Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/21/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mileny Jakubíkovej a prísediacich sudcov Ondreja Guťana a Mgr. Eriky Kováčovej v trestnej veci obžalovanej R. K. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd obžalovanú R. K., narodenú XX.XX.XXXX v K., trvale bytom X. č. XXX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody G. spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra č. Kv 56/2013 zo dňa 02.06.2014 pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c/ Trestného zákona na skutkovom základe, že V presnejšie nezistenom čase v období od narodenia syna maloletého P. Z., nar. XX.XX.XXXX do jeho úmrtia dňa XX.XX.XXXX, počas starostlivosti o neho v byte na ulici M. č. XX v G. vystavovala maloletého P. Z. hrubému zaobchádzaniu vedúcemu k syndrómu týraného dieťaťa, keď mu opakovaným silným stláčaním končatín, trasením a aktívnym bránením prísunu kyslíka dusením spôsobila kožnú odreninu na pravom líci s krvnou podliatinou, drobnú čiarkovitú kožnú odreninu pod nosom vľavo, pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných uprostred čelovej oblasti, krvné podliatiny na ľavom ramene, chrbte ľavej ruky a vnútornej strane predkolení v ich dolnej tretine, bodkovité krvné výronky pod podpľúcnicou oboch pľúc, akútne rozšírenie pravej komory srdca a hemoragický opuch pľúc, majúce charakter ťažkého úrazu s dosiahnutím stupňa mučivých útrap, spojené s psychickým utrpením maloletého poškodeného P. Z. o s l o b o d z u j e pretože, nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná

odôvodnenie:

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre podal na obžalovanú R. K. obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno c/ Trestného zákona .

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, opatrovníka mal. dieťaťa, svedkov L. K., U.. Z. I., R. P., L. U., W. K., U.. L. V., U.. K. M., U.. L. M., U.. L. U., znalcov z odboru zdravotníctvo MUDr. K. F., U.. U. E., odvetvie psychiatria U.. G., oboznámením a prečítaním listinných dôkazov, správ, charakteristík, odpisu registra trestov, spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. a ďalšieho na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu . Po vyhodnotení dokazovania súd dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná R. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa necíti byť vinná zo skutku, ktorý je jej kladený za vinu a následne využila svoje a vo veci nevypovedala. Opatrovníčka nebohého mal. P. K. U.. U. B. za ÚPSVaR Levice na hlavnom pojednávaní uviedla, že spis maloletého vedú od roku 2011, kedy mu boli ustanovený za opatrovníka. Predtým túto rodinu neriešili, neprišli s nimi do kontaktu, v rodine obžalovanej nerobili žiadne šetrenia ani im nebolo nič hlásené. Náhradu škody si neuplatnila.

Svedok L. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s bývalou manželkou - obžalovanou dieťa plánovali a obžalovaná sa na dieťa počas celého tehotenstva tešila, chodila pravidelne na kontroly k lekárovi U.. V., tehotenstvo prebiehalo bez problémov, nikdy neprejavila obavy z pôrodu, ani zo starostlivosti o dieťa po jeho narodení. Po príchode z nemocnice bol s obžalovanou doma asi dva dni, potom u nich bola aj jej mama, ktorá u nich prespala asi dve noci. Obžalovaná sa po pôrode správala normálne, dieťa kojila, prebaľovala, obliekala, uspávala, večerné kúpanie robili spoločne. Nikdy nevidel, že by bola unavená a nezvládala starostlivosť o dieťa. Keď chodil do práce, domov prichádzal asi o 16.00 až 18. 00 h, často u nich boli návštevy. Večer spolu malého P. kúpali vo vaničke, ktorú mali v kúpeľni pri vani. Zvyčajne ho kúpal on, potom dieťa položil na prebaľovací pultík a následne si ho obžalovaná poutierala a obliekla. Pár dní pred Vianocami odišiel na chalupu, potom do welnesu, pričom bolo všetko v poriadku a dohodli sa, že keď sa vráti, syna dajú do poriadku. Telefonicky sa od susedy I. dozvedel, že manželka so synom sú v nemocnici, lebo sa syn topil. V nemocnici mu obžalovaná povedala, že odpadla pri kúpaní P., ktorý bol vo vaničke, a keď sa prebrala P. sa topil. Svedok potvrdil, že obžalovaná odpadla aj v minulosti. V nemocnici im povedali, že syn mohol dostať zápal pľúc a zostal v nemocnici. Po preliečení dieťa prepustili domov. Na Štedrý deň bola u nich jeho rodina - otec, mama, brat s manželkou a ich deti. Syn bol v pohode. Na prvý sviatok vianočný k nim prišli na návštevu rodičia obžalovanej, jej sestra s priateľom a brat s priateľkou a všetko prebehlo v poriadku. Dňa 27.12. sa išiel korčuľovať a domov sa vrátil asi o 11.30 h, obžalovaná bola v obývačke, zvítali sa, odišla do spálne k malému odkiaľ na neho zakričala. Syna našiel v postieľke v bezvládnom stave, obžalovaná stála pri postieľke, dieťa bolo otočené na pravý bok, mal krvičku z nosa, na tvári fliačiky, cítil že bol ešte teplý a volal záchranku. Záchranár mu dával rady čo má robiť s dieťaťom, avšak bol slabý signál, nerozumel záchranárovi a utekal zavolať susedu I., ktorá pomáhala oživovať P.. Záchranná služba dieťa odviezla a v nemocnici im oznámili , že P. zomrel na syndróm náhleho úmrtia. Obžalovaná po smrti dieťaťa neprejavovala svoje emócie, fungovala ako predtým, nevšimol si na nej, že by mala problémy so spaním, apatiu, depresie. Na synovi si nikdy nevšimol žiadne modriny, žiadne poranenia ani iné známky násilia. On dieťaťu nikdy neublížil Svedkyňa U.. Z. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou a jej manželom boli susedia na jednom poschodí. Raz jej obžalovaná zazvonila pri dverách, aby sa k nim išla pozrieť, pretože jej syn P. nedýcha a že ho kúpala. Dieťa ležalo na práčke, nebolo pri vedomí, malo pripravenú osušku, vanička bola pri vani, bolo v nej toľko vody, akurát na kúpanie. Dieťa ležalo na chrbte, zobrala ho do náručia, zisťovala či dýcha, prevrátila ho dolu hlavičkou a jemne zatriasla. Zabalila ho osušky, zohrievala ho a obžalovanej povedala, aby zavolala záchranku. P. mal na stehne ľavej nožičky modrinu. Záchranka sa venovala aj p. K., ktorej predtým zostalo zle a odviezla dieťa aj s obžalovanou do nemocnice. Po návrate z nemocnice dieťa už nevidela, až dovtedy, keď jej zazvonili p. K. a povedal, že ich dieťa nedýcha. Išla s ním do bytu, volal záchranku a pomocou záchranára cez telefón dieťa oživovali tak, že obžalovaná mu dávala umelé dýchanie a ona robila masáž srdca. So záchranárom komunikoval p. K.. P. stláčala hrudník dvomi prstami podľa rád záchranárov a obžalovaná mu vdychovala do úst. Dieťaťu museli utrieť pusu, lebo ju mal od zvratkov a krvičku z nošteka. Tváričku malo fialovú, modriny si nevšimla. S obžalovanou sa nerozprávala o tom čo sa stalo. P. nikdy nepočula plakať. O obžalovanej uviedla, že bola osobou, ktorá neprejavovala navonok svoje emócie. Po dopočutí na hlavnom pojednávaní k skutočnostiam dňa 19.12.2009 svedkyňa uviedla, že dieťa zabalila do osušky, pretočila dolu hlavičkou, potriasla s ním, pričom dieťa držala za hlavičku a za nožičky okolo členkov. K udalosti dňa 27.12.2009 zopakovala, že dieťaťu robila masáž srdca tak, že dvoma prstami stláčala hrudník a obžalovaná mu dávala podľa pokynov umelé dýchanie a asi si dieťa pridržiavala za hlavičku. Svedkyňa R. P., matka obžalovanej na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala. V prípravnom konaní uviedla, že jej dcéra počas tehotenstva a aj pokiaľ bývala s nimi pár krát odpadla, podľa lekárov kvôli nízkemu tlaku. Keď sa jej narodil P. bola šťastná a ona k nej chodila po práci. Dcéra sa sama starala o dieťa, kojila ho, prebaľovala, tešila sa z neho. V nedeľu jej volala, že sú v nemocnici, pretože pri kúpaní syna jej prišlo zle, odpadla a P. mal na pľúcach vodu. V nemocnici jej zase ostalo zle a preto išla domov. Dňa 23.12.2009 si boli pre dieťa v nemocnici. Dňa 25.12.2009 boli u dcéry na návšteve, P. ešte bral lieky, dcéra ho kojila. Potom sa od dcéry dozvedeli, že P. zomrel, bola s ním sama doma a P. bol v spálni v postieľke. Chcela ho ísť obliecť, vtedy už bol doma aj jej manžel a zistili, že je modrý. Nebola ho pozrieť 20 minút, potom si to vyčítala. Dcéra zle znášala smrť P., stále plakal a chodila k U.. M.. Svedkyňa viackrát prebaľovala P., ale nikdy si na ňom nič nevšimla, nevidela žiadne modriny, poranenia. Dcéra sa nikdy nesprávala agresívne. Svedkyňa L. U., sestra obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že po narodení P. chodievala k svojej sestre na návštevy možno každé dva až tri dni, strážila ho, keď niekam musela obžalovaná s manželom odísť. P. ho, avšak nikdy si na ňom nevšimla žiadne zranenia alebo modriny. Na dieťa

