Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23T/14/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2016, v trestnej veci proti obž. F. V., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný F. V.H., Z.. XX.X.XXXX V. F., K. B. A., R.. Š. Č.. XXX/X, H. F.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 21.5.2014 v čase okolo 19.30 hod. v chodbe rodinného domu v A. na Ul. Q. XXX/XX, po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol družku M. V., Z.. XX.XX.XXXX tak, že ju viackrát udrel päsťou do oblasti rúk, zhodil ju na podlahu, kde ju viackrát kopol do oblasti nôh, potom odišiel von na dvor, keď M. V. vyšla za ním, opätovne ju fyzicky napadol tak, že ju zhodil na zem, kde ju viackrát udrel hlavne do oblasti rúk, čím poškodenej M. V., spôsobil pomliaždenie ľavého stehna, pomliaždenie ľavého kolena s natrhnutím väzu, pomliaždenie ľavého členka, pomliaždenie ľavej hrudníkovej steny, spánkovej oblasti a pomliaždenie nosa, s potrebnou dobou liečenia 3 - 4 týždne a potrebnou dobou práceneschopnosti v trvaní 14 - 21 dní, počas ktorej bola poškodená najmä pre bolestivosť a obmedzenú hybnosť obmedzovaná v obvyklom spôsobe života,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe blízkej,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák..

Z a t o sa o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 ( dva ) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej M. V., Z.. XX.XX.XXXX V. F., B. R.. Š. XX, A., škodu vo výške 1.851,50,-Eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 10.2.2015 na tunajšom súde obžalobu pod sp. zn. zo dňa 2.2.2015, na obv. F. V., Z.. XX.X.XXXX V. F., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného F.D. V.; výsluchom svedkyne poškodenej M. V. a svedkov V. V., B. V., V. Š., F.. Ľ. U. a znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Andreja Hajtmana, PhD.; oboznámením fotodokumentácie podľa § 270 Tr. por. ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu OS Martin sp. zn. , podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný F. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku. Ďalej vypovedal, že v uvedený deň 21.5. sa nič nestalo. V sobotu 24.5. okolo 15.30 hod. sa vrátil z roboty s tým, že išiel do rodičovského domu pre dcéru Z.. Okolo 19.30 hod. prišiel ku bráničke syn sestry poškodenej - X. Š. a povedal, aby išiel rýchlejšie, lebo M. hodila F. o zem. V tej dobe bola na dvore i jeho matka. On teda hneď išiel do ich domu, že čo sa stalo. Domy sú na tej istej ulici, je to vzdialenosť 200-250 metrov. Zbadal, že M. neter V. držala na rukách F. a tento veľmi plakal. Nevedel čo sa stalo, nejaké zranenie u neho neregistroval. Bolo to vonku pred domom na múriku. Pýtal sa kde je M. a povedala mu, že vnútri. Tak išiel do domu. Vyšiel po schodoch a poškodenú našiel v špajzi. Mala už vypité, pila víno. Pýtal sa jej čo sa stalo a ona, že nič. Zostala prekvapená, keď ho zbadala. Spýtala sa ho, čo tam chce, čo tam robí. Keď sa jej opýtal na to, že X. mu prišiel povedať, že F. hodila o zem, povedala, že sa nič nestalo, že to si vymýšľa. Povedal jej hybaj dole, máš tam chlapca, ktorý plače, choď s ním domov. Už ju dosť motalo, bolo vidieť, že má vypité. Ťahal ju potom s tým, aby nespadla dole schodmi. Ona ísť nechcela, bránila sa, pritom mu nadávala. Vtedy ju držal pravou rukou. Nespomína si, či jej držal pravú alebo ľavú ruku. Predtým ako vyšli vonku, otvoril dvere, pocítil také šťuchanie do oblasti chrbta. Vtedy zbadal, že má v ruke hokejku, ktorá bola pri dverách. Ona sa potom postavila pred neho, pričom ho s tou hokejkou zasiahla v oblasti chrbta, lopatky. Ako sa zaháňala, tak ju pootočilo a preto ju nohou tak posunul, posotil do oblasti zadku, na čo spadla vonku na trávnik. Zostala potom na chrbte. Vtedy ju chytil za ruky, tieto jej na hrudi prekrížil a pritlačil na hrudník. Bolo to preto, lebo mala taký alkoholový záchvat, amok. To už bolo v minulosti viackrát. Raz keď takto volal záchranku poradili mu, že pokiaľ bude v takomto amoku, aby ju tak chytil za ruky a tieto prekrížil na hrudi a pritlačil jej nohu svojou nohou, kým sa ukľudní. V danom prípade sa po 3 - 4 minútach ukľudnila. Potom ju pustil, ona sa postavila a povedal jej, že poď a zober F.. Táto ho zobrala, dala do kočíka a ešte išli kúsok spolu popri ceste. Poškodená s F. išla ku svojej matke. Nevie ako mohli u poškodenej vzniknúť zranenia. Aj v minulosti stačilo, keď sa niekde udrela a hneď mala modrinu. Niektoré zranenia mohli vzniknúť pri tom ako ju pritlačil kolenom, niektoré sú možno vymyslené. On mal modriny v oblasti lopatky. Lekárske ošetrenie nevyhľadal. Celé to trvalo krátko asi 7 minút. Pri tom incidente boli doma len mal. deti, nikto iný. S poškodenou predtým žili v spoločnej domácnosti asi rok s mal. deťmi, a to v dome jeho matky. Už predtým celý týždeň poškodenej hovoril, že tú sobotu, keď sa vráti z roboty, nechce, aby už bola u neho, aby odišla bývať k matke. Do piatku ešte boli v spoločnej domácnosti. Je pravda, že v rámci výsluchu v prípravnom konaní si nespomínal, že ku skutku malo dôjsť v sobotu. Prebiehali v tom čase viaceré konania vo veci súvisiacej s podaním trestných oznámení na podozrivú B. V. a M. V.. Až následne si to pozeral v kalendári a zistil, že sa malo jednať o sobotu 24. mája. Na ďalšom hlavnom pojednávaní obžalovaný ešte doplnil svoju výpoveď, že požívanie alkoholu zo strany poškodenej bolo veľmi časté. Z toho dôvodu aj chcel mal. deti zveriť do svojej starostlivosti, k čomu nakoniec aj došlo. V tom období sa to s poškodenou už nedalo vydržať. Vtedy viackrát hovoril, vyzýval ju, aby odišla zo spoločnej domácnosti s tým, že sa upraví starostlivosť o maloleté deti. Z jej strany však nebol záujem to nejako riešiť. Ako už uviedol, nepodával trestné oznámenie po danom incidente, nakoľko ho vtedy len udrela hokejkou. Nemal to prečo oznamovať. Pritom už jedno konanie voči nej v tom čase bolo vedené. Trestné oznámenia boli podané na poškodenú ešte pred týmto incidentom. Čo sa týka konania voči M. V., bolo podané len jedno trestné oznámenie s tým, že ako bola vec skončená na priestupkovom konaní presne nevie. Poškodená ho s hokejkou udrela, keď už boli vonku, teda ako vyšli pred vchodové dvere. On ju potom kopol tak, ako vypovedal. Vtedy ešte tú hokejku v ruke mala. Potom

