Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2Cbi-69-2010.pdf
PDF · 160.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/69/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci navrhovateľa: B.. C. E., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX XX R., Z.. E. XXXX/X, právne zast. B. E., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX XX R., E. X/X, proti odporcovi v I. rade: I&R Konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: T.E.- TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 31718761, odporcovi v II. rade: Mgr. Peter Podolský, so sídlom Nám. SNP 12, 821 05 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Grunty, s.r.o. v reštrukturalizácii, Klincová 37/A, Bratislava, IČO: 43 790 348 o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 16.9.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu T.E.TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava určenia, že jeho prihlásená pohľadávka do konkurzu vo výške 22.198 EUR je po práve a zaraďuje sa do konkurznej podstaty úpadcu v danej výške. Ako dôvod uviedol, že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.5.2010, sp.zn. 2R/3/2009 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka T.E.TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu ako konkurzný veriteľ vo výške 22.198 EUR. Pohľadávka veriteľa vyplýva z uhradenia finančných prostriedkov dohodnutých zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy č. I., vo výške 22.198 EUR, ktoré boli odoslané na účet úpadcu a nie na účet spoločnosti GRUNTY, s.r.o., a úpadca uvedenú sumu navrhovateľovi nevrátil. Pohľadávka navrhovateľa vyplýva z Dohody o uznaní a splatení peňažného dlhu zo dňa 15.5.2009 uzatvorenou medzi úpadcom - T.E.TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o., Bratislava a navrhovateľom. Správca považoval prihlásenú pohľadávku veriteľa listom zo dňa 1.7.2010 za úplnú. Následne po prihlásení navrhovateľ obdržal popretie pohľadávky od správcu úpadcu s dátumom popretia 17.8.2010 z dôvodu neexistencie právneho vzťahu s úpadcom a absolútne neplatné uznanie dlhu, neboli predložené listiny, ktoré by preukazovali existenciu právneho vzťahu medzi úpadcom a veriteľom. Tvrdenia správcu o neexistencii vzťahu sa nezakladá na pravde z dôvodu, že navrhovateľ bol zámerne uvedený do omylu čo sa týka čísla príslušného bankového účtu uvedeného v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy č. I.. Plnením tejto zmluvy navrhovateľ poukázal sumu 22.198 EUR na účet úpadcu a úpadca uvedenú sumu nevrátil. Navrhovateľ mal za to, že úmysle podvodu je viac než pravdepodobný, pretože existovalo veľmi úzke personálne prepojenie medzi týmito firmami a to v osobách konateľov. Medzi úpadcom a navrhovateľom bola dňa 15.5.2009 spísaná a podpísaná Dohoda o uznaní a splatení peňažného dlhu. Navrhovateľ má za to, že úpadca dohodou o uznaní a splatení peňažného dlhu sa vrátil k zásadám dobrých mravov a pristúpil ako spoludlžník k podlžnostiam
spoločnosti GRUNTY s.r.o., čím vytvoril právny vzťah medzi navrhovateľom a úpadcom. Pristúpenie k podlžnosti bolo pochopiteľné, nakoľko na začiatku spolupráce týchto dvoch firiem sa udial taký istý krok, ale opačným smerom, t.j. spoločnosť GRUNTY, s.r.o. pristúpila k podlžnostiam spoločnosti úpadcu u Dexia banky Slovensko. Zároveň v reštrukturalizačnom konaní, ktoré prechádzalo vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu, bola pohľadávka uznaná správcom JUDr. Jozefom Tuhovčákom, čo do výšky, právneho dôvodu, a vymáhateľnosti. S poukazom na uvedené správca neoprávnene poprel navrhovateľovu pohľadávku. Návrhom zo dňa 20.4.2012 navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny petitu rozšírením o výrok o neplatnosti Zmluvy o rezervácii zo dňa 4.4.2008 a zmluvy č. I.. Súd uznesením zo dňa 25.4.2012 pripustil zmenu petitu návrhu podľa návrhu navrhovateľa zo dňa 20.4.2012. Návrhom zo dňa 7.6.2012 navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu tak, že ako tretí výrok žiadal: Určiť, že peniaze vo výške 3.319 EUR prišli do konkurzu úpadcu v rade 2 neoprávnene a navrhovateľ je ich vlastníkom Určiť, že peniaze vo výške 18.879 EUR prišli do konkurzu úpadcu v rade 1 neoprávnene a navrhovateľ je ich vlastníkom Určiť nepremlčateľnosť vlastníctva navrhovateľa a povinnosť odporcom vrátiť peniaze do dispozície navrhovateľa do 7 dní od doručenia rozsudku
Návrhom zo dňa 18.6.2012 navrhovateľ navrhol pristúpenie odporcu v rade 2 do konania. Uznesením zo dňa 25.6.2012 súd pripustil vstup odporcu v rade 2 do konania a pripustil zmenu petitu žalobného návrhu podľa návrhu navrhovateľa zo dňa 7.6.2012. Návrhom zo dňa 27.11.2013 požiadal navrhovateľ o pripustenie zmeny petitu tak, že súd: Určí neplatnosť Zmluvy o rezervácii zo dňa 4.4.2008 a zmluvy č. I.. od začiatku Určí, že pohľadávka vo výške 22.198 EUR je po práve podaná do konkurzu a zaraďuje sa do podstaty vo výške 22.198 EUR Určiť, že finančné prostriedky vo výške 3.319 EUR predstavovali depozitný vklad v omyle poukázaný navrhovateľom na účet úpadcu v rade 2 a navrhovateľ je ich vlastníkom Určiť, že finančné prostriedky vo výške 18.879 EUR predstavovali depozitný vklad v omyle poukázaný navrhovateľom na účet úpadcu v rade 1 a navrhovateľ je ich vlastníkom Určiť nepremlčateľnosť a nescudziteľnosť vlastníctva finančných prostriedkov a povinnosť odporcom vrátiť finančné prostriedky do dispozície navrhovateľa do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením zo dňa 28.1.2014 súd zmenu petitu žalobného návrhu podľa návrhu navrhovateľa zo dňa 27.11.2013. Odporca v rade I. v konaní uviedol, že sa pridržiava dôvodov popretia pohľadávky uvedených v popretí. Uviedol, že právny vzťah na základe zmluvy č. I. vznikol výhradne medzi navrhovateľom a úpadcom v rade II. Dohodu o uznaní označil ako absolútne neplatnú z dôvodu, že nespĺňala náležitosti pristúpenia k záväzku ani uznania dlhu a úpadca v rade 1 v nej uznal záväzok, ktorý mu nikdy nevznikol. Zároveň namietol, že navrhovateľ si rovnakú pohľadávku uplatnil v konkurzných konaniach oboch úpadcov a v prípade ak by obe spoločnosti uspokojili pohľadávku navrhovateľa došlo by k bezdôvodnému obohateniu navrhovateľa voči úpadcovi v rade I. Uviedol, že odporca v rade II. písomným vyhlásením uznal pohľadávku navrhovateľa uplatňovanú v tomto konaní voči odporcovi v rade I. Na základe toho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania. Odporca v rade II. sa v konaní v celom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených odporcom v rade I. Po konsolidácii znenia žalobných petitov a konsolidácii argumentácie strán sporu navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že mal za preukázané, že poukázal na účet úpadcu
