Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-5187-2015.pdf
PDF · 73.65 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/5187/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci vykonania exekúcie oprávneného: I. E., P.. XX.XX.XXXX, A. XXX, proti povinnému: M.. E. Z., P.. XX.X.XXXX, D. XXX, X..Č.. Ú., B.P. XX, U., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. pavla Malíka, Žilina, ul. 1. mája 22, pod sp. zn. EX 1347/2015, v konaní o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
1. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
2. Exekúciu zastavuje.
3. O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V hore uvedenej exekučnej veci vzniesol povinný v zákonnej lehoty voči exekúcii námietky, ktoré zdôvodnil tým, že navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, nakoľko z dôvodu spísania notárskej zápisnice (exekučného titulu) v ten istý deň, ako mu bola poskytnutá pôžička, sa táto stáva materiálne nevykonateľným exekučným titulom.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 50 ods.1 zák.č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie, do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, námietky proti exekúcie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ak bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa § 50 ods.2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva práva, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa ods. 2 cit.zák. ust. možno exekúciu vykonať aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Konajúci súd v rámci vedenej exekúcie ex offo skúmal či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pretože podľa názoru ústavného súdu : "Okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť." (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19) Súd vykonaným dokazovaním zistil, že oprávnený na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 17.7.2015, ktorá bola uzavretá v zmysle prísl. ust. Občianskeho zákonníka, poskytol povinnému pôžičku v sume 1.300,- Eur , ktorú mal povinný vrátiť do 25.7.2015. Súčasne v ten istý deň bola povinnými pred notárom spísaná notárska zápisnica, v ktorej povinný súhlasil v prípade nesplatenia celého dlhu s jeho exekučným vymáhaním. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 574 ods. 2 OZ dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Uvedenou problematikou sa zaoberal opakovane i ústavný súd, ktorý vo svojich uzneseniam vyvodil v obdobných veciach tento záver. "Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 OZ. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Teda notárska zápisnica predložená oprávneným ako exekučný titul nespĺňa požiadavku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (podľa ktorej môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci určitý, čo sa týka výšky, záväzok, pričom v čase udelenia splnomocnenia povinnou, ktoré bolo súčasťou už samotnej zmluvy o úvere, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, či v budúcnosti povinným z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške). Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Aj keď exekučný súd preskúmaval exekučný titul potom, ako ho odobril tým, že exekútorovi už udelil poverenie na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu, má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom, nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu. Právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.). Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,
ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení)." (ÚS 183/2011-16, ÚS 404/2010-16) Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú tak ako je to uvedené v prvom výroku uznesenia a túto následne zastavil, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. V tej istej dobe je súdny exekútor povinný uplatniť si na súde trovy exekúcie, pokiaľ žiada náhradu, v opačnom prípade bude mať súd za to, že náhradu trov exekúcie nežiada.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).