Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/380/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: CD B., s.r.o., so sídlom v M. republike, H., F. Z. B., K M. C. XXXX/XXa, IČO: 26 429 705, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., J. A. P. XXXX/XX, o uplatnenie pohľadávky 1.163,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní združenia J. H. Z. J. (J.), so sídlom P., M. 1, zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Rožňava, Nám. baníkov 17/33, proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 9. marca 2015 č. k. -87

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Žalobca podal 28. marca 2013 žalobu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením uložil združeniu J. H., povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 166,40 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (zrejme uznesenia, poznámka odvolacieho súdu), na účet právneho zástupcu žalobcu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom z 29. septembra 2014 č. k. -76 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1.163,- Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.228,- Eur od 14. 10. 2009 do 15. 06. 2010, čo predstavuje sumu 752,15 Eur, ďalej zo sumy 1.198,- Eur od 16. 06. 2010 do 25. 07. 2011, čo predstavuje sumu 1.212,98 Eur, zo sumy 1.168,- Eur od 26. 07. 2011 do 16. 10. 2011, čo predstavuje sumu 242,36 Eur, zo sumy 1.163,- Eur od 17. 10. 2011 do zaplatenia, ako aj 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 1.228,- Eur od 28. 12. 2009 do 15. 06. 2010, čo predstavuje sumu 34,41 Eur, zo sumy 1.198,- Eur od 16. 06. 2010 do 25. 07. 2011, čo predstavuje sumu 79,98 Eur, zo sumy 1.168,- Eur od 26. 07. 2011 do 16. 10. 2011, čo predstavuje sumu 15,98 Eur, zo sumy 1.163,- Eur od 17. 10. 2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,09 Eur, spolu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej tiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 235,63 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet jeho právneho zástupcu. V časti náhrady trov žalobcu proti vedľajšiemu účastníkovi, súvisiacich so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, súd uviedol, že rozhodne osobitným uznesením.

J. konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Žalobca namietol prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka. Žalovaná sa k vstupu nevyjadrila. Dňa 03. 06. 2014 oznámil vedľajší účastník, bez konkrétnejšieho odôvodnenia, že vystupuje z predmetného konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Súd doručil vystúpenie vedľajšieho účastníka z konania žalobcovi, ktorý oznámil súdu, že netrvá na podanej námietke neprípustnosti vstupu a túto berie späť. Keďže vedľajší účastník svojim konaním zavinil vznik trov, žalobca si uplatnil náhradu trov v súlade s ust. § 147 zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Žalobca si uplatnil voči vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, pozostávajúcu zo vznesenej námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva z 2. decembra 2013 a zo späťvzatia uvedeného podania z 27. augusta 2014. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za uvedené úkony, pretože dospel k záveru, že v tomto prípade pôvodný vedľajší účastník zavinil vznik týchto trov tým, že vstúpil do konania, a následne bez konkrétneho odôvodnenia z konania vystúpil.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony vo výške 122,82 Eur a režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, výška ktorého predstavovala v roku 2013 sumu 7,81 Eur a v roku 2014 sumu 8,04 Eur, teda celkom15,85 Eur. Daň z pridanej hodnoty zo sumy 138,67 Eur predstavovala sumu 27,73 Eur, tzn. trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 166,40 Eur.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním J. M. 1, z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a uviedol, že do konania ako vedľajší účastník vstúpil z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mu boli známe, nasvedčovali tomu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto na ochranu žalovanej ako spotrebiteľky považoval za potrebné vstúpiť do konania. Nakoľko daný vzťah v konečnom dôsledku nebol posudzovaný ako spotrebiteľský, vystúpil z konania. J. bol toho názoru, že pokiaľ ide o trovy konania, mal súd vo veci aplikovať § 150 O.s.p.. Argumentoval, že podľa ustálenej súdnej praxe, aj v prípade, ak sú dané predpoklady pre použitie § 142 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania podľa všeobecných zásad náhrady trov konania, súd nemusí náhradu trov konania, účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech priznať, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania právo.

Žalobca a žalovaná boli v odvolacom konaní nečinní.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zmenu (§ 220 O.s.p.), preto uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h), i) O.s.p. zrušil.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 veta prvá a tretia, ods. 4 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že združenie J.) vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej z vlastného podnetu 23. októbra 2013, žalobca 2. decembra 2013 doručil súdu námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, o ktorej súd rozhodol uznesením z 5. februára 2014 č. k. -40 a dňa 3. júna 2014 vedľajší účastník z konania vystúpil.

