Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23P-20-2016.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Subarea
23P/20/2016
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: T., nar. XX.X.XXXX a Q., Z.astúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, deti rodičov: otca D.. G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. A. A. XX, F. a matky D.. T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. V. XXXX/X, F., o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca a platenie výživného v nevyhnutnej miere, takto
rozhodol:
D o č a s n e zveruje maloleté deti A.: T., nar. XX.X.XXXX a Q., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté zastupovať a spravovať ich majetok, a to do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. Matku zaväzuje prispievať na výživu maloletej T. mesačne na každé dieťa sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 27,13,- €, ktoré je matka povinná uhrádzať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Návrh na vydanie predbežného opatrenia v prevyšujúcej časti výšky výživného zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 1.2.2016 podal otec na tunajší súd návrh na vydanie predbežného opatrenia o zverenie maloletej T. a maloletej Q. do jeho osobnej starostlivosti a zároveň, aby súd zaviazal matku platením výživného vo výške 75 € na každé dieťa.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu O. č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom H. súdu O. č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené, maloleté boli zverené do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. T. sumou 2.500.- Sk (82,98 €) a na výživu maloletej Q. sumou 2.000.- Sk (66,39 €) a to od 19.3.2005.
Otec uviedol, že s dcérami vychádza veľmi dobre, pravidelne sa o ne zaujímal, sledoval ich život v škole i v súkromí, podporoval ich v záujmových činnostiach, zúčastňoval sa sám rodičovských združení, nakupoval deťom ošatenie, školské pomôcky, športové potreby. Otec uviedol, že starostlivosť matky o maloleté bola slabá, matka napriek finančným problémom nebola ochotná žiť usporiadaným spôsobom života t. j. zamestnať sa a venovať sa deťom. Otec poukázal na tú skutočnosť, že matka sa s deťmi často sťahovala, v priebehu rokov 2005 - 2016 menila matka bývanie 6-krát ( a to v meste Košice, Michalovce a obci B. J.), čo malo za následok, že deti museli meniť školy, kamarátov, prostredie, byty, susedov, detského lekára.
Dňa 30.9.2015 sa matka odsťahovala k svojmu priateľovi na adresu B. J. XX, pričom obe maloleté deti sa rozhodli, že sa s matkou do B. J. nepresťahujú a dohodli sa s otcom, že prídu bývať k nemu, kde majú vytvorené vhodné podmienky pre svoj študentský život. Od 1.10.2015 žijú obe maloleté u otca.
Matka na maloleté deti finančne neprispieva, v januári poslala otcovi na účet sumu 30 €. Všetky výdavky maloletých hradí otec. Matka posiela otcovi rodinné prídavky len na jedno dieťa v sume 23,52 €, pretože rodinné prídavky na druhé dieťa matke nie je vyplácané, matka túto záležitosť vybavuje od septembra 2015.
Otec uviedol, že maloleté deti žijú s ním, napriek tomu, že v zmysle rozhodnutia súdu sú zverené matke a teda je potrebné zosúladiť právny stav s faktickým, pretože matka môže kedykoľvek nasťahovať deti k sebe proti ich vôli. Otec nemôže maloletým zmeniť trvalé bydlisko a následne zmeniť aj občianske preukazy potrebné okrem iného na prístup k bežnému účtu k banke, prihlásenie maloletej Aleny do autoškoly, informácie pre prijímacie skúšky maloletej Q. na strednú školu. Otec si tiež nemôže uplatniť na maloleté deti daňový bonus. Vzniknutá situácia veľmi zle vplýva na maloleté deti, ktoré trápi prístup matky k nim a jej správanie k nim. Zároveň si matka neplní vyživovaciu povinnosť, čím ohrozuje výživu maloletých a uspokojovanie ich potrieb. Otec žiadal výživné v celkovej sume 150 € na obe deti vzhľadom na výšku nákladov maloletých.
Podľa § 75 ods. 1 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.) predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods.1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi okrem iného najmä, aby a/ platil výživné v nevyhnutnej miere, b/ odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c/ poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, d/ uložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, e/ nenakladal s určitými právami alebo vecami, f/ niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g/ nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej, je dôvodne podozrivý z násilia, h/ sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie, a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 62 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení je účelom predbežného opatrenia predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava právnych, nielen faktických pomerov účastníkov.
Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb, pretože nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu. Osvedčenie nároku ako podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci samej.
Predbežné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné posudzovať nevyhnutnosť vydania predbežného opatrenia vždy z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktorý je v takýchto konaniach prioritný. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, alebo osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci.
Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe.
V danom prípade bola preukázaná potreba rýchlo a dočasne upraviť pomery u maloletej Aleny a maloletej Simony z dôvodu, že od 1.10.2015 deti žijú s otcom a teda je potrebné urgentne zosúladiť právny stav s faktickým najmä z toho dôvodu, že otec nemôže spravovať ani bežné záležitosti maloletých, pretože podľa rozhodnutia súdu sú zverené matke.
Súd po preštudovaní návrhu mal za to, že návrh podaný otcom je dôvodný, súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a dočasne zveril maloletú Alenu a maloletú Simonu do osobnej starostlivosti otca. Prihliadol aj na vôľu maloletých detí, ktoré vzhľadom na ich vek ( 16 rokov a 14 rokov) už vedia prejaviť svoj názor a rozhodli sa žiť s otcom, pričom tento stav trvá už 4 mesiace, počas ktorého sa maloleté nevrátili do domácnosti matky, je teda zrejmé, že ich rozhodnutie žiť s otcom je uvážené a vyhovuje im žiť s otcom.
Pokiaľ ide o výšku výživného, ktorú súd upravil v rámci nariadenia predbežného opatrenia, je nepochybné, že vzhľadom na to, že matka na výživu maloletých od októbra 2015 neprispieva, súd matku zaviazal platením výživného v minimálnom rozsahu, ktorá stanovuje zákon, pretože táto suma predstavuje nevyhnutnú mieru plnenia vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu. Skutočná výška výživného bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kde bude súd detailne skúmať výšku nákladov na maloleté, výšku ich odôvodnených potrieb a príjmové a výdavkové pomery oboch rodičov a následne rozhodne o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča.
Vzhľadom na to, že súd matku zaviazal povinnosťou platiť výživné v minimálnom rozsahu, vo zvyšnej časti výživného návrh otca zamietol.
Zároveň súd dôrazne upozorňuje matku, aby si plnila vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu a nenechávala tak úhradu potrieb maloletých výlučne na pleciach otca, pretože takéto jej nezodpovedné správanie má nielen zlý vplyv na výchovu maloletých, ale v prvom rade ohrozuje výživu maloletých, ich zdravý rast a fyzický vývoj ako aj psychický vývin. Plnenie vyživovacej povinnosti je matkinou prioritnou rodičovskou povinnosťou v danej situácii a v konečnom dôsledku môže mať aj trestnoprávne následky pre matku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uznesenie vykonateľné dňom jeho nariadenia (§ 75 ods. 5 O.s.p.).