Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-412-2015.pdf
PDF · 97.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/412/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a. s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní zastúpeného PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: I. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. V. č. XXX, o zaplatenie 235,36 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 187,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 75,50 € od 4.12.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29,51 € od 4.1.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11,90 € od 4.2.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 67,15 € od 4.3.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 € od 4.4.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku vo výške 9,80 € a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 42,23 €, to všetko v mesačných splátkach po 15,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konanie doručeným súdu dňa 3.12.2014 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 235,36 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca neuhradil cenu za služby poskytnuté jej jeho právnym predchodcom, preto sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu zmluvy o pripojení, dodatkov k zmluve o pripojení, oznámenia o postúpení pohľadávky, faktúr, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa. Postúpená bola pohľadávka voči odporcovi celkove vo výške 235,36 €.
Dňa 16.9.2011 uzatvoril odporca so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení a dodatok k tejto zmluve. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie služby „Relax 60+ (120)“. Podľa bodu 2 dodatku k zmluve sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konania, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka. V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 3 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 zmluvy, bol účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 €.
Právny predchodca navrhovateľa následne v období mesiacov október 2011 až marec 2012 vyúčtoval odporcovi poplatky za poskytnuté služby a to nasledovne:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 75,50 €, splatnou dňa 3.12.2011,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 29,51 €, splatnou dňa 3.1.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 11,90 €, splatnou dňa 3.2.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 67,15 €, splatnou dňa 3.3.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 3,50 €, splatnou dňa 3.4.2012. Vyúčtovanú sumu odporca v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil. Túto sumu neuhradil ani na výzvu navrhovateľa.
Dňa 15.12.2012 vystavil právny predchodca navrhovateľa odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 47,80 € s dátumom splatnosti dňa 3.1.2013. Predmetnou faktúrou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zmysle bodu 3 zmluvy o pripojení.
Odporca v priebehu konania potvrdil uzavretie zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa ako i skutočnosť, že dlžnú sumu vyúčtovanú právnym predchodcom navrhovateľa v spornom období neuhradil. Doplnil, že dlžnú vyfakturovanú sumu nevedel uhradiť z dôvodu, že bol nezamestnaný. Neskôr, keď peniaze mal, nevedel na aké číslo účtu má dlžnú sumu uhradiť. Dlžnú sumu však neuhradil ani v hotovosti v pobočke navrhovateľa. K svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom doplnil, že je nezamestnaný evidovaný na úrade práce. Rovnako jeho manželka je nezamestnaná evidovaná na úrade práce. Od štátu nedostávajú žiadnu dávku z dôvodu, že na adrese ich trvalého pobytu má evidovaný trvalý pobyt aj ich dcéra, ktorá je zamestnaná s príjmom 500,- až 600,- € mesačne. Ich dcéra však s nimi nebýva, táto je ubytovaná na ubytovni v M., kde je zamestnaná. On bol naposledy zamestnaný v období od septembra 2014 do apríla 2015. Obaja, on i manželka, si privyrábajú sezónnymi prácami, mesačne si dokážu zarobiť sumu cca. 150,- € mesačne. Rodinný dom, v ktorom bývajú, je v jeho podielovom spoluvlastníctve. Ostatnými spoluvlastníkmi je jeho matka a sestra. Tiež vlastní podiel na rodinnom dome jeho starých rodičov vo veľkosti 1/4 k celku. Motorové vozidlo nevlastní. Jeho manželka vlastní spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome po jej starých rodičoch vo veľkosti 1/3 k celku. V súvislosti s bývaním uhrádzajú zálohovú platbu za elektrinu. Tiež spláca pohľadávku vymáhanú v rámci exekúcie sumou 10,- až 12,- € mesačne. Má neuhradený záväzok voči zdravotnej poisťovni vo výške 300,- €, ktorý doposiaľ neuhradil. Občas im finančne vypomáha ich dcéra, a to podľa svojich možností sumou 50,- až 80,- € mesačne. Pokiaľ ho súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy, požiadal o povolenie možnosti túto uhradiť v mesačných splátkach po 15,- € splatných vždy ku koncu mesiaca. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výroby alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom platne vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o pripojení a jej dodatku uzavretých v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Titulom tohto zmluvného vzťahu boli odporcovi poskytnuté služby, ktorú skutočnosť odporca v priebehu konania nepopieral. Odporca tiež nepopieral, že v období mesiacov október 2011 až marec 2012 využíval služby poskytované mu právnym predchodcom navrhovateľa
avšak za tieto neuhradil vyúčtovanú sumu celkove vo výške 187,56 €. Odporca tiež v priebehu konania nepreukázal, že by dlžnú sumu titulom poskytnutých služieb uhradil, resp. že by pohľadávka navrhovateľa zanikla inak. Súd preto považoval návrh na začatie konania v tejto časti za dôvodný a návrhu v tejto časti vyhovel. Súd tiež vyhovel návrhu na začatie konania v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorý bol zo strany navrhovateľa uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ však ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 € s príslušenstvom, súd návrh v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný a tento zamietol. Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od zmluvy o pripojení a jej dodatku. Zmluvu, ktorú odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o pripojení je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých obdobných zmluvách. Odporca mal možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
Dojednanie o zmluvnej pokute súd preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď zo strany navrhovateľa nebolo v konaní ničím preukázané, že takáto zmluvná podmienka bola dojednaná individuálne. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, na jej základe nevzniká dodávateľovi (v tomto prípade jeho právnemu nástupcovi) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty súd považoval za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým i preto, že toto dojednanie nezohľadňuje celú dĺžku obdobia, po ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy ani iným hľadiskom neodstupňuje výšku zmluvnej pokuty (napr. výškou nedoplatku za poskytnuté služby), ale od odporcu, ako aj od ostatných spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných povinností v
období trvania viazanosti sa požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Pri uzatváraní zmlúv bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom použitý štandardný formulár s vopred určenými podmienkami a obsahom, ktoré odporca ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, mohol ich len prijať, inak by s ním právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvný vzťah neuzavrel. Súd tiež poukazuje na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ používa nevýrazné malé písmo na predtlači zmluvy o pripojení ako aj dodatku, pričom ide o obsahovo rozsiahly text, s ktorým podľa názoru súdu nie je možné v čase uzavretia zmluvy sa podrobne oboznámiť.
Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou a preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka je takáto zmluvná podmienka neplatná. Na základe neplatného zmluvného dojednania právnemu predchodcovi navrhovateľa a teda ani navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty i s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď v konaní prihliadnuc na čiastočný úspech oboch účastníkov konania priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu rovnajúcu sa rozdielu jeho úspechu a neúspechu v konaní, čo predstavuje 59,40 % trov konania (navrhovateľ mal úspech v rozsahu 79,70 % a neúspech v rozsahu 20,30 %, t.j. 79,70 - 20,30 = 59,40). Preto mu priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku sumu vo výške 9,80 € (59,40 % zo sumy 16,50 €) a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 42,23 € (odmena za 2 úkony právnej služby po 21,58 € - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 8,04 € (rok 2014) a náhrada DPH, celkove vo výške 71,09 €, z toho 59,40 %). Súd v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Vychádzajúc zo žiadosti odporcu o umožnenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach súd aplikujúc § 160 ods. 1 O.s.p. umožnil odporcovi zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 15,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Výšku určenej mesačnej splátky súd považoval za primeranú pomerom odporcu ako aj výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.