sa s manželom tešila, pripravovala veci pre bábätko, kočík, oblečenie. Starostlivosť o dieťa zvládala, pomáhal jej aj manžel a chodievali k nej s matkou, aj jej brat s priateľkou. O tom, že jej sestra s P. boli v nemocnici sa dozvedela od matky , ktorá jej povedala, že sestra odpadla pri kúpaní a P. sa údajne nadýchol vody, keď spadol do vody vo vaničke. Problémy s odpadávaním mala jej sestra už v minulosti. Nikdy nevidela, že by s P. niekto hrubo zaobchádzal, sestra sa nesprávala nervózne. O tom, že P. zomrel jej volala mama, pričom o okolnostiach úmrtia sa so sestrou nerozprávala. Svedok L. P., otec obžalovanej na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. V prípravnom konaní uviedol, že dcéra sa mu nezdôverovala s intýmnymi vecami, alebo problémami, nikdy s ňou nemali problémy. Voči nemu sa správala slušne , bola pracovitá, neverí, že by bola schopná sa zle správať k P., neverí, že mal P. nejaké zranenia. Svedkyňa W. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej syn a obžalovaná sa veľmi tešili, keď sa narodil P.. Navštívila ju v pôrodnici a potom sa u nich zastavili v deň návratu z pôrodnice. Asi dvakrát bola u nich na návšteve. Potom P. videla, keď bol prepustený z nemocnice a boli u nich na návšteve na Štedrý deň. Na mal. P. si nič nevšimli. O tom, že sa P. topil a bol v nemocnici sa dozvedeli od syna, ktorý im povedal, že obžalovaná mala kúpať malého, údajne odpadla a P. sa topil. Zavolala susedu, ktorá jej neskôr povedala, že keď prišla P. bol položený na pračke a ona ho oživovala. O tom, že P. zomrel sa dozvedeli od syna, v ten deň mali ísť k ním na obed. Syn plakal a oznámil, že P. zomrel a zobrali ho na pitvu. Obžalovaná nevedela prejaviť emócie, nerozprávala, bola utiahnutá. O tom ako dieťa zomrelo a na čo, sa s obžalovanou nerozprávala a ona jej to nehovorila. Svedok U.. L. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako gynekológ a obžalovaná bola jeho pacientkou asi päť až šesť rokov. Pravidelne navštevovala jeho ambulanciu, počas tehotenstva chodila do poradne, bola disciplinovaná pacientka, tehotenstvo znášala dobre. Na narodenie dieťaťa sa tešila, nikdy si na nej nevšimol niečo nezvyčajné, ani zvýšené obavy z toho, čo bude po pôrode, mala vytvorené dobré rodinné zázemie.

