Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F., č. XX, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 1, zastúpenému právnym zástupcom Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44250029, so sídlom v Poprade, Námestie svätého Egídia č. 40/93, v mene ktorého pred súdom konal JUDr. Jozef Beňo, PhD., advokát a konateľ, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie 2.552,18 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -259 zo dňa 21.06.2021, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu o určenie, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov (prvý výrok) m e n í tak, že u r č u j e, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2015 je bezúročný a bez poplatkov.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 2.552,18 € s príslušenstvom (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.552,18 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.552,18 € od 27.11.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., je bezúročný a bez poplatkov zamietol (prvý výrok), žalobu sa v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.552,18 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.552,18 € od 27.11.2020 do zaplatenia zamietol (druhý výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca ako kupujúci a Y. Y. Y., a.s., ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 25.10.2015, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu zn. H. S., B.: W za dohodnutú kúpnu cenu v sume 3.295,- € vrátane DPH s tým, že časť kúpnej ceny v sume 700,- € bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny v sume 2.595,- € bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi kupujúcim (žalobcom) a veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., najneskôr do 7 dní odo dňa podpisu zmluvy; žalobca ako dlžník a Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ (zastúpený sprostredkovateľom firmou Y. Y. Y., a.s., na základe plnej moci) uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru spolu v sume 3.596,- € ako úveru v sume 2.595,- € na úhradu doplatku kúpnej ceny za motorové vozidlo zn. H. S. (predmet financovania A) a úveru v sume 1.001,- € na úhradu doplnkového tovaru a služieb, t.j. zákaznícky servis 299,- €, balíček povinnej výbavy 48,- €, čierne koberce 15,- €, garancia Carlife 504,- € a MiniGap 135,- € (predmet financovania B); úver sa žalobca zaviazal vrátiť v 72 splátkach v sume 84,38 € mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 09.11.2015 a konečnou splatnosťou úveru v mesiaci október 2021 (t.j. celková čiastka v sume 6.075,36 € pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 20,93 %); žalobca zaplatil akontáciu v sume 700,- € a jednotlivé splátky úveru v období od 25.10.2015 do 14.10.2020 spolu v sume 5.847,18 €.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nebola žaloba žalobcu dôvodná; súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 25.10.2015, ktorú považoval za spotrebiteľskú zmluvu, žalobca mal v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalovaný mal postavenie dodávateľa, pričom sa jednalo o tzv. spotrebiteľský úver; súd prvej inštancie mal súčasne preukázané, že „pri tom istom rokovaní bola uzavretá aj kúpna zmluva zo dňa 25.10.2015, kde ako predajca vystupovala firma Y. Y. Y., a.s., ktorá pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy vystupovala za veriteľa a ako kupujúci figuroval žalobca s tým, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva z kupujúceho na predávajúceho k osobnému motorovému vozidlu H. S., B.: W za kúpnu cenu 3.295,- €, ktorej časť v sume 700,- € bola predávajúcemu uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny mala byť uhradená prostredníctvom predmetného úveru z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXX v sume 2.595,- €; s poukazom na tieto skutočnosti súd zastáva názor, že ohľadne týchto dvoch zmlúv boli splnené podmienky definované v , t.j. tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé“; súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalobcu ako klienta podľa v dostatočnom rozsahu; súd prvej inštancie ďalej argumentoval, že predmetná kúpna zmluva a zmluva o spotrebiteľskom úvere síce predstavujú vzájomne závislé zmluvy, t.j. sporná zmluva o úvere je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa , uvedenie rozdielnej kúpnej ceny a poskytnutie úveru vo vyššej sume nepredstavuje porušenie zákona, ktoré by spôsobovalo, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože žalobca ako dlžník uzavrel zmluvu o úvere dobrovoľne a pokiaľ mal žalobca záujem o poskytnutie úveru len v sume 2.595,- €, nemal uzavrieť úverovú zmluvu, v ktorej bola dojednaná výška úveru v sume 3.596,- €; súd prvej inštancie navyše zdôraznil, že žalobca mal možnosť odstúpiť od úverovej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia; preto sa súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalobcu, že v spornej úverovej zmluve bola nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru a aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“); súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že základ nároku žalobcu nie je daný a žalobca nemá právo ani na vydanie bezdôvodného obohatenia; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol; na záver súd prvej inštancie uviedol, že „obidve strany sporu poukazovali na rozhodnutia súdov, či už prvostupňových, ako i odvolacích, v ktorých súdy mali rozhodovať o obdobných skutkových a právnych sporoch s tým, že aj súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že v obdobnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -114 zo dňa 17.07.2019, ktorým tiež súd žalobu zamietol a následne bolo na základe odvolania žalobcu rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. zo dňa 18.02.2020, ktorým bolo rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdené; je možné konštatovať, že v súčasnosti neexistuje ustálená rozhodovacia prax pre obdobné typy sporov, na ktorú by súd mohol vo svojom rozhodnutí odkázať s tým, že zatiaľ nemá súd vedomosť, a zrejme ani žiadna zo strán sporu, že by v obdobnej právnej veci už rozhodol najvyšší súd“.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia v spojení s , , a , a , , , a v spojení

