Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10P-39-2022.pdf
PDF · 81.49 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/39/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci starostlivosti o maloletú C. K., nar. XX.XX.XXXX dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov: matka Ľ. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. V., XXXX/X, otec neurčený, o návrhu navrhovateľky Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, R., o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd maloletú C. K., T.. XX. X. XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti Ľ. M., nar. XX. X. XXXX s tým, že osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
II.Matka maloletého dieťaťa Ľ. K., nar. XX. XX. XXXX j e p o v i n n á platiť na maloletú C. K., nar. XX. X. XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca, vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III.Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že sa od narodenia stará o dieťa, jej dcéra - matka maloletého dieťaťa sa odsťahovala do Lučenca za svojim priateľom a dieťa zostalo v jej starostlivosti.
2.Matka maloletého dieťaťa s návrhom súhlasila.
3.Kolízny opatrovník po vypočutí maloletého dieťaťa s návrhom súhlasil.
4.Okresný súd vo veci pôvodne rozhodol tak, že návrh zamietol. Krajský súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
5.Súd dňa 27.9.2022 pojednával v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá mala doručenie predvolania vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nežiadala o odročenie pojednávania.
5.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky dieťaťa, maloletého dieťaťa, oboznámením sa s rodným listom dieťaťa, návrhom, lekárskou správou, potvrdením materskej školy a základnej školy, potvrdením mestského úradu, výpisom z registra trestov, správou zo šetrenia pomerov v domácnosti matky a starej matky, správou RPPS Rimavská Sobota, správou zamestnávateľa.
6.V konaní bolo šetrením zistené, že maloleté dieťa od narodenia žije v domácnosti starej matky. Matka maloletého dieťaťa sa odsťahovala do Lučenca, kde žije so svojim partnerom, o svoje dieťa sa nezaujíma a nezabezpečuje mu osobnú starostlivosť. Stará matka sa o maloleté dieťa stará zodpovedne, zabezpečuje jej všetky potreby. Medzi starou matkou a maloletým dieťaťom je výborný vzťah, čo potvrdila aj samotná maloletá, ktorá svoju starú mamu ľúbi, chce zostať pri nej, má všetko čo potrebuje, svoju starú matku berie ako mamu. Matka podľa potvrdenia jej zamestnávateľa ukončí pracovný pomer pre nadbytočnosť. Šetrením u starej matky bolo zistené, že tá riadne a zodpovedne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa.
7. Podľa § 45 ods. 1 a 9 Zákona o rodine: Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto
prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8.Formy náhradnej starostlivosti nad maloletými deťmi predstavujú inštitucionalizovanú pomoc a podporu rodinám, ktoré svoju z rôznych dôvodov nepriaznivú situáciu nie sú schopné zvládnuť a postarať sa o svoje maloleté deti. Všetky formy náhradnej starostlivosti sú však len inštitútmi subsidiárnymi, ktoré ako dočasné opatrenie majú trvať len z nevyhnutných dôvodov a po nevyhnutný čas v prípadoch, ak rodičia osobnú starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť (§ 44 ods. 1 Zákona o rodine). Ich základným spoločným cieľom je poskytnutie pomoci pri obnovení pôvodnej rodiny a v konečnom dôsledku návrat maloletých detí späť do starostlivosti svojich vlastných rodičov.
9.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že je v jednoznačnom záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti starej matky, nakoľko matka osobnú starostlivosť nezabezpečuje. O dieťa sa riadne a zodpovedne stará jej stará matka, tá zabezpečuje všetky potreby dieťaťa. Dieťa má blízky vzťah k svojej starej mame, čo prezentovala aj na pojednávaní. Dieťa sa samé vyjadrilo, že chce byť pri starej mame, ktorú ľúbi, a ktorú berie ako svoju mamu. Z uvedených dôvodov súd podanému návrhu vyhovel a matke určil povinnosť platiť výživné v minimálnom rozsahu, nakoľko podľa potvrdenia jej zamestnávateľa je s ňou ukončený pracovný pomer pre nadbytočnosť.
10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.