Svedkyňa U.. K. M., detská lekárka, v súčasnej dobe zástupca primára na detskom oddelení NsP Levice na hlavnom pojednávaní uviedla, že prepúšťala z nemocnice mal. P. K., ktorý bol hospitalizovaný na detskom oddelení potom ako sa pri kúpaní topil a RTG vyšetrením mu bola zistená aspiračná pneumónia. Dieťaťu bol nasadená antibiotická liečba a po preliečení bolo dieťa prepustené do domáceho prostredia. Pri vizitách bolo dieťa každý deň vyšetrené, vyzlečené donaha, prezrela sa mu koža, ústna dutina, skontrolovalo dýchanie. Pri kontrole ani pri prepúšťaní dieťaťa domov neboli zistené zranenia, nevidela na ňom žiadne hematómy alebo pomliaždeniny, len malú oderku pri nose. Pokiaľ by boli na dieťati zistili nejaké pomliaždeniny, bolo by to zaznamenané v prepúšťacej správe. Svedkyňa vylúčila, že by ich boli prehliadli a tiež vylúčila, že by nejaké zranenia spôsobil zdravotný personál pri manipulácii s dieťaťom. Svedok U.. L. M., patológ súdno-lekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Nitra na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával patologicko- anatomickú pitvu mal. P. K., z ktorej vypracoval pitevný protokol a ako príčinu smrti zistil kardio- respiračné zlyhanie, ktorého ako príčinu uviedol základné ochorenie a to zápal pľúc, ktorý potvrdil histologickým vyšetrením a na základe jemu dostupných informácií. Pri pitve na tele maloletého dieťaťa boli viditeľné modriny, škrabance, pomliaždenina na lícnej časti tváre, na dolných končatinách, stopy krvi v nose. Pomliaždeniny boli čerstvé, ale aj staršieho dáta, avšak nevedel určiť kedy vznikli. V čase pitvy nemal vedomosť, že na dieťati malo byť páchané násilie, mal len informáciu, že dieťa bolo liečené na zápal pľúc a prepustené z nemocnice domov. Pitvu od neho preberal súdny lekár, ktorému odprezentoval všetky zistenia pri pitve a tieto uviedol v pitevnom protokole a súdny lekár na základe jeho zistení urobí čo uzná za vhodné. Súdny lekár môže dospieť k iným záverom ako uviedol on v pitevnom protokole. Svedok U.. L. U., súdny lekár na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval na súdno-lekárskom a patologicko-anatomickom pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a nepamätal sa či bol v prípade mal. P. K. preberajúcim lekárom pitevného protokolu. Všeobecne popísal, že po vykonaní pitvy lekár, ktorý ju vykonal ohlási preberajúceho lekára a tomuto odovzdá a ukáže nálezy, ktoré zistil pri pitve . Pokiaľ by preberajúci lekár našiel ešte nejaký iný nález ako bol zistený lekárom vykonávajúcim pitvu, poznamená sa aj ten do pitevného protoklu. Pitevný protokol obsahuje nálezovú časť a laboratórne vyšetrenia a uvedú sa v ňom, diagnózy, príčiny smrti, zistené chorobné zmeny a to po spoločnej konzultácii s lekárom, ktorý vykonal pitvu. Ak by pri pitve boli zistené zranenia, ktoré boli v príčinnej súvislosti so smrťou pitvaného malo by sa to nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní. Svedok sa vyjadril, že v danom prípade, keďže sa naň s odstupom času už nepamätal, zrejme nálezy zistené pri pitve maloletého neboli takého charakteru, že by sa podieľali na príčine smrti a neboli takého rozsahu, že by to bolo potrebné hlásiť orgánom činným v trestnom konaní. Zranenia môžu vzniknúť pôsobením aktívneho alebo pasívneho násilia, pričom aktívne násilie znamená, že zranenia vznikajú

pôsobením inej osoby. Pokiaľ by dospel k záveru, že zranenia na maloletom svedčili aktívnemu násiliu, bol by to nahlásil orgánom činným v trestnom konaní. Znalec U.. G. G. z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na hlavnom pojednávaní uviedol, že s U.. R. E. vypracovali znalecký posudok na R. K., ktorú vyšetrili dňa 6.2.2014, u ktorej zistili depresívny syndróm ľahkého stupňa v čase vyšetrenia a v čase skutku popôrodnú depresiu a zmiešanú poruchu osobnosti s pasívne závislými rysmi. D. mohla rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a vzhľadom na to, že trpela popôrodnou depresiou mala znížené schopnosti ovládať svoje konanie. V záveroch znaleckého posudku znalci konštatovali, že u obžalovanej R. K. neexistujú psychiatrické, ani iné záznamy, ktoré by potvrdzovali duševné ochorenie v minulosti. U obžalovanej nezistili v čase smrti mal. P. prejavy duševného ochorenia. Zistili u nej subnormný intelekt, nezrelú až infantilnú štruktúru osobnosti, jej emotivita je plochšia, infantilne zameraná s citovou závislosťou na osobe, s ktorou sa cíti bezpečne. U obžalovanej zlyhali mechanizmy na úrovni pudov a inštinktov, nevytvorila sa citová väzba medzi matkou a dieťaťom (čo je častý problém matiek s popôrodnou depresiou). Znalci vylúčili u obžalovanej popôrodnú psychózu, pretože nemá oporu v žiadnych objektívnych pozorovaniach, jej správanie nebolo zvláštne, ani zmätené, netrpela halucináciami. Znalci sú názoru, že obžalovaná svoje dieťa odvrhla a príčiny sú v rovine biologickej ( zlyhanie na pudovej a inštinktívnej úrovni, pravdepodobná pôrodná depresia) , psychologickej (emočná nezrelosť, nepripravenosť matky na nároky materstva, prehnaná fixácia na manžela), osobnostnej (abnormná štruktúra osobnosti, nízky intelekt), v sociálnej (obavy, že zlyhá v roli matky). Obžalovaná netrpí duševným ochorením, je schopná chápať zmysel trestného konania a účel trestu. Znalec sa vyjadril, že u obžalovanej na základe vyšetrenia a záznamov zo zdravotnej dokumentácie dospeli k záveru, že netrpí popôrodnou psychózou, obžalovaná bola liečená aj v Psychiatrickej nemocnici Hronovce, kde taktiež nebola konštatovaná popôrodná psychóza. Znalkyňa U.. K. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vypracovala znalecký posudok č. 13/2014 k zdravotnému stavu mal. P. K.. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala zo zdravotnej dokumentácie detského oddelenia NsP Levice, záznamu o hospitalizácii dieťaťa v nemocnici pri narodení, v dňoch 19.12.2009 do 23.12.2009 , záznamu RZP, záznamu OIAM a znaleckého posudku U.. O. a U.. E.. Vyšetrovací spis pri vypracovaní znaleckého posudku nemala k dispozícii. Znalkyňa skonštatovala, že mal. P. K., narodený dňa X.XX.XXXX bol po narodení v dobrom stave prepustený z nemocnice. Asi o 10 dní došlo k zhoršeniu zdravotného stavu čo bolo zapríčinené vdýchnutím vody pri topení. Dieťa bolo oživené, stabilizované a po hospitalizácii v dobrom stave prepustené domov. Do 23.12.2009 neboli na dieťati prítomné žiadne známky poškodenia životne dôležitých orgánov. Dňa 27.12.2009 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, kedy dieťa nejavilo známky života, bola volaná rýchla zdravotná pomoc a dieťa bolo prevezené na ARO NsP Levice, kde došlo k úmrtiu napriek adekvátnej resuscitácii. Na dieťati boli zistené zranenia, ktoré boli potvrdené pitvou. Dieťa nebolo zanedbané, špinavé a nemalo znaky nedostatočnej výživy, avšak mu bolo spôsobované opakované fyzické násilie. Na dieťati boli zistené zranenia - v čelovej oblasti čerstvé poranenie mäkkých pokrievok lebečných, ktoré nevzniklo pri topení, na končatinách na ľavom ramene, na chrbte ľavej ruky, na vnútornej ploche oboch predkolení, ktoré boli staršieho, ale rôzneho dáta vzniku, podľa pitvy nevznikli v rovnakom čase a boli spôsobené opakovaným mechanickým hrubým pôsobením. Ďalej poranenia pľúc, ktoré nesvedčilo prekonanému zápalu pľúc pri topení, ale jednalo sa o akútne zmeny, známky dusenia, nasvedčujúce aktívnemu zabráneniu prísunu kyslíka dieťaťu. Zranenia boli spôsobené vonkajším násilím. Znalkyňa sa vyjadrila, že nemala k dispozícii pitevný protokol a súhlasí so závermi znaleckého posudku vypracovaného U.. E. a U.. O.. Na základe uvedených materiálov a skutočnosti, že dieťa malo niekoľo poranení na tele, ktoré vznikli mechanickým pôsobením a vzhľadom na to, že dieťa si ich nemohlo spôsobiť samo, ale tieto vznikli inou osobou, vyhodnotila u mal. P. K. syndróm týraného dieťaťa. Poranenia na končatinách, pomliaždeniny , ktoré malo dieťa na ruke, na ľavom ramene boli staršieho dáta a nemohli vzniknúť pri oživovaní. Známky dusenia vyhodnotili lekárky z odboru patológie a ona vychádzala z ich záverov, avšak presný dátum vzniku zranení sa nedá určiť. Zranenia, ktoré boli zistené na maloletom nevznikli pri bežnej manipulácii s dieťaťom, pretože sila vyvinutá pri prebaľovaní, chytení, otočení nespôsobí také poranenia. Pomliaždenie v čelovej oblasti bolo podľa znalkýň z odboru patológie čerstvého charakteru a nesúvisí s úrazom, ku ktorému malo dôjsť pri kúpaní, ako to bolo uvedené v sprievodnom liste na pitvu maloletého. Znalkyňa k času vzniku poranení na maloletom, s poukazom na skutočnosť, že poranenia - pomliaždeniny boli aj staršieho dáta a tieto neboli uvedené v prepúšťacej správe z NsP G. zo dňa 23.12.2009 , uviedla, že keďže neboli viditeľné, museli vzniknúť v dňoch od 23.12.2009 do 26.12.2009. Znalkyňa vylúčila, že by zranenia maloletého vznikli v nemocnici pri manipulácii ošetrujúcim personálom. Pripustila, že pomliaždenina na ľavom ramene mohla vzniknúť pri tom, keď sa dieťa topilo, iné zranenia pri tomto incidente nemohli vzniknúť. S poukazom na dátumy,