spadla na trávnik, hokejka jej z ruky vypadla. Poškodenú potom priľahol, chytil jej ruky, aby sa ukľudnila. Bola to chvíľa, asi tak dve minúty. Dieťa si nezobral z toho dôvodu, že ona sa mu stále vyhrážala, že pokiaľ si to dieťa zoberie, tak bude volať políciu. V čase, keď sa mal stať skutok poškodená vedela, že si podával návrh na predbežné opatrenie ohľadne zverenia maloletých detí s tým, že toto jej sám hovoril. Tiež tam boli dvakrát kontroly pracovníčok z úradu práce.

Svedkyňa poškodená M. V. pred súdom vypovedala, že skutok sa stal v stredu 21.5. Bola vtedy o 19.00 hod. u sestry P. Š. vo dvore v A. v rodinnom dome na ulici Q.. Deti sa hrali vonku na dvore, bola tam trampolína. Potom sestra odišla s tým, že ona tam ešte zostala. Bol tam jej syn - 18 mesačný a synovec 7 ročný X. Š.. Išla potom do domu na WC. Mal. dieťa nechala vonku, bola to len minútka čo išla na WC. Vonku bol aj X.. Malý syn vtedy spadol na zem, plakal. Na to X. išiel zavolať obžalovaného s tým, že syna hodila o zem. Obžalovaný potom prišiel a napadol ju. Bolo to najskôr vo vchode, kde ju udieral päsťami do kolien a členka. Ona potom zobrala hokejku s tým, že čo si to dovoľuje. Potom ju ešte napadol aj vonku, zhodil ju na trávu. Udieral ju päsťami aj do oblasti hlavy, do rebier. Zobrala sa a išla preč. To bolo všetko. Synovec X. asi videl vtedy obžalovaného, tak išiel za ním peši alebo na bicykli. Nevidela ako šiel. Trvalo to len chvíľu, ako vyšla hore na WC na malú potrebu, zdržala sa len chvíľu a išla dole schodmi. Syn vtedy spadol vonku pri plote ako majú také okrasné skalky. Sú to okruhliaky, dá sa po nich chodiť, nie sú ostré. Vzdialenosť od toho domu k obžalovaného domu je kúsok asi 50 - 70 metrov. Keď obžalovaný prišiel, ona akurát išla dole schodmi. Kde presne na schodoch bola si už nepamätá. Obžalovaný ju udieral aj do kolien, členka. Bola ním zhodená. Zvalil ju tak, že sedela na schodoch. Schodište je tam len jedno, asi 8 schodov, má dĺžku asi 2,5 metra. Skončilo to tak, že obžalovaný odišiel preč a ona išla tiež vonku. Potom chytila hokejku, ktorá bola vonku za dverami a obžalovaného ňou tresla ako odtiaľ odchádzal. Jednalo sa o hokejku drevenú, veľkú možno dva metre. Obžalovaného zasiahla niekde do oblasti pása alebo rebier. Teraz si už nespomína, či to bolo odpredu alebo odzadu. Udrela ho z toho titulu, lebo ju napadol na tých schodoch. Nemal ju čo mlátiť ani do toho dvora ísť. Potom ako obžalovaného udrela s hokejkou, tak ju zhodil na zem, na trávnik, sadol si na ňu a začal ju mlátiť. Udieral ju päsťami do oblasti hrudníka, rebier, aj do hlavy. Skončilo to tak, že sa postavil a odišiel. S maloletým F. išla domov ona. Je pravda, že nevolala ani políciu, ani záchranku. Vtedy alkohol v dome nepožívala. V tom období nemala problém s užívaním alkoholu. Je pravdou, že sa stalo, že raz ju našli zo sociálky i s deťmi a bola pod vplyvom alkoholu. Bolo to asi 14.5., týždeň predtým. V čase toho skutku už bývala doma v A. Z. R.. Š., a to od 15.5. Vtedy ju obžalovaný vyhodil. Pokiaľ ide o výpoveď V. V., vie, že tá si to zapisovala do kalendára týždeň dozadu. U svojej obvodnej lekárky MUDr. Gulovej bola na druhý deň 22.5. Mala zranenia na nohách, hrudníku, mala narazený hrudník. Bolelo ju hlavne koleno. Tá bolesť bola asi 5 dní, že sa nemohla riadne postaviť, nemohla riadne ísť do vane. Musela to rozchodiť. Bolel ju tiež členok. V minulosti ju obžalovaný viackrát napadol, možno tak 10 - 15 krát. Tiež mala vtedy poranené rebrá, členok, mala monokle. Vtedy tieto napadnutia neoznamovala. Keď bola u lekára, tak sa jej pýtali na ten nos, že kde bola doteraz, že mala nos zlomený aj viac razy. Nepadla nikde, to ju mlátil obžalovaný. Na RTG išla potom neskôr, nakoľko sa tam dlho čaká aj pol dňa. Mala vtedy doma u seba i dieťa. Na RTG išla až v pondelok. V čase toho napadnutia bol mal. F. pri bráne a mal. V. bola v dome v izbe v podkroví. Je pravda, že SMS správy, ktoré sú na čl. 74 - 75 napísala a je na to hrdá. V. Š. videla ten incident na tráve. Ona vyšla z domu von, asi niečo počula. Pri incidente bol nejaký krik určite. V. nevidela útok v tom dome, len incident na dvore. Od prvého napadnutia až po skončenie incidentu to mohlo byť asi dve minúty. Dňa 24.5. nebola s obžalovaným. Možno až večer, keď mu išla dať dcéru a on jej syna. Vtedy nedošlo k fyzickému konfliktu medzi ňou a obžalovaný. Po prečítaní časti zápisnice o výsluchu poškodenej v štádiu prípravného konania podľa § 264 ods. 1 Tr. por. za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach ( výsluch zo dňa 21.11.2014 na č.l. 20 a konfrontácia s obvineným dňa 21.11.2014 na č.l. 16 spisu ) sa vyjadrila, že rozpory boli z toho dôvodu, že skutok sa stal viac ako pred rokom a nemôže si to všetko pamätať. Stalo sa to tiež veľmi rýchlo. Bolo to vo vchode na schodoch. Zhodil ju na schodoch a potom vonku na trávniku. Kopol ju do nohy - stehna, kolena. Bolo to všetko dnu v dome. Do nosa ju udrel potom vonku. Je možné, že ho udrela hokejkou dva krát. Obžalovaný ju vtedy sotil rukami a ona spadla na trávnik. Čo sa týka fotografií na č.l. 42, tieto boli vyhotovené fotoaparátom z mobilného telefónu V. Š.. Myslí, že to bolo ešte v ten večer po incidente. Čo sa týka prvej fotografie, jedná sa o vlasy vytrhané, ale to jej obžalovaný spravil asi týždeň predtým. Nebolo to teda pri tomto skutku.

