Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-35-2022.pdf
PDF · 120.09 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. G., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. B., dieťa rodičov: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., R.. P.. Y. XXXX/XX, t.č. X. B., V.. Y. XX, v konaní zastúpená: Mgr. RNDr. Mária Zacharová, PhD., advokátka, so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7 a H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X. B., V.. Y. XXXX/XX, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, zastúpená: JUDr. Ing. Petra Štofková, advokátka, o návrhu matky na zmenu styku otca s maloletým dieťaťom a zvýšenie výživného a o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. marca 2022 č. k. 11P/77/2021-285, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 15. marca 2022 č. k. 11P/77/2021-285 (napadnutý rozsudok) I. návrh matky na zmenu styku otca s maloletým dieťaťom: G. G., nar. XX.X.XXXX zamietol, II. návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zamietol, III. návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa zamietol, IV. určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka sa návrhom podaným dňa 10.6.2021 domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Žiadala, aby bol otec oprávnený stýkať sa s maloletou G. G. každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň počas pracovných dní dve popoludnia po dohode rodičov od 15.00 hod. do 18.00 hod. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov, táto môže zostať zachovaná ako bolo rodičmi dohodnuté pri poslednej úprave. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že dohoda rodičov o úprave styku vychádzala z predpokladu, že si otec bude vedieť prispôsobiť pracovné povinnosti tak, aby sa v dohodnutom čase mohol osobne starať o ich dcéru. Toto sa však nestalo, otec si dcéru síce vyzdvihuje, ale pravidelne sa stáva, že v čase, kedy by sa mal o dcéru starať, je v práci a dcéru zoberie k svojej matke, ktorá žije v G. S. alebo je v starostlivosti jeho terajšej partnerky. Od septembra 2021 dcéra nastupuje do prvého ročníka základnej školy. Keď dcéra začne školskú dochádzku, bude potrebovať stabilné prostredie, v ktorom by sa pri tak veľkej zmene mohla v pokoji pripravovať a učiť. Striedanie domácností rodičov počas pracovného týždňa preto už neprichádza do úvahy a už vôbec nie tak, že si dcéra so sebou bude nosiť vždy všetky školské pomôcky. Striedanie domácností dcéru už teraz nadmieru zaťažuje. Matka uviedla, že je zamestnaná od 8.2.2021 a každý deň vie dcéru odniesť ráno
do školy a poobede vyzdvihnúť. Otec má novú rodinu. Terajšia partnerka otca sa nasťahovala k nemu do domácnosti aj spolu so svojim R. ročným synom a spoločne majú ďalšie dieťa. Túto zmenu dcéra veľmi zle znášala. Pobyt v domácnosti otca, kde sa cíti odstrčená, dcéru stresuje, preto nie je vhodné, aby tam prespávala aj počas dní, keď bude mať školu.
3. Následne sa matka návrhom podaným dňa 11.3.2022 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodovania súdu nastala výrazná zmena pomerov a to vo vzťahu k odôvodneným výdavkov na dieťa. Maloletá začala navštevovať základnú školu s čím sa spájajú vyššie náklady. Od poslednej úpravy aj uplynul čas, maloleté dieťa rastie a vyvíja sa. Otcov príjem sa zvýšil. Okrem toho prišlo k zvyšovaniu cien za energie, benzín a potraviny, čo sa odrazilo vo vyšších nákladoch matky. U matky prišlo aj k zvýšeniu nájomného. Na pojednávaniach matka uviedla, že trvá na podanom návrhu, aby bol zmenený styk otca s dieťaťom na párny týždeň od piatku do nedele a na nepárny týždeň dve popoludnia podľa dohody rodičov. Dôvodom návrhu je to, že chce pre svoju dcéru stabilitu, chce, aby sa riadne učila, aby mala kľud, u nej má všetko zabezpečené. Dcéra sa tiež tak vyjadrila, do školy sa tešila, všetky školské potreby spolu vyberali. Maloletá nastúpila do prvého ročníka Základnej školy P. X. B.. Matka uviedla, že otec sa s maloletou stýka v zmysle poslednej dohody rodičov od štvrtka do pondelka rána a potom druhý týždeň od stredy do piatka. Zatiaľ nemala žiadne signalizácie zo školy, že by maloletá nebola pripravená do školy. Matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, jej pracovná doba bola doteraz od 7.30 hod. do 16.00 hod. a od októbra bude mať zmenenú pracovnú dobu od 7.00 hod. do 15.30 hod. Jej mesačný zárobok je 700 eur, z čoho však musí zaplatiť v hotovosti stravné lístky, čo je asi 30 až 40 eur mesačne. Poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 25,50 eura mesačne, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Iný