s a , a , , , a , , , a , , , , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 22.12.2015 (ďalej aj „“) a v spojení s , , , a , , , , , , a o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 02.08.2021 (č.l. 286-288 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); napadnutý rozsudok považoval za vecne nesprávny; v podrobnostiach argumentoval, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil závislosť kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2015 a zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2015, kde v kúpnej zmluve bola uvedená suma 2.595,- € a v úverovej zmluve suma 3.596,- €; poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2021 (ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18.07.2020), v zmysle ktorého závislosť zmlúv spôsobuje záver, že úver v kúpnej zmluve a úverovej zmluve musí byť rovnaký; doplnkové služby v úverovej zmluvy preto považoval za nekalú obchodnú praktiku, pretože ich musel prijať, pokiaľ chcel získať úver; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

2.2 Pôvodný žalovaný (Q. D., a.s.) vo vyjadrení zo dňa 17.08.2021 (č.l. 294-295 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny; zdôraznil, že výška úveru bola dojednaná v úverovej zmluve a nie v kúpnej zmluve; predmet financovania si vyberá spotrebiteľ sám a veriteľ do toho žiadnym spôsobom nevstupuje; žalobca uzavrel úverovú zmluvu dobrovoľne a bol riadne informovaný o predmete financovania; nesúhlasil s tvrdením, že prijatie doplnkových služieb bolo podmienkou získania úveru; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalobca v odvolacej replike zo dňa 03.09.2021 (č.l. 321-322 spisu) v spojení s podaním zo dňa 29.10.2021 (č.l. 334-336 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu argumentoval, že v prípade spornej kúpnej zmluvy a spornej zmluvy o úvere ide o závislé zmluvy s tým, že bez kúpnej zmluvy by nebola uzavretá ani zmluva o úvere, preto medzi nimi nemôže dôjsť ku kolízii a je ich potrebné posudzovať spoločne a vo vzájomnej súvislosti; poukázal aj na skutočnosť, že spornú zmluvu o úvere za žalovaného uzavrel zástupca (Y. Y. Y., a.s.), ktorý bol súčasne predávajúcim, pričom žalovaný nesie zodpovednosť za svojho zástupcu; zdôraznil, že nemal možnosť ovplyvniť obsah zmlúv a ani niektorú zo zmlúv nepodpísať, pokiaľ chcel získať úver na vozidlo za ponúkaných podmienok; poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosti Y. Y. Y., a.s. bola zo strany Národnej banky Slovenska uložená pokuta (50.000,- €) aj z dôvodu, že dochádzalo k sprostredkovaniu úverov a poistenia aj prostredníctvom osôb bez odbornej kvalifikácie a z dôvodu porušovania informačnej povinnosti o poplatkoch za sprostredkovanie úveru; na základe zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch.

2.4 Pôvodný žalovaný (Q. D., a.s.) vo vyjadrení zo dňa 17.01.2022 (č.l. 359-360 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že „tovary a služby, ktoré si žalobca objednal, nesúvisia s predmetom podnikania veriteľa a vznikli ako následok zmluvného dojednania medzi žalobcom a treťou osobou; veriteľ v danom vzťahu vystupuje ako osoba poskytujúca úver, ktorého účelom bolo práve financovanie tovarov a služieb; teda uvedený zmluvný vzťah je mimo dispozíciu veriteľa, nakoľko je len spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je najmä poskytovanie spotrebných úverov a teda v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje svojim klientom finančné prostriedky, o ktoré však musia klienti vopred požiadať; je potrebné si uvedomiť, že veriteľ neponúka doplnkový tovar a služby ako povinnú súčasť kúpnej zmluvy a teda aj úverového financovania; veriteľ nemá povinnosť hodnotiť cenu tovaru a služieb,

