Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/77/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: Y. B., X.. H.. E.., G.: XX XXX XXX, D. XX, F., v konaní právne zastúpený P.. Y. C., Y. X. X. Q. F., S. X, proti žalovanému: P.-F. I., H. E. P. Š. X. H., G.: XX XXX XXX, Š. XX, W., v konaní o vyslovenie neplatnosti výpovede, takto

rozhodol:

vypovedanie zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa XX.XX.XXXX pod spisovou značkou L.-XXX/ XXXX adresované od žalovaného žalobcovi je neplatné,

žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi iné trovy konania vo výške XXX Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby rozhodol, že vypovedanie zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa XX.XX.XXXX, spisová značka L.-XXX/XXXX, adresované od žalovaného žalobcovi je neplatné. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctve XXXXX v kat. úz. F. ako stavba - servis a skladovacie priestory, súpisné číslo XXXXX, na parcele XXXX/X, na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným ako nájomcom mu prenajal predmetné priestory. Išlo o zmluvu o nájme č. XXXX_MRK_PO_PO_XXX. Predmetom zmluvy podľa článku 3 bol prenájom nebytových priestorov umiestnených na prvom nadzemnom podlaží budovy. Žalobcovi bolo dňa XX.XX.XXXX doručené vypovedanie zmluvy značky L.-XXX/XXXX. Žalobca mal však za to, že tvrdenia žalovaného uvedené vo výpovedi sa nezakladajú na pravde. Z tohto dôvodu namietal platnosť výpovede.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobcovi dal platnú výpoveď z nájmu pre porušenie § 9 ods. 3 písm. b) a písm. c) zákona č. 166/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej v texte len zákon) a taktiež pre porušenie článku VII bod 2.1. nájomnej zmluvy. Žalovaný poukázal na to, že žalobcu opakovane, či už telefonicky, ústne, alebo písomne upozorňoval na závady a nedostatky a na potrebu ich odstránenia a taktiež poukazoval na nespôsobilosť predmetu nájmu na dohovorené užívanie. Keďže žalobca predmetné nedostatky v primeranej lehote neodstránil, porušoval ustanovenia článku III bod 1 a bod 2 zmluvy a článku IV bod 1 zmluvy. Následne sa predmet nájmu stal nespôsobilý na riadne užívanie, pričom k nespôsobilosti predmetu nájmu na dohovorené užívanie došlo bez zavinenia žalovaného ako nájomcu. Žalovaný mal teda za to, že výpoveď daná žalobcovi je platná a dôvodná.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z LV XXXXX v kat. úz. F., zriaďovacou listinou žalovaného a dodatkami k zriaďovacej listine, štatútom metodicko-pedagogického centra, zmluvou o nájme č. XXXX_MRK_PO_PO_XXX zo dňa XX.XX.XXXX,

vypovedaním zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa XX.XX.XXXX, vypovedaním zmluvy o nájme

- odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, výzvami na odstránenie nedostatkov prenajatých priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, výsluchom svedkov P.. Q. Č., F. T., G.. F. U., F.. Ľ. Q., G.. B. O., fotodokumentáciou zhotovenou žalovaným, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v odôvodnení mimo iného konštatuje, že prvostupňovému súdu bola ako dôkaz predložená len samotná zmluva o nájme bez príloh, takže táto zmluva nebola predložená kompletná. Túto zmluvu zatiaľ nie je možné považovať za platnú, a to pre chýbajúce prílohy, keďže ako to vyplýva zo spisového materiálu, prílohou zmluvy bolo aj základné vybavenie a domový poriadok ako neoddeliteľná súčasť zmluvy.

Krajský súd ďalej konštatoval, že žalovaný doposiaľ nepreukázal kedy výzvy, na ktoré sa odvoláva vo výpovedi, boli doručené žalobcovi a či mu vôbec doručené boli. Taktiež sa na čísle listu XX a XX súdneho spisu nachádza ďalšia výzva na odstránenie nedostatkov adresovaná žalobcovi zo strany žalovaného, ktorá nie je evidovaná pod žiadnym číslom. Dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného.

Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. (ďalej len zákona), stanovuje, že zmluva o nájme nebytového priestoru má prísne formálny obsah, ktorý pod následkom jej absolútnej neplatnosti musí byť uvedený v každej zmluve. Táto skutočnosť následne determinuje aj spôsob ukončenia nájmu nebytového priestoru vyplývajúceho z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona, kedy nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzatvorenú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak nastane okolnosť vyplývajúca z ustanovenia § 9 ods. 3 písm. a), b), c) tohto zákonného ustanovenia. Z uvedeného teda vyplýva, že zmluva môže byť vypovedaná v danom prípade, tak ako sa to stalo v prejednávanej veci, len písomne, kde opäť aplikujúc ustanovenie § 40 Občianskeho zákonníka je platnosť tohto úkonu podmienená jeho písomnou formou. Teda výpoveď z nájmu nebytového priestoru podľa § 9 ods. 3 zákona je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok formy. Ide o prísne formálny úkon, ktorý musí dodržať písomnú formu.