kedy bolo dieťa hospitalizované a prepustené z nemocnice uviedla, že dieťa bolo týrané v období do 23.12.2009 do 27.12.2009. Znalkyňa U.. U. Rendeková na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktorý vypracovala s U.. W. O.. Príčinu smrti mal. P. nebolo možné stanoviť na základe pitevného protokolu po vykonanej pitve a ďalších vyšetreniach, avšak štúdiom materiálu - najmä pitevného protokolu a fotodokumentácie z pitvy bolo zrejmé, že na tele maloletého sa nachádzali viaceré zranenia v rôznom štádiu hojenia, ktoré by sami o sebe nepredstavovali závažné zranenia, avšak vzhľadom na ich početnosť a osobu maloletého, keďže sa jednalo o novorodenca, ich možno komplexne hodnotiť ako úraz ťažký a dieťa prežilo mučivé útrapy. Chorobné zmeny, pre ktoré bolo dieťa hospitalizované v nemocnici krátko pred smrťou jednoznačne nevysvetľovali príčinu smrti maloletého. Respiračná pneumónia bola preliečená, dieťa bolo prepustené do domáceho prostredia a zmeny na pľúcach, po zápale neboli v takom rozsahu, aby spôsobili smrť dieťaťa. Dieťa utrpelo poranenia a to- kožnú odreninu na pravom líci, pod nosom vľavo drobnú čiarkovitú kožnú odreninu, uprostred čelovej oblasti pomliaždenie v mäkkých pokrývkach lebečných, krvné podliatiny na ľavom ramene, na ploche oboch predkolení v dolnej tretine, ktoré podliatiny boli v rôznom štádiu hojenia, čiže nevznikli v rovnakom čase. Príčinu smrti dieťaťa nebolo možné jednoznačne určiť, zistili známky dusenia, čiže jednou z príčin úmrtia mohlo byť udusenie, napr. prekrytím dýchacích ciest mäkkou tkaninou alebo ponechaním tvárou dole na vankúš. Znalkyňa uviedla, že krvné podliatiny mohli vzniknúť v období približne dvoch, maximálne troch týždňov od najčerstvejších po najstaršie. Presný dátum vzniku sa nedá určiť. Poranenia čerstvého charakteru mohli vzniknúť v priebehu jedného alebo dvoch dní, pretože nevykazujú známky hojenia. Podliatiny na dolných končatinách v dolnej tretine, ktoré vykazovali známky hojenia vznikli účinkom mechanického násilia väčšej intenzity o malej kontaktnej ploche, čomu by zodpovedali prsty rúk a vznikli dlhšiu dobu pred smrťou, čiže jeden až dva týždne pred smrťou. Podľa ich názoru mohli najpravdepodobnejšie vzniknúť tak, že dieťa viselo dolu hlavou a bolo držané za nožičky. Zranenia si dieťa nemohlo spôsobiť samé. Nie je možné určiť či vznikli pred alebo po tom ako sa dieťa topilo. Zranenie v čelovej oblasti hlavy vzniklo pôsobením tupého predmetu s väčšou intenzitou na oblasť hlavy, napr. nárazom novorodenca o tupý predmet alebo úderom takým predmetom na hlavu novorodenca. Mohlo vzniknúť jeden alebo dva dni pred smrťou dieťaťa. Príčinu smrti dieťaťa nevedeli určiť, avšak zistené pozápalové zmeny na pľúcach dieťaťa neboli také, aby spôsobili smrť maloletého. Znalkyňa spochybnila závery patológa o príčine smrti v dôsledku kardiorespiračného zlyhania po prekonanom zápale pľúc a uviedla, že patológ vykonávajúci pitvu nemal skúsenosti s násilnou smrťou a vychádzal len zo zdravotných záznamov a záznamov záchranky. Znalkyňa nevylúčila, že pomliaždeniny na dolných končatinách mohli vzniknúť pri manipulácii s dieťaťom, napr. pri krémovaní zadočka, keď sa zdvihnú nohy dieťaťu, avšak uviedla, že musela by byť vynaložená neúmerná , nie bežná intenzita. Znalkyňa sa nevedela vyjadriť kedy presne malo dochádzať k hrubému nešetrnému zaobchádzaniu a teda vzniku zranení, ale bolo to v období dvoch týždňov a nevedela uviesť, z akého dôvodu neboli zistené poranenia na dieťati pri hospitalizácii ani pri prepustení z nemocnice. Znalkyňa vylúčila udusenie dieťaťa zvratkami, nakoľko ich vdýchnutie do dýchacích ciest nebolo pri pitve zistené. Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi. Oboznámil kópiu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-3/OVK-LV-2012, v ktorom bolo začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/,c/,d/ Tr. zákona, ku ktorému malo dôjsť v byte v G., na M. ulici č. XX dňa XX.XX.XXXX a poškodeným bol mal. P. K. / čl.164/ a v rámci tohto vyšetrovacieho spisu boli oboznámené výpovede svedkov L. K./čl.XXX-XXX/, R. K. /čl.XXX-XXX/, Z. I. /čl.XXX-XXX/, U.. W. G. /čl.XXX-XXX/, U.. E. N. /čl.XXX-XXX/, U.. K. M. /čl.XXX- XXX/, U.. U. I. /člXXX-XXX/., U.. Y. X. /čl.XXX-XXX/, U.. M. V. /čl.XXX-XXX/, za mal. poškodeného U.. U. B. /čl.XXX-XXX/, znalecký posudok U.. E. O. a U.. M. E. /čl. XXX-XXX/, - Záznam o zdraví a chorobách dieťaťa - mal. P. K., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX, domov bol prepustený dňa XX.XX.XXXX /čl.203-206/, - prepúšťacia správa pediatrického oddelenia Nemocnice s poliklinikou G. zo dňa 23.12.2009 vyhotovená U.. K. M. a U.. Y. X., primárkou dets. Odd., z ktorej okrem iného vyplýva, že mal. P. K., nar. 02.XX.XXXX bol hospitalizovaný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a z objektívneho vyšetrenia dieťaťa okrem iného vyplýva, že ..koža čistá, bez patologických známok traumy, pri ľavej nosnej dierke škrabance, DK bez deformít, bez edémov, DG. záver: Iné novorodenecké syndrómy z aspirácie, st. po topení /čl.207/, - Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby, vystavený lekárom Záchrannej a dopravnej zdravotnej služby dňa 27.12.2009, o zdravotnom stave mal. P. K., z ktorého vyplýva, že dôvodom výjazdu o 12.13 h bolo, že dieťa nedýchalo a bolo fialové, po príchode bolo zistené, že dieťa nejaví známky života, na končatinách posmrtné škvrny, neprítomný pulz, dieťa bolo oživované , konštatovaný exitus /čl.211/, - List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí P. K., z ktorého vyplýva, že zomrel dňa XX.XX.XXXX