Z ustanovenia § 93 O.s.p. (v znení účinnom v rozhodnom čase, t.j. do 31. decembra 2014) nevyplýva, aby sa pre vystúpenie vedľajšieho účastníka z konania vyžadovalo splnenie nejakých osobitných podmienok. Vedľajší účastník môže z konania kedykoľvek vystúpiť a jeho postavenie vedľajšieho účastníka v konaní zaniká okamihom, kedy je súdu doručené oznámenie o jeho vystúpení z konania.

Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď súd prvého stupňa napadnutým uznesením (z 12.2.2015) uložil združeniu J. povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, uvedené združenie už nebolo vedľajším

účastníkom tohto konania (z konania vystúpilo 3. júna 2014). V čase rozhodnutia súdu o tejto jeho povinnosti nebol subjektom zúčastneným na konaní, nemal postavenie vedľajšieho účastníka, preto ho súd nemohol zaviazať na náhradu trov konania, a to ani na náhradu trov vzniknutých zavinením alebo náhodou, ktorá sa mu prihodila (§ 147 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že Občiansky súdny poriadok v určitých prípadoch upravuje možnosť súdu uložiť náhradu trov konania aj subjektu, ktorý nemá postavenie účastníka, keď podľa § 147 ods. 2 a § 148 ods. 2 O.s.p. je možné náhradu trov konania vzniknutých účastníkovi alebo štátu uložiť svedkom, znalcom, alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ale platná právna úprava neumožňuje súdu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania niekomu, kto v čase rozhodovania súdu nemal už postavenie vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky), alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich uzneseniach (napr. z 19. marca 2014 sp. zn. , z 20. júna 2014 sp. zn. , viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. novembra 2014 sp. zn. ) vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Za tejto situácie, s prihliadnutím na skutočnosť, že v posudzovanej veci ide tiež o žalobu, ktorá má charakteristické znaky hromadných podaní (žalôb), že právne úkony žalobcu pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka do konania (námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva) sú takisto totožné, nemožno hovoriť o účelnosti vynaložených trov za tento úkon žalobcu (námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníka). Takisto je neúčelný úkon žalobcu súvisiaci s vystúpením vedľajšieho účastníka z konania, v ktorom si žalobca vlastne len vyčíslil trovy konania.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval podľa uvedenej zásady a vôbec sa nezaoberal posúdením účelnosti, resp. neúčelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie žalobcu vo vzťahu k bývalému vedľajšiemu účastníkovi (či zástupca žalobcu vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. či poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu).

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije § 151 ods. 3 veta prvá O.s.p.).

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť súdu v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, prípadne viacerých nárokov uplatňovaných v konaní, rozhodnúť o trovách konania medzi účastníkmi až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V prejednávanej veci však nešlo o uvedený prípad a súd napadnutým uznesením o trovách konania rozhodol spôsobom, aký platný procesný poriadok nepripúšťa. Súd pochybil, keď uznesením z 9. marca 2015, vydaným po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, rozhodoval o trovách konania, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady. V rozpore s § 151 ods. 3 O.s.p. totiž tretím výrokom rozsudku z 29. septembra 2014 nerozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ale len vyslovil, že o nich rozhodne osobitným uznesením (rozsudok sa stal právoplatným 15.11.2014, o trovách súd rozhodol až 9.3.2015). Vychádzajúc z citovaných zákonných

ustanovení, s poukazom aj na ustanovenie § 166 ods. 1 O.s.p. („ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu“), ak nejde o prípad, ktorý má na mysli ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. - tak, ako je to aj v tejto veci, v ktorej sa súd neriadil dôsledne § 151 O.s.p. - samostatným uznesením o trovách konania možno rozhodnúť len do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. Navyše súd napadnutým uznesením rozhodol o tzv. separátnych trovách (§ 147 O.s.p.), o ktorých vzhľadom na ich charakter možno rozhodnúť len do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené procesnoprávne pochybenia súdu prvého stupňa spočívajúce v nesprávnej aplikácii platného procesného poriadku o trovách konania zrušil napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h), i) O.s.p., pretože na jeho vydanie neexistovali dôvody.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.