Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/153/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

P. B., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. B. XXX, R. B. - A. a otca: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, R., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletú P. do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. výživným vo výške 40,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.05.2015.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2015 do 29.02.2016 vo výške 400,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletou P..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 20.05.2015 domáhala, aby súd zveril maloletú P. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť výživné na maloletú v sume 40,- eur mesačne k rukám matky vždy do 10. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 19. mája 2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní nepravidelne. Je zaevidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce a rodičovský príspevok jej má byť posledný krát vyplatený v máji 2015. Maloletá má od septembra nastúpiť do materskej školy a má bežné výdavky na stravu a ošatenie.

Otec sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne a včas vykázané. Svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Z toho dôvodu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti otca.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti približne 1 rok. Otec vie o tom, že bol na súd podávaný návrh na úpravu práv a povinností k maloletej. O maloletú sa nezaujíma a od podania návrhu vôbec na výživu mal. P.eprispieva. V septembri 2015 jej písal, že je na brigáde v Bratislave a že keď sa vráti, tak sa porozprávajú o maloletej. Od tej doby sa neozval. Ďalej uviedla, že s ďalšími dvoma plnoletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve dcéry. V súčasnej dobe má vyživovaciu povinnosť len k mal. P.. Je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 144,- eur a prídavok na maloletú. V novembri pracovala na dohodu, túto prácu však musela ukončiť, nakoľko maloletá býva častejšie chorá. Maloletá navštevuje od septembra 2015 materskú školu. Na elektrinu v rodinnom dome prispieva mesačne 20,- eur, potom má bežné výdavky, strava, ošatenie. V škôlke platí poplatok 15,- eur mesačne a za obedy 22,- eur mesačne, okrem toho má maloletá bežné výdavky so stravou, ošatením, liekmi. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Hoci na to nemal žiaden dôvod, otec maloletej nepracoval ani v čase, keď spolu žili v spoločnej domácnosti. Otec mal. P.á ešte dve vyživovacie povinnosti voči deťom, ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti. Ich matka bola zaviazaná prispievať im na výživu. V súčasnej dobe býva otec maloletej spolu s deťmi u svojich rodičov, ktorí sú na dôchodku. Podľa matky by si mohol nájsť prácu, avšak nevyvíja dostatok úsilia k tomu, aby si ju zabezpečil. V stretávaní s maloletou mu žiadnym spôsobom nebráni, môže sa s ňou stretnúť kedy bude chcieť.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú. Bolo vykonané aj šetrenie v rodine otca, ktorý v tom čase nebol prítomný z dôvodu odcestovania za prácou do A.. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej manželom a dvoma mal. deťmi, ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník navrhuje, aby bola mal. P. zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným, ktoré zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že otec maloletej nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi od 01.12.2012.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 22.5.2015 a poberá dávku v hmotnej núdzi, od júla 2015 do októbra 2015 jej bola vyplatená v celkovej výške 702,40 eur.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletej P.zhľadom k tomu, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a otec si dobrovoľne neplní svoje povinnosti voči maloletej.

Vzhľadom k tomu, že v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, súd mal. P. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá v súčasnej dobe starostlivosť o maloletú zabezpečuje.

Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletej, na možnosti, schopnosti obidvoch rodičov za celé rozhodné obdobie, za ktoré určoval výživné. Súd zistil, že matka býva v spoločnej domácnosti s mal. P. a dvoma plnoletými deťmi. Rodinný dom, v ktorom bývajú je vo vlastníctve ďalšej dcéry, ktorá má zabezpečené iné bývanie. Matka prispieva na bývanie 20,- eur mesačne a má bežné výdavky. Matka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 144,- eur a prídavok na maloletú. V súčasnosti je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Maloletá má bežné výdavky so stravou, ošatením, matka platí v škôlke mesačný poplatok vo výške 15,- eur a poplatok za obedy mesačne vo výške približne 22,- eur. Otec sa k návrhu matky nevyjadril, nepreukázal súdu svoje príjmy a nevyhnutné výdavky. Súd mal preukázané, že nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi.

Súd určil výživné vo výške 40,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2015, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinností k maloletej. Podľa názoru súdu takto určená

výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je v súčasnej dobe dobrovoľne nezamestnaný, príležitostne si však privyrába brigádnickými prácami, čo je zrejmé z výpovede kolízneho opatrovníka, ktorý vykonával šetrenie v rodine otca, ktorý v tom čase nebol prítomný z dôvodu odcestovania za prácou do Bratislavy. Súd pri určení výživného vychádzal z potencionality príjmov, z minimálnej mzdy, ktorú by otec dosahoval, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval ( podľa Nariadenia vlády SR č. 297/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015 predstavovala minimálna mzda sumu 380 eur a podľa Nariadenia vlády SR č. 279/2015 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2016 minimálna mzda predstavuje výšku 405,- eur ). Súdu neboli žiadnym spôsobom preukázané zo strany otca skutočnosti, prípadne zdravotné problémy, ktoré by bránili otcovi maloletej nájsť si zamestnanie a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Okrem toho, otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti, na čo súd prihliadol pri určení výšky výživného.

Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Časť odôvodnených potrieb maloletej matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je jej vyplácaný na maloletú.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2015 do 29.02.2016 vo výške 400,- eur (10 mesiacov x 40,- eur ) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p. V prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok.

Súd neupravil styk otca s mal. P. z toho dôvodu, že otec nejaví podľa vyjadrenia matky záujem stretávať sa s maloletou a pokiaľ záujem prejaví, matka mu v stretnutí s maloletou nebude brániť.

Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa matka vzdala práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.