o 13.10 h, príčina smrti - Syndróm náhleho úmrtia, prvotná príčina - stav po aspiračnej pneumónii a iné závažné chorobné stavy a zmeny - stav po úraze hlavy /pred týždňom/, stav po KPR. Záverečná diagnóza podľa vykonanej pitvy - a/ choroba, ktorá privodila smrť -kardiorespiračné zlyhanie, c/ prvotná príčina - pneumónia/ čl.212/, - Úmrtný list P. K., nar. XX.XX.XXXX, deň úmrtia XX.XX.XXXX /čl.213/ - Sprievodný list na klinickú pitvu P. K. vystavený U.. N. E., z ktorého vyplýva, že lekárka ako základné ochorenie uviedla - Pneumonitída vyvolaná vdýchnutím potravy a dáveniny a Stav po úraze hlavy a bezprostredná príčina smrti - Syndróm náhlej smrti dojčaťa /čl-214/, - Pitevný nález vystavený U.. L. M., zo súdnolekárskeho a patologickoanatomického pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, z ktorého vyplýva, že dňa 28.12.2012 bola vykonaná pitva novorodenca P. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v Nemocnici G. n.o., ktorá bola vykonaná pod evidenčným číslom XXXX/XXXX a bol zistený pitevný nález- bezprostredná príčina smrti bolo zlyhanie činnosti srdca a dýchania pri zápale pľúc. Pri vonkajšej a vnútornej ohliadke tela boli zistené zranenia: v oblasti pravej lícnej kosti jemnú kožnú odreninu s krvnou podliatinou v okolí, stopy krvi v nosných otvoroch, ložiskové pomliaždenie mäkkých pokrývok lebečných na čele, na chrbte ľavej ruky a na oboch predkoleniach krvné podliatiny /čl.216/, - Oznámenie Obvodného úradu, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia Nitra, z ktorého vyplýva, že dňa 19.12.2009 bolo o 18.42 h volané na LTV 112 z tel. Čísla XXXX XXX XXX, hovor bol presmerovaný a na tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby 155 a dňa 27.12.2009 bolo o 12.11 h volané na G. XXX volané z tel. I. XXXX XXX XXX a sanitka RLP bola vyslaná na miesto o 12:12 h, príjazd na adresu M. XX, G. bol v čase 12:17 h a bol oboznámený prepis telefonických hovorov na linku -226/, -uznesenie ORPZ v Leviciach, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-3/OVK-LV-2012 z 23.1.2013, ktorým bolo podľa § 228 ods. 1 Tr. por. trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.b/ Tr. zákona prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe /čl.235/ Súd oboznámil listinný dôkaz - kópiu časti vyšetrovacieho spisu ORPZ Levice, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-464/OVK-LV-2011 týkajúci sa trestného stíhania obv. R. K. pre zločin vraždy novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 146 Tr. zákona, ktoré bolo prekvalifikované na obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. c/ Tr. zákona, obvinená uzatvorila s prokurátorom Krajskej prokuratúry Nitra dohodu o vine a treste dňa 02.02.2012 a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. zo dňa 28.02.2012 bola odsúdená pre zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, c/, d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia /čl.237-274/. Z pitevného protokolu súdnolekárskeho a patologickoanatomického pracoviska Nitra, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava č. P XXXX týkajúci sa mal. P. K. zomr. XX.XX.XXXX vyplýva, že pitva bola vykonaná dňa 28.12.2009 sprievodné diagnózy : stav po aspiračnej pneumónii, Katamnéza: stav po aspiračnej pneumónii. Patologicko- anatomická diagnóza : Príčina smrti - kardiorespiračné zlyhanie. Základná choroba: Pneumónia. Ostatný nález: stopy krvi v nosných otvoroch, pomliaždenie mäkkých pokrývok na čele, kožná odrenina s krvnou podliatinou na pravom líci, krvné podliatiny na ľavom ramene a chrbte ľavej ruky, krvné podliatiny na obidvoch predkoleniach, subpleurálne ecchymozy. Pitevný protokol spísal U.. L. M. a protokol revidoval U.. L. U., ktorý bol prítomný aj pri pitve. F. protokolu je popis vonkajšej obhliadky mŕtveho dieťaťa, vnútornej obhliadky - hlavy, hrudníka, brucha , histológia. Z prijímacej správy pediatrického oddelenia Nemocnice s poliklinikou G., n.o. zo dňa XX.XX.XXXX bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bol hospitalizovaný P. K. potom, ako sa dňa XX.XX.XXXX o 18.30 h topil vo vani, stav po aspirácii, asfyxii a cynóze. Z objektívneho vyšetrenia okrem iného vyplýva, že koža bola čistá, bez patol. Eflorescencií, bez známok traumy, ..uši a nos bez výtoku a deformít, ľavá nosná dierka- škrabance, DK bez edémov, bez deformít. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. bolo preukázané, že rozsudkom sp.zn. zo dňa 28.02.2012, právoplatným dňa 28.02.2012 bola schválená dohoda o vine a treste a R. K. bola uznaná vinná z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, c/, d/ Tr. zákona a bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov a pre výkon trestu bola zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona jej bol uložený ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Skutok spáchala dňa 17.6.2011 voči svojmu dieťaťu L. Z. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody G. vyplýva, že obž. R. K. vykonáva trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. v trvaní 15 rokov od 28.2.2012, pričom do tunajšieho ústavu bola premiestnená dňa 1.08.2012. Počas výkonu trestu má správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, dodržiava ústavný poriadok, konflikty medzi odsúdenými nevyvoláva, príkazy a nariadenia príslušníkov zboru rešpektuje a plní. Zúčastňuje sa činnosti na

všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, je pracovne zaradená ako šálkárka AB vo vnútornej prevádzke ústavu, jej pracovná morálka je hodnotená kladne. Doposiaľ bola šesťkrát disciplinárne odmenená , disciplinárne potrestaná nebola. V registri priestupkov obžalovaná nemá záznam. Podľa odpisu registra trestov bola jeden krát súdne trestaná a to rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. zo dňa 28.02.2012 pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. c/ Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní 3 roky. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie dostupnými dôkazmi a všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru uvedenému vo výroku tohto rozsudku . Obžalovaná urobila vyhlásenie, že sa necíti byť vinná zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora a využila svoje právo a vo veci nevypovedala. Svedkovia, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní a to bývalý manžel obžalovanej L. K., jeho matka W. K., ako aj rodinní príslušníci obžalovanej - matka R. P., otec L. P., sestra L. U. potvrdili, že obžalovaná sa na narodenie mal. P. tešila, pripravovala sa na pôrod, starala sa o neho, kojila ho a nikto z nich si nevšimol, že by sa k dieťaťu správala násilne, nevideli, že by P. spôsobila zranenia a nikdy na ňom žiadne zranenia nevideli. Bývalý manžel obžalovanej L. K. potvrdil, že po pôrode s ňou zostal pár dní doma, potom u nich bola jej matka, obžalovaná sa nikdy nesťažovala, že nezvláda starostlivosť o dieťa, každý večer spolu P. kúpali, tak že on ho okúpal a ostatné činnosti okolo neho robila obžalovaná, a nikdy si na P. nevšimol zranenia. V deň, keď sa Patrik topil, nebol doma a len od obžalovanej sa dozvedel čo sa stalo, pričom potvrdil, že obžalovaná odpadla aj v minulosti a toto potvrdila aj jej matka a sestra. Dňa XX.XX.XXXX, keď našli dieťa bez známok života, zavolal susedu I., ktorá dieťa s obžalovanou oživovali a následne ho záchranka odviezla do nemocnice, kde dieťa zomrelo. Svedok nikdy nevidel, že by obžalovaná dieťaťu ubližovala a dá sa predpokladať, že ako otec by také niečo ani nedopustil a pokiaľ by si na svojom synovi všimol nejaké poranenia, určite by zakročil. Ani rodinní príslušníci obžalovanej - matka, sestra, ktoré navštevovali obžalovanú a dieťa prebaľovali, pomáhali s jeho starostlivosťou si na dieťati nevšimli zranenia, nikdy nevideli, že by sa obžalovaná k nemu správala násilne alebo bola z dieťaťa nervózna a uviedli, že z jeho smrti bola nešťastná a musela navštevovať aj psychiatra U.. M.. Aj svedok U.. L. V., ošetrujúci gynekológ obžalovanej potvrdil, že obžalovaná sa na dieťa tešila, pravidelne chodila na kontroly a nikdy neprejavila obavy z pôrodu, alebo následnej starostlivosti o dieťa. Svedkyňa Z. I. potvrdila, že pomáhala obžalovanej pri zachraňovaní P. jednak potom, ako sa topil, ktorého prevrátila dolu hlavičkou, aby začal dýchať, zabalila ho do osušky a zohrievala, kým prišla záchranka a dňa 27.12.2009 pomáhala oživovať P. tak, že mu robila podľa telefonických pokynov záchranára masáž srdca a obžalovaná mu dávala umelé dýchanie z úst do úst, zranenia si na dieťati nevšimla, iba malo zvratky okolo úst a krvičku z nošteka. R. táto svedkyňa nevidela, že by sa obžalovaná k dieťaťu násilne správala a nepočula ani dieťa plakať. Dôkazom, ktorý mal obžalovanú usvedčovať zo spáchania trestnej činnosti, resp. zo skutku , ktorý prokurátor uviedol v obžalobe sú skutočnosti - závery uvedené v znaleckom posudku a vyplývajú z výpovede znalkyne MUDr. K. F., ktorá popísala poranenia, ktoré P. Z . utrpel, tieto svedčia o násilí spôsobenom inou osobou a vzhľadom na vek dieťaťa a s poukazom na ich početnosť a intenzitu to vyhodnotila, že dieťa bolo týrané. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, záznamov Rýchlej lekárskej pomoci /RLP/, OIAM NsP Levice, prepúšťacej správy a najmä zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňami U.. W. O. a MUDr. U. E., ktorý vypracovali v inej trestnej veci vedenej pre prečin usmrtenia mal. P. K.. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní nevedela uviesť presný čas vzniku poranení dieťaťa, len sa vyjadrila, že vznikli v rôznych časových obdobiach, pričom vylúčila, že vznikli pri oživovaní dieťaťa XX.XX.XXXX a nevznikli ani pri topení a ani poranenie na čelovej oblasti ako ani pomliaždeniny na ľavom ramene a ruke nevznikli pri životzachraňujúcich úkonoch záchranármi alebo rodinnými príslušníkmi a vylúčila, že by poranenia na končatinách vznikli pri bežnej manipulácii s dieťaťom . Znalkyňa potvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že dieťa bolo dňa 23.12.2009 po hospitalizácii v dobrom stave prepustené domov a do 23.12.2009 neboli na dieťati prítomné žiadne známky poškodenia zdravia, poranenia museli vzniknúť len v období od 23.12.2009 do 26.12.2009 a teda v tomto období bolo aj dieťa týrané. Znalkyňa v znaleckom posudku ako ani vo svojej výpovedi neuviedla a z pochopiteľných dôvodov ani nemohla uviesť, kto uvedené poranenia dieťaťu spôsobil. Ako už bolo uvedené podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku U.. F. bol znalecký posudok znalkýň U.. W. O. a U.. U. E. v inej trestnej veci a to pre prečin usmrtenia. Súd pribral znalkyne do tohto konania a znalkyňa U.. U. E. na hlavnom pojednávaní tiež potvrdila, že na mal. P. K. boli pri pitve zistené poranenia, ktoré boli zaznamenané v pitevnom protokole a fotodokumentácii z pitvy , z ktorého vychádzali pri vypracovaní posudku a vzhľadom na početnosť zranení dieťa utrpelo ťažký úraz a mučivé