príjem nemá. Býva s maloletou v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie sú mesačne nájomné 165 eur, 17 eur elektrinu, plyn 4 eurá a 4,64 eura TV. Platí si telefón, v čom je zahrnutý aj internet a káblová TV, spolu 62 eur mesačne. Okrem toho spláca hypotekárny úver, ktorý si brala na kúpu bytu a ktorý spláca po 140 eur mesačne. Iné splátky nemá. Iný nehnuteľný majetok nevlastní, vlastní motorové vozidlo značky Y., ktoré má 18 rokov. Matka uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na striedavú starostlivosť, hoci styk by nebol zmenený, pretože podľa jej názoru nie je dobré, aby v strede týždňa sa striedala a bola u nej aj u otca. Maloletá sa sťažuje na partnerku otca, rozpráva, že ju udrela, dáva ju kľačať a že otec sa jej nikdy nezastane. Po nástupe do školy sa dcéra vyjadrila, že chce byť viacej u nej. So zrušením alebo znížením výživného matka nesúhlasí, pretože doteraz s tým nebol problém. Otec kupuje maloletej oblečenie, čo však nikto od neho nežiadal. Ona maloletej dokáže všetko zabezpečiť.
4. Otec podal dňa 31.8.2021 protinávrh, v ktorom žiadal, aby súd zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloleté dieťa bude v starostlivosti otca každý párny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 7.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do nasledujúceho piatku do 18.00 hod. a v starostlivosti matky každý nepárny týždeň od pondelka od 7.00 hod. do nasledujúcej stredy do 16.00 hod. a rovnako v nepárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nasledujúceho štvrtka v párnom týždni do 18.00 hod. Okrem toho otec navrhoval úpravu sviatkov, prázdnin. Výživné určené nebude. Svoj návrh odôvodnil tým, že od času, kedy rodičia nežijú v jednej domácnosti otec si prácu prispôsobuje v čo najväčšom možnom rozsahu práve tomu, aby nemal službu v čase, keď je dcéra u neho. O dcéru sa riadne stará a má záujem sa starať aj do budúcnosti. Otec je J. J. B., pracuje ako J. a z toho dôvodu má pracovný čas nepravidelný. Nie je pravdou, že by si nevedel zariadiť svoje pracovné povinnosti a dcére sa nevenoval, ako to tvrdí matka. Maloletá má u neho v domácnosti kompletne zabezpečené šatstvo, hračky a všetko čo potrebuje, má tam zariadenú detskú izbu. Nevidí žiaden dôvod, prečo by sa mal meniť aktuálny režim stretávania rodičov s maloletou, najmä za situácie, keď je maloletá na tento režim zvyknutá, presne vie, kedy je s mamou a kedy s otcom. Tento režim funguje už dva roky a dcéra je už na takýto režim adaptovaná. Otec poukazuje na to, že režim v akom s matkou v súčasnosti fungujú spĺňa všetky podmienky striedavej osobnej starostlivosti, keď má dcéru prakticky rovnaký počet dní v roku ako matka a zároveň sa rovnakou mierou podieľa aj na výdavkoch na dcéru. Zároveň otec navrhol, aby bola zrušená alebo aspoň znížená jeho vyživovacia povinnosť na sumu 50 eur mesačne, keď má na dcéru rovnaké výdavky ako matka. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej H.. Na pojednávaniach otec uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zmenu styku. Navrhuje styk tak ako to je doteraz s tým, že by to bola striedavá starostlivosť, keďže ten počet dní je približne rovnaký, matka má viacej dní. Pre maloletú to nie je záťaž, pretože si neprenáša nič okrem školskej tašky a učebníc. Bývajú od seba 70 metrov, aj škola je blízko. Čo sa týka poplatkov do škôlky, boli dohodnutí tak, že to bude platiť matka. Čo sa týka nákupu školských potrieb, poslal
matke obrázky tašiek, ktoré sa maloletej páčili, ale nakoniec matka všetky pomôcky zabezpečila, pretože pracuje v takom R., kde sú školské potreby a bolo to lacnejšie. Je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1.570,03 eura, čo je vrátane nadčasov a pohotovosti. Iný príjem nemá. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej H. L., nar. XX.X.XXXX, s matkou maloletej žijú v spoločnej domácnosti. Bývajú v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Ešte s nimi býva aj syn jeho partnerky Z., ktorý má X rokov. Na poslednom pojednávaní otec uviedol, že trvá na striedavej osobnej starostlivosti, navrhuje striedanie po týždni. Nesúhlasí so zvýšením výživného na maloletú, pretože sa výdavky zvýšili aj na jeho strane, čo sa týka bývania. Otec uzatvoril manželstvo dňa X.XX.XXXX. Jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur mesačne. Na maloletého Z. má určené výživné vo výške 200 eur mesačne, otec maloletého je Y.. Otec uviedol, že sa mu zvýšili náklady na bývanie na nájomné 230 eur mesačne, elektrina 31 eur mesačne, ostatné zostalo nezmenené.