v rade 1 sumu 18.879 EUR na základe označenia účtu úpadcu v rade 1 na zmluve s úpadcom v rade 2. Sám seba označil vo vzťahu k úpadcom ako spotrebiteľa. Uviedol, že k obohateniu majetkovej podstaty úpadcu v rade 1 t majetku navrhovateľa prišlo na základe neplatného právneho úkonu ( uvedenie navrhovateľa do omylu úpadcom v rade 2 tým, že označil v zmluve ako účet účet úpadcu v rade 1 bez vedomia navrhovateľa ). Z toho dôvodu považoval plnenie vo výške 18.879 EUR na účet úpadcu v rade 1 ako bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného dôvodu mal za to, že sa na prejednávanú vec nevzťahujú ustanovenia ZKR a jeho majetkové právo nespadá do konkurznej podstaty. Určením
absolútnej neplatnosti zmlúv spôsobí, že platba na účet úpadcu v rade 1 bude mať charakter depozitu z dôvodu, že vlastnícke právo k finančným prostriedkom teda neprešlo na úpadcu v rade 1 a teda odporca v rade 1 nemal právo s finančnými prostriedkami akokoľvek disponovať. Svoju argumentáciu oprel navrhovateľ o stanovenia insolvenčného zákona ČR, kedy konštatoval právnu nezáväznosť ustanovení českého zákona ale poukázal na záväznosť princípov a zásad, ktoré viedli k pozitívnemu vyjadrenie uvedených zákonných ustanovení a uviedol, že pokiaľ existujú právne dôvody na vyjadrenie vo vyššie uvedenom zákone ČR, existujú právne dôvody pre obdobné rozhodnutie aj v rámci rozhodovania súdov SR. Odporca v rade 1 v záverečnom vyjadrení uviedol: Pri prvom výroku o absolútnej neplatnosti zmlúv nikdy nebol ich účastníkom a teda navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na tomto určení a určenie ich neplatnosti nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť postavenie navrhovateľa v konkurze na majetok úpadcu v rade 1. Uviedol, že navrhovateľ ako veriteľ je v zmysle ust. § 28 ZKR viazaný údajmi uvedenými v prihláške a nemôže požadovať iný právny dôvod ako uviedol v prihláške Pri výroku č. 2 uviedol, že výrok je zmätočný, nezrozumiteľný a neurčitý nakoľko z neho nevyplýva voči ktorému konkurzu si ho navrhovateľ uplatňuje. Uviedol, že sám navrhovateľ v priebehu konania vyhlásil, že uznanie dlhu úpadcom v rade 1 je absolútne neplatným právnym úkonom. Konanie navrhovateľa, ktorý totožnú pohľadávku s totožným právnym titulom uplatnil v oboch konkurzoch označil ako účelové v snahe zvýšiť svoju šancu pri uspokojení pohľadávky. Odporca v rade 1 uviedol, že právny vzťah vznikol výhradne medzi navrhovateľom a úpadcom v rade 2, účet úpadcu v rade 1 bol len dohodnutým miestom plnenia a plnením na tento účet navrhovateľ splnil svoj obligačný záväzok voči úpadcovi v rade 2 a vznikol mu teda nárok na uzatvorenie budúcej zmluvy s úpadcom v rade 2. Odporca v rade 1 namietol porušenie koncentračnej zásady podľa ust. § 118a OSP nakoľko dôkaz preukazujúci zaplatenie žalovaných súm preukázal až na pojednávaní 28.1.2014 K určovacím výrokom 3 a 4 uviedol, že navrhovateľ zneužíva ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a snaží sa obísť základný princíp konkurzného práva a to kolektívne uspokojenie veriteľov úpadcu. V zmysle nálezu ústavného súdu konkurzné právo nie je spotrebiteľským právom a jeho účelom je kolektívne uspokojenie veriteľov a zvýhodňovanie niektorých je neprípustné. Súčasne namietol nepravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že bol v omyle pri platení kúpnej ceny na účet úpadcu v rade 1 nakoľko časť ceny zaplatil priamo úpadcovi v rade 2
v hotovosti a odstúpil od zmluvy s úpadcom v rade 2 z dôvodu omeškania so zhotovením diela a nie z dôvodu, že plnil na účet úpadcu v rade 1 Pri poslednom výroku odporca v rade 1 namietol, že navrhovateľ si zamieňa záväzkovo-právny vzťah s vecnoprávnym vzťahom. Navrhovateľ podľa odporcu v rade 1 v žiadnom prípade nie je vlastníkom peňazí, ktorý sa domáha ale je nositeľom pohľadávky. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd skúmal dôvodnosť tvrdenia navrhovateľa o absolútnej neplatnosti Zmluvy č. I. a z dôvodu vzájomnej previazanosti aj zmluvy o rezervácii. V kontexte práv spotrebiteľa je zákon o konkurze a reštrukturalizácii zákonom lex specialis k Občianskemu zákonníku a teda ak dôjde zo strany spotrebiteľa k uplatneniu práv prihláškou, čo navrhovateľ urobil, následné spory o oprávnenosti nárokov spadajú pod ZKR. Konkurzné právo nie je spotrebiteľským právom, kde by mal súd chrániť či obhajovať záujem slabšieho účastníka právneho vzťahu ( nález Ústavného súdu SR I.ÚS 200/2011 ) nakoľko jeho účelom nie je ochrana spotrebiteľa ale kolektívne uspokojenie veriteľov úpadcu a zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné. Súd v konaní úpadcov pri podpisoch uvedených zmlúv nezistil konanie v rozpore ustanovenia OZ, rozpor s dobrými mravmi ani ďalšie prípadné dôvody určenia ich absolútnej neplatnosti. Zmluva s úpadcom v rade 2 je štandardnou zmluvou, ktorá sa vymyká bežným zmluvám len označením účtu úpadcu v rade 1 ako miesta platenia kúpnej ceny. Uvedené ustanovenie však neplatnosť nespôsobuje, nakoľko žiadnym spôsobom nepoškodilo navrhovateľa ani nezhoršilo jeho právne postavenie ako účastníka právneho vzťahu s úpadcom v rade 2. Úpadca v rade 2 počas platnosti zmluvy navrhovateľa preukázateľne akceptoval ako rovnocenného účastníka vzťahu, platbu na účet úpadcu v rade 1 akceptoval ako riadnu platbu zo zmluvy o budúcej zmluve. Naopak označenie účtu úpadcu v rade 1 ako účtu na platenie kúpnej ceny so zmluvy s úpadcom v rade 2 umožnilo navrhovateľovi uplatnenie pohľadávky na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny uplatniť nárok voči obom úpadcom, čím sa preukázateľne jeho postavenie zlepšilo. V otázke dostatku pasívnej legitimácie odporcu v rade 1, ktorý nebol priamym účastníkom zmluvného vzťahu navrhovateľa s úpadcom v rade 2 súd konštatoval, že žiaden z odporcov v konaní nepreukázal
právny dôvod, ktorý ich viedol k uvedeniu účtu úpadcu v rade 1 ako miesta plnenia na základe zmluvy, ktorej nebol účastníkom a preto podľa názoru súdu došlo k nedielnemu účastníctvu úpadcov ako predávajúcich z uvedenej zmluvy. Súd tiež má za to, že skutočnosť, že navrhovateľ prihlásil totožnú pohľadávku v konkurzoch oboch úpadcov nespôsobuje stratu pasívnej legitimácie odporcu v rade 1 nakoľko nie je možné predpokladať úplné uspokojenie prihlásenej pohľadávky v žiadnom z konkurzov a ani čiastočné uspokojenie v oboch konkurzoch v žiadnom prípade nedosiahne miery 100 a viac percent istiny pohľadávky.