útrapy. Znalkyňa potvrdila, že poranenia boli v rôznom štádiu hojenia a teda nevznikli v rovnakom čase, avšak nevedela určiť presný čas ich vzniku a príčinu smrti dieťaťa nebolo možné jednoznačne určiť, avšak na rozdiel od pitevného protokolu dospeli k záveru, že príčinou kardiorespiračného zlyhania nebol prekonaný zápal pľúc, ale zmeny na pľúcach vykazovali znaky dusenia /napr. prekrytím dýchacích ciest/. MUDr. E. uviedla, že poranenia mohli vzniknúť v období dvoch, maximálne troch týždňov /od smrti dieťaťa/ od najstaršieho po najčerstvejšie poranenie ,čo je však v rozpore so závermi MUDr. F., ktorá uviedla, že zranenia vznikli od 23.12.2009 do XX.XX.XXXX. S poukazom na závery a výpovede znalkýň súd vykonal dokazovanie aj pitevným protokolom a fotodokumentáciou z pitvy, z ktorých bolo tiež jednoznačne preukázané, že P. Z. utrpel poranenia - pomliaždenie mäkkých pokrývok na čele, kožnú odreninu s krvnou podliatinou na pravom líci, krvné podliatiny na ľavom ramene a chrbte ľavej ruky a krvné podliatiny obidvoch predkoleniach, stopy kri v nosných otvoroch, avšak ani z neho nie je možné zistiť kedy presne tieto poranenia vznikli a kto ich spôsobil. Svedok U.. L. M., ktorý vykonával pitvu, spísal pitevný protokol a vyhotovil fotodokumentáciu z pitvy tiež potvrdil, že na P. Z. zistil poranenia, ktoré zaznamenal do pitevného protokolu a s týmto oboznámil preberajúceho súdneho lekára, ktorým bol v danom prípade U.. L. U., avšak tieto poranenia neboli vyhodnotené ako poranenia, ktoré mali vzniknúť aktívnym násilím inej osoby, čo potvrdil aj U.. U. a to vzhľadom na ich rozsah. Z trestnej činnosti mal obžalovanú usvedčovať aj znalecký posudok vypracovaný znalcami z odvetvia psychiatria a výpoveď znalca U.. G., ktorý uviedol, že obžalovaná mohla rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a ovládacie schopnosti boli znížené vzhľadom na to, že trpela popôrodnou depresiou. Znalec posúdil obžalovanú ako osobnosť infantilnú, emočne plochú, ktorá svoje dieťa odvrhla, zlyhali u nej materské pudy , nebola pripravená na nároky materstva, bola prehnane fixovaná na svojho manžela, bola emočne nezrelá , abnormne štrukturovaná osobnosť s nízkym intelektom a v čase skutku netrpela žiadnou duševnou poruchou.

Z listinných dôkazov, aj tých ktoré boli už zabezpečené pri vyšetrovaní prečinu usmrtenia mal súd preukázané, že P. Z. sa narodil dňa XX.XX.XXXX ako zdravé dieťa a do XX.XX.XXXX sa nachádzal na novorodeneckom oddelení Nsp G., odkiaľ bol s matkou -obžalovanou prepustený domov. Z prijímacej a prepúšťacej správy detského oddelenia Nsp Levice bolo preukázané, že od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol P. Z. hospitalizovaný z dôvodu, že vdýchol vodu pri tom ako sa topil vo vaničke, keď matka odpadla a bol u neho diagnostikovaný zápal pľúc. Z prepúšťacej správy z XX.XX.XXXX je zrejmé, že P.. Z nemal na tele žiadne pomliaždeniny ani zranenia, okrem čiarkovitej oderky pod nosom a dňa XX.XX.XXXX bol prepustený do domáceho prostredia po preliečenom zápale pľúc. Z listinných dôkazov Záznamu RLP a správy o úmrtí bolo preukázané, dňa XX.XX.XXXX bola privolaná RLP na adresu G., M. XX z dôvodu , že dieťa P. Z. nedýchal, bol oživovaný a dňa XX.XX.XXXX. v nemocnici zomrel, pričom ako príčina smrti bol uvedený syndróm náhleho úmrtia a po vykonanej pitve bola uvedená príčina smrti kardiorespiračné zlyhanie a základná choroba- zápal pľúc. Z Oznámenie Obvodného úradu, odboru civilnej ochrany a krízového riadenia Nitra a z prepisu hovoru na linku 112 z 27.12.2009 bolo preukázané, že bývalý manžel obžalovanej L. K. komunikoval so záchranárom, ktorý ho usmerňoval akým spôsobom majú poskytovať P. prvú pomoc -masírovať srdce a dávať umelé dýchanie. Z uvedených listinných dôkazov ako aj výpovedí svedkov mal súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že P. Z. bol bezprostredne so svojou matkou - teda obžalovanou v období od 02.12.2009 do 19.12.2009, a následne od 23.12.2009 do XX.XX.XXXX. V období od 19.12.2009 do 23.12.2009 bolo dieťa hospitalizované na detskom oddelení Nsp G. a v tomto období sa o P. Z. staral zdravotnícky personál. Dňa 23.12.2009 bol prepustený z nemocnice domov. Nasledujúci deň 24.12.2009 bol Štedrý deň, ktorý obžalovaná s P. a bývalým manželom strávili s rodinou jej bývalého manžela a dňa 25.12.2009 - vianočný sviatok ich navštívili príbuzní obžalovanej.