Pri písomnom právnom úkone je o to viac kladený dôraz aj na náležitosti právneho úkonu, kedy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Vo vzťahu k výpovedi, ktorá je predmetom konania, potom nestačí, aby výpoveď odkazovala len na zákonné alebo zmluvné ustanovenia, ktoré boli porušené v súvislosti s dôvodmi výpovede, ale je potrebné presne a nezameniteľne skutkovo vymedziť, aké skutočnosti a okolnosti konkrétne odôvodňujú výpoveď z nájmu nebytového priestoru v danom prípade, pretože je potrebné tento výpovedný dôvod mať jednoznačne identifikovateľný bez toho, aby bolo možné o dôvodoch výpovede v konkrétnom prípade čo i len pochybovať. Konkrétne vymedzenie výpovedného dôvodu totiž dáva možnosť účastníkom zmluvného vzťahu ukončiť výpoveď z nájmu nebytového priestoru aj z iných dôvodov, ktoré skutkovo vymedzila zmluvná strana, pokiaľ skorší výpovedný dôvod nie je platný, pričom výpoveď z toho istého dôvodu už nie je ďalej možná.

V prejednávanej veci sa prvostupňový súd nedostatočne zaoberal okolnosťami svedčiacimi o tom, či výpovedný dôvod je jednoznačne skutkovo a presne špecifikovaný. Tvrdenie prvostupňového súdu, že odkaz na predchádzajúcu listinnú komunikáciu a na to, že žalobca nereagoval na písomné výzvy žalovaného, nie je dôvodom posúdenia výpovedných dôvodov ako určitých a dostatočných, z ktorých je zrejmé, prečo je daná výpoveď. Táto okolnosť je o to viac rozporná, keď z listín, ktoré mali byť žalovaným zasielané žalobcovi, vyplývajú rôzne nedostatky v súvislosti s nájmom nebytových priestorov vytýkané žalovaným, keď tieto nedostatky sú v priebehu vyhotovovania jednotlivých listín menené, už aj s poukazom na výpoveď U.. Č. a žalobcu, že niektoré nedostatky boli priebežne odstraňované, čo nakoniec tvrdil aj žalovaný, teda že k odstraňovaniu nedostatkov došlo síce nie vo forme a rýchlosti, ako si predstavovali, ale niektoré závady boli odstránené.

Krajský súd uviedol, že bude úlohou prvostupňového súdu opätovne doplniť dokazovanie v naznačenom smere, najmä si obstarať kompletnú zmluvu o nájme, zabezpečiť si zo strany žalovaného jednotlivé upozornenia riadne podpísané kompetentnými osobami, vrátane označenia a jednoznačnej identifikácie týchto listín, zistiť, kedy tieto listiny boli žalobcovi doručené, vyhodnotiť, či namietané nedostatky označené vo výpovedi z nájmu nebytových priestorov s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú dostatočne určité a nezameniteľné a až tak o uplatnenom nároku žalobcu rozhodnúť.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením s kompletnou zmluvou, teda základným vybavením a domovým poriadkom, poštovými knihami žalovaného, podacími lístkami, originálmi výziev na odstránenie nedostatkov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Žalovaný bol zriadený zriaďovacou listinou č. XXXX/XXXX/XX ako štátna rozpočtová organizácia, pričom štatutárnym zástupcom žalovaného je jeho riaditeľ. Podľa článku 4 bod 1 P. I. Q. W. vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Následne boli dodatkami č. 1 až 6 menený názov a ďalšie skutočnosti v zriaďovacej listine. Podľa dodatku č. 6 je názov rozpočtovej organizácie P.-F. I..

Žalovaný v zastúpení svojim generálnym riaditeľom uzatvoril Zmluvu o nájme č. XXXX_MRK_PO_PO_XXX dňa XX.XX.XXXX. Predmetom nájmu podľa článku III bol nájom nebytových priestorov umiestnených na prvom nadzemnom podlaží v budove, o výmere XXX m2. Išlo o päť samostatných kancelárskych priestorov, kuchynku, sociálne zariadenia a dve parkovacie miesta pri budove. Uvedené priestory mali slúžiť po dobu XX mesiacov, teda od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ako kancelárske priestory pre XX osôb zapojených do projektu „Q. F. N. O. G. P. H. O.“. Základné vybavenie bolo tvorené kancelárskym nábytkom (stoly 43 ks, stoličky 14 ks, kreslo otočné 29 ks, kontajner 35 ks, skrinky 21 ks, skrine 5 ks, kôš 5 ks, koberec 3 ks, kopírka 1 ks - podľa prílohy zmluvy). Podľa článku III bod 2 základné vybavenie bolo tvorené aj sieťovým pripojením a pripojením na internet. Základné vybavenie bolo v cene nájmu, podobne ako aj všetky réžie (voda, teplo, svetlo, odvoz odpadu).

Predmetné priestory boli v budove na D. ulici, súpisné číslo XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., zapísanej na LV XXXXX, na parcele XXXX/X - servis a skladovacie priestory a na parcele XXXX/X

- obchodné priestory.