1
Odporca v rade 1 v konaní nepreukázal ( a ani nikdy netvrdil ), že jeho účet bol v zmluve uvedený bez jeho vedomia a preto má súd za to, že k použitiu účtu úpadcu v rade 1 v zmluve došlo po dohode úpadcov a teda úpadcovi v rade 1 vznikli povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi zo zmluvy. Navrhovateľ súčasne v konaní nepreukázal, že nevedel o skutočnosti, že účet na ktorý poslal finančné prostriedky nebol účtom úpadcu v rade 2 ale účtom úpadcu v rade 1. Naopak správanie navrhovateľa po podpise zmluvy a zaslaní finančných prostriedkov na účet úpadcu v rade 1 svedčí o skutočnosti, že o tom vedel. Navrhovateľ odstúpil od zmluvy s úpadcom v rade 2 z dôvodu nedodržania termínov výstavby ( a nie z dôvodu vlastného tvrdeného omylu v skutočnosti komu uvedený účet patrí ) napriek skutočnosti, že v čase odstúpenia od zmluvy už musel vedieť, že účet je účtom úpadcu v rade 1. Na základe uvedeného súd vyhodnotil zmluvu o rezervácii zo dňa 4.4.2008 a zmluvu o budúcej zmluve č. I. zo dňa 27.6.2008 ako platné. Argumentáciu navrhovateľa o depozite finančných prostriedkov poskytnutých úpadcovi v rade 1 a úpadcovi v rade 2 súd vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú s poukázaním na nepreukázanie absolútnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve. Súčasne súd konštatoval, že základným predpokladom dôvodnosti uvedenej argumentácie by bolo preukázanie skutočnosti, že v čase vyhlásenia konkurzov na majetok úpadcov sa konkrétne finančné prostriedky zaslané navrhovateľom nachádzali na účtoch úpadcov. Súd však ako nesporné posúdil tvrdenie odporcov, že v čase vyhlásenia konkurzov sa žiadne finančné prostriedky na účtoch úpadcov nenachádzali a boli použité štatutármi úpadcov pred vyhlásením konkurzov. Súd prisvedčil argumentácii odporcu v rade 1, že navrhovateľ úmyselne zneužíva ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a snaží sa obísť základný princíp konkurzného práva a to kolektívne uspokojenie veriteľov úpadcu. V zmysle nálezu ústavného súdu konkurzné právo nie je spotrebiteľským právom a jeho účelom je kolektívne uspokojenie veriteľov a zvýhodňovanie niektorých je neprípustné. Vyhovením žalobnému návrhu v zamietnutých častiach by súd nezákonne zvýhodnil navrhovateľa oproti ostatným veriteľom úpadcov ( ktorých pohľadávky voči úpadcom vznikli z totožných právnych titulov ) a umožnil by navrhovateľovi dosiahnuť 100%-né uspokojenie a súčasne by znížil mieru uspokojenia ostatných veriteľov, čím by navrhovateľa nezákonne zvýhodnil. Navrhovateľ sa účelovo snažil preniesť riziko jeho vlastného zlého investičného rozhodnutia ( rozhodnutie investovať finančné prostriedky do projektu úpadcu v rade 2 ) a následnej finančnej straty prostredníctvom ochrany spotrebiteľa na majetky úpadcov na úkor ostatných veriteľov resp. priamo na odporcov titulom ich tvrdeného porušenia odbornej starostlivosti. Tomuto konaniu navrhovateľa súd nemohol poskytnúť právnu ochranu.
Súd neakceptoval námietku odporcu v rade 1 o zmätočnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti výroku č. 2 ( v ktorom súd žalobe vyhovel ) nakoľko je síce pravdou, že v čase vyhlásenia rozsudku vzhľadom na rozšírenie počtu odporcov o odporcu v rade 2 nebolo z neho zrejmé, voči ktorému odporcovi a ktorému konkurzu smeruje avšak v čase podania žaloby bolo nesporné, že smeruje voči odporcovi v rade 1 a konkurzu úpadcu v rade 1 a preto súd do výroku doplnil označenie úpadcu v rade 1. Súd taktiež nebral do úvahy vyhlásenie navrhovateľa v konaní, že uznanie dlhu úpadcom v rade 1 je neplatným právnym úkonom nakoľko mal za to, že absencia právneho zastúpenia navrhovateľa a zložitosť prejednávanej veci spôsobila, že navrhovateľ si plne neuvedomoval dôsledky svojho tvrdenia a preto sa súd rozhodol ho chrániť v tejto časti napriek jeho vyhláseniu. Námietku odporcu v rade 1 o porušení koncentračnej zásady v zmysle ust. § 118a OSP ( vo vzťahu k dôkazu preukazujúcemu uhradenie sumy na účet úpadcu v rade 1 ) súd vyhodnotil ako nedôvodnú nakoľko námietku nepreukázania tohto tvrdenia odporca v rade 1 vzniesol na pojednávaní tesne predchádzajúcom predloženiu výpisu z banky. Do tej doby mohol mať navrhovateľ ( a mal aj súd )odôvodnený pocit, že tvrdenie o úhrade finančných prostriedkov v žalovanej výške na účet úpadcu v rade 1 je nesporné.
Súd v časti žalobného nároku, v ktorej žalobe vyhovel priznal navrhovateľovi pohľadávku voči podstate úpadcu v rade 1 len vo výške poskytnutých finančných prostriedkov - sume 18.879 EUR - nakoľko mal za preukázané, že vo zvyšnej časti pôvodne žalovaného nároku - v sume 3.319 EUR - navrhovateľ poskytol finančné prostriedky v hotovosti priamo úpadcovi v rade 2 a preto nedôvodne žiadal uplatnil pohľadávku v tejto časti voči podstate úpadcu v rade 1. Na základe horeuvedeného mal súd za to, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti uplatneného nároku len v časti výroku č. 2, preukázal účelovosť a protiprávnosť popretia pohľadávky odporcom a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku zo dňa 18.03. 2014 a určil, že navrhovateľom prihlásená pohľadávka vo výške 18.879 EUR je po práve podaná do konkurzu úpadcu T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. a zaraďuje sa do konkurznej podstaty úpadcu T.E.
- TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. vo výške 18.879 EUR. V ostatných častiach súd nárok navrhovateľa zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal trovy konania. Voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a odporca v I. rade. Krajský súd v Bratislave (odvolací súd), na odvolanie navrhovateľa a odporcu v I. rade, uznesením z 26.03. 2015 sp.zn. 3CoKR/18/2014-175 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa sa nedostatočným spôsobom vysporiadal pri opakovaných zmenách petitu podaného žalobného návrhu uplatnenou a určenou pohľadávkou po práve čo do výšky 22.198,- Eur, nakoľko pri určení pravosti pohľadávky čo do výšky 18.879,- Eur sa so zvyškom uplatneného nároku dostatočným spôsobom nevysporiadal, neuviedol, k akým skutočnostiam a na základe akých dôkazov dospel k rôznym skutkovým zisteniam (časť uplatnenej a prihláškou prihlásenej pohľadávky priznal, vo zvyšku sa s nárokom ako takým nevysporiadal). Taktiež ohľadne uznávacieho prejavu konateľom spoločnosti odporcu v 1. a 2. rade p. Petrom Dankom, ktorý jednal za spoločnosť úpadcu v 1. rade a v 2. rade, bude potrebné označenú osobu vypočuť a objasniť uznávací prejav zo dňa 15.05.2009, ako aj bude potrebné vysporiadať sa, z akých dôvodov a presne v akej výške bola poukázaná úhrada finančných prostriedkov na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s., ako aj následne z akých skutkových záverov súd prvého stupňa vychádzal, keď skonštatoval, že sa jednalo o nedielne účastníctvo odporcu v 1. rade ako predávajúceho z hore uvedenej zmluvy.
Pokiaľ má byť súd, ktorému je vec po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, musí byť tento právny názor uvedený v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu. Musí z neho preto vyplývať, prečo bolo rozhodnutie súdu nižšieho stupňa zrušené, prečo bolo považované za nesprávne, v čom spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových záverov, prípadne nedostatky právneho posúdenia veci. Nižší súd je teda viazaný (len) takým právnym názorom, ktorý bol základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd nižšieho stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva (napríklad z hľadiska toho, ktorý právny predpis má byť aplikovaný, ako ho treba interpretovať), ako aj pri aplikácií procesných predpisov (napríklad z aspektu odvolacím súdom vytýkaných vád dokazovania, iných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Dňa 22.10. 2015 doručil PZ navrhovateľa svoje vyjadrenie v ktorom navrhol súdu, aby vykonal nasledujúce dokazovanie: Navrhujeme, aby súd zaviazal odporcu, aby najneskôr na nasledujúcom pojednávaní predložil súdu informáciu a preukázal ako bolo naložené s finančnými prostriedkami vo výške 18 879 EUR (568 750.00 Sk ), ktoré boli dňa 02.07.2008 poukázané navrhovateľom na účet spoločnosti TE Tepelná energia s.r.o.. Týmto dôkazom chce preukazovať, že tieto finančné prostriedky boli použité v majetkovej sfére odporcu, na zvýšenie jeho imania a tým chce preukázať dôvodnosť našej požiadavky na vrátenie celej čiastky, o ktorú sa odporca neoprávnene obohatil. V prípade, ak sa nepotvrdí týmto dokazovaním, že preukázané finančné prostriedky boli použité na zvýšenie imania spoločnosti TE- Tepelná energia s.r.o (t.j. že zostali na účte ) mienime týmto dôkazom preukázať, že SKP nepostupoval pri výkone svojej funkcie tak, ako sa dá očakávať od subjektu v postavení SKP. Mienime tým teda preukazovať objektívnu stránku konania SKP vo vzťahu k poukázaným finančným prostriedkom. Týmto dôkazom chce preukázať, že bez právneho dôvodu došlo k zvýšeniu imania odporcu na úkor navrhovateľa a alternatívne - porušenie povinnosti SKP. V tomto dôsledku chce preukázať existenciu pasívnej legitimácie odporcu. Súd vec opätovne prerokoval na pojednávaní dňa 08.02. 2016, na ktorý sa dostavila PZ navrhovateľa, odporca v I. rade a odporca v II. rade, doručenie majú riadne vykázané. Na začiatku pojednávania, súd oboznámil účastníkov že dňa 13.01.2016 doručil navrhovateľ svoje písomné vyjadrenie, v ktorom uvádza, že nepovažuje predvolanie a výpoveď svedka D. za nepotrebné, teda netrvá na jeho výsluchu.
PZ navrhovateľ na úvod požiadal súd, aby mu vysvetlil prečo bol zmenený sudca a na mieste sudcu nesedí JUDr. Radovan Groman. Súd uvádza: zmenou rozvrhu práce sa stal zákonným sudcom JUDr. Vladimír Sklenka. Ďalej Podávam ústnu žiadosť o vysvetlenie, prečo bola táto kauza spoplatnená. Zastávam názor, že na základe toho, že sa súd rozhodol prejednávať túto žalobu ako vylučovaciu. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje s názorom KS BA, že úpadca T.E.-Tepelná energia nebol nedielnym účastníkom predmetných zmlúv. Na základe tohto konštatovania zastávam názor, že navrhovateľ bez akéhokoľvek právneho dôvodu poukázal sumu 18.879,- EUR na účet T.E. - Tepelnej energie a tento mu ju nevrátil. Došlo teda k neoprávnenému obohateniu a zákon jasne hovorí, že kto sa neoprávnene obohatil, má za povinnosť tieto peniaze vrátiť do dispozície tomu, na úkor ktorého sa obohatil. Z tohto dôvodu vyzývam SKP T-E.-Tepelná energia, aby predmetné peniaze vrátil do dispozície navrhovateľovi do 7 dní od tejto výzvy do dispozície navrhovateľovi do 7 dní od tejto výzvy. Nakoľko KS BA dovolil účasť aj SKP Grunty a ten je prítomný na pojednávaní, navrhujem súdu, aby prejednal a rozhodol o platnosti alebo neplatnosti predmetných zmlúv. Bez tohto určenia nie je možné rozhodnúť, či tu právo dané zmluvami je alebo nie je. Súd k tomu súdnemu poplatku a doplatku uvádza, že vzhľadom na viaceré zmeny petitu v zmysle zákonných podmienok a zákona o súdnych poplatkoch č. 7192 Zb. podľa položky 1 písm. b/ vyzvaný na uhradenie poplatku v sume 199,- EUK- ktorý mu bol následne aj vyrubený súdom. Následne súd vyhlásil uznesenie ktorým žiadosť zamieta, a to s poukazom na povahu prejednávaného sporu - incidenčnej žaloby. K vyjadreniu účastníka konania, ktoré doručil súdu dňa 22.10.2015 a v ktorom navrhuje, aby súd vykonal dokazovanie v ňom popísané súd s poukazom na ust. § 118 a OSP v zmysle koncentračnej zásady, o ktorej bol poverený zástupca navrhovateľa poučený, zamieta. Následne PZN predkladá súdu krátke vyjadrenie o poučke čo je incidenčné konanie, CHB 2009. Predstúpil odporca v I. rade, ktorý k veci udáva, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich písomných a ústnych vyjadrení v tomto konaní, a to najmä s poukazom na vyjadrenie doručené súdu 18.11.2013. S poukazom na záverečnú reč zo dňa 06.03.2014 doručenej súdu 07.03.2014, ako aj na odvolanie voči rozsudku OS BA 1. zo dňa 18.03.2014 doručeného súdu 13.05-2014. Z dôvodov uvedených v jednotlivých vyjadreniach žiada návrh navrhovateľa v celom rozsahu, t.j. vo všetkých bodoch žalobného petitu zamietnuť. Predstúpil odporca v II. rade, ktorý uviedol, že nemám potrebu sa k uvedenému vyjadrovať a pridržiavam sa v plnej miere vyjadrenia odporcu v I. rade a žiadam, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu v I. a II. rade, prednesom PZ navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odpor, prihláškou pohľadávky, listom navrhovateľa zo dňa 30.6.2010, Zmluvou č. I. o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu TYPU 1B v DOME Číslo XX spolu s prílohami, všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti GRUNTY, s.r.o. účinných od 1.1.2008, Dohodou o uznaní a splatení peňažného dlhu zo dňa 15.5.2009, potvrdením o doručení prihlášky pohľadávky zo dňa 01.07. 2010, zmenou návrhu vo veci zo dňa 20.04. 2012, vyjadrením správcu Grunty k incidenčnej žalobe, uznesením ktorým sú pripustil zmenu návrhu vo veci zo dňa 25.04. 2012, doplnením zmeny návrhu vo veci zo dňa 23.04. 2012, uznesením o pripustení do konania odporcu v II. rade, odvolaním odporcu v I. rade zo dňa 16.07. 2012, uznesením o zmene návrhu zo dňa 18.07. 2012, odvolaním odporcu v II. rade k uzneseniu č. 1110237911 zo dňa 20.07. 2012, uznesením Krajského súdu v BA 4CoKR/43/2012 zo dňa 20.11.2012, návrhom na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 11.02. 2013, uznesením ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 22.05. 2013, odvolaním sa PZN zo dňa 31.05. 2013, uznesením KS Bratislava 4CoKR/21/2013 zo dňa 23.07. 2013, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 18. 10. 2013, vyjadrením odporcu v II. rade zo dňa 06.11. 2013, vyjadrením odporcu v I. rade zo dňa 18.11. 2013, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 23.11. 2013, 20.01. 2014, vyjadrením odporcu v I. rade zo dňa 28.01. 2014, výpisom z účtu VÚB banka, uznesením zo dňa 28.01. 2014, rozsudkom OS Bratislava I. 2Cbi/69/2010 zo dňa 18.03. 2014, odvolaním navrhovateľa voči rozsudku OS Bratislava I. 2Cbi/69/2010 zo dňa 18.03. 2014, odvolaním odporcu v I. rade voči rozsudku OS Bratislava I. 2Cbi/69/2010 zo dňa 18.03. 2014, vyjadrením odporcu v I. rade k odvolaniu navrhovateľa, uznesením KS Bratislava 3CoKR/18/2014 zo dňa 26.03. 2015, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 22.10. 2015, výpisom z účtu Dexia banka, vyjadrením navrhovateľa k predvolaniu svedka D. ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 2R/3/2009 zo dňa 28.5.2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 106B/20010 dňa 3.6.2010, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T.E.- TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 31718761. Za správcu súd ustanovil odporcu.
Prihláškou pohľadávky si navrhovateľ ako veritelia uplatnili u správcu dňa 30.6.2010 (ako vyplýva z potvrdenia správcu zo dňa 1.7.2010) nezabezpečenú pohľadávku vo výške 22. 198 EUR a pohľadávku vo výške 3.320 EUR. Ako právny dôvod uviedol, že na základe zmluvy o rezervácii a zmluvy č. I. o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu TYPU 1B v DOME Číslo XX zo dňa 27.06.2008 so spoločnosťou GRUNTY s.r.o., IČO: 43790328 a na základe pokynov ekonomického úseku poukázali dohodnuté finančné prostriedky vo výške 22.198 EUR na účet úpadcu. Nakoľko spoločnosť GRUNTY, s.r.o. nedodržala zmluvné podmienky, veriteľ odstúpil od zmluvy a požadoval vrátenie uvedenej sumy v plnej výške. Úpadca uznal svoj dlh voči veriteľom listom zo dňa 15.5.2009 a zaviazal sa vrátiť nimi poskytnuté finančné prostriedky v plnej výške. Dlžník uvedenú sumu k dátumu vyhlásenie konkurzu veriteľovi neuhradil. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 17.8.2010 je zrejmé, že správca poprel pohľadávku navrhovateľa v rozsahu 22.198 EUR z dôvodu, že úpadca neexistuje právny vzťah s úpadcom a ide o absolútne neplatné uznanie dlhu. Chýbajú listiny, ktoré by preukazovali existenciu právneho vzťahu medzi úpadcom a veriteľmi. Zo Zmluvy č. I. o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa bytu TYPU 1B v DOME Číslo XXzo 27.6.2008 (ďalej len "Zmluva") je zrejmé, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou GRUNTY, s.r.o., IČO: 43790348 ako budúcim predávajúcim a navrhovateľom ako budúcimi kupujúcimi. Z úvodných ustanovení vyplýva, že budúci predávajúci je investorom stavby s názvom "Zóna bývania Bojnice - Medzijarky, bude postavená na pozemkoch par.č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, katastr.ú. N., obec R., okres D.. Budúci predávajúci a budúci kupujúci uzavreli medzi sebou dňa 04.04.2008 Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti
- bytu TYPU 1B, na základe ktorej bude budúcemu predávajúcemu uhradený rezervačný poplatok vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 EUR) vrátane DPH, ktorý bude započítaný ako splátka kúpnej ceny za nehnuteľnosti uvedené v čl. 2 tejto zmluvy v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 3 zmluvy. Predmetom samotnej Zmluvy bol záväzok oboch strán uzatvoriť v budúcnosti zmluvu o prevode vlastníctva bytu TYPU 1B o predpokladanej výmere 72,68 m2 postavenej na pozemkoch uvedených v čl. 1. Kúpna cena za prevod vlastníctva bola dohodnutá na 1.911.765,-Sk (63458,97 EUR). Zmluva nadobudla účinnosť dňom podpisu zmluvy, t.j. dňa 27.6.2008. V zmysle článku 4 ods. 1 Zmluvy si zmluvné strany dohodli, že na úhradu kúpnej ceny bude budúci kupujúci platiť budúcemu predávajúcemu splátky na základe termínov splatnosti a čiastok špecifikovaných v prílohe č. 3 Splátkový kalendár, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a to buď: a) v hotovosti v kancelárii budúceho predávajúceho oproti príjmovému dokladu b) bezhotovostným prevodom na účet budúceho predávajúceho vedený v Tatrabanke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol - rodné č. budúceho kupujúceho, resp. IČO. Za deň splnenia platobnej povinnosti budúceho kupujúceho sa považuje deň, v ktorom bude celá čiastka pripísaná na účet budúceho predávajúceho.