ktorých výber neovplyvňuje; výška kúpnej ceny je vecou dohody medzi kupujúcim a predávajúcim, to isté platí o výške poistného ako výsledku dohody medzi poistníkom a poisťovateľom; výška úveru medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá v sume 3.596,- €; vzhľadom na uvedené je nepochybné, že celková výška spotrebiteľského úveru je suma 3.596,- €“; vyjadril názor, že na rozhodnutie NBS a ďalšie listiny predložené žalobcom nemožno prihliadať, pretože ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní.

2.5 Žalobca v podaní zo dňa 09.03.2022 (č.l. 379 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že pôvodný žalovaný (Q. D., a.s.) zanikol ku dňu 01.01.2022 zlúčením s právnym nástupcom Q. R. W., a.s., G.: XXXXXXXX, so sídlom v W., P. A.. X, s ktorým navrhol pokračovať v konaní; súčasne k podaniu priložil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2021, z ktorého citoval body 29 a 30 odôvodnenia.

2.6 Uznesením č.k. -390 zo dňa 24.08.2022 rozhodol odvolací súd z dôvodu zániku pôvodného žalovaného o pokračovaní v konaní s jeho právnym nástupcom Q. R. W., a.s.; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.08.2022.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika ).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3 Odvolanie žalobcu je dôvodné.

4.4.1 Odvolací súd sa po preskúmaní veci nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu; odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie popísanými v napadnutom rozsudku, z ktorých ťažiskovo vyplýva, že žalobca ako kupujúci a Y. AAA Y., a.s., ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa 25.10.2015, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu zn. H. S., B.: W za dohodnutú kúpnu cenu v sume 3.295,- € vrátane DPH s tým, že časť kúpnej ceny v sume 700,- € bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny v sume 2.595,- € bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi kupujúcim (žalobcom) a veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., najneskôr do 7 dní odo dňa podpisu zmluvy; žalobca ako dlžník a Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ (zastúpený sprostredkovateľom firmou Y. Y. Y., a.s., na základe plnej moci) uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2015, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru spolu v sume 3.596,- € ako úveru v sume 2.595,- € na úhradu doplatku kúpnej ceny za motorové vozidlo zn. H. S. (predmet financovania A) a úveru v sume 1.001,- € na úhradu doplnkového tovaru a služieb, t.j. zákaznícky servis 299,- €, balíček povinnej výbavy 48,- €, čierne koberce 15,- €, garancia Carlife 504,- € a MiniGap 135,- € (predmet financovania B); úver sa žalobca zaviazal vrátiť v 72 splátkach v sume 84,38 € mesačne so splatnosťou prvej splátky dňa 09.11.2015 a konečnou splatnosťou úveru v mesiaci október 2021 (t.j. celková čiastka v sume 6.075,36 € pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 20,93 %); žalobca zaplatil akontáciu v sume 700,- € a jednotlivé splátky úveru v období od 25.10.2015 do 14.10.2020 spolu v sume 5.847,18 €; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§

383 ); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( ); medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter sporu; medzi stranami nebolo sporné ani samotné uzavretie spornej kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2015 a zmluvy o úvere zo dňa 25.10.2015 ani ich obsah; medzi stranami zostalo ťažiskovo sporné právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že sporný úver nie je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil.