Žalovaný po tom, čo začal užívať predmetné priestory, od U. XXXX telefonicky opakovane upozorňoval žalobcu na jednotlivé závady a nedostatky na predmete nájmu a vyzýval ho na odstránenie identifikovaných závad a nedostatkov. Podľa žalovaného k náprave uvedených nedostatkov nedošlo, a tak od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX opakovane vyzýval žalobcu ako prenajímateľa na odstránenie závad a nedostatkov, a to listami č. F. zo dňa XX.XX.XXXX, F. zo dňa XX.XX.XXXX, F. zo dňa XX.XX.XXXX, F. zo dňa XX.XX.XXXX, F. zo dňa XX.XX.XXXX a L.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Tieto listy - výzvy zaslal štatutárovi žalobcu G.. F. U. ako hlavný finančný manažér. Ani jedna zo zásielok nebola žalobcovi doručovaná doporučene a žalovaný doručenie týchto zásielok preukazoval svojimi poštovými knihami a pokladničnými dokladmi o úhrade poštovného. Žalobca uviedol, že vady mu boli oznamované ústne alebo telefonicky, alebo mu od žalovaného boli doručované listy, ktoré však neboli podpísané štatutárkou.

Vo výzve č. F. zo dňa XX.XX.XXXX sa uvádza, že k užívaniu predmetných priestorov dochádza aj inými osobami, a to konkrétne zamestnancami poisťovne Y. a zamestnancami a klientmi prevádzok sídliacich v rovnakej budove. Zároveň žiadali o výmenu zámkov na sociálnych zariadeniach a odovzdanie kľúčov, tak aby mohli byť užívané jedine zamestnancami P.. Podľa výzvy klienti poisťovne Y. užívajú priestory, ktoré má prenajaté žalovaný, a to konkrétne chodby, kuchynku a sociálne zariadenia. Ďalej upozornili na umiestnenie reklamy z vonkajšej strany okien priestorov, ktoré má prenajaté žalovaný, a tým k sťaženiu vetrania a prísunu denného svetla do týchto priestorov.

Vo výzve č. F. zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalovaný nápravu z dôvodu, že priestory toaliet sú naďalej využívané a znečisťované inými osobami, na spoločnej chodbe od polovice X. XXXX nesvietilo svetlo, na čo mal byť konateľ žalobcu viac krát upozorňovaný. Taktiež nedošlo k odstráneniu reklamy z okien, čím dochádzalo k zníženej viditeľnosti v kanceláriách a taktiež nedošlo k odstráneniu závad na streche prenajatých priestorov, čo malo za následok sústavné zatekanie do kancelárií.

Na tejto výzve pôvodne nebola uvedená celá spisová značka žalovaného. Pri doplnení dokazovania bolo zistené, že na origináli tejto ako aj ďalších výziev sa nachádza kompletná spisová značka. Pracovník žalovaného však nevedel vysvetliť, z akého dôvodu sa na výzvach zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX. XX. XXXX nenachádzajú kompletné spisové značky. Pôvodné kópie nie sú ani podpísané G.. F. U., ktorý ich adresoval žalobcovi.

Vo výzve č. F. zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný prostredníctvom hlavného finančného manažéra G.. U. žiadal nápravu, vzhľadom na naďalej využívané a znečisťované toalety inými osobami ako zamestnancami žalovaného, naďalej nefunkčné osvetlenie na chodbe, neodstránenie reklamy z okien prenajatých priestorov, nefunkčné kúrenie v dňoch X. až X. A. XXXX, pričom odpojenie kúrenia nebolo dopredu oznámené a taktiež žiadal opravu elektrickej siete, ktorá podľa vyjadrenia žalovaného nebola postačujúca na prevádzkovanie kancelárskej techniky pre 34 ľudí, čo malo za následok sústavné vypadávanie elektrickej siete, čo mohlo viesť k poškodeniu kancelárskej techniky.

Vo výzve č. F. zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalovaný o nápravu, keďže podľa jeho vyjadrení priestory mužských toaliet nezodpovedajú štandardom, nachádzajú sa v inej časti budovy a sú využívané aj inými osobami a do XX.XX.XXXX nedošlo k odstráneniu reklamy na oknách prenajatých priestorov.

Výzvou č. L.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalobcovi adresoval G.. F. Q., kontrolór, bol žalobca upozornený na potrebu dodržiavania predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, keďže pri kontrole bolo zistené, že v kancelárii č. 4 bola nameraná teplota ovzdušia 15 oC, čo je v rozpore s vyhláškou č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach a ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Taktiež boli zistené nedostatky na úseku hygieny, keďže zamestnanci v počte 35 osôb, z toho 22 žien a 13 mužov mali k dispozícii len jednu toaletu, čo je v rozpore s nariadením vlády SR č. 391/2006 Z. z., kedy podľa prílohy č. 1 k citovanému nariadeniu vlády, bod 18.3, na každých 10 osôb pripadá jedna záchodová misa, to znamená, že na pracovisku mali byť štyri. Taktiež nebolo osvetlenie na chodbe. Podľa výzvy bol výkon kontroly rušený, keďže WC využívali aj iné osoby ako zamestnanci P..

Vo výpovedi zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný poukazuje na § 9 ods. 3 písm. b) a c) zákona a článok VII bod 2.1. zmluvy. K vypovedaniu zmluvy došlo z dôvodu, že žalobca ako prenajímateľ hrubo porušil povinnosti uložené mu v § 5 ods. 1 zákona, keďže prenajaté priestory neudržiaval v stave spôsobilom na dohovorené užívanie, a to napriek telefonickým a písomným upozorneniam. Ďalej konkretizovali, že od XX.XX.XXXX žalobca neodstránil závady a nedostatky, na ktoré bol viackrát upozorňovaný písomne, telefonicky a listami finančného manažéra národného projektu P. v F.. Následne boli vo výpovedi uvedené čísla výziev zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ktorým mimo iného konkretizoval nedostatky v priestoroch, a to, že priestory toaliet boli naďalej využívané a znečisťované tretími osobami, na spoločnej chodbe od polovice X. XXXX nesvietilo svetlo a prenajaté priestory (chodby, kuchynka, sociálne zariadenie) boli využívané tretími osobami.

