Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/388/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, pr. zast.: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. S., W.. XX.XX.XXXX, W. F. L. XXX/X, XXX XX M., t.č. na neznámom mieste, zast. opatr.: Martina Ursínyová, v konaní o zaplatenie 687,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 687,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 687,50 € od 2. 2. 2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi iné trovy konania vo výške 41 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 118,98 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2014 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 687,50 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 687,50 eur od 02.02.2014 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 66,- eur (t.j. mesačná zmluvná pokuta vo výške 16,50 eur x 4 mesiace omeškania od februára 2014 do mája 2014) a nahradiť trovy konania. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že dňa 20.09.2013 bola medzí ním a žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320131690 na čiastku 500,- eur, za odplatu vo výške 190,- eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 690,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných mesačných splátkach vo výške 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom Zmluvy. Žalovaný ku dňu podania žaloby na súd uhradil celkovo sumu 2,50 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 2,50 eur bola uhradená dňa 20.09.2013. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (ďalej len . V predžalobnej upomienke zo dňa 19.11.2013 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 23.04.2014 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 01.02.2014. Po zosplatnení záväzku žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu predstavuje dlžná čiastka sumu 687,50 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 690,- eur a čiastkou vo výške 2,50 eur, ktorá bola uhradená žalovaným. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaný dostal do omeškania s

úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je 500,- eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je 16,50 eur (t.j. 3,30 % z 500,- eur).

Súd návrhu vyhovel a dňa 01.07.2015 vydal Platobný rozkaz č.k. -17, ktorý bol následne zrušený dňa 12.10.2015, uznesením č.k. -29 pre nemožnosť doručenia Platobného rozkazu žalovanému.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

S poukazom na vyššie uvedené a citované ustanovenia OSP, súd vo veci, keďže išlo o drobný spor, nenariaďoval ústne pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca dňa 20.09.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320131690. Súčasťou Zmluvy boli Obchodné podmienky, s ktorými boli zmluvné strany uzrozumené, čo potvrdili podpisom na uvedenej zmluve. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur a súčasne záväzok žalovaného ako dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to formou 13- tich pravidelných mesačných splátok vo výške 2,50 eur - prvé tri splátky a vo výške 68,25 eur - ďalších desať splátok, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení Zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov bola 46,06 %.

Podľa bodu 1 Obchodných podmienok Zmluvy, veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,30 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celej dlžnej čiastky.

Z predžalobnej upomienky zo dňa 19.11.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného z dôvodu, že sa dostal do omeškania s platením dohodnutých splátok na zaplatenie celkovej dlžnej čiastky vo výške 687,50 eur.

Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 23.04.2014 súd zistil, že žalobca v ňom žalovanému oznámil, že jeho záväzok zo Zmluvy bol v súlade so zmluvnými podmienkami v dôsledku jeho omeškania so splácaním ku dňu 01.02.2014 zosplatnený. Dlh žalovaného predstavoval ku dňu 23.04.2014 sumu 687,50 eur. Z návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11.11.2014 mal súd preukázané, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkovo sumu 2,50 eur.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy, t.j. 20.09.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie sú hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 5 cit. zákona, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákoníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, ak keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 545a neprimerane vysokú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvnú pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalovaný podpísal ako fyzická osoba - spotrebiteľ, úver mu nebol poskytnutý na výkon povolania, zamestnania alebo podnikania. Uvedené vyplynulo aj z tej skutočnosti, že zmluvu podpísal žalovaný nie ako fyzická osoba živnostník, ale ako fyzická osoba s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Súd mal za to, že na základe uzavretej zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným, bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver. Preto súd posudzoval zmluvu o úvere podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky predpísané náležitosti. Na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytol žalovanému ako

dlžníkovi úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 13-tich mesačných splátkach po 68,25 eur (prvé tri po 2,50 eur). Žalovaný sa taktiež zaviazal uhradiť odplatu za poskytnutie úveru vo výške 190,- eur, spolu sumu 690,- eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu vo výške 2,50 eur. Zostatok neuhradenej istiny predstavuje žalovanú sumu 687,50 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 687,50 eur, a to od 02.02.2014, t.j. deň nasledujúci po zosplatnení úveru, do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami § 517 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a preto súd aj v časti uplatneného úroku z omeškania žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 41,- eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 118,98 eur, proti žalovanému, ktorý v tomto konaní úspech nemal. Priznané trovy konania právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška) a podanie žaloby v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky, pri hodnote jedného úkonu vo výške 51,45 eur. Ďalej pozostávali trovy právneho zastúpenia z režijného paušálu k vyššie uvedeným úkonom právnej služby v zmysle ust. § 16 ods. 3 Vyhlášky, t.j. 2 x 8,04 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu vo výške 118,98 eur. Žalovaný je v zmysle ust. § 149 ods. 1 OSP povinný priznané trovy konania nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.