Svedkyňa V. V., matka obžalovaného pred súdom vypovedala, že ten skutok sa mal stať 24. mája v sobotu. V ten týždeň vo štvrtok doniesla poškodená dcéru Z., tak jej syn povedal, že v sobotu ide do roboty a keď sa vráti domov, aby tam už nebola. Obžalovaný s poškodenou dovtedy bývali spolu v byte na Ul. Š. s tým, že syn chcel, aby odišla k svojej matke. V tú sobotu okolo 16.30-17.00 hod. boli s

obžalovaným v záhrade, kedy k bráne dobehol malý X. a kričal : „F., poď chytro, M. hodila F. o zem.“ Syn tam teda išiel. Jedná sa o dom vzdialený asi 100 metrov od nich. V tomto dome na Q. XXX býva sestra poškodenej Š. P.. Vrátil sa asi o 7 minút s tým, že ju vytiahol von, lebo že ju našiel niekde vnútri v dome. A tam ju potom nakopal do zadku s tým, že ona ho udrela hokejkou, ktorú tam mal X.. Mal tiež modriny na rebrách a na boku. V čase, keď sa mal stať skutok krik nepočula, incident nevidela. Poškodenú videla znovu asi v nedeľu alebo pondelok. Táto kopala do ich bráničky a hovorila, kedy jej vráti kočík. Kopala raz jednou, raz druhou nohou. S poškodenou má dlhodobo slovné konflikty, nakoľko táto jej stále vulgárne nadáva, posiela aj SMS správy, vulgárne, výhražné. V minulosti sa jej vyhrážala zabitím. Čo sa týka prejdenia od jedného domu k druhému, je to možno 3-4 minúty. Pamätá si, že keď syn prišiel, bola to len chvíľa, maximálne do 10 minút. Vrátil sa sám. Keď prišiel, ešte si vyhrnul tričko a povedal, že pozri, ako ma opálila. Dala mu na to aj vínové obklady. Povedal, že on ju nakopal do zadku. Keď sa potom so synom rozprávali, čo sa stalo s mal. F., syn povedal, že ho má na rukách V.. Keď sa poškodenej pýtal, povedala, že spadol. Syn povedal, že ho hodila o zem, ale že ho nechal V.. Čo sa týka ich spolužitia, tak bývali s poškodenou asi rok. V ten deň, ako sa stal skutok - v sobotu poobede, resp. podvečer sa už poškodená odsťahovala. Čo sa týka toho kopania, bolo to asi z dôvodu, že maloletého poškodená skutočne hodila o zem, nakoľko tento plakal. Na poškodenú bolo podávané trestné oznámenie ešte pred týmto skutkom kvôli vyhrážaniu. Čo sa týka tejto veci, nevie prečo to syn neoznámil na polícii.

