Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/99/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci navrhovateľa: P. H., Z.: XX.XX.XXXX, B. J. XXX, J., zastúpeného: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 252 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie sumy 4.768,70 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 24.6.2014, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 4.768,70 € titulom nesprávneho úradného postupu. Škoda mala vzniknúť navrhovateľovi zničením vchodových dverí a dverového zámku a tiež v odcudzením jeho vecí. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že orgány činné v trestnom konaní, konkrétne OR PZ Bánovce nad Bebravou nekonali v súlade s právnym poriadkom SR a podané trestné oznámenie bez náležitého vyšetrenia uzavrelo spôsobom, ktorý odporuje právnemu poriadku SR. Navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody navrhovateľ v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z., pričom odporca jeho žiadosť vyhodnotil negatívne a odkázal ho na súdne konanie.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že návrh považoval za nedôvodný z dôvodu nepreukázania vzniku a rozsahu škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť ako aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti medzi označeným úradným postupom a označenou škodou. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spis: Žiadosť o náhradu škody - žiadosť o doplnenie zo dňa 14.11.2013 (čl. 5), List označený ako Reakcia na opatrenie-zaslanie (čl. 7), List označený ako Oznámenie zo dňa 27.6.2013 (čl. 8), List označený ako Oznámenie zo dňa 24.4.2013 (čl. 9), List označený ako Prijaté opatrenie - zaslanie zo dňa 06.05.2013 (čl. 10), Faktúra č. 2/2010 zo dňa 8.1.2010 (čl. 11), Výpis z listu vlastníctva č. 966, k.ú. Rybany (čl. 12), Dodací list č. 1 (čl. 13), Živnostensky list Jána Oravca (čl. 14), Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

- zaslanie odpovede zo dňa 16.4.2014 (čl. 15), Zápisnica o podaní trestného oznámenia (čl. 40), List Allianz - Slovenská poisťovňa zo dňa 26.2.2010 (čl. 41), Záznam o uložení trestnej veci č.p. ORP-P-125/ BN-2010 zo dňa 10.3.2010 (čl. 43)

Nárok na náhradu škody navrhovateľ predbežne prerokoval z odporcom. V súdnom spis sa síce nenachádza žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, avšak z vyjadrenia odporcu zo dňa 16.4.2014 je zrejmé, že navrhovateľ si takúto žiadosť uplatnil.

Podľa § 8 zákona č. 99/1963 Zb., ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu môžu súdy konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Keďže nárok navrhovateľa na náhradu škody nesprávnym úradným postupom bol odporcom prerokovaný a odporca jeho nárok neuspokojil, o čom navrhovateľa písomne upovedomil, je v súlade s § 8 O.s.p. daná právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

Pred tým, ako sa súd zaoberal samotným uplatneným nárokom skúmal pasívnu vecnú legitimáciu označeného odporcu. Navrhovateľ ako odporcu označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody podľa citovaného zákona koná oprávnený orgán v mene štátu, teda Slovenskej republiky. Pasívne legitimovaným subjektom vo veciach náhrady škody podľa citovaného zákona je teda Slovenská republika zastúpená orgánom vymedzeným v § 4 ods. 1 citovaného zákona. Základným predpokladom na to, aby návrh na začatie konania mohol byť vyhodnotený ako úspešný je to, aby účastníkmi konania boli vecne legitimované subjekty. Keďže v danom prípade navrhovateľ ako aktívne legitimovaný subjekt označil za odporcu subjekt, ktorý nie je nositeľom pasívnej legitimácie, súd návrh na začatie konania musel zamietnuť (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. mája sp. zn. : "Z hľadiska pasívnej legitimácie v súdnom spore je podstatný rozdiel medzi tým, či je odporcom štát alebo iná osoba (verejnoprávna inštitúcia), pretože ide o rozdielne subjekty právnych vzťahov. Ak teda ide o nárok, kde nositeľom povinností je podľa právnej úpravy štát, musí uplatnenie tohto nároku pred súdom smerovať voči štátu ako účastníkovi, nie voči niekomu, kto by prípadne v danej veci za štát ako štátny orgán mal konať. Ak nie je štát ako odporca takto správne označený a ak je za odporcu označená iná právnická osoba, musí byť návrh zamietnutý pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie označeného odporcu." ).

Vyhodnotenie ďalších vykonaných dôkazov potom bolo bez právneho významu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech vznikol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania. Pretože si odporca žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.