Žalobca vo svojej odpovedi na vypovedanie zmluvy dňa XX.XX.XXXX žalovanému oznámil, že s vypovedaním zmluvy nesúhlasí a trvá na ďalšom trvaní zmluvy o nájme so žalovaným. Výzvy na odstránenie závad a nedostatkov vyhotovené finančným manažérom a list kontrolóra P. spochybnil, vzhľadom na skutočnosť, že v článku I bod 3 zmluvy je vyhlásenie zmluvných strán, kde je uvedený splnomocnený zástupca, ktorý je oprávnený uplatňovať zodpovedajúce práva a povinnosti zastúpenej zmluvnej strany a ktorý bude vystupovať ako výlučný kontaktný partner. Takýmto je za prenajímateľa konateľ spoločnosti a za nájomcu G.. B. O., ako manažér projektu P.. Na základe tohto žalobca uviedol, že výlučnou kontaktnou osobou bola G.. B. O., ktorá jediná bola oprávnená uplatňovať zodpovedajúce práva a povinnosti nájomcu vyplývajúce zo zmluvy.

V súlade s článkom I bod 3 zmluvy žalobca uvádzal, že mu nebola zo strany žalovaného oznámená žiadna zmena výlučného kontaktného partnera a finančný manažér a vnútorný kontrolór žalovaného sú pre žalobcu neznáme osoby a nie je mu známe, aby tieto osoby boli oprávnené konať za nájomcu. Podľa žalobcu tak nemohol porušiť žiadne ustanovenia zmluvy, keďže ani jedna z listín, na ktoré sa vo výpovedi poukazuje, nie je vyhotovená a ani opatrená podpisom výlučného kontaktného partnera nájomcu. Žalobca sa napriek tomu vyjadril k dôvodom výpovede. Tieto neakceptoval. Mal za to, že nebytový priestor je plne spôsobilý na užívanie na dohodnutý účel, pričom po protokolárnom odovzdaní v predmete nájmu nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mohli jeho užívanie na dojednaný účel

akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Prenajímateľ predmet nájmu udržiaval a aj naďalej udržiava v stave spôsobilom na dohovorené užívanie. Ak by bol čisto hypoteticky nebytový priestor v stave nespôsobilom na dohovorené užívanie, potom by sa tak muselo stať na základe zavinenia nájomcu, nakoľko tento neoznámil potrebu vykonania opráv prenajímateľovi relevantným spôsobom. Prenajímateľ neporušil a ani neporušoval svoje povinnosti. Pokiaľ sa nájomca domnieval, že niektoré z vád, ktoré sa vyskytli, neboli odstránené ihneď, tak tieto boli vždy odstránené v lehote primeranej povahe vady a v žiadnom prípadne nemohlo ísť o hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z § 5 ods. 1 zákona. Čo sa týka výpovedného dôvodu podľa článku VII bod 2.1. zmluvy, žalobca uviedol, že si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, prípadné vzniknuté vady odstránil vždy bezodkladne, alebo v lehote primeranej povahe vady. Keďže žalovaný neoznamoval vzniknuté vady relevantným spôsobom, nemohlo dôjsť ani k začatiu plynutia lehôt uvedených v článku VII bod 2.1. zmluvy.

Žalobca tvrdil, že odstraňovanie prípadných vád konateľ žalobcu vždy konzultoval s P.. Q. Č., ktorý ich následne preveroval u kontaktného partnera, G.. B. O..

Žalobca tiež vo svojich vyjadreniach uvádzal, že pre právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Bez toho, aby prenajímateľ vedel z akého konkrétneho dôvodu je nájom nebytových priestorov vypovedaný, nemá možnosť posúdiť, či je výpoveď nájomcu oprávnená. Je teda nevyhnutné, aby nájomca vo svojej výpovedi z nájmu nebytových priestorov na dobu určitú uviedol dôvod, pre ktorý je nájom vypovedaný pred uplynutím dojednanej doby. Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojej výpovedí skutkovo nevymedzil dôvody svojej výpovede, a preto je výpoveď žalovaného podľa ich názoru absolútne neplatná.

Čo sa týka dôvodov príkladmo uvedených v zmluve, žalobca uviedol, že čo sa týka namietaného nedostatku, že priestory toaliet sú využívané inými osobami, treba si uvedomiť, že prenajaté priestory žalovaného, vzhľadom na stavebno-dispozičné riešenie prenajatých priestorov, umožňujú využívať tieto priestory aj inými osobami, nakoľko nie sú stavebne oddelené od priestorov iných subjektov. Táto skutočnosť však bola žalovanému známa už pri uzatváraní zmluvy, prípadne pri preberaní predmetných priestorov. Žalobca uvádzal, že žalovaný mal k dispozícii dve sociálne zariadenia a neskôr mu bolo umožnené užívať aj tretie.