Svedkyňa B. V., matka poškodenej vo svojej výpovedi uviedla, že počula len od dcéry ako ju obžalovaný napadol. Bolo to hneď, keď prišla domov s deťmi. Poškodená prišla s plačom a povedala, že ju obžalovaný napadol. Prečo to nevie. Povedala, že si obžalovaný na ňu sadol a bil ju. Mala čosi na chrbte, takú modrinu. Vtedy iné viditeľné zranenia nevidela. Ona bola stále dobitá. Chrbát jej ukázala v ten deň. Koleno mala také opuchnuté, troška zapálené. Ohľadne incidentu jej viac nepovedala. Bola na ošetrení. Nebolo to v ten istý deň, až o dva dni, tak nejako. Je to už dávno. Vie, že bola na RTG. Po incidente krívala. Mala problém s tým kolenom. Nevie dôvod, prečo ju mal obžalovaný napadnúť. Nepovedala jej prečo. Keď boli deti malé, tak sa stalo, že počula krik a potom videla ako obžalovaný na poškodenej sedel a lomil ju. Nejako koncom februára alebo v marci poškodená ledva chodila. Už vtedy ju dobil. Potom ju vyhodil v máji z domu. Aj pred ňou ju obžalovaný vyfackal, aj pred jeho matkou. Keď sa mal stať incident na dvore, dcéra prišla domov možno okolo 20.30 hod., nevie presne. Deti poukladala a išli spať. Keď sa stal tento incident, tak poškodená bývala u nej, už boli s obžalovaným rozídení. Je pravda, že dcéra mala problémy s alkoholom. V ten večer toho incidentu dcéra nemala vypité.

Na podklade odborného vyjadrenia zo dňa 14.11.2014 znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. bolo preukázané, že poškodená M. V. utrpela zranenia - pomliaždenie ľavého stehna, pomliaždenie ľavého kolena s natrhnutím väzu, pomliaždenie ľavého členka, pomliaždenie ľavej hrudníkovej steny, spánkovej oblasti tváre a pomliaždenie nosa. Uvedené poranenia vznikli opakovanými prudkými údermi stredne silnej až silnej intenzity tupým pevným predmetom bez ostrých hrán a výčnelkov o malej kontaktnej ploche - čomu zodpovedá ruka útočníka zovretá v päsť a veľmi dobre aj kopnutie chodidlom v pevnej obuvi. Poranenia mohla s najväčšou pravdepodobnosťou poškodená utrpieť tak ako popisuje vo výpovedi. Zo súdnolekárskeho hľadiska možno poranenia označiť ako ľahké. V prípade zaradenia do pracovného pomeru si vyžadujú vystavenie práceneschopnosti v trvaní 14 - 21 dní a dobu liečenia 3 - 4 týždne. Celkové bodové ohodnotenie bolestné stanovil znalec počtom 115 bodov. Súdny znalec MUDr. Andrej Hajtman, PhD. sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval záverov písomne vypracovaného odborného vyjadrenia zo dňa 14.11.2014. Vypovedal, že v danom prípade nepredpokladá, že v čase vypracovania odborného vyjadrenia ešte boli nejaké stopy u poškodenej v súvislosti s uvedenými zraneniami a preto sa táto nepodrobila odbornému vyšetreniu. Pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, lekárskych správ a potvrdení, ktoré sa nachádzajú v spise. Tieto sú uvedené na strane 2 odborného vyjadrenia. V danom prípade najzávažnejšie poranenie poškodenej bolo podvrtnutie kolena s tým, že bola konštatovaná nutnosť nosenia ortézy. Toto je uvedené aj v závere z chirurgického vyšetrenia. Podvrtnutie kolena vzniká prudkým vytočením končatiny - zaťaženej, smerom dovnútra alebo von. Pokiaľ ide o dobu PN, túto stanovil v zmysle položenej otázky, teda nevyjadroval sa k tomu, či prípadná dĺžka PN poškodenej zodpovedala uvedeným zraneniam alebo nezodpovedala, ale všeobecne akú dobu PN tieto poranenia vyžadujú. Na otázku obhajcu k rozporu, pokiaľ ide o uvádzaný hematóm rozmerov 1,5 x 1,2 x 2,5 cm podľa správy z č.l. 39 znalec odpovedal, že sa jedná sa o správu rádiodiagnostika MUDr. Langovej. V danom prípade uvedené nepovažuje za relevantné, keďže rádiodiagnostik sa vyjadruje k zobrazovacím metódam ako je uvedené - vyšetrenie skeletu. Naviac sa tam uvádza, že ide o hematóm resorbujúci. Považuje to za okrajovú záležitosť. Nevie prečo je to

tam uvedené. Zo svojej praxe sa k takýmto poraneniam rádiodiagnostik nevyjadruje. Relevantné je vyjadrenie lekára z odboru chirurgie, traumatológie a všeobecného lekárstva. Po predložení záznamov od lekárky poškodenej ( dokumentácia doložená F.. Ľ. U. na č.l. 124 spisu ) znalec vypovedal, že sa v podstate jedná o to isté, ako bolo uvedené v lekárskom potvrdení vystavenom F.. U. dňa 28.5.2014, len s iným popisom.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Kvalifikovaná skutková podstata v ods. 2 písm. a/ spočíva v spáchaní takéhoto činu voči chránenej osobe. Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného ( § 123 ods. 2 Tr. zák. ). Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní okolo 7 dní. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý má charakter prečinu ( § 10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. ). Chránenou osobou je v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona tiež blízka osoba. Blízkou osobou sa na účely Tr. zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú ( § 127 ods. 4 Tr. zák. ).

