Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-723-2015.pdf
PDF · 69.81 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/723/2015
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok vo veci písomného podania Z. označeného ako „Žaloba za krivú výpoveď", takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Po právoplatnosti uznesenia bude podanie Miroslava Haniša p o s t ú p e n é Okresnej prokuratúre Kežmarok.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 3. 12. 2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie Z. označené ako „Žaloba za krivú výpoveď“, v ktorom uviedol, že „podávam žalobu na Z.. Odôvodnenie: tieto osoby ma krivo obvinili a poškodili moje meno. Všetky ich výpovede sú tendenčné, klamlivé a samozrejme bez dôkazov.“
Súd po preskúmaní tohto podania zistil, že toto síce je označené ako „žaloba“ avšak z celého jeho obsahu je zrejmé, že toto nesmeruje k začatiu civilného, ale trestného konania, preto nejde o vec ktorá patrí do právomoci civilného súdu, ale ide o vec, ktorá patrí do právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V obsahu svojho podania Z. tvrdí, že tam uvedené osoby ho krivo, bez dôkazov, tendenčne a klamlivo obvinili a poškodili jeho meno, preto podáva „žalobu“. Vzhľadom na takýto obsah podania súd má za to, že toto smeruje k začatiu konania, v ktorom by bolo preskúmané, či uvedeným konaním označených osôb bol alebo nebol spáchaný trestný čin. Postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní upravuje Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, viď jeho § 1). Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Podľa § 2 ods. 5 Trestného poriadku prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 15 Trestného poriadku trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje. Podľa § 10 ods.1 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Podľa § 196 ods. 1, 2 Trestného poriadku trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný policajt. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (trestné oznámenie) sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Na jeho vybavenie je teda aj v prípade, že toto je neúplné, ako je tomu v predmetnej veci daná právomoc výlučne orgánov činných v trestnom konaní, nie súdu. V rámci civilného, občianskeho súdneho konania súd nemôže rozhodovať o tom, či konaním určitej osoby alebo osôb bol, alebo nebol spáchaný trestný čin a či má alebo nemá byť určitá osoba, alebo osoby trestne stíhané. Takéto oprávnenie súdu z Občianskeho súdneho poriadku ani z iného právneho predpisu nevyplýva. Ide o pôsobnosť trestného konania v ktorom jedine možno posudzovať vinu, či trest a v rámci tohto konania možno prípadne posúdiť aj uplatnený nárok na náhradu škody poškodeného (§ 46 a nasl. Trestného poriadku). V danom štádiu pritom vec patrí do právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. V § 7 O.s.p. je zákonom vymedzený rozsah otázok, ktoré je súd oprávnený riešiť v občianskom súdnom konaní. Medzi ne ale nepatrí rozhodovanie o tom, či určitým konaním bol alebo nebol spáchaný trestný čin a či je alebo nie je dôvod začať vo veci trestné stíhanie, prípadne vzniesť obvinenie určitej osobe. Podanie Z. vzhľadom na jeho obsah preto nemôže byť spôsobilým podkladom na to, aby sa vec ďalej prejednávala v občianskom súdnom konaní a aby sa ďalej v tomto konaní aj o nej rozhodovalo. Totiž v prípade, ak sa podaním sleduje začatie trestného stíhania, môžu o ňom rozhodnúť len orgány činné v trestnom konaní a až následne, za splnenia zákonom stanovených podmienok môže vo veci rozhodnúť súd, či už na podklade obžaloby prokurátora alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Nedostatok právomoci súdov na konanie je nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Vzhľadom na uvedené preto súd konanie o podaní Z. postupom podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Po právoplatnosti uznesenia bude vec týkajúca sa podania Z. postúpená príslušnému orgánu, teda Okresnej prokuratúre Kežmarok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Konanie vo veci bolo zastavené pre nedostatok podmienok konania, súd preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.