Pokiaľ žalovaný namietal prítomnosť iných osôb, ktoré nemali právo nájmu predmetných priestoroch, potom táto prítomnosť bola spôsobená predovšetkým pracovníkmi žalovaného, nakoľko podlažie, na ktorom žalovaný užíva nebytové priestory, nebolo verejnosti dostupné. Žalobca poprel, že by na chodbe nesvietilo svetlo.

Žalobca tiež k nespôsobilosti priestoru na dohovorené užívanie uviedol, že žalovaný túto nespôsobilosť nijako nepreukázal a z dôvodu nespôsobilosti sa žalovaný nesnažil zabezpečiť si náhradné bytové priestory, zamestnanci žalovaného z tohto dôvodu nečerpali dovolenku alebo platené voľno a žalovanému nevznikla žiadna škoda. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúcej z § 5 ods. 1 zákona. Žalobca tiež poprel, že by porušil článok VII. bod 2 zmluvy a uviedol, že žalovaný nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďou. Žalobca tiež poukázal na e-mailovú komunikáciu so svedkom Q., z ktorej je zrejmé, že zo strany svedka neboli vytýkané vady nájmu, ale jediným aspektom bola cena nájmu.

Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že asi po roku fungovania mu boli oznamované od nájomcu nejaké nedostatky. Tieto boli odstraňované z hodiny na hodinu. Išlo o nesvietenie svetla, poruchy kúrenia, zatečenie strechy. Zatečenie strechy bolo odstránené kompletnou rekonštrukciou strechy. Konateľ žalobcu potvrdil, že mu boli doručené listy, ale podľa jeho vyjadrenia neboli podpísané štatutárkou. Listy mu chodili od G.. U.. Nevedel v akej pozícii u žalovaného pracuje, ale vedel, že tam pracuje. Čo sa týka opakovaného vytýkania vád, toto bolo možné len napr. pri vypálení žiarovky, ale stávalo sa to veľmi málo. Písomne na vytýkané vady nereagoval, reagoval len ústne. Žalobca nevidel dôvod reagovať písomne, keďže vady považoval za drobnosti, ktoré boli odstraňované a u pána U. nevedel ani to, na akej pozícii u žalovaného pracuje.

Svedok P.. Q. Č., ktorého navrhol žalobca, uviedol, že v čase podpisu zmluvy už nespolupracoval so žalovaným. Predtým s nimi spolupracoval. Pomohol nájsť predmetné priestory žalovanému, avšak

samotné výberové konanie a podpis zmluvy išlo mimo svedka. Podľa vyjadrenia svedka bol oslovený pracovníkmi žalovaného na poskytnutie ďalšieho kancelárskeho nábytku a vybavenia, ktoré neboli v zmluve, čo aj u žalobcu zabezpečil. Pri ďalšej požiadavke už však vyzval žalovaného, aby tieto požiadavky adresoval priamo žalobcovi. Vtedy však podľa vyjadrenia svedka už začali prichádzať sťažnosti na nefungovanie žiaroviek, vybavenie toaliet a pod. Podľa svedka tieto vady neboli hlavnou príčinou, ale príčinou bola snaha žalovaného zabezpečiť si viac vybavenia pri nezmenenej výške nájomného, ktoré sa podľa svedka žalovanému zdalo vysoké. Podľa jeho vyjadrenia bol viackrát kontaktovaný pracovníkmi žalovaného, aby riešil odstraňovanie vád.

Z výpovede svedka F. T. súd zistil, že má u žalobcu prenajaté priestory asi sedem rokov. Jednu kanceláriu užíva na poschodí, kde mal priestory prenajaté aj žalovaný. Podľa vyjadrenia tohto svedka iné kancelárie tam už neboli, iná firma tam nesídlila. Prístupové dvere k východu sa zamykali. Niekedy podľa svedka vznikol problém zo strany pracovníkov P., že tieto prechodové dvere sa nezamykali. Svedok nemal vedomosť o užívaní toaliet inými osobami ako pracovníkmi P..

Z výpovede svedka F.. Ľ. Q., riaditeľa regionálneho pracoviska P. F., súd zistil, že o samotnom uzatváraní zmluvy nevedel, keďže u žalovaného začal pracovať v A. XXXX. Neskôr sa o zmluve dozvedel, aj v súvislosti s opätovnými sťažnosťami zamestnancov na nedostatky v predmetných priestoroch. Mal vedomosť napríklad o zatekajúcej streche. Taktiež mal vedomosť o problémoch s hygienickým zariadením, keďže pre 35 zamestnancov bolo len jedno hygienické zariadenie. Taktiež mal vedomosť o tom, že okná boli prekryté reklamou a bolo prakticky nemožné priestory vetrať. Svedok taktiež tvrdil, že v priestoroch bola v čase kontroly P. Š. X. teplota asi 14 oC. Podľa neho neboli v daných priestoroch vytvorené podmienky pre open office, tak ako to bolo plánované pri tomto projekte. Podľa vyjadrenia svedka, sťažnosti dostával na vedomie a bol poverený jednať s prenajímateľom o odstránení nedostatkov, resp. o znížení ceny za prenajaté priestory. Podľa výpovede svedka dôvodom výpovede z nájmu nebola vytýkaná cena za prenajaté priestory, ale skutočnosť, že predmetné priestory neboli udržiavané v súlade so zmluvou a zmluva nebola naplnená.