Na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov súd obžalovaného F. V. uznal za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko konaním uvedeným v skutkovej vete inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal voči chránenej osobe - pošk. M. V.. V danom prípade ujma na zdraví nepochybne má z trestnoprávneho hľadiska charakter ublíženia na zdraví, nakoľko poškodená utrpela viaceré vyššie popísané zranenia, ktoré si vyžadovali PN v trvaní 14 - 21 dní a dobu liečenia 3 až 4 týždne. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná priama príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom - ublížením na zdraví. Poranenia zároveň obmedzovali poškodenú v obvyklom spôsobe života najmä bolestivosťou v mieste pomliaždenia a krvných výronov, obmedzenou pohyblivosťou členka, obmedzenou hybnosťou kolena pri chôdzi ( tiež s nutnosťou nosenia ortézy kolena ), bolesťou pri dýchaní v dôsledku pomliaždenia hrudnej steny. Argumentácia obhajoby o tom, že u poškodenej nemohlo dôjsť k obmedzeniu v obvyklom spôsobe života z toho dôvodu, že táto bola dlhodobo nezamestnaná a nestarala sa ani o deti je v tomto smere neopodstatnená. Len pre upresnenie, poškodená v uvedenom období bola poberateľkou rodičovského príspevku, takže tvrdenie o dlhodobej nezamestnanosti sa nezakladá na pravde. Sťaženie obvyklého spôsobu života pritom rozhodne nezávisí iba od okolnosti, či poškodený pracuje alebo nepracuje. Súd taktiež nemal pochybnosť o tom, že poškodená bola v čase skutku vo vzťahu k obžalovanému osobou blízkou, keďže títo žili minimálne rok pred skutkom v spoločnej domácnosti ako druh a družka, pričom sú rodičmi dvoch mal. detí - F. V., Z.. XX.X.XXXX T. Z. V., Z.. XX.X.XXXX. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z konania týkajúceho sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. . V uvedenej veci podával otec mal. detí - obžalovaný na tunajšom súde návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností až dňa 12.5.2014 tzn. do uvedenej doby s poškodenou bývali v spoločnej domácnosti, starali sa spoločne o mal. deti a ich dovtedajší vzťah možno celkom jednoznačne charakterizovať ako spolužitie druha a družky t.j. faktické partnerské spolužitie bez uzavretia manželského zväzku.

Obžalovaný sa ku spáchaniu činu nepriznal a pred súdom vyhlásil, že sa necíti byť vinný. Nepopieral, že mal konflikt s poškodenou M. V., avšak nebolo to 21. mája 2014, ale 24. mája v sobotu. Nachádzal sa doma na dvore so svojou matkou V. V., keď okolo 19.30 hod. prišiel ku bráničke syn sestry poškodenej

- mal. X. Š. a povedal, aby išiel rýchlejšie, lebo M. hodila F. o zem. Ihneď teda išiel do ich domu čo sa stalo. Domy sú na tej istej ulici, je to vzdialenosť okolo 200-250 metrov. Zbadal, že M. neter V. držala na rukách F. a tento veľmi plakal. Bolo to vonku pred domom na múriku. Poškodená bola vnútri v špajzi a pila víno. Povedal jej, aby išla dole, lebo X. mu prišiel povedať, že F. hodila o zem a tento plače. Ona však ísť nechcela a hovorila, že sa nič nestalo. Dosť ju motalo, bolo vidieť, že má vypité. Ťahal ju potom

s tým, aby nespadla dole schodmi. Ona ísť nechcela, bránila sa, pritom mu nadávala. Predtým ako vyšli vonku, otvoril dvere, pocítil také šťuchanie do oblasti chrbta. Zbadal, že má v ruke hokejku, ktorou ho následne zasiahla v oblasti chrbta, lopatky. Ako sa zaháňala, tak ju pootočilo a preto ju nohou posunul, posotil do oblasti zadku, na čo spadla na trávnik. Zostala na chrbte a vtedy ju chytil za ruky, tieto jej na hrudi prekrížil a pritlačil na hrudník. Bolo to preto, lebo mala alkoholový záchvat, amok. Keď sa po chvíli ukľudnila tak ju pustil. Poškodená sa postavila, potom zobrala F., dala do kočíka a ešte išli kúsok spolu popri ceste. Poškodená s F. išla ku svojej matke. Niektoré zranenia poškodenej mohli vzniknúť pri tom ako ju pritlačil kolenom, niektoré sú možno vymyslené.

Obžalovaného zo spáchania činu priamo usvedčuje výpoveď svedkyne poškodenej M. V.. Poškodená pred súdom jednoznačne zotrvala na tom, že skutok sa stal v stredu 21.5. a nie v sobotu 24. ako tvrdí obžalovaný. Na druhý deň bola na lekárskom vyšetrení u svojej obvodnej lekárky F.. Ľ. U., o čom sú záznamy. Potvrdila, že toho dňa okolo 19.00 hod. bola u sestry P. Š. v rodinnom dome na ulici Q. V. A.. Deti sa hrali vonku na dvore a sestra odišla. Bol tam jej syn - 18 mesačný F., synovec 7 ročný X. Š. a tiež mal. V. Š.. Mal. syna nechala vonku na dvore, bola to len minútka čo išla na WC. Mal. F. vtedy spadol na zem, plakal. Na to X. išiel zavolať obžalovaného s tým, že syna hodila o zem. Obžalovaný potom prišiel a napadol ju. Bolo to najskôr vnútri vo vchode na schodoch, kde ju udieral päsťami do kolien a členka. Zvalil ju tak, že sedela na schodoch. Kopol ju do nohy - stehna, kolena, čo sa stalo ešte dnu v dome. Potom chytila drevenú hokejku, ktorá bola vonku, za dverami a obžalovaného ňou tresla ako odtiaľ odchádzal, pričom ho zasiahla niekde do oblasti pása alebo rebier. Udrela ho z toho titulu, lebo ju napadol na tých schodoch. Potom ako obžalovaného udrela s hokejkou, tak ju zhodil na zem, na trávnik, sadol si na ňu a začal ju mlátiť. Udieral ju päsťami do oblasti hrudníka, rebier, aj do hlavy, nosa. Skončilo to tak, že sa postavil a odišiel. S maloletým F. išla domov ona. Je pravda, že nevolala ani políciu, ani záchranku. Alkohol vtedy nepožívala. Mala zranenia na nohách, narazený hrudník. Bolelo ju hlavne koleno a tiež členok. Bolesť bola asi 5 dní, že sa nemohla riadne postaviť, musela to rozchodiť. Na RTG išla potom až v pondelok, nakoľko sa tam dlho čaká a mala doma u seba i dieťa.