V zmysle článku 4 ods. 3 Zmluvy budúci kupujúci zloží v súlade so Zmluvou o rezervácii nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 04.04.2008 rezervačný poplatok vo výške 100.000,-Sk vrátane DPH k rukám budúceho predávajúceho. Tento rezervačný poplatok je prvou splátkou kúpnej ceny garáže v zmysle prílohy č. 3
- Splátkový kalendár.
Príloha č. 1 Zmluvy obsahovala popis štandardného vyhotovenia bytu spolu s nákresom, a príloha č. 3 splátkový kalendár, kedy 1. splátka vo výške 100.000,-Sk, (3319,39 EUR) splátka č. 2 vo výške 50.000,- Sk (1659,70 EUR) do 14 dní odo dňa podpisu Zmluvy, splátka č. 3 vo výške 100.000,-Sk (3319,39 EUR) do 7 dní po ukončení hrubej stavby na základe čiastkovej faktúry vystavenej budúcim predávajúcim, splátka č. 4 vo výške 70.000,-Sk (2323,57 EUR) do 15 dní po kolaudácii nehnuteľnosti, najneskôr však do 31.9.2008. Dohoda o uznaní a splatení peňažného dlhu bola dňa 15.5.2009 uzatvorená medzi navrhovateľom ako veriteľom a úpadcom, t.j. spoločnosťou T.E.-TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o., so sídlom Košovská cesta 11B, Prievidza, IČO: 31718761 ako dlžníkom a to podľa § 323 a 303 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo uznanie dlhu dlžníka (úpadcu) voči veriteľovi (navrhovateľovi). Úpadca výslovne uznal svoj dlh zo Zmluvy č. I.celkom vo výške 22.198 EUR voči Ing. C., Bojnice v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Veriteľ zaplatil dlžníkovi zálohy za plnenie budúcej zmluvy č. I. a dlžník tieto zálohy prijal. Veriteľ odstúpil od zmluvy č. I. a dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi 22.198 EUR. Úpadca ako dlžník sa zaviazal zaplatiť dlh najneskôr do 30.9.2009 na účet veriteľa. Veriteľ zobral na vedomie uznanie dlhu dlžníka súhlasil so splatnosťou. Úpadca v článku II. Dohody v súlade s § 303 a nasl. Obchodného zákonníka písomne prehlásil, že dlh uvedený v článku II. tejto dohody v celom rozsahu veriteľovi uhradí.
Z prihlášky pohľadávky navrhovateľa do konkurzného konania sp.zn. 3R/2/2009 vedeného voči úpadcovi GRUNTY s.r.o., IČO: 43790348 súd zistil, že navrhovateľ si dňa 30.6.2010 prihlásili do konkurzného konania pohľadávku vo výške 22.198 EUR z dôvodu, že na základe zmluvy o rezervácii a zmluvy č. I. o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu typu B zo dňa 27.6.2008 so spoločnosťou GRUNTY s.r.o., IČO: 43790328 a na základe pokynov ekonomického úseku poukázali dohodnuté finančné prostriedky vo výške 22.198 EUR na účet úpadcu. Nakoľko spoločnosť GRUNTY, s.r.o. nedodržala zmluvné podmienky, veriteľ odstúpil od zmluvy a požadoval vrátenie uvedenej sumy v plnej výške. Spoločnosť GRUNTY s.r.o. uznala svoj dlh voči veriteľom listom zo dňa 15.5.2009 a zaviazala sa vrátiť nimi poskytnuté finančné prostriedky v plnej výške. Dlžník uvedenú sumu k dátumu vyhlásenie konkurzu veriteľovi nevrátil. Prílohou prihlášky bolo totožné znenie Dohody o uznaní a splatení peňažného dlhu zo dňa 15.5.2009 ako v prípade spoločnosti T.E.-TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v dohode zo dňa 15.5.2009. Z potvrdení VUB Banky, a.s., Bratislava súd zistil, že navrhovateľ uhradil na č. účtu XXXXXXXXXX/ XXXX dňa 02.07.2008 sumu 18.879,04,- EUR 1- splátka a z výpisov z účtu Dexia Banka Slovensko a.s. súd zistil, že navrhovateľ uhradil sumu 3319,39 EUR ako rezervačný poplatok za byt 1B v dome č. XX. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.6.2011 (ďalej len "ZKR"): Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. Podľa § 199 ods. 9 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.8.2010 Veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Podľa § 28 ods. 5 ZKR Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. Podľa § 29 ods. 1 ZKR Pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. Podľa § 29 ods. 6 ZKR K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu. Podľa § 29 ods. 9 ZKR Ani správca, ani súd nie sú povinní vyzvať veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplnej alebo nesprávnej prihlášky; na požiadanie sú však povinní vydať veriteľovi potvrdenie o doručení prihlášky. Správca je tiež povinný v potvrdení uviesť, či prihlášku možno podľa odseku 1 alebo odseku 2 považovať za úplnú; o prípadných nedostatkoch prihlášky je správca povinný veriteľa v potvrdení poučiť. Prihlášku môže veriteľ opraviť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Podľa § 32 ods. 3 ZKR Ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 32 ods. 4 ZKR Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. Podľa § 32 od. 6 ZKR Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa ust. § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne. Primárne súd skúmal, či v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 4.6.2010 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky u správcu a na súde bol deň 19.7.2010. Navrhovateľ prihlášku podal u správcu ako i na súde dňa 30.6.2010 a správca ju poprel dňa 17.8.2010. Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol deň 18.8.2010. Posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby v zmysle § 32 ods. 6 ZKR bol deň 17.9.2010. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 16.9.2010, a tak je možné konštatovať, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty, vrátane lehoty na podanie incidenčnej žaloby. Prihláška obsahovala zákonom požadované náležitosti v zmysle § 29 ods. 1 ZKR, bola podaná včas jednak u správcu ako i na súde. Navrhovateľ v súlade s § 29 ods. 6 ZKR pripojil k prihláške listiny, ktoré mali preukazovať skutočnosti v nej uvedené. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy - k 26.9.2008 dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy - k 26.9.2008 dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy - k 26.9.2008 Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Podľa § 533 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa § 133 OSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2009 kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2009 kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako budúci kupujúci uzavrel so spoločnosťou GRUNTY s.r.o. ako budúcim predávajúcim Zmluvu o budúcej zmluve č. I. o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu TYPU B (Ďalej len "Zmluva") predmetom ktorej bol záväzok oboch strán uzatvoriť v budúcnosti zmluvu o prevode vlastníctva bytu TYPU B o predpokladanej výmere 72,68 m2 postavenej na pozemkoch uvedených v čl. 1 Zmluvy. Ako miesto plnenia peňažného záväzku