Z výpovede svedkyne B. O. súd zistil, že taktiež nebola pri samotnom uzatváraní zmluvy, toto mala na starosti pani W.. Pri uzatváraní zmluvy boli poskytnuté priestory v súlade so zmluvou aj s vybavením, tak ako boli dohodnuté v zmluve. Neskôr začali vznikať problémy s toaletami, ktoré boli užívané aj s iným subjektom, pričom podľa vyjadrenia svedkyne bolo konateľom žalobcu uvedené, že ide len o preklenovacie obdobie. Svedkyňa ďalej poukazovala na tepelný diskomfort v kanceláriách, kedy v lete teplota stúpala do vysokých teplôt, keďže otvárateľné bolo len jedno okno. Na druhom okne bola reklama. Neskôr však aj na toto otvárateľné okno bola umiestnená iná reklama. Už dňa XX.XX.XXXX e-mailom žiadala konateľa žalobcu, aby urobil nápravu. Toto však bolo uskutočnené až po roku. Svedkyňa uviedla, že aspoň do jednej kancelárie žiadali prenosnú klimatizáciu. Konateľ žalobcu však uviedol, že sa to neoplatí. Svedkyňa uviedla, že pri uzatváraní zmluvy nevedeli o teplotných podmienkach a pomeroch v daných kanceláriách. V zimných mesiacoch boli priestory nedostatočne vykurované, s tým, že raz došlo k takej situácii, že pracovníci nemohli v priestoroch pracovať kvôli nízkej teplote a dostali prácu na doma. Do priestorov taktiež zatekalo. Táto situácia bola riešená s konateľom žalobcu, problém bol odstránený a neskôr do priestorov zatieklo ešte raz, niekedy v lete XXXX. Svedkyňa uviedla, že porucha kotla, ktorá spôsobila nízku teplotu v kanceláriách bola odstránená na tretí deň. Svedkyňa uviedla, že bola osobou poverenou kontaktovať sa so žalobcom, resp. jeho konateľom a uviedla, že tak robila telefonicky alebo e- mailom a aj ňou poverený pracovník, F. U., komunikoval s konateľom ohľadom vzniknutých nedostatkov. Poverenie na komunikáciu so žalobcom bolo ústne.

Z výpovede svedka F. U. súd zistil, že pracuje u žalovaného od E. XXXX. Taktiež nebol pri samotnom uzatváraní zmluvy, ale nastúpil do práce súčasne so spustením predmetného projektu. Podľa vyjadrenia svedka boli problémy s prenajatými priestormi od začiatku. Bolo to najmä s vetraním miestností, kedy boli okná prekryté veľkoplošnými reklamami, pričom k prekrytiu oboch okien došlo asi po 3-4 mesiacoch od prenájmu. Podľa svedka boli v zlom technickom stave aj elektrické zásuvky. Problémy oznamovali telefonicky a keď neboli odstránené, tak písomne. Taktiež bol problém v zime, a to s teplotou, kedy táto bola v kanceláriách nízka, preto používali ohrievače a v miestnostiach si prikurovali. Náprava po telefonických žiadostiach uskutočnená nebola. Taktiež boli problémy s osvetlením, kedy na chodbách chýbali žiarovky. Svedok uviedol, že pri nástupe do predmetných priestorov nemali vedomosť o tom, že niektoré priestory užíva spoločnosť Y., prípadne, že iné priestory sú využívané na cvičenia. Postupne však začali byť problémy predovšetkým so sociálnym zariadením a s elektrickými zásuvkami, na čo

upozorňovali prenajímateľa ústne, potom telefonicky a neskôr aj písomne. Mali prísľuby, že vzniknuté nedostatky budú odstránené, čo sa však nestalo. Taktiež do predmetných priestorov zatekalo, nie však stále, ale pri prudkom daždi.

Žalovaný súdu predložil fotodokumentáciu z predmetných priestorov, ktorá bola na pojednávaní oboznámená.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len citovaného zákona), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona, nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.

Podľa článku I bod 3 zmluvy o nájme č. XXXX_MRK_PO_PO_XXX (ďalej len zmluvy), každá zo zmluvných strán menuje svojho splnomocnenca, ktorý je oprávnený uplatňovať zodpovedajúce práva a povinnosti zastúpenej zmluvnej strany ktorý bude vystupovať ako výlučný kontaktný partner: 1. splnomocnenec prenajímateľa: P. W., ulica D. Č..X F., konateľ spoločnosti. 2. splnomocnenec nájomcu: G.. B. O., manažér projektu P.. V prípade potreby sú zmluvné strany povinné vzájomne sa písomne informovať o zmene svojho splnomocnenca. Všetky úkony, ktoré sú v súlade s touto zmluvou prípustné, alebo potrebné budú vykonané v písomnej forme. Písomnosti musia byť doručené prenajímateľovi, respektíve nájomcovi, na meno splnomocnenca vo forme doporučeného listu na poslednú známu adresu v zmluvnej strany. Pokiaľ nebude oznámená zmena adresy, platia pre zmluvné strany adresy uvedené v záhlaví tejto zmluvy. Za deň doručenia zásielky zaprel účely tejto zmluvy považuje aj deň odmietnutia prevzatia písomnosti, ako aj posledný deň úložnej lehoty na príslušnej pošte, aj keď sa adresát s jej obsahom neoboznámil. Za platné sa považujú aj úkony vykonané faxom alebo emailom s tým, že musia byť do troch dní potvrdené písomne. Takýto dokument musí byť odoslaný ako doporučená zásielka.