Napriek určitým menej podstatným rozporom vo výpovediach svedkyne poškodenej súd jej výpoveď vyhodnotil ako vierohodnú. Táto je potvrdzovaná jednak svedeckými výpoveďami B. V., V. Š. či F.. Ľ. U., ako i lekárskymi správami a závermi odborného vyjadrenia znalca MUDr. Andreja Hajtmana. Skutočnosť, že poškodená bola na lekárskom vyšetrení dňa 22.5.2014 je jednoznačne preukázaná lekárskym potvrdením zo dňa 28.5.2014 vystaveným F.. Ľ. U. ( na č.l. 36 spisu ), vlastným záznamom všeobecnej lekárky o vyšetreniach poškodenej ( na č.l. 124 spisu ) i výpisom o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne ( č.l. 138 - 140 spisu ). Všeobecná lekárka F.. U. ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní potvrdila, že poškodená bola na ošetrení dňa 22.5.2014 s tým, že tiež bola odoslaná na vyšetrenie chirurgické, RTG a krčné. Poškodená pri vyšetrení 22.5.2014 uviedla, že bola opakovane ubitá, 16.5. vyhodená so synom z bytu a ubitá aj dva dni predtým 14.5.2014. V zázname píše subjektívny nález, objektívny nález a diagnózu. Objektívny nález bol - bitá päsťami do ľavej oblasti spánkov, bitá päsťami do hlavy, oblasti spánkov a nosa; v oblasti záhlavia vľavo vytrhnuté ložisko vlasov, tiež údery do hrudníka, kopaná do ľavého kolena a stehna. Udávala bolesti hlavy v oblasti spánkov, bolesť ľavého kolena a sťaženú hybnosť, bolestivosť nosa. Ďalej vypovedala, že poškodená vtedy hovorila, že to dá na políciu tak si donesie formulár - potvrdenie. Potvrdenie od polície poškodená doniesla 27.5. a na druhý deň 28.5. jej tento formulár vypisovala. Čo sa týka toho prepísaného dátumu 21.5., pravdepodobne je to jej písmo. Po nahliadnutí na fotografie poranení na č.l 42 svedkyňa vypovedala, že na obrázku č. 2, na ktorom je koleno, toto zodpovedá jej popísanému nálezu. K ďalším fotografiám sa nevie vyjadriť. Nevie povedať za koľko dní sa hematóm 15 - 20 cm stiahne na veľkosť 1,5 x 1,2 x 2,5 cm, možno tak 1 - 2 týždne. Merali to však pravítkom. Nie je záznam o tom, že by poškodená mala poruchu zrážanlivosti krvi.

Pokiaľ obhajoba spochybňovala zranenia poškodenej, ich druh, rozsah, spôsob vzniku a podobne, takáto obrana bola bez pochybností vyvrátená. Naopak, potvrdila sa výpoveď poškodenej, že bola vyšetrená u svojej všeobecnej lekárky na druhý deň po skutku 22.5., avšak na ďalšie odborné vyšetrenia išla až v pondelok tzn. 26.5.2014. Jednalo sa o chirurgické vyšetrenie ( č.l. 37 - MUDr. Monika Nováková ), USG vyšetrenie ( sono ), röntgen a dňa 27.5. vyšetrenie na ORL ambulancii. K ďalšej, podľa obhajoby spornej skutočnosti týkajúcej sa zranení poškodenej - uvádzaného hematómu rozmerov 1,5 x 1,2 x 2,5 cm podľa správy na č.l. 39 možno uviesť, že podľa výpovede znalca MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., ide o okolnosť, ktorú nepovažuje za relevantnú, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o správu rádiodiagnostika a nie chirurga či traumatológa. Obdobne obhajoba poukazovala na závery

