Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-58-2014.pdf
PDF · 108.99 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: O. U. Q., K.. XX.XX.XXXX U. U. Q., K.. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, deti rodičov: matky - Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. H., Y. XX, W. Y. K., korešpondenčná adresa B. V. Q., I. XXX, zastúpená právnym zástupcom Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Nejedlého 47 a otca - O. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Y. W., V.Ú. XXXX/XX, t.č. bytom K. G., K.Á. XX, o návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/113/2012-33 zo dňa 28.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012, a to tak, že súd mal. O. U. Q., K.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a mal. U. Q., K.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec - O. Q., K.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu mal. U. Q. výživné vo výške po 100 eur mesačne, vždy do 15.-eho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka - Q. Q., K.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á platiť na výživu mal. O. U. Q. výživné vo výške po 100 eur mesačne, vždy do 15.-eho dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka j e o p r á v n e n á stýkať sa s mal. O. U. v každom párnom kalendárnom roku nasledovne: 1/ počas obdobia Vianočných a Novoročných prázdnin, 2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 01.08. do 15.08.. Ďalej je matka oprávnená stýkať sa s mal. O. U. v každom nepárnom kalendárnom roku: 1/ počas Veľkonočných prázdnin, 2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 16.08. do 31.08., s tým, že pred začiatkom styku si matka syna prevezme v mieste jeho bydliska a po ukončení styku ho vráti otcovi v mieste jeho bydliska.
Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. U. každý párny kalendárny rok: 1/ počas Veľkonočných prázdnin, 2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 16.08. do 31.08.. Ďalej je otec oprávnený stýkať sa s mal. U. každý nepárny kalendárny rok nasledovne: 1/ počas Vianočných a Novoročných prázdnin, 2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 01.08. do 15.08., s tým, že pred začiatkom styku si otec dcéru prevezme v mieste jej bydliska a po ukončení styku ju vráti matke v mieste jej bydliska.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V podanom návrhu žiadala matka maloletých detí, aby súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich ona bude zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň navrhla, aby bola otcovi uložená povinnosť platiť na každé dieťa výživné po 150 eur mesačne a tiež aj upraviť styk otca s deťmi tak, ako je to uvedené a špecifikované v písomnom vyhotovení návrhu. Alternatívne tiež navrhla, aby bol syn ponechaný vo výchove otca a do jej osobnej starostlivosti aby bola zverená len dcéra.
Svoj návrh odôvodnila v písomnom vyhotovení návrhu najmä tým, že jej pomery sa od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností podstatne zmenili k lepšiemu, pretože získala v Nemecku novú prácu, je tam nahlásená k trvalému pobytu, už asi dva roky má stáleho partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Uviedla tiež, že deťom vie zabezpečiť dokonalé rodinné zázemie, školu, ako aj ich záujmové aktivity mimo školy, pričom deti si mali možnosť samé prehliadnuť miesto, kde v súčasnosti matka býva, ako aj okolie, tiež aj školu, kde by chodili a zároveň aj možnosti mimoškolských aktivít.
Na pojednávaní dňa 20.03.2015 matka zotrvala na svojom návrhu a naviac dodala, že s deťmi sa mala možnosť naposledy osobne stretnúť v lete roku 2014, v poslednom období sa však s nimi často kontaktuje najmä elektronicky a telefonicky.
Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, obaja rodičia však súhlasili s návrhom sudcu, aby bolo umožnené matke počas Veľkonočných sviatkov a prázdnin 2015 stretnúť sa s oboma deťmi u nej v Nemecku, aby sa opätovne mali možnosť jednak stretnúť s matkou, ďalej vzájomne sa zbližovať, ako aj osobne spoznať prostredie, v ktorom v súčasnosti matka žije.
Za uvedeným účelom bolo pojednávanie odročené na deň 17.04.2015, kedy matka na pojednávaní uviedla, že deti boli u nej v Nemecku od 30.03.2015 a vrátila ich otcovi späť na Slovensko dňa 06.04.2015. Tvrdila, že deťom sa u nej páčilo, oboznámili sa s prostredím, boli pozrieť zvonka školu, ako aj možnosti športových aktivít. Matka sa stretla s riaditeľom školy, ktorý jej mal oznámiť, že pokiaľ by deti navštevovali miestnu školu, tak by sa im prispôsobil rozvrh a prvý rok by neboli klasifikovaní a učili by sa hlavne nemecký jazyk, pričom zistila aj možnosti mimoškolského zdokonaľovania sa v nemeckom jazyku. Uviedla tiež, že deťom sa venoval aj jej partner, spoločne navštívili zábavný park, ZOO, bicyklovali sa a hrali spoločenské hry.