Znalkyňa U.. F. uviedla, že P. Z. bolo ubližované a bol týraný po návrate z nemocnice, teda od 23.12.2009 do 26.12.2009, resp. do 27.12.2009 kedy dieťa zomrelo. Znalkyňa U.. E. naproti tomu uviedla, že poranenia na P. vznikali v období dvoch týždňov od najstaršieho po najčerstvejšie. To znamená, že najstaršie poranenia, ktorými boli v danom prípade pomliaždeniny na dolných a horných končatinách, museli byť dieťaťu spôsobené už pred tým ako sa dieťa topilo, pričom znalkyňa pripustila, že mohli vzniknúť aj pri topení dieťaťa, prípadne pred tým, alebo potom, čo bolo dňa 19.12.2009. S poukazom na toto vyjadrenie MUDr. E. je zrejmé, že P. Z. mal utrpieť poranenia, najmä na dolných končatinách už pred hospitalizáciou, prípadne počas hospitalizácie v nemocnici v období od 19.12. do 23.12.2009, a mali by byť viditeľné pri prepustení z nemocnice, čo však v prepúšťacej správe nebolo uvedené.

Aj zo sprievodného listu na pitvu mal. P. Z. vyplýva, že dieťa malo utrpieť úraz hlavy pri topení - úderom o vaničku, pričom takáto skutočnosť v prijímacej ani prepúšťacej správe dets. oddelenia nebola uvedená, čo vzbudzuje pochybnosti o objektívnosti uvedenej prepúšťacej správy. Zo všetkých vykonaných listinných dôkazov a výpovedí svedkov bolo preukázané, že P. Z. za celý svoj krátky život prichádzal do kontaktu s viacerými osobami okrem obžalovanej R. K.. Po jeho narodení a príchode domov sa o neho obžalovaná starala so svojím bývalým manželom, ktorý sám osobne dieťa kúpal. Aj keď obžalovaná bývala s dieťaťom sama, keď bol jej bývalý manžel v práci, navštevovali ich rodinní príslušníci, ktorí obžalovanej pomáhali so starostlivosťou o dieťa . Dňa 19.12.2009 so záchranou P. pomáhala Z. I., v období od 19.12.2009 do 23.12.2009 bolo dieťa na detskom oddelení NsP G., kde s ním prichádzali do kontaktu zdravotnícki pracovníci . Po prepustení z nemocnice - počas vianočných sviatkov v dňoch 24.12.2009 , 25.12.2009 navštívili mal. P. opäť rodinní príslušníci a dňa 27.12.2009 opäť pri život zachraňujúcich úkonoch pomáhala Z. I., ktoré vykonávala aj spolu s obžalovanou. Keďže obžalovaná R. K. nevypovedala, nie je preukázané a teda nevieme, aké život zachraňujúce úkony robila ako matka dňa 19.12.2009, či ich robila, ani akým spôsobom jej dieťa spadlo do vaničky S poukazom na tieto skutočnosti a vykonané dôkazy nie je možné jednoznačne určiť kedy poranenia P. utrpel, teda kedy vznikli a ani či ich spôsobila svojím úmyselným konaním alebo z nedbanlivosti obžalovaná alebo ich neúmyselným a nenásilným konaním spôsobili iné osoby, či niektoré poranenia nemohli byť spôsobené počas jeho hospitalizácie v nemocnici, aj keď to ošetrujúca lekárka MUDr. M. z pochopiteľných dôvodov vylúčila. Ani jeden zo svedkov, ani lekárka z detského oddelenia NsP G., však na P. zranenia nevideli a tiež nepotvrdili, že by poranenia dieťaťu spôsobila obžalovaná. Z vykonaného dokazovania nebola jednoznačne preukázaná ani príčina smrti P. Z., keďže v pitevnom protokole bolo uvedené, že dieťa zomrelo na následky kardiorespiračného zlyhania po zápale pľúc a znalkyne U.. E. a U.. O. tento záver spochybnili , nakoľko zápal pľúc bol preliečený a zistili príznaky, že dieťa bolo dusené, pričom uviedli, že lekár, ktorý vykonával pitvu nebol súdnym lekárom a nemal skúsenosti s násilnou smrťou. Z pitevného protokolu je však zrejmé, že preberajúcim lekárom pitvy bol MUDr. L. U., ktorý bol súdnym lekárom, tento bol prítomný aj pri pitve a teda oboznámený z nálezmi na tele dieťaťa a nedospel k záveru, že dieťa zomrelo násilnou smrťou.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vo veci neboli produkované žiadne priame dôkazy, ktoré by preukazovali, že obžalovaná v uvedenom období páchala násilie na svojom dieťati a dôkazmi, ktoré mali jej trestnú činnosť preukazovať boli len znalecké posudky U.. Z. F. a U.. E. s MUDr. O. a listinné dôkazy. Na preukázanie viny obžalovanej súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovanú, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený na takých dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok. Aj keď je obžalovaná v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný zločin vraždy, ktorého sa dopustila voči svojmu druhorodenému synovi L. Z., táto skutočnosť nemôže automaticky vzbudzovať domnienku, že sa dopustila násilného konania aj voči svojmu prvému synovi P. Z. Práve smrť tohto dieťaťa mohla byť určitým spúšťačom jej psychických zmien a nezmyselného konania, za ktoré si vykonáva trest. Určité pochybnosti vzbudili aj závery znalcov z odvetvia psychiatria, ktorí konštatovali, že obžalovaná odvrhla svoje dieťa, zlyhali u nej materské pudy, nakoľko z výpovedí svedkov - blízkych príbuzných vyplynulo, že sa obžalovaná zo svojho dieťaťa tešila a venovala mu materskú starostlivosť. Obžalovaná sa okrem trestnej činnosti, za ktorú bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. doposiaľ nedopustila žiadneho protiprávneho konania, nebola postihnutá za priestupky a aj z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody G. je hodnotená kladne a bola viackrát disciplinárne odmenená.

V danom prípade súd po vykonaní a zhodnotení všetkých dôkazov nemal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je v nej uvedené a že ho spáchala obžalovaná a preto vychádzal zo zásady „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a obžalovanú spod obžaloby oslobodil.

Na záver si súd dovolí poukázať aj na tú skutočnosť , že z listinných dôkazov - kópie vyšetrovacieho spisu ORPZ G., odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-3/OVK-LV-2012 vyplynulo, že bolo začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia mal. P. Z., ktoré bolo podľa § 228 ods. 1 Tr. por. prerušené , lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe a následne bolo v podstate na základe tých istých dôkazov vznesené obvinenie voči určitej osobe - obv. R. K. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa dopúšťala voči mal. Patrikovi Z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. . Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu teba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku . Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.