RTG vyšetrení na č.l. 38 či 41, kde sa uvádza „bez traumatických zmien“. Tu sa však jednalo o RTG skeletu - ľavé rebrá, kolená, ľavá stehenná kosť a lebka, kde poranenia napr. zlomeniny neboli zistené. Ako podstatnú skutočnosť súd dáva do pozornosti, že veľkosť hematómov na nohách poškodenej bola zisťovaná už pri vyšetrení dňa 22.5.2014 všeobecnou lekárkou F.. U., ktorá sama potvrdila, že si to merali pravítkom. Ďalším jednoznačným dôkazom je správa z chirurgického vyšetrenia MUDr. Moniky Novákovej na č.l. 37, z ktorej je zrejmé, že chirurgička pri vyšetrení poškodenej už mala k dispozícii aj výsledok uvedeného USG ( tzn. sono ) ako i RTG vyšetrenia. Vo svojom zázname pritom uvádza ako objektívny nález - hematómy na ľavom kolene početné veľkosti od 10 do 20 cm, hematómy na laterálnej strane ľavého stehna 10 x 5 cm a iné. Súd ešte poznamenáva, že podľa výpisu o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne ( č.l. 140 spisu ) poškodenej pacientke bola uhradená aj kolenná ortéza neoprénová s anatomickými dlahami dňa 3.6.2014. Muselo sa pritom jednať o priamu súvislosť s poranením kolena zisteným pri uvedených vyšetreniach, keďže medzitým nie je žiaden záznam o prípadnom inom vyšetrení poškodenej či už od všeobecnej lekárky resp. v odbornej ambulancii. Zhodnotenie výsledkov lekárskych vyšetrení, charakteristika poranení utrpených poškodenou, ich popis, mechanizmus vzniku a doba liečenia boli komplexne zhrnuté v odbornom vyjadrení súdneho znalca, ako súd uviedol v predchádzajúcich častiach odôvodnenia. Nie je potom žiaden dôvod spochybňovať zistené zranenia poškodenej.

Svedkyňa B. V., matka poškodenej potvrdila jej výpoveď v tom smere, že si pamätá ako dcéra prišla domov večer možno okolo 20.30 hod. s plačom a povedala, že ju obžalovaný napadol. Mala na chrbte modrinu. Tiež mala opuchnuté koleno. Bola na ošetrení, ale nebolo to v ten istý deň. Po incidente krívala. Mala problém s tým kolenom. V tom čase už poškodená bývala u nej. Boli s obžalovaným rozídení, tento ju vyhodil z domu. V ten večer toho incidentu dcéra nemala vypité. Súd tiež na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedkyňu mal. V. Š., ktorá uviedla, že v ten deň mal. F. spadol vonku na skalách a potom plakal. M. ho utišovala. Táto ho na zem nehodila, spadol sám. Potom tam prišiel obžalovaný. Ona bola v tom čase vnútri domu v obývačke. Keď prišiel obžalovaný, tak odtiaľ vyšla, lebo počula krik. Keď vyšla, tak oni boli pri vchodových dverách a M. kričala, nechaj ma. M. videla na schodoch a potom na tráve. Obžalovaný ju päsťoval na tráve, aj hokejkou ju bil. Bil ju teda hokejkou, päsťami a asi ju i kopal. Videla aj incident na schodoch. Poškodená chcela ísť hore po schodoch a keď prišiel F., tak ju chytil za vlasy a ťahal ju dole. Hokejka bola pri dverách. M. ju mala v rukách, chcela sa s ňu brániť. Potom jej ju obžalovaný vytrhol z ruky a udrel ju možno 1 - 2 razy. F. bol vonku asi 3 metre od nich. Zasa plakal, tak išla ku nemu utíšiť ho. Obžalovaný odtiaľ odišiel prvý. Potom odišli aj oni s M.. Na M. videla modriny, asi tak o dva dni, kedy ju i fotila. V ten deň ju nefotila. Od tej udalosti asi o týždeň neskôr bola s M. u doktorky, ale presne si to nepamätá. Zranenia u poškodenej videla tie, čo odfotila. M. sa sťažovala na bolesti kolena a bolesti nosa. Maloletá teda v podstatných častiach potvrdzovala výpoveď svedkyne poškodenej M. V.. Okrem uvedených usvedčujúcich dôkazov možno ďalej poukázať aj na rozpornosť a zjavnú nelogickosť výpovedí obžalovaného. Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval tým, že ho poškodená napadla s hokejkou, toto sa udialo až potom ako ju zbil ešte vnútri domu. Naviac sám pred súdom vypovedal, že poškodenú vtedy kopol resp. posotil nohou, pričom táto spadla na trávnik a hokejka jej z ruky vypadla. Reálny útok zo strany poškodenej mu teda už nehrozil a obžalovaný potom nemal žiaden dôvod, aby poškodenú ďalej fyzicky atakoval na zemi. Mohol napr. jednoducho zobrať hokejku a odísť preč. Obžalovaný na jednej strane opisoval poškodenú ako osobu, ktorá bývala stále pod vplyvom alkoholu, nestarala sa riadne o deti, správala sa vulgárne až agresívne, pričom ju vyzval na odsťahovanie zo spoločnej domácnosti a podával na OS Martin návrh na zverenie mal. detí do svojej osobnej starostlivosti predbežným opatrením. Na druhej strane nevedel žiadnym hodnoverným spôsobom vysvetliť prečo ihneď po incidente nezobral maloletého syna F. so sebou, keď tohto našiel plakať potom ako ho mala poškodená hodiť o zem, táto bola podľa neho značne pod vplyvom alkoholu tak, že ju až motalo, začala ho napádať s hokejkou, ktorou mu spôsobila poranenia a bola v alkoholovou amoku. Je ťažko pochopiteľné, že by obžalovaný len tak ponechal 20-mesačné dieťa u matky, ktorá bola v takomto stave a pokojne odišiel domov. Jeho vysvetlenie, že si dieťa nezobral z toho dôvodu, že poškodená sa mu vyhrážala, že pokiaľ si dieťa zoberie, tak bude volať políciu je znovu úplne nelogické a účelové, keďže vychádzajúc z jeho tvrdení, mohol políciu privolať skôr on ako poškodená, nakoľko ho mala opitá napádať s hokejkou. Navyše v tom čase rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu neboli upravené súdnym rozhodnutím, dieťa nebolo poškodenej zverené do osobnej starostlivosti, takže ako otec mal k mal. dieťaťu rovnaké práva ako matka. Nie je úlohou súdu v trestnom konaní riešiť otázku spôsobilosti poškodenej zabezpečovať starostlivosť o mal. deti. Nepochybne z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že u poškodenej v tomto smere boli zistené značné nedostatky, bolo objektívne preukázané i nadmerné požívanie alkoholu z jej strany a pod.. Mal. deti súd najskôr predbežným opatrením č. k. -11

zo dňa 11.6.2014 a neskôr i rozsudkom č. k. -174 právoplatným 13.7.2015 zveril do osobnej starostlivosti otca ( obžalovaného ). Ani tieto okolnosti však neospravedlňujú konanie obžalovaného, ktorým poškodenej ublížil na zdraví.