4.4.2 Obsahu spisu a vykonanému dokazovaniu zodpovedá skutkový stav ako ho zistil súd prvej inštancie (v podrobnostiach body 1.2 a 4.4.1 odôvodnenia tohto rozsudku); medzi stranami nebolo sporné, že v prípade spornej kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2015 a zmluvy o úvere zo dňa 25.10.2015 išlo o závislé spotrebiteľské zmluvy ( ), keď k tomuto záveru dospel aj súd prvej inštancie; medzi stranami však zostalo sporné, či závislosť obidvoch zmlúv spôsobuje, že kúpna cena podľa kúpnej zmluvy a suma úveru podľa zmluvy o úvere musia byť rovnaké; súd prvej inštancie dospel v tomto smere k záveru, že kúpna cena a suma úveru nemusia byť v prípade závislých spotrebiteľských zmlúv rovnaké (totožné); podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje uvedený záver súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci; podľa aktuálnej súdnej praxe závislosť spotrebiteľských zmlúv podľa musí byť zrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, preto vzájomné dojednanie v takýchto zmluvách nesmie byť odlišné (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2021); uvedený záver podľa odvolacieho súdu vyplýva aj z ustanovenia , podľa ktorého zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok (čo je aj prípad spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2015); z hľadiska prejednávaného sporu tak dojednanie o sume kúpnej ceny v kúpnej zmluve zo dňa 25.10.2015, ktorá má byť zaplatená prostredníctvom spotrebiteľského úveru (2.595,- €) nekorešponduje dojednaniu o sume úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2015 (3.596,- €); z obsahu spisu je zrejmé, že pri výpočte RPMN právny predchodca žalovaného vychádzal zo sumy úveru 3.596,- €, čo vyplýva z informácie o RPMN zo dňa 25.10.2015 (č.l. 125 spisu), resp. zo štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2015 (č.l. 126-127 spisu), pričom RPMN je v spornej zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2015 uvedená vo výške 20,93 %; právny predchodca žalovaného mal však v zmysle vyššie uvedeného správne pri výpočte RPMN vychádzať zo sumy 2.595,- €, ktorá predstavovala dojednanú kúpnu cenu za tovar (osobné motorové vozidlo podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2015), pričom tento záver navyše vyplýva aj z ustanovenia ; keby právny predchodca žalovaného pri výpočte RPMN vychádzal zo správnej sumy 2.595,- €, pri celkových nákladoch žalobcu ako spotrebiteľa uvedených v zmluve o úvere v sume 6.075,36 € (72 splátok v sume 84,38 €) by RPMN bola nepochybne vyššia (podľa žalobcu 39,06 %, čo žalovaný nespochybnil, pretože v priebehu konania argumentoval v prospech správnosti výpočtu RPMN v zmluve o úvere); je zrejmé, že RPMN je v spornej zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.10.2015 uvedená v nesprávnej výške v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi podľa uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov ( ); preto pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov, bola jeho žaloba v tomto smere dôvodná a súd prvej inštancie jej mal správne vyhovieť; pritom platí, že v prípade žaloby o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov ide o žalobu v zmysle (ide o určenie existencie práva veriteľa na úroky a poplatky), naliehavý právny záujem na požadovanom určení však žalobca nie je povinný preukazovať, pretože vyplýva z osobitného predpisu ( ); nakoľko sporný úver je bezúročný a bez poplatkov, platby žalobcu žalovanému nad rozsah poskytnutého úveru v sume 2.595,- € je preto potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného z titulu plnenia bez právneho dôvodu ( ), ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi ( v spojení s prvá veta ); nakoľko žalobca na základe spornej zmluvy o úvere zo dňa 25.10.2015 zaplatil žalovanému (jeho právnemu predchodcovi) v období od 25.10.2015 do 14.10.2020 spolu sumu 5.847,18 €, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.552,18 € (5.847,18 € mínus 2.595,- € mínus 700,- €); v dôsledku omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu ( ) vznikol žalobcovi popri istine aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne ( nariadenia č. ), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (27.11.2020) predstavovala 0 %; žalovaný sa dostal do omeškania márnym uplynutím lehoty poskytnutej žalobcom na plnenie (

) vo výzve zo dňa 19.11.2020 (č.l. 45 spisu), ktorej doručenie žalovaný v konaní nespochybnil ( ); na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že sporný spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2015 je bezúročný a bez poplatkov a súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.552,18 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.552,18 € od 27.11.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); odvolací súd dospel záveru o nesprávnosti právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie v spore (body 4.4.1 a 4.4.2 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

8. Odvolací súd v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku rozhodol o trovách konania podľa , podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie; v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe žalobcu v plnom rozsahu bol žalobca v spore v plnom rozsahu úspešný, preto mu podľa proti žalovanému vznikol nárok na plnú náhradu trov konania (trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania); preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %), ktorý zahŕňa trovy pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania; nebolo potrebné osobitne rozhodovať o zrušení výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože tento výrok je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho súdu podľa ; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.