5. Kolízna opatrovníčka navrhla, aby styk otca s maloletou zostal i do budúcna v súčasnom aktuálnom režime, ktorý maloletej vyhovuje a ktorý v záverečnej správe referátu poradensko-psychologických služieb v tomto smere odporučila aj psychologička, ktorá sa okrem iného vyjadrila, že maloletá sa na súčasnú formu styku adaptovala a nejaví sa, že by mala problémy zvládať bežné súčasti života ako sú školské aktivity a povinnosti. V tejto súvislosti je toho názoru, že pokiaľ vznikajú problémy so školskými povinnosťami, tak tieto sú výsledkom absentujúcej konštruktívnej komunikácie rodičov, ktorá je z jej pohľadu základným atribútom pre striedavú starostlivosť, ktorá sa týmto vylučuje. Čo sa týka návrhu na zvýšenie výživného, je toho názoru, že rodičia fungujú v režime striedavej osobnej starostlivosti, v žiadnom prípade nespochybňuje, že odkedy bola stanovená výška výživného, sa výdavky na dieťa nezvýšili a preto rozhodnutie o výške výživného ponecháva na zvážení súdu.
6. Súd prvej inštancie na pojednávaní vypočul aj maloleté dieťa G. G., ktorá uviedla, že má R. rokov. Býva s maminou na Y. XX a s tatinom na Y. XX. Nerozprávala sa s rodičmi o tejto veci, mamina aj tatino jej len povedali, aby povedala, čo by ona chcela. Chcela by bývať aj u maminy aj u tatina. Už si zvykla na tento režim a chce to mať takto. U tatina býva F., je to tatinova manželka, už mali svadbu a potom je tam Z., nevlastný brat, má S. rokov a ešte H., ktorá ma E. rok. Hrajú sa s Z. spolu, ale niekedy sa aj pohádajú. U maminky bývajú len ony dve. Ešte má babinu, maminkinu mamu a aj babku - tatinovu. Maloletá uviedla, že chodí do X.G.. triedy. Učí sa angličtinu, chcela by byť zverolekárkou a nechtárkou. Rodičia sa hádajú, ale len niekedy, jej to vadí. F. na nich niekedy kričí, keď neposlúchajú, s F. chodia spolu na nechty.
7. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/208/2018-85 zo dňa 29.3.2019 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa: G. G., nar. XX.X.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matke od 1.3.2019 a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 160 eur mesačne od 1.3.2019. Zároveň súd schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každý párny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 7.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme vo štvrtok v školskom zariadení a v pondelok ju odovzdá do školského zariadenia, ďalej je otec oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v roku od stredy od 16.00 hod. do piatka do 18.00 hod. s tým, že si maloletú v stredu prevezme v školskom zariadení a v piatok večer ju odovzdá matke v mieste jej bydliska, s tým, že táto úprava nebude platiť počas jarných prázdnin, letných prázdnin, veľkonočných sviatkov a vianočných sviatkov. Okrem toho súd upravil styk otca s dieťaťom počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov, letných prázdnin a vianočných sviatkov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2019. Matka v tom čase bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný mesačný čistý príjem bol 520,23 eura. Okrem toho poberala rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 24,34 eura mesačne. Otec v tom čase bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem bol 1.184,- eur. Obaja rodičia boli bez ďalších vyživovacích povinností.
8. Zo správy Základnej školy P. X. B. zo dňa 25.10.2021 mal súd preukázané, že maloletá nastúpila na ich školu v septembri 2021. Podľa ich informácií žije striedavo s matkou i otcom. Maloletá školu navštevuje pravidelne, všetky hodiny má ospravedlnené, na hodiny chodí pripravená, je snaživá a učivo prvého ročníka zvláda veľmi dobre. Domáca príprava na vyučovanie je primeraná. Matka sa zaujíma o výchovno-vyučovacie výsledky svojej dcéry, zúčastnila sa rodičovského združenia na škole aj online triednej schôdze. Otec sa týchto stretnutí nezúčastnil.
9. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. B. zo dňa 21.10.2021 zo šetrenia pomerov u oboch rodičov mal súd preukázané, že matka spolu s maloletou dcérou obývajú G. byt s kuchyňou a príslušenstvom. Predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v osobnom vlastníctve matky dieťaťa. Pre maloleté dieťa je k dispozícii detská izba, vybavenie ktorej je prispôsobené dieťaťu školského veku. Šetrením pomerov na strane otca bolo preukázané, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, so synom manželky otca maloletým Z. L. a spoločným dieťaťom manželov maloletou H. L., nar. XX.X.XXXX. Obývajú V. byt s kuchyňou a príslušenstvom. Maloletá G. počas pobytu u otca má spoločnú izbu s maloletým Z., v ktorej sa nachádza poschodová posteľ pre deti. Majú spoločný písací stôl a príslušenstvo, veľká šatníková skriňa je rozdelená na 2 samostatné časti pre Z. a G.. Maloletá H., spoločná dcéra manželov, spáva so svojimi rodičmi v spálni. Otec dieťaťa so svojou manželkou uvažujú nad väčším bývaním, preto pozerajú a hľadajú stavebné pozemky.
10. Zo správy z poradensko-psychologického procesu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. B. zo dňa 1.3.2022 mal súd preukázané, že odlišné postoje rodičov znemožnili hľadanie spoločnej dohody, s ktorou by obaja súhlasili. Maloletá G. má vybudované pozitívne vzťahy k obidvom rodičom a oboch vníma ako výchovné autority. Obaja rodičia predstavujú pre maloletú rovnako dôležitú súčasť jej života. Prostredie a rodinné zázemie oboch rodičov je pre ňu dôverne známe a predstavuje domov a pocit bezpečia. Dieťa v jej veku je schopné sa bez problémov adaptovať a nepredstavuje pre ňu záťaž pokiaľ nebude negatívne ovplyvňovaná niektorým z rodičov. Maloletá sa adaptovala na rozšírenú formu úpravy styku a nejaví sa, že by mala problémy zvládať bežné súčasti života ako školu a mimoškolské aktivity.
11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere od 8.2.2021, jej priemerný mesačný čistý príjem je 722,06 eura, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 25,88 eura mesačne, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, jeho čistý príjem je 1.570,03 eura. Otec uzatvoril nové manželstvo, jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 eura mesačne. Otec má s manželkou maloleté dieťa: H. L., nar. XX.X.XXXX.
12. S poukazom na § 24 ods. 2, 4, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 18 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine súd prvej inštancie dospel k záveru, že maloletá si po rozchode rodičov zvykla na režim v akom v súčasnej dobe žije, to znamená, že je v starostlivosti matky a s otcom sa pravidelne stretáva. Od posledného rozhodovania súdu o spôsobe stretávania sa otca s maloletým dieťaťom nedošlo k tak závažným zmenám, že by bolo nevyhnutné zmeniť spôsob stretávania sa otca s dieťaťom. Maloletá je na súčasný spôsob stretávania sa s otcom zvyknutá, adaptovala sa na tento spôsob styku, nič na tom nezmenila ani skutočnosť, že maloletá začala od septembra navštevovať základnú školu. Je prirodzené, že narodenie spoločnej dcéry otca a jeho manželky bolo pre maloletú novou skutočnosťou, s ktorou sa musela vyrovnať. Podľa správy z poradensko-psychologického procesu sa na novú situáciu dostatočne adaptovala, maloletú H. má rada a rovnako má rada aj maloletého Z.. Podľa správy zo základnej školy nebolo signalizované, že by maloletá nechodila do školy pripravená alebo že by prejavovala známky psychickej nepohody. Pri výsluchu maloletej, maloletá potvrdila, že jej takýto stav striedania u mamy a tatina vyhovuje a nechce na tom nič meniť. Súd prvej inštancie preto zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a taktiež zamietol aj návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
13. Skúmaním odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj osobných a zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Je pravdou, že matke stúpli náklady v súvislosti s tým, že maloletá začala navštevovať základnú školu. Na druhej strane otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jeho manželka je na rodičovskej dovolenke. Maloleté dieťa má u oboch rodičov dostatok oblečenia, hygienických potrieb aj hračiek. Výživné, tak ako bolo určené, súd prvej inštancie považuje za dostatočné, aj vzhľadom na čas, ktorý trávi maloleté dieťa s otcom. Spolu s rodinnými prídavkami a výživným zo strany matky, budú dostatočne pokryté všetky odôvodnené výdavky na maloleté dieťa.
14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
15. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie matka v časti výroku III. o zamietnutí jej návrhu na zvýšenie výživného. Žiadala v uvedenej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd zvýši
výživné na sumu 250 eur. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku v uvedenej časti. Uviedla, že sú dôvody na zvýšenie výživného, pretože od posledného rozhodovania o výživnom uplynuli 3 roky, teda od poslednej úpravy uplynul čas, ktorý sa podľa rozhodovacej praxe súdov považuje za opodstatnenú zmenu pomerov. To, že s vekom sa zvyšujú aj náklady na stravu maloletého dieťaťa, je všeobecne známe. Ďalším dôvodom je, že maloletá začala navštevovať základnú školu, s čím sa spájajú vyššie náklady. Zvýšenie nákladov potvrdila vo svojom vyjadrení na pojednávaní 15.03.2022 aj kolízna opatrovníčka, pričom nechala rozhodnutie o výživnom na súde, ten však túto skutočnosť pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Otec potvrdil, že všetky náklady spojené so školskou dochádzkou dcéry hradí výlučne ona. Tieto náklady pozostávajú z pravidelných platieb obedov v sume 25 eur mesačne a družiny v sume 12 eur mesačne, jednorazových výdavkov ako ZRŠ v sume 25 eur, fotenie 12 eur, zakúpenie školských potrieb na začiatku školského roka v sume 160 eur. Všetky tieto výdavky boli preukázané. Okrem toho má výdavky na nepravidelné školské akcie, výlety alebo detský školský tábor (60 eur na týždeň). Vždy je potrebné do školy niečo dokupovať, pridať, doplniť. V konaní bolo preukázané, že tým, že dcéra začala navštevovať základnú školu, stúpli mesačné odôvodnené náklady na ňu najmenej o 60-70 eur mesačne. Všetky tieto náklady hradí výlučne ona, pričom pri určovaní výživného v roku 2019, tieto náklady neboli zohľadnené. K týmto nákladom je do budúcna potrebné pripočítať aj náklady na krúžky, ktoré dcéra aj z finančných dôvodov zatiaľ nenavštevuje. Matka poukázala na to, že otcovi sa zvýšil príjem, je viac ako v dvojnásobnej výške ako je jej príjem. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V konaní bolo preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom sa čistý príjem otca zvýšil viac ako o 30% (takmer o 400 eur), súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom na túto skutočnosť neprihliadol. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyvažuje zvýšené výdavky na maloletú tým, že otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Takýto záver súdu je nesprávny, keďže zvýšenie prímu otca pokrýva požadované zvýšenie výživného (o 90 eur) aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca (400 eur - 90 eur =310 eur). Uviedla, že podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 30% jeho čistého príjmu. Pri preukázanom čistom príjme otca 1.570,03 eura predstavuje 30% sumu 471 eura, teda aj pri požadovanom výživnom na našu X-ročnú dcéru v sume 250 eura, si otec môže v primeranej miere plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu pribudla voči jeho X-ročnej dcére. Pri zachovaní výživného na maloletú G. v sume 160 eur by prišlo k výraznému nepomeru medzi vyživovacou povinnosťou a životnou úrovňou dvoch detí toho istého otca. Matka uviedla, že dôvodom pre zvýšenie výživného je aj to, že prišlo k výraznému zvyšovaniu cien za energie, benzín a potraviny. Ona hradí všetky náklady spojené s bývaním sama na rozdiel od otca, ktorý sa delí o tieto náklady so svojou terajšou manželkou. Táto býva v jednej domácnosti s otcom spolu s jej ďalším maloletým synom, na ktorého bolo určené výživné. Súd teda nemôže všetky tieto náklady automaticky pripisovať iba otcovi. Poukázala tiež na to, že otec potvrdil, že plánuje kúpu pozemku a výstavbu nového domu, kam by sa mohol vzhľadom na jeho rozrastajúcu sa rodinu presťahovať, najskôr by však mal riadne zabezpečiť výživu svojich detí. Výživné má prednosť pred inými výdavkami otca.
16. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že on zabezpečuje starostlivosť o maloletú 12 dní v mesiaci a všetky sviatky a prázdniny majú s matkou rozdelené na polovicu. Ohľadne väčších výdavkov spolu komunikujú. Obaja majú teda na maloletú výdavky, jediné čo platí matky nad rámec týchto výdavkov sú platby do školy, tieto sú však pravidelne vo výške 37 eur mesačne a nepravidelné nedosahujú viac ako 20 eur mesačne (matka uviedla 160 eur na školské pomôcky, 25 eur ZRPŠ, 12 eur fotenie). Obdobné výdavky však mala matka aj keď maloletá chodila do škôlky a uhrádzala ich z výživného. Pokiaľ matka uviedla, že zaplatila za tábor 60 eur, nepožiadala ho, aby na tábor prispel. Všetky ostatné zvýšené výdavky hradia na polovicu. Podľa jeho názoru výživné v sume 160 eur spolu s rodinnými prídavkami a daňovým bonusom, pokryjú výdavky na maloletú a zabezpečí aj vyrovnanie určitého nepomeru medzi jeho príjmom a príjmom matky. Poukázal na to, že na jeho strane nastala výrazná zmena pomerov, keďže mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. H., nar. XX.XX.XXXX, ale i k manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Neprišlo k žiadnemu zníženiu životnej úrovne maloletej, má zabezpečené všetky potreby v plnom rozsahu.
17. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňovali prijať záver o nedôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.
18. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadril otec maloletej, uviedol, že sa s jeho vyjadrením stotožňuje.
19. K vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadrila aj matka. Uviedla, že v rámci dokazovania bolo preukázané, že na strane dieťaťa ako aj rodičov prišlo k výrazným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ich základe nesprávne právne vec posúdil, keď všetky zmeny pomerov na strane dieťaťa a matky vyvážil tým, že otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Od posledného rozhodovania vo veci sa totiž zvýšil aj príjem otca a to v takej miere, že tento pokrýva aj požadované zvýšenie výživného na maloletú G. a pokrýva aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej H.. Nespochybňuje, že otec sa v rámci upraveného styku o dcéru stará, bolo však preukázané, že sú tu výdavky, ktoré pokrýva výlučne ona. Nezanedbateľnou zmenou je aj zmena v dôsledku plynutia času, o ktorej sa otec vo vyjadrení nezmieňuje, pritom si musí byť vedomý, ako sa zvýšili náklady na ošatenie a iné potreby dcéry. Touto zmenou pomerov sa vôbec nezaoberal ani súd prvej inštancie napriek tomu, že na ňu v priebehu konania niekoľkokrát upozornila. Nesúhlasila s názorom otca, že by mal súd zohľadniť jeho vyživovaciu povinnosť voči jeho novej manželke. Táto poberá rodičovský príspevok a na jej maloletého syna bolo určené výživné s ohľadom na jeho potreby, do ktorých sa započítava aj adekvátny podiel na nákladoch na bývanie. Na otcových výdavkoch na bývanie a chod domácnosti by sa teda mali podieľať aj tieto osoby. Ona si hradí všetky náklady s bývaním sama. Zaujímavé je, že dieťa otcovej manželky mal. Z. krúžky navštevuje. Trvala na tom, že aj na ich prípad je potrebné aplikovať právny názor súdu vysloveného v Rozsudku KS v Žiline sp.zn. 11CoP/15/2017, podľa ktorého nemožno zohľadniť ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, nakoľko v podstate je vecou otca, pokiaľ má záujem mať viac detí, ako si zabezpečiť dostatočné príjmy na to, aby tieto deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu zabezpečiť. Nie je možné znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa na úkor ďalších detí. Uviedla, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie otec maloletej s jeho terajšou manželkou zakúpili rodinný dom v neďalekej obci C., kde sa už aj presťahovali. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že na pojednávaní dňa 15.03.2022, tento potvrdil zvýšenie výdavkov na maloletú, nechal však zvýšenie výživného na zvážení súdu. Kolízny opatrovník nesprávne dáva do popredia otcovu vyživovaciu povinnosť voči jeho manželke a vznik jeho ďalšej povinnosti, ktorá je však pokrytá zvýšením jeho príjmu. Otcova životná úroveň sa vďaka zvýšeniu jeho príjmu aj napriek vzniku novej vyživovacej povinnosti výrazne zlepšila, na výdavkoch na bývanie a domácnosť sa podieľa aj jeho manželka a tieto boli zohľadnené aj vo výživnom na mal. Z..
20. K uvedenému vyjadreniu matky sa opätovne vyjadril otec, uviedol, že aj jemu sa zvýšili výdavky na maloletú v súvislosti so školou, taktiež aj bežné výdavky na život.
21. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nutnosti doplniť alebo zopakovať dokazovanie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a súvisiacim výroku IV. je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil. V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v dôsledku absencie odvolania. Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Obmedzuje sa len na konštatovanie správnosti o rozsudku v napadnutej časti výroku III. o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného a výroku o trovách konania, a na dôvažok dodáva nasledovné:
22. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné.
23. V danej veci je nesporné, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletej i na strane oboch rodičov. Maloletá je staršia, medzičasom sa stala žiačkou základnej školy a je teda prirodzené, že náklady na jej potreby sa zvýšili. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, k výraznejšej na strane otca. Matke sa zvýšil príjem o cca 200 eur, okrem toho iné zmeny u nej nenastali. Otcovi sa zvýšil príjem o cca 400 eur, okrem toho u neho nastali zmeny v tom, že uzatvoril nové manželstvo a narodilo sa mu ďalšie dieťa - ďalšia vyživovacia povinnosť. Vzhľadom k tomu jeho zvýšenie príjmu nie je výrazné. Jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, poberá iba rodičovský príspevok, z toho dôvodu otec má vyživovaciu povinnosť i voči nej. Z toho vyplýva, že aj náklady na domácnosť a bývanie pokrýva zo svojho príjmu výlučne otec, jeho manželka sa z rodičovského príspevku nemôže na nich podieľať. Počas rodičovskej dovolenky jeho manželky náklady na výživu ich spoločného dieťaťa sú preto tiež vo výlučnej starostlivosti otca v celom rozsahu. Súdna prax bežne takto posudzuje otázku podieľania sa matky, otca alebo ich partnerov na nákladoch domácnosti a maloletých detí počas rodičovskej dovolenky jedného z nich.
24. Na zvýšených nákladoch maloletého dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, ak je to v ich možnostiach a schopnostiach vzhľadom na zmenu pomerov. U matky taktiež došlo k zvýšeniu príjmu, preto aj ona je schopná podieľať sa na zvýšených nákladoch maloletej. V odvolaní však prezentuje iba povinnosť otca podieľať sa na zvýšených nákladoch maloletej. Niet pochýb, že aj u otca zvýšenie príjmu by odôvodňovalo možnosť podieľať sa na zvýšených nákladoch maloletej zvýšeným výživným v určitej primeranej sume. Avšak pokiaľ okrem pozitívnej zmeny - zvýšenie príjmu došlo u otca aj k negatívnej zmene vo vzťahu k posudzovaniu jeho možností a schopností platiť vyššie výživné - ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a vyživovacia povinnosť k manželke a táto negatívna zmena má výraznejší vplyv na jeho možnosť platiť vyššie výživné, potom súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nemožnosti zvýšenia výživného na maloletú v súčasnosti.
25. Odvolací súd poukazuje na to, že otec okrem platenia výživného má na maloletú G. ďalšie náklady prinajmenšom na jej výživu, a to po dobu, keď ju má v starostlivosti na základe dosť rozsiahlej úpravy styku. Maloletá je v jeho starostlivosti 12 dní z mesiaca. Na druhej strane matka má maloletú v starostlivosti 18-19 dní v mesiaci, teda výživné v sume 160 eur nie je na celý mesiac. Taktiež matkou tvrdené zvýšenie cien a nákladov na život vo všeobecnosti sa týka aj otca a jeho rodiny. Skutočnosť, že otec má podľa matky dvojnásobný príjem ako ona, tiež nie je relevantná, pretože matka má svoj príjem pre 2 osoby a otec pre tri osoby (k synovi manželky nemá vyživovaciu povinnosť).
26. Odvolací súd stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, rozsudok v napadnutom výroku III. o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného a súvisiacom výroku IV. o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).