Podľa článku IV bod 1 zmluvy, nájomca má právo predmet nájmu počas trvania zmluvy užívať výlučne iba na účely, a to kancelárske priestory, pričom prenajímateľ, alebo iný subjekt ho nesmie rušiť, s výnimkou prípadov dohodnutých v nájomnej zmluve.

Podľa článku VI bod 3 tretia veta zmluvy, prenajímateľ zodpovedá v plnom rozsahu za to, že predmet nájmu je v súlade s realizačným projektom.

Podľa článku VI bod 4 tretia veta zmluvy, predmet podnájmu sa považuje za riadne prevzatý, v bezvadnom stave vhodnom na používanie podľa tejto zmluvy, ak nájomca prípadné zjavné nedostatky neuvedie najneskôr pri prevzatí v preberacom protokole. Nedostatky, ktoré nie sú zjavné, môžu byť nájomcom písomne oznámené do 4 týždňov od prevzatia.

V článku VIII bolo dohodnuté nájomné, a to vo výške XX Eur za m2, čo predstavovalo mesačné nájomné X XXX Eur s DPH. V článku IX bolo uvedené, že prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa článku VII bod 2 zmluvy, nájomca má právo vypovedať nájomný vzťah pred uplynutím zmluvne dohodnutej doby ak sa predmet nájmu bez zavinenia nájomcu stane nepoužiteľným pre účely nájmu, ak prenajímateľ ani do 15 dní po prijatí písomnej výzvy nájomcu nezačne riešiť odstránenie dôvodu tejto nepoužiteľnosti a ani do troch mesiacov od prijatia písomnej výzvy dôvod nepoužiteľnosti predmetu nájmu pre účely nájmu neodstráni.

Podľa § 12 citovaného zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej si žalovaný na dobu určitú prenajal od žalobcu nebytové priestory bližšie špecifikované v zmluve. Predmet nájmu bol riadne odovzdaný a následne žalovaným užívaný. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi neboli sporné.

Žalovaný pri preberaní predmetných priestorov nevytkol žalobcovi žiadnu vadu, či už vo vzťahu k existujúcim toaletám, ich vybaveniu, k vybaveniu kancelárií nábytkom, k druhu nábytku, k elektroinštalácii, prípadne k pripojeniu na internet. Predmet nájmu tak bol odovzdaný podľa dohody účastníkov v bezvadnom stave. Žalovaný nevytkol vady predmetu nájmu ani v lehote štyroch týždňov, tak ako mu to umožňoval článok VI bod 4 zmluvy. Vyjadrenia svedkov, pracovníkov žalovaného, že s predmetnými priestormi boli problémy už od začiatku, sú tak účelové a nezodpovedajú listinným dôkazom, ktoré žalovaný má k dispozícii a ktoré boli predložené súdu.

Po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Prešove a vrátení veci súd prvého stupňa doplnil dokazovanie, pričom je viazaný názorom, ktorý vyslovil Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Krajský súd uviedol, že zmluva o nájme nebytových priestorov má mať písomnú formu a takúto formu má mať aj prípadné skončenie nájomnej zmluvy.

Čo sa týka nájomnej zmluvy, táto presne upravovala spôsob, akým majú medzi sebou strany komunikovať a kto je výlučným kontaktným partnerom každej zo strán. Podľa článku I bod 3 to bol na strane žalobcu konateľ P. W. a za žalovaného G.. B. O.Á.. Strany si podrobne dohodli aj to, akým spôsobom môže dôjsť k zmene kontaktného partnera.

V predmetnom konaní bolo zistené, že hoci kontaktná osoba žalovaného podľa svojej výpovede upozorňovala žalobcu na existujúce nedostatky, udialo sa tak telefonicky alebo e-mailom, bez toho, aby tieto výzvy alebo upozornenia boli doručené žalobcovi v súlade so zmluvou doporučene poštou. Pokiaľ boli žalobcovi doručované výzvy poštou, nedialo sa to doporučene, keďže žalovaný sám potvrdil, že ani jedna zásielka nebola doručovaná doporučene. Doručenie zásielok žalovaný preukazoval len svojimi poštovými knihami a dokladmi o zaplatení poštovného. Napriek tomu žalobca potvrdil prevzatie týchto zásielok. Poukázal však na to, že ani jedna z týchto výziev nebola zasielaná kontaktnou osobou, ale G.. U., pričom žalobca nemal vedomosť, na akej pozícii táto osoba u žalovaného pracuje. G.. B. O. tvrdila, že ústne poverila G.. U. k tomu, aby podával písomné výzvy žalobcovi. Aj keby táto skutočnosť bola pravdivá, na veci to nič nemení, keďže prípadné poverenie alebo zmena kontaktného partnera nebola písomne oznámená žalobcovi, tak ako to ukladal článok I bod 3.2 zmluvy o nájme.

Súd teda pri formálnom posúdení danej situácie mal za to, že žalobcovi nebola doručená žiadna relevantná výzva, ktorá by spôsobovala následky upravené v zmluve, konkrétne v článku VII bod 2.1. Žalobcovi tak nezačala plynúť lehota na prípadné odstránenie existujúcich vád. Chýba tu tak možnosť žalovaného vypovedať nájomný vzťah v súlade s článkom VII bod 2.1 zmluvy.