navrhovateľa si zmluvné strany v Zmluve dohodli účet vedený v Tatrabanke a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/ XXXX v súlade s § 567 Občianskeho zákonníka. V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) Zmluvy navrhovateľ zo svojho účtu odviedol spoločnosti GRUNTY s.r.o. splátky spolu vo výške 22.198 EUR na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uvedený účet patril spoločnosti T.E.TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. - úpadcovi. Skutočnosť, či navrhovateľ v čase uzatvorenia Zmluvy mal vedomosť o tom, že účet patrí spoločnosti GRUNTY s.r.o. je v danej veci právne irelevantná, nakoľko v žiadnom ustanovení zákona nie je vymedzená povinnosť veriteľa uviesť v zmluve ako miesto plnenia č. účtu, ktoré patrí iba jemu. Taktiež v konaní nebolo preukázané (navrhovateľ nenavrhli v tomto smere vykonať žiaden dôkaz), že by spoločnosť GRUNTY s.r.o. zámerne uviedla navrhovateľa do omylu ohľadom označenia čísla bankového účtu a že by sa navrhovateľ právne v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka dovolal neplatnosti Zmluvy č. I. a jednak že by tento právny dôvod pohľadávky uviedli i v prihláške. Súd preto Zmluvu č. I. považuje za platne uzavretú a na právny dôvod vzniku pohľadávky titulom vydania bezdôvodného obohatenia (vrátenia peňažných prostriedkov ako mylne zaplatených na účet úpadcu) ktorý nebol ako právny dôvod uvedený v prihláške, neprihliada. Je len vecou dohody zmluvných strán, aké miesto plnenia si v zmluve určia a dohodnú. Sám navrhovateľ v návrhu uvádza, že spoločnosť GRUNTY s.r.o. aj predtým pristúpila k podlžnostiam úpadcu, z čoho je zrejmé, že medzi oboma spoločnosťami existovala spolupráca. Z prihlášky navrhovateľa je zrejmé, že dostali aj pokyn z ekonomického oddelenia, aby plnili na daný účet, z čoho je zrejmá vedomosť spoločnosti GRUNTY, s.r.o. o určení miesta plnenia. Nie je správny názor navrhovateľa, že platili na účet úpadcu v domnení, že platia spoločnosti GRUNTY s.r.o. a preto úpadca nemá právo na tieto finančné prostriedky. Je potrebné prisvedčiť skutočnosti, že navrhovateľ plnil na účet úpadcu, avšak v súlade so zmluvou vlastne na "účet" spoločnosti GRUNTY, s.r.o., nakoľko išlo o miesto plnenia, ktoré vedome určila zmluvná strana - spoločnosť GRUNTY, s.r.o. a navrhovateľ ako druhá zmluvná strana s týmto miestom súhlasili. Uvedená dohoda o mieste plnenia žiadnym spôsobom nepoškodila navrhovateľa ani nezhoršila ich právne postavenie ako účastníkov konania vo vzťahu so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. a spoločnosť GRUNTY, s.r.o. platby na daný účet počas platnosti Zmluvy akceptovala ako riadnu platbu zo Zmluvy o budúcej zmluvy. V zmysle ustanovenia § 567 Občianskeho zákonníka si strany môžu dohodnúť miesto plnenia kdekoľvek. Je len vecou veriteľa (spoločnosti GRUNTY s.r.o.) akým spôsobom si následne dohodol vysporiadanie zaslaných peňažných prostriedkov na účet spoločnosti úpadcu so spoločnosťou úpadcu. Táto skutočnosť totiž nemá/nemala vplyv na povinnosť navrhovateľa plniť na zmluvne dohodnuté miesto plnenia. Navrhovateľ neplnil na dohodnuté miesto bez svojho vedomia, ale na základe právneho dôvodu, ktorým bola Zmluva č. I., kde bolo miesto plnenia jasne a určito vymedzené. Z uvedeného dôvodu, ak existuje záväzok spoločnosti GRUNTY s.r.o. vrátiť peňažné prostriedky (zálohu vo výške 22.198 EUR) titulom odstúpenia od Zmluvy, tento záväzok, resp. pohľadávka navrhovateľa existuje iba voči spoločnosti GRUNTY s.r.o., ktorá bola v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. Úpadca nebol zmluvnou stranou Zmluvy, v dôsledku čoho mu nevznikol právny vzťah ani s jednou zo zmluvných strán a ani právna povinnosť vrátiť akékoľvek peňažné prostriedky prijaté spoločnosťou GRUNTY s.r.o. titulom Zmluvy. Preto úpadca nemohol v Dohode uznať titulom odstúpenia od Zmluvy záväzok, ktorý nevznikol jeho osobe. Z ustanovení zákona o uznaní dlhu (účastníci uzavreli dohodu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka) uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. V konaní bolo nepochybne preukázané, že Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy uzavrela spoločnosť GRUNTY, s.r.o. Navrhovateľ nepreukázal, že by túto zmluvu uzavrela aj spoločnosť úpadcu, t.j. T.E.TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o.. Ak teda Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy uzavrela ako veriteľ spoločnosť GRUNTY, s.r.o., je z tejto zmluvy oprávnená, resp. pri odstúpení od zmluvy zaviazaná len táto spoločnosť, ktorá zmluvu uzavrela, teda v danej veci úpadca. Z dohody o uznaní záväzku je zrejmé, že úpadca v nej uznáva svoj dlh zo Zmluvy č. I. vo výške 22.198 EUR, avšak ako bolo uvedené vyššie, v konaní nebolo preukázané, že by išlo o dlh úpadcu, práve naopak, z tvrdení účastníkov ako i zo samotnej Dohody je zrejmé, že išlo o vrátenie peňazí z dôvodu odstúpenia od Zmluvy, na základe ktorého vznikol záväzok spoločnosti GRUNTY s.r.o. vrátiť prijaté peňažné prostriedky riadne zaplatené na zmluvné miesto plnenia a nie záväzok úpadcu. Inými slovami povedané z obsahu Dohody jednoznačne vyplýva, že v čase jej uzavretia veritelia už od Zmluvy odstúpili (čo navrhovateľ a odporca aj v tejto dohode deklarovali), preto navrhovateľovi mala byť peňažná suma vrátená z dôvodu, že právny dôvod plnenia (Zmluva) odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V takom prípade však je povinný plniť ten subjekt, ktorý bol účastníkom zaniknutého zmluvného vzťahu. Tento záväzok je potom určujúci aj pre posúdenie účinnosti uznania dlhu, lebo úpadca ako odporca vo vzťahu k navrhovateľovi žiadne