Výpovede obžalovaného čiastočne potvrdzovala iba jeho matka V. V., ktorá rovnako ako obžalovaný vypovedala, že skutok sa mal stať 24. mája v sobotu. Okolo 16.30-17.00 hod. boli pri dome v záhrade, kedy k bráne dobehol mal. X. Š. a kričal : „F., poď chytro, M. hodila F. o zem.“ Syn tam teda išiel, pričom sa vrátil asi o 7 - 10 minút. Povedal jej, že poškodenú vytiahol von, lebo ju našiel niekde vnútri v dome. Tam ju potom nakopal do zadku s tým, že ona ho udrela hokejkou. Mal tiež modriny na rebrách a na boku. Poškodenú videla znovu asi v nedeľu alebo pondelok s tým, že táto kopala do ich bráničky a hovorila, kedy jej vráti kočík. Na poškodenú bolo podávané trestné oznámenie ešte pred týmto skutkom kvôli vyhrážaniu. Čo sa týka tejto veci, nevie prečo to syn neoznámil na polícii. Výpoveď matky obžalovaného podľa záveru súdu nemožno považovať za vierohodnú, keďže táto je v rozpore s objektívnym zistením času prvotného lekárskeho vyšetrenia poškodenej ( t.j. i času spáchania skutku ) a sčasti aj s výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý netvrdil, že poškodenú "nakopal do zadku", ale túto posotil a potom ju na zemi "ukľudňoval". Pokiaľ svedkyňa uvádzala, že obžalovaný syn mal modriny na rebrách a na boku, tento zasa tvrdil, že to bolo v oblasti lopatky. Rozporný je i čas, kedy malo dôjsť k činu - podľa svedkyne okolo 16.30-17.00 hod. a podľa obžalovaného i poškodenej okolo 19.30 hodine. Výpoveď matky obžalovaného je teda zjavne motivovaná snahou pomôcť mu vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu za spáchaný skutok.

Pokiaľ obhajoba navrhovala ešte vykonať dokazovanie doplnením výsluchu svedka V. V. a nariadením znaleckého dokazovania k otázke rozsahu zranení poškodenej a príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, súd tieto návrhy ako nedôvodné odmietol. Čo sa týka V. V., obžalovaný doložil do spisu jeho čestné vyhlásenie ( č.l. 137 - podpísaný V. V.A., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XXX, A. ), z ktorého vyplýva, že dňa 25.5.2014 v čase medzi 17.00-18.00 hod. videl M. V. ako kopala do brány rodinného domu X. V. na ul. Q. Č.. XXX a vykrikovala vulgárne urážky na F. V. a jeho rodičov. K tomuto návrhu možno uviesť iba toľko, že je otázne, či by si tento "náhodný" svedok mohol pamätať celkom presný časový údaj takejto v podstate banálnej udalosti spred vyše 1,5 roka. Skutočnosť, že poškodená mala toho dňa kopať do brány spomínala i svedkyňa V. V., ale táto tvrdila, že poškodená pri tom hovorila, kedy jej vráti kočík. I pokiaľ by táto okolnosť bola pravdivá, súd ju nepovažuje za dôležitú z hľadiska žalovaného skutku. Poškodená pritom mohla do brány kopať i nezranenou - pravou nohou. Taktiež súd nepovažoval za opodstatnené nariadenie znaleckého dokazovania k zraneniam poškodenej, nakoľko nemal žiadne pochybnosti o správnosti a úplnosti odborného vyjadrenia znalca MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., pričom obhajobou namietané nezrovnalosti boli vysvetlené vyššie. Právo obstarávať dôkazy má tiež obžalovaný resp. obhajoba a pokiaľ podľa nich existujú pochybnosti o správnosti záverov znalca, mali dostatočný časový priestor požiadať iného znalca o vypracovanie znaleckého posudku či odborného vyjadrenia.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu u obžalovaného F. V. mal súd preukázané, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. V odpise z registra trestov má jeden záznam o podmienečnom zastavení trestného stíhania Okresnou prokuratúrou Martin ( rozhodnutie sp. zn. právoplatné 2.12.2005 ), pre trestný čin pytliactva podľa § 181d ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil. Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu zohľadnil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. t.j., že pred spáchaním činu viedol riadny život. Na druhej strane nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák.. Pri prevahe poľahčujúcich okolností, s prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho doterajší život ako i okolnosti prípadu uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere jedného roka, ktorý považoval za primeraný a dostatočný z hľadiska prevýchovného i preventívneho pôsobenia na páchateľa. Súd s poukazom na ust. § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky. Obžalovaný

je povinný viesť v skúšobnej dobe riadny život a nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej M. V., škodu vo výške 1.851,50,-Eur. Poškodená si uplatnila náhradu škody na zdraví - bolestné podľa bodového hodnotenia v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku. V danom prípade ako súd uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia bolo bolestné stanovené odborným vyjadrením znalca MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., v celkovom počte 115 bodov ( pri sume náhrady za bolesť 16,10,-Eur za jeden bod ). Súd pritom vychádzal z ust. § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.