Žalovaný vo výpovedi z nájmu uviedol, že vypovedá nájom v súlade s § 9 ods. 3 písm. b) a c) zákona. Pokiaľ skutočne došlo k tomu, že predmet nájmu sa stal nespôsobilým na dohovorené užívanie, čo súd nemal jednoznačne za preukázané, došlo tak z dôvodu konania na strane žalovaného, ktorý náležitým spôsobom, v súlade so zmluvou, neoznamoval žalobcovi prípadnú potrebu odstránenia nedostatkov v predmete nájmu. Taktiež, vzhľadom na absenciu relevantných výziev na adresu žalobcu, nemohol tento ani hrubým spôsobom porušovať svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 5 ods. 1 zákona. Pokiaľ sa teda žalovaný chcel dovolávať ustanovení zákona a zmluvy v súvislosti s možnou výpoveďou z nájmu, mal robiť úkony v súlade so zmluvou, ktoré by boli právne relevantné a ktoré by sa v súlade so zmluvou

dostali do dispozičnej sféry žalobcu, ktorý ak by na nich nereagoval, privodilo by následky umožňujúce vypovedať zmluvu. Výzvy zo strany žalovaného, či už telefonické, písomné, alebo iné, ktoré nemali náležitosti, ktoré vyžadovala zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania slobodne a vážne, síce mohli byť voči žalobcovi robené a je logické, že v rámci nájomného vzťahu pri vzniku drobných nedostatkov je možné veci riešiť aj neformálne, nemožno však takýmto výzvam pripisovať následky, aké by mali výzvy doručené v súlade so zmluvou. Odstraňovanie alebo neodstraňovanie vád na základe takýchto výziev, zo strany žalobcu, potom nemohlo mať následky umožňujúce vypovedať zmluvu.

Na záver súd ešte dodáva, že ak by sme opomenuli aj vyššie uvedené, čo už samo o sebe postačuje na vyhovenie žalobe, tak ako to uviedol Krajský súd, pri písomnom právnom úkone je kladený dôraz na náležitosti právneho úkonu. Vo vzťahu k výpovedí, ktorá je predmetom konania, potom nestačí, aby výpoveď odkazovala len na zákonné alebo zmluvné ustanovenia, ktoré boli porušené, ale je potrebné presne a nezameniteľne skutkovo vymedziť, aké skutočnosti a okolnosti konkrétne odôvodnili výpoveď z nájmu nebytového priestoru. Výpovedný dôvod musí byť jednoznačne identifikovateľný bez toho, aby bolo možné o dôvodoch výpovede v konkrétnom prípade čo i len pochybovať.

V tomto prípade má potom súd za to, že výpovedný dôvod nie je jednoznačne špecifikovaný, pretože odkaz na listinu takouto špecifikáciou nie je. Súd ešte opätovne poukazuje na to, že listiny - výzvy nie sú riadne označené (na niektorých kópiách nie je kompletná spisová značka, na niektorých už je kompletná, pričom žalovaný tento rozpor nevedel vysvetliť), doručené a podpísané kontaktnou osobou v súlade so zmluvou o nebytových priestoroch. Vo výpovedí uvedené nedostatky sú uvedené len príkladmo, „napr. priestory toaliet sú naďalej využívané a znečisťované tretími osobami, na spoločnej chodbe od polovice X. XXXX nesvietilo svetlo, prenajaté priestory sú využívané tretími osobami a mnoho ďalších závad a nedostatkov“. Je zrejmé, že niektoré z týchto nedostatkov už odstránené boli a ďalšie nie sú špecifikované dostatočne určito.

Teda, ak by tu nebol dôvod vyhovieť žalobe z dôvodu formálnych nedostatkov pri podávaní výpovede a nepostupovaní v súlade so zmluvou pri existencii prípadných vád, podľa súdu by tu bol dôvod vyhovieť žalobe z dôvodu, že výpovedný dôvod nie je špecifikovaný dostatočne určito tak, aby príčiny výpovede boli identifikovateľné aj pre tretie osoby.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd žalobe vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko súd žalobe vyhovel, v predmetnom konaní bol úspešný žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov konania vo výške XXX Eur titulom zaplatených súdnych poplatkov za návrh (XX,XX €) a za odvolanie (XX,XX €) a z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú z 3 úkonov právnej služby á XX,XX Eur - rok XXXX (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX), z 3 úkonov právnej služby á XX,XX Eur - rok XXXX (účasť na pojednávaní v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX), z 1 úkonu právnej služby á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX), z 1 úkonu právnej služby á XX Eur (účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX) podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z režijného paušálu vo výške XX,XX Eur (3 x X,XX Eur + 3 x X,XX Eur + 1 × X,XX Eur + 1 × X,XX Eur) podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia boli teda priznané v celkovej výške XXX,XX Eur.

Súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške XXX,XX Eur z dôvodu, že nepriznal odmenu a režijný paušál za úkon - záverečné vyjadrenie XX.XX.XXXX - nakoľko na takýto úkon žalobca nebol vyzvaný a vzhľadom na priebeh konania súd tento úkon vyhodnotil ako neúčelný.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi sú vo výške XXX,XX Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného, pričom podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je tento povinný zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.