záväzky vyplývajúce zo Zmluvy nemal. Uvedené potvrdzuje aj navrhovateľ v návrhu, keď uvádzajú, že úpadca pristúpil k podlžnostiam spoločnosti GRUNTY, s.r.o., čím sa vytvoril právny vzťah medzi navrhovateľom a úpadcom. Ak úpadca záväzok zo Zmluvy č. I.vo vzťahu k navrhovateľovi uznal, potom bol tým uznaný jeho neexistujúci záväzok, t.j. záväzok, ktorý v čase jeho uznania úpadcom neexistoval, a preto s týmto uznaním dlhu nemožno spájať účinky v zmysle § 533 Obchodného zákonníka /eventuálne § 588 Občianskeho zákonníka/. Odporca tým preukázal, že v čase uznania dlhu úpadcom uznaný záväzok vo vzťahu k navrhovateľovi neexistoval. Z uvedených dôvodov úpadca, ktorý nebol dlžníkom, sa ním nestal /a ani nemohol stať/ ani podpísaním vyhlásenia o uznaní dlhu. Z prihlášky navrhovateľa a ich príloh v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu GRUNTY s.r.o. je zrejmé, že Dohoda o uznaní a splatení peňažného dlhu bola v totožnom znení uzavretá aj so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o., čo len potvrdzuje stav, kedy z rovnakého právneho dôvodu (odstúpením od Zmluvy kde je len jeden subjekt - spoločnosť GRUNTY, s.r.o.), nemohol vzniknúť záväzok vrátiť peňažné prostriedky dvom rôznym subjektom. Z vykonaného dokazovania zároveň nebolo preukázané, že by povinnosť vrátiť zaplatené peňažné prostriedky navrhovateľa vo výške 22.198 EUR vznikla úpadcovi z iného právneho dôvodu. Súd viazaný právnym dôvodom uvedeným v prihláške veriteľov, kedy sa veritelia môžu domáhať uznania pravosti pohľadávok v incidenčnom konaní iba z dôvodov uvedených v konkurznej prihláške (§ 32 ods. 6 ZKR) skúmal, či nárok navrhovateľovi vznikol uzavretím Dohody o uznaní a splatení peňažného dlhu zo dňa 15.5.2009 titulom ručenia v zmysle § 303 Obchodného zákonníka tak, ako je uvedené v samotnej Dohode o uznaní dlhu. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že z obsahu Dohody o uznaní dlhu nemožno vyvodiť záver, že by sa v nej úpadca zaviazal a vyhlásil, že uspokojí navrhovateľa v prípade, ak tak neurobí spoločnosť GRUNTY s.r.o.. V dohode úpadca poukazuje iba na svoj domnelý dlh a označuje seba za dlžníka. S poukazom na uvedené záväzok úpadcu T.E.TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. voči navrhovateľovi nevznikol v dôsledku uzavretej Dohody o uznaní ani titulom ručenia v zmysle § 303 Obchodného zákonníka. Súd na záver poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa nedomáhal v prihláške uznania pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia, ani titulom pristúpenia k záväzku v zmysle § 533 OZ na ktoré poukazujú v návrhu. Vrátenie peňažných prostriedkov od úpadcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia by prichádzalo do úvahy v prípade, keby navrhovateľ v konaní preukázali, že v dôsledku uvedenia do omylu v číselnom označení účtu sa právne v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka dovolali neplatnosti Zmluvy č. I. a jednak že by tento právny dôvod pohľadávky uviedli v prihláške. Ani jednak z podmienok však splnená, resp. preukázaná nebola, preto súd nemohol určiť pohľadávku navrhovateľa za nespornú - dôvodnú. V prípade keby súd uznal nárok navrhovateľa titulom vydania bezdôvodného obohatenia od úpadcu, poprel by tak zmluvnú voľnosť strán určiť si miesto plnenia a vznikol by tým právny stav, kedy by navrhovateľ nebol povinní plniť na základe zmluvy, nakoľko v prípade splnenia ich záväzku na miesto plnenia určené v zmluve, by navrhovateľ po splnení svojej zmluvnej povinnosti, žiadal vydať zaplatené peňažné prostriedky od úpadcu z dôvodu, že ich neoprávnene prevzal. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu vyslovili názor, že z písomného uznania dlhu zo dňa 15.5.2009 možno vyvodiť záver, že sa jedná o pristúpenie k dlhu spoločnosti GRUNTY, s.r.o. /napriek tomu, že v konaní tvrdili, že dlžníkom je úpadca na základe písomného uznania dlhu/, v tejto súvislosti treba poukázať na § 533 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pristúpenie k záväzku spočíva v tom, že k doterajšiemu dlžníkovi pristupuje ďalší, a to ten, kto bez súhlasu dlžníka uzavrie s veriteľom dohodu, že splní jeho peňažný záväzok. Navrhovateľ nepreukázal, že by takúto písomnú dohodu s úpadcom uzavreli, v Dohode o uznaní absentuje vyjadrenie záväzku úpadcu plniť dlh za dlžníka GRUNTY s.r.o. a tiež nepreukázal, že by úpadca pristúpil k záväzku odporcu podľa § 534 OZ, pretože uvedené ustanovenie upravuje možnosť pristúpenia tretej osoby k záväzku dlžníka, a nie ďalšieho dlžníka, za ktorého označovali v priebehu celého konania spoločnosť T.E.TEPELNÁ ENERGIA s.r.o. - úpadcu. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal nárok na vrátenie peňažných prostriedkov ani z dôvodu pristúpenia k záväzku spoločnosti GRUNTY, s.r.o., nakoľko neboli splnené podmienky v zmysle § 533 a 534 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov sa konajúci súd nestotožnil s právnou argumentáciou uvedenou v rozsudku OS Bratislava I. 2Cbi/69/2010 zo dňa 18.03. 2014, a tak nemusel skúmať k akým skutočnostiam a na základe akých dôkazov dospel k rôznym skutkovým zisteniam pri určení pravosti pohľadávky čo do výšky 18.879,- EUR. Záverom súd uvádza, že uznanie pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní úpadcu, nemá vplyv na možnosť správcu konkurznej podstaty pohľadávku navrhovateľa poprieť a nepreukazuje dôvodnosť prihlásenej pohľadávky. Správca konkurznej podstaty teda správne poprel právny dôvod vzniku pohľadávky z dôvodu, že tento chýba.
Dôkaz výsluchom svedka D. súd nevykonal s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 11.01. 2016 ako aj z dôvodu, že súd mal skutkový stav dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi založenými v spise a z Dohody o uznaní a splatení dlhu je dostatočne určite prejavená vôľa úpadcu. Na záver súd dáva do pozornosti fakt, že správca Grunty s.r.o. uznal pohľadávku navrhovateľa, prihlásená aj do konkurzu Grunty s.r.o. v celom rozsahu a z rovnakého právneho dôvodu, t.j. uzatvorenej zmluvy a následného uznania dlhu zo strany skutočného účastníka zmluvného vzťahu, ktorým bola spoločnosť Grunty s.r.o.
Súd v zmysle ust. § 100, ods. 2 ZKR konštatoval, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s týmto konaním a z toho dôvodu by výrok priznávajúci náhradu trov konania odporcu v I. a II. rade bol z dôvodu vylúčenia z uspokojenia nevykonateľný a preto súd odporcovi v I. a II. rade náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.