Otec na pojednávaní uviedol, že tak ako prisľúbil, nemá v záujme brániť matke v styku s deťmi, a preto umožnil deťom stretnúť sa s matkou v Nemecku počas Veľkonočných prázdnin. Podľa neho deti toto stretnutie brali ako výlet, pochválili sa čo všetko zažili a videli, podľa otca bol chlapec sklamaný, že od matky nič nedostal, naproti tomu dcéra dostala na narodeniny od matky bicykel. Naďalej však s návrhom matky nesúhlasil, podľa jeho názoru by mali deti veľký problém v škole, keďže neovládajú nemčinu.
Kolízny opatrovník navrhol, aby bol v konaní zisťovaný aj názor oboch detí na návrh ich matky, a to buď priamo ich výsluchom na pojednávaní, príp. znaleckým dokazovaním.
Na uvedenom základe bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania a uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 07.05.2015, č.k. 11P/58/2014-81 bola do konania pribratá znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a poradenská psychológia PhDr. Ľubomíra Gallová. Úlohou znalkyne bolo jednak preštudovať spisový materiál na vec sa vzťahujúci, vykonať osobný pohovor jednak s rodičmi, ako aj s oboma maloletými deťmi a zodpovedať otázky, ktoré sú špecifikované v uvedenom uznesení. V tejto súvislosti sa poznamenáva, že obom rodičom dal súd možnosť, aby vopred oznámili súdu otázky, na ktoré by znalkyňa mala odpovedať, pričom túto možnosť využila len matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Znalkyňa v súlade s vyššie uvedeným uznesením podala v predmetnej právnej veci podrobný a vyčerpávajúci znalecký posudok č. 11/2015, zažurnalizovaný na čl. 90 až 119 spisu. V záveroch znaleckého posudku okrem iného uviedla, že deti sú na seba citovo naviazané, avšak nástupom pubertálneho obdobia sa táto závislosť detí na seba môže oslabovať. Obidve deti akceptovali ich
prípadné rozdelenie. Podľa znalkyne mal. U. pociťuje istú krivdu, že sa jej nedostáva toľko pozornosti pre seba u otca, ako má brat. Prejavila tiež isté obavné myšlienky z nástupu dospievania u seba a podvedome vyhľadáva pomoc a uistenie pre seba v osobe matky. Považuje za možné, aby mal. U. vyrastala s matkou v Nemecku a mal. O. U. zase s otcom na Slovensku. Mal. U. prejavila vôľu byť s matkou a naopak mal. O. U. byť s otcom. Napriek tomu, že deti vyrastajú spolu a vo všeobecnosti sa majú rady, vedia si predstaviť, že ich potreba byť s druhým súrodencom bude časom slabnúť a že do popredia sa dostanú ich vlastné záujmy. Mal. O. U. sa venuje vo voľnom čase hokeju, má potrebu byť s kamarátmi a záleží mu na tom, aby sa v učení zlepšil a nadobudol primerané vzdelanie na strednej škole a popri tom sa naďalej venoval hokeju. V tomto zmysle vidí v osobe otca silnú podporu pre seba do budúcnosti. Vo vzťahu k mal. U. uviedla, že táto pociťuje isté prejavy žiarlivosti na brata, ktorému sa otec viac venuje. Cíti sa opomínaná a v osobe matky vníma pre seba záruku, že v jej prostredí sa jej časom bude lepšie dariť, že bude mať väčšie istoty a uplatnenie v živote aj cez nadobudnutie jazykových znalostí. Prostredie u matky sa jej páčilo, vníma aj to, že brat má už iné záujmy a ciele a nezanedbateľnú rolu tu zohrávajú aj bežné konflikty detí medzi sebou, ktoré však U. viac zaťažujú ako jej staršieho súrodenca.
Znalkyňa na otázky tiež uviedla, že deti majú vo všeobecnosti k obidvom rodičom dobrý vzťah a ich prejavená vôľa s kým chcú ostať do budúcna nebola podmienená istotou. U obidvoch rodičov cítia záujem, že im chcú byť nápomocní, majú ich rady a ani u jedného z nich nevnímajú iné motívy konania, než samotný záujem o ne, znalkyňa nezistila z jej pohľadu žiadne postranné motívy rodičov vo vzťahu k ich záujmu mať deti pri sebe.
Znalkyňa sa priklonila v súčasnej dobe k tomu, aby boli zohľadnené vnútorné želania detí, ktoré nie sú ovplyvnené rodičmi v ich postojoch a navrhla situáciu riešiť tak, aby mal. U. vyrastala u matky v Nemecku a mal. O. U. u otca na Slovensku s tým, že by obom deťom mal byť zaistený čo najčastejší kontakt v rámci ich spoločných školských prázdnin, a to tak, aby striedavo boli raz u otca a raz u matky.
Po podaní znaleckého posudku bolo vykonané pojednávanie dňa 18.01.2016, na ktorom sa sudca snažil viesť oboch rodičov k tomu, aby v súlade so závermi znaleckého posudku, pokiaľ je to z ich strany možné, uzatvorili rodičovskú dohodu a za týmto účelom im dal dostatočný priestor na prejavenie vlastných názorov.
Keďže sa rodičia nedokázali dohodnúť a k uzavretiu rodičovskej dohody nedošlo, matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla, aby došlo k zmene posledného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k obom deťom, a to tak, že mal. O. U. bude ponechaný v osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a jej bude uložená povinnosť platiť na syna výživné po 100 eur mesačne. Naproti tomu navrhla mal. U. zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi aby bola uložená povinnosť platiť na dcéru výživné po 100 eur mesačne. Vo vzťahu k úprave styku rodičov s deťmi navrhla rozhodnúť tak, aby bolo obom rodičom umožnené byť s deťmi v auguste počas letných prázdnin, ktoré sú spoločné tak na Slovensku, ako aj v Nemecku a zároveň navrhla upraviť aj ďalší styk rodičov s deťmi, a to najmä počas obdobia Vianočných a Novoročných prázdnin a Veľkonočných prázdnin.
Matka zároveň dodala, že momentálne pracuje ako ošetrovateľka v domove dôchodcov, jej príjem činí cca 1.000 eur mesačne, pracuje na zmeny, pričom má v zamestnaní sľúbené, že pokiaľ jej budú deti zverené do výchovy, vyjde sa jej v ústrety s úpravou pracovného času. Opätovne zdôraznila, že nikdy nebude u seba dcéru držať na silu, nepôjde nikdy proti jej záujmom a pokiaľ by z jej správania a chovania vycítila, že dcéra sa chce vrátiť späť k otcovi a bratovi, nebude je v takomto rozhodnutí brániť.
Otec opätovne nesúhlasil s návrhom matky na zmenu rozhodnutia, mal za to, že pokiaľ by syn chodieval od otca k matke a naopak, kolidovalo by to s jeho letnou hokejovou prípravou, dodal, že doteraz obe deti vychovával sám a nevie si predstaviť, že by niektoré z detí teraz nemal. Je zamestnaný v hokejovom klube ako tréner detí a juniorov a tiež zarobí cca 1.000 eur mesačne.
Kolízny opatrovník poukázal najmä na závery znaleckého posudku a s odvolaním sa na tieto závery navrhol, aby bol syn ponechaný vo výchove otca a dcéra aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Styk rodičov s deťmi navrhol upraviť tak, aby bolo rešpektované obdobie, kedy majú možnosť byť obe deti spoločne s jedným alebo druhým rodičom.
Okrem výsluchu účastníkov konania a znaleckého dokazovania boli ako listinné dôkazy prečítané rodné listy detí, preklad pracovnej zmluvy matky, z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 1P/113/2012 bol prečítaný rozsudok zo dňa 28.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012 a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav.
Naposledy bolo o úprave práv a povinností rodičov k obom maloletým deťom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/113/2012-33 zo dňa 28.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012. Týmto rozsudkom súd schválil uzavretú rodičovskú dohodu, ktorou bol zmenený rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2P/179/2011-54 zo dňa 23.11.2011 v časti ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom Q. tak, že obe maloleté deti prešli počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Matka sa zaviazala platením výživného na každé dieťa sumou vo výške po 50 eur mesačne, vždy do 25.-eho dňa v mesiaci do rúk otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk matky s maloletými deťmi nebol upravený a ponechal sa na mimosúdnu dohodu rodičov. Výrok rozsudku obsahoval aj súhlas matky na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie maloletých detí do USA, ako aj na realizáciu samotného vysťahovania maloletých detí do USA.
Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 1P/113/2012 bolo tiež zistené, že dôvodom uzatvorenia vyššie uvedenej dohody rodičov, ktorá bola schválená súdom, bola okrem iného aj tá skutočnosť, že v tom čase boli obe deti reálne v starostlivosti otca, pretože matka ako opatrovateľka pracovala na území Rakúska, kam chodievala za prácou v dvojtýždňových intervaloch. Otec mal v tom čase záujem aj možnosť vysťahovať sa aj s deťmi do USA, kde mal zabezpečené bývanie u svojej vtedajšej družky a obaja rodičia sa v tom čase zároveň zhodli v tom, že v USA budú mať obe deti s otcom vytvorené a zabezpečené lepšie podmienky pre svoj ďalší vývin.
Z vykonaného dokazovania bolo ďalej zistené, že po tom, ako deti prešli na základe schválenej dohody rodičov súdom do výchovy otca, tento s nimi aj vycestoval do USA, odkiaľ sa spolu s nimi vrátil späť na Slovensko v septembri 2013.
Zároveň bolo z dokazovania zistené, že od posledného rozhodnutia vo veci došlo u matky k zlepšeniu jednak jej bytových, ako aj materiálnych podmienok a istôt, pretože v Nemecku získala trvalú prácu, spoločne s partnerom, s ktorým má viac ako dvojročný harmonický vzťah, obývajú veľký štvorizbový byt v meste H..
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Počas konania v tejto právnej veci bolo bez akýchkoľvek pochýb zistené, že matka nikdy nestratila záujem o deti a stále si bola vedomá aj svojej povinnosti starať sa o ne. Pokiaľ to bolo možné, tak sa s nimi neustále minimálne elektronicky, príp. telefonicky kontaktovala a potom ako si vytvorila stále zázemie v Nemecku, sa začala s nimi so súhlasom otca aj osobne stretávať. Nebolo zistené, že aj napriek určitému časovému odlúčeniu, pokiaľ boli deti s otcom v USA, by došlo k prerušeniu väzieb medzi matkou a deťmi. Deti nemali problém byť s matkou a s jej novým partnerom niekoľko dní počas Veľkonočných prázdnin roku 2015 v bydlisku matky v Nemecku. Priniesli si odtiaľ mnoho pekných zážitkov, ako aj nových skúseností a žiadnu negatívnu skutočnosť u matky nezažili.
Keďže rodičia aj napriek zmeneným podmienkam na strane matky neboli schopní uzatvoriť rodičovskú dohodu, ktorá by odzrkadľovala zmenu týchto pomerov (v tejto súvislosti je pre úplnosť nutné uviesť, že matka mala veľkú snahu dohodu uzavrieť, otec bol však zásadne proti akejkoľvek dohode, ktorej obsahom by bol prechod čo i len jedného dieťaťa z jeho výchovy do výchovy matky), bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie, ktorého podstatné závery sú už v odôvodnení tohto rozsudku vyššie uvedené, preto ich súd nebude znova opakovať.
Odvolávajúc sa na tieto závery znaleckého dokazovania, ako aj citovaného zákonné ustanovenia a najmä na preukázanú zmenu pomerov na strane matky, bol súd toho názoru, že v záujme mal. O. U. bude, keď zostane naďalej vo výchove a osobnej starostlivosti otca a naproti tomu v záujme mal. U. bude, keď z výchovy otca prejde do výchovy a osobnej starostlivosti matky.
Z uvedených dôvodov preto súd zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 1P/113/2012-33 zo dňa 28.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa a mal. O. U. Q.
zveril do výchovy a osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a mal. U. Q. zveril do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
V záujme zachovania citových väzieb medzi oboma deťmi, ako aj medzi deťmi a tým - ktorým rodičom, súd upravil styk oboch rodičov s deťmi tak, ako je to bližšie špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri úprave styku bolo zohľadnené najmä to, v ktorom období majú deti, ktoré budú žiť v rôznych štátoch, spoločné voľno, aby ten - ktorý rodič mohol byť s oboma deťmi naraz. Z uvedeného dôvodu bol preto súdom upravený styk len v období letných prázdnin, a to v mesiaci august (keďže len tento mesiac sú spoločné letné prázdniny pre deti na Slovensku a v Nemecku), ako aj počas Vianočných a Novoročných prázdnