Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_40C-193-2015.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/193/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: P. T., trvale bytom Q. B. XXXX/XX, 841 08 Bratislava, o zaplatenie 139,82 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd platobný rozkaz č.k. 30Ro/865/2014-40 zo dňa 10.02.2015 v plnom rozsahu z r u š u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 139,82 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
- 9,25% ročne zo sumy 68,09 eura od 10.05.2011 do zaplatenia,
- 9,25% ročne zo sumy 34,12 eura od 10.06.2011 do zaplatenia,
- 9,25% ročne zo sumy 34,11 eura od 10.07.2011 do zaplatenia,
- 9,50% ročne zo sumy 3,50 eura od 10.08.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, č.ú.: IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 191463978.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 139,82 eura s príslušenstvom z titulu nezaplatenia ceny elektronických komunikačných služieb. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zaviazala žalovanej poskytovať elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených zmluvou a žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Žalovaná si však túto svoju povinnosť nesplnila, preto jej vznikla povinnosť zaplatiť dlžnú sumu 139,82 eura spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm. Napokon poukázal na to, že pohľadávku voči žalovanej nadobudol od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 30Ro/865/2014-40 zo dňa 10.02.2015, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") v plnom rozsahu zrušil.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a v konaní zostala celkom nečinná.
Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na termín 09.02.2016. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá ospravedlnila neúčasť žalobcu s tým, že súhlasila s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Nedostavila sa žalovaná, pričom svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Žalovaná dňa 12.11.2008 uzatvorila so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. (ako právnym predchodcom spoločnosti Slovak Telekom, a.s.) zmluvu o pripojení (č.l. 4,7 spisu), na základe ktorej sa spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. zaviazala poskytovať žalovanej dohodnuté elektronické komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala platiť za ne riadne a včas stanovenú cenu. Faktúrou č. 7107477240 (č.l. 3 spisu) splatnou dňa 09.08.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala žalovanej poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 3,50 eura. Faktúrou č. 7105229237 (č.l. 8 spisu) splatnou dňa 09.06.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala žalovanej elektronické komunikačné služby v sume 34,12 eura. Faktúrou č. 7104173703 (č.l. 10 spisu) splatnou dňa 09.05.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala žalovanej elektronické komunikačné služby v sume 68,09 eura. Faktúrou č. 7106332479 (č.l. 12 spisu) splatnou dňa 09.07.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. fakturovala žalovanej elektronické komunikačné služby vrátane poplatku za upomienku oneskorenej platby v sume 34,11 eura. Z cenníka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (č.l. 60 spisu) súd zistil, že poplatok za upomienku oneskorenej platby bol stanovený na sumu 3,50 eura. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 16-22 spisu) v spojení s jej prílohou (č.l. 23 spisu) mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila na žalobcu žalovanú pohľadávku voči žalovanej.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z.z.") zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pripojení zo dňa 12.11.2008 poskytol žalovanej dohodnuté elektronické komunikačné služby, žalovaná však za ne fakturovanú sumu (vrátane poplatku za upomienku oneskorenej platby) v lehote splatnosti nezaplatila,
čím sa zároveň dostala do omeškania, súd dôvodne podanej žalobe žalobcu (ktorého aktívna legitimácia bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok) vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokmi z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 9,25 %, resp. 9,50 % ročne z jednotlivých fakturovaných súm, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej ako neúspešnej účastníčke uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eura na účet právneho zástupcu žalobcu s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p..
Čo sa týka uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia túto súd žalobcovi nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že v jeho prípade nemožno trovy právneho zastúpenia vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považovať za účelne vynaložené trovy konania tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Právo dať sa v konaní pred súdom zastupovať advokátom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a nasl. O.s.p.). Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. To platí aj v prípade, ak je účastníkom konania právnická osoba. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, resp. že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu (tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva) zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 2777/11 z 27.12.2011, tiež sp. zn. III. ÚS 2984/09 z 23.11.2010). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v občianskom súdnom poriadku odraz práve v znení ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré okrem zásady úspešnosti, rovnocenne, ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakotvuje účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom splnené súčasne. Súd môže úspešnému účastníkovi priznať náhradu iba tých trov, ktoré možno považovať za účelne vynaložené. Ak potom súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., (resp. podľa iných ustanovení, ako napr. § 146 ods. 2 O.s.p.), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, ale musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne. Ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať účastníkovi bez skúmania účelnosti ich vynaloženia. Na podporu správnosti týchto záverov možno poukázať na doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, rovnako tak Ústavného súdu SR (napr. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9.9.2004, podľa ktorého samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy).
Vychádzajúc z formulácie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., no tiež z podstaty civilného procesu, ktorého účelom je poskytovať spravodlivú ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov vyplývajúcim z hmotného práva, možno vysloviť záver, že za účelne vynaložené trovy konania možno v zásade považovať len také trovy, ktoré bolo skutočne nevyhnutné zo strany účastníka konania vynaložiť na to, aby mal možnosť riadne uplatňovať, alebo brániť svoje práva v konaní na súde (na podporu správnosti uvedeného záveru možno poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 z 25.7.2012).
Či v určitom konaní možno trovy považovať za účelne vynaložené v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vždy závisí od konkrétnych okolností danej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci bola žalobcom spoločnosť BL Telecom collection, s.r.o, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava. Pôvodne bol jediným spoločníkom a súčasne aj jediným konateľom uvedenej spoločnosti JUDr. Peter Štrpka. Ako vyplýva z výpisu obchodného registra predmetnej spoločnosti, od 10.10.2013 sa namiesto neho jediným spoločníkom stala spoločnosť BL Consulting, s.r.o. V tejto spoločnosti (BL Consulting, s.r.o.) sú pritom jedinými spoločníkmi a konateľmi JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka.
Právnym zástupcom žalobcu v prejednávanej veci je spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., kde sú v rovnakom pomere jedinými spoločníkmi a súčasne aj jedinými konateľmi JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka. Oprávnenie tejto spoločnosti zastupovať žalobcu pred súdom v prejednávanej veci bolo preukázanie plnomocenstvom, ktoré za žalobcu podpísal JUDr. Peter Štrpka a za spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. prokurista JUDr. Alexander Kasatkin.
Jedným zo znakov každej právnickej osoby (keďže ide o umelú, fiktívnu osobu) je, že nemôže konať sama, ale vždy len prostredníctvom fyzických osôb, štatutárnych orgánov, či zamestnancov, ktorí navonok (teda vo vzťahoch s tretími osobami) vystupujú a ktorých konanie danú právnickú osobu zaväzuje. To platí aj pre právne úkony, ktoré právnická osoba vykonáva v konaní pred súdom. Ak potom posudzujeme otázku, či možno trovy právneho zastúpenia hodnotiť ako účelne vynaložené, treba takéto posúdenie vztiahnuť na osoby, ktoré v mene právnickej osoby konajú (v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným predovšetkým na osoby konateľov). V prejednávanej veci bolo preto pre vyhodnotenie účelnosti trov právneho zastúpenia rozhodujúce zodpovedanie otázky, či na to, aby žalobca (spoločnosť BL Telecom collection, s.r.o., v ktorej mene koná konateľ JUDr. Peter Štrpka) mohol riadne uplatniť svoje právo voči žalovanej na zaplatenie peňažnej sumy (ktoré získal postúpením pohľadávky od spoločnosti Slovak Telekom, a.s.) bolo potrebné (či skôr nevyhnutné), aby bol zastúpený advokátskou spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. (v ktorej mene koná ako jeden z konateľov rovnako JUDr. Peter Štrpka).
Súd pritom dospel k záveru, že na uplatnenie práva žalobcu za popísaných okolností nebolo nevyhnutné ani potrebné (a tým ani účelné), aby bol žalobca zastúpený uvedenou advokátskou spoločnosťou. Niet totiž žiadnych pochýb o tom, že konateľ žalobcu, ktorý je dlhoročným advokátom a súčasne vedie (ako jeden z konateľov a spoločníkov) advokátsku spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. s počtov viac ako 50 zamestnancov (podľa údajov na internetovej stránke predmetnej spoločnosti ide o najväčšiu slovenskú advokátsku kanceláriu), disponuje (musí disponovať) dostatočnými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, aby mohol (reprezentujúc žalobcu) riadne uplatňovať práva žalobcu aj v konaní pred súdom, teda kvalifikovane ako konateľ žalobcu vystupovať pred súdom a vykonávať všetky procesné úkony, a to aj so zreteľom na obsah hmotného práva, ktorý mu musí byť zrejmý, pokiaľ má riadne zastupovať svojich klientov pri výkone advokácie v rámci spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.
Pre úplnosť sa žiada uviesť, že nie je celkom vylúčené, aby aj takéto zastúpenie bolo napriek okolnostiam týkajúcim sa konateľa žalobcu potrebné, či nevyhnutné. Muselo by však ísť o celkom výnimočnú situáciu a potrebu (či skôr nevyhnutnosť) zastúpenia, ktorú by odôvodňovali mimoriadne okolnosti týkajúce sa prejednávanej veci. Za takéto mimoriadne okolnosti však nemožno považovať okolnosti, ktoré nemajú pôvod priamo v prejednávanej veci.
V nadväznosti na uvedené súd pri posudzovaní účelnosti trov právneho zastúpenia žalobcu nemohol opomenúť ani charakter a povahu prejednávanej veci. Možno pritom konštatovať, že z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti išlo v danom prípade o jednoduchú vec. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca podal na súdy SR množstvo obdobných žalôb smerujúcich k uplatneniu práv, ktoré na neho postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (čo je súdu známe z jeho úradnej činnosti). Žaloby žalobcu sa pritom odlišujú v zásade len v identifikačných údajoch žalovaných, v číselnom označení zmlúv, faktúr a uplatnenej peňažnej sumy. Jedná sa teda o tzv. hromadné formulárové žaloby, ktorých skutkový základ, vrátane právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú v zásade totožné. Spísanie takejto formulárovej žaloby možno preto považovať skôr za administratívny úkon, ako úkon právnej služby. Uvedené teda nepochybne odôvodňuje charakterizovanie prejednávanej veci ako typovo jednoduchej a poukazuje na jej hromadný charakter.
Ak potom žalobca za všetkých vyššie uvedených okolností splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní pred súdom označenú advokátsku spoločnosť, nemožno podľa názoru súdu trovy jeho právneho zastúpenia považovať za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., a preto súd ich náhradu žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.