musela tu byť už v čase rozhodnutia súdu, ktorý exekučný titul vydal. Rovnako tvrdenie o podanom dovolaní z 05.07.2021, nebolo uplatnené včas, keďže upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 28.06.2021 a uvedené dovolanie bolo vyhotovené v dobe, kedy povinnému plynula lehota 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Preto treba prisvedčiť záveru vyššieho súdneho úradníka, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom po 9 mesiacoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom namietal také skutočnosti, ktoré mohol uplatniť už skôr (podaním návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku), nemôžu mať za následok zastavenie exekúcie.

14/ Len pre úplnosť súd dodáva, že bez ohľadu včasnosť tvrdenia povinného o podanom dovolaní, platí, že samotné podanie dovolania nemožno považovať za zákonný dôvod zastavenia exekúcie. Hoci zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, - Komentár, . vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. S určitosťou však medzi ne nemožno zaradiť podanie dovolania voči právoplatnému a vykonateľnému rozsudku, a to najmä s ohľadom na nemožnosť vopred určiť výsledok konania pred dovolacím súdom. Pokiaľ by dovolací súd dovolanie zamietol, zastavenie exekúcie by sa ukázalo ako nedôvodné. Až v prípade, že by výsledkom konania dovolacieho súdu bolo rozhodnutie, ktorým by bolo dovolaniu vyhovené, t.j. exekučný titul by bol zrušený, resp. zmenený, nastala by právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie, avšak nie podľa Exekučného poriadku, ale podľa Exekučného poriadku (zrušenie exekučného titulu). Aj v zmysle konštantnej judikatúry podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. -70 z 19.05.2004). Rozhodnutie dovolacieho súdu o tom, či bude exekučný titul zrušený alebo bude dovolanie zamietnuté, prípadne odmietnuté, je v tomto štádiu neisté, nie je vopred možné ustáliť záver, že povinný bude v dovolacom konaní alebo v konaní pred ústavným súdom úspešný. Preto nemôže podanie dovolania v tomto štádiu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie.

15/ Podobne ako nesprávnu vyhodnotil súd obranu povinného o povinnosti exekučného súdu zaoberať sa nielen procesnou stránkou stanovenou Exekučným poriadkom, ale aj princípom spravodlivého procesu a ochrany základných práv a právom chránených záujmov povinného, keď mal prihliadať na neprimeranú výšku nájomného priznanú exekučným titulom. V zmysle ustálenej praxe a ustanovení Exekučného poriadku totiž exekučný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu exekučným titulom vydaným v základnom konaní, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, je exekučný súd viazaný (porovnaj R 102/1998) a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Rozhodnutie orgánu verejnej moci nie je právnym úkonom (právnym úkonom v súkromnoprávnych vzťahoch sa rozumie prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy spájajú s týmto prejavom), ale výsledkom jeho rozhodovacej činnosti, zverenej mu zákonom, preto ho nemožno označiť za neplatný právny úkon. V zmysle je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu záväzné pre strany, ako aj pre všetky orgány verejnej moci, vrátane exekučného súdu. Preto relevancia tvrdenia o neprimeranej výške vymáhaného nároku, vrátane preukazovania skutočnej výšky znaleckým posudkom, skončila vydaním rozhodnutia, ktoré je v tejto veci exekučným titulom a exekučný súd nie je oprávnený ju nijako revidovať, ani sa zaoberať dovolaním, ktoré povinný podal voči právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu (exekučnému titulu). Uvedené vyplýva i z cieľa

exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Pokiaľ povinný argumentoval princípom spravodlivého procesu a ochranou svojich základných práv a právom chránených záujmov, súd poukazuje na to, že v exekučnom konaní (tak ako v každom civilnom procese v zmysle základných princípov ) platí, že účastníci majú rovné postavenie, a teda zákon chráni záujmy účastníkov stojacich na strane povinného rovnako ako záujmy účastníkov stojacich na strane oprávneného. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. z 13.07.2000 sa „výkon vykonateľného rozhodnutia súdu musí považovať za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle SR, inak záruky, ktorými toto ustanovenie v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy SR vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý proces“, by stratili svoj dôvod na existenciu v . Preto právo na súdnu ochranu zaručené v SR sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne“. Oprávnení, v prospech ktorých už bola exekúcia nariadená, a ktorí disponujú vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ktorého vykonateľnosť nebola dovolaním odložená (povinný takú skutočnosť netvrdil, ani nepreukazoval) majú právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie ich nároku neodďaľovalo.

16/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, sudca podľa ustanovenia zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vydanom vyšším súdnym úradníkom sp. zn. zo dňa 12.04.2022 ako nedôvodnú.

17/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

20/ Súd pri trovách v exekučnom konaní nepostupuje ex offo, ale len na návrh účastníka konania. Platí to tak pri návrhu na začatie konania, ako aj v ďalšom štádiu - v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Preto sudca rozhodoval len o trovách sťažnostného konania. Právny zástupca oprávnených, ktorí boli v sťažnostnom konaní úspešní, si v rámci vyjadrenia k sťažnosti povinného uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré však nevyčíslil. v ustanovení definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Nakoľko však neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, sudca priznal oprávnenému náhradu konania vyplývajúcich zo spisu. Oprávnení boli v konaní zastúpení právnym zástupcom (advokátom), pričom im za vyjadrenie k sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikli výdavky za toto vyjadrenie. Vychádzajúc z predmetu exekučného konania (12 500 EUR), priznal sudca oprávneným 199a ods. 1, v spojení s , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k sťažnosti odmenu vo výške 215,36 EUR (ktorá je pri zastupovaní dvoch osôb 143,57 EUR + 71,79 EUR ako 50% zníženie odmeny pri zastupovaní každej ďalšej osoby) a 11,63 EUR

ako režijný paušál za rok 2022 + 20% DPH (45,40 EUR). Trovy exekúcie oprávnených za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 272,39 EUR priznané im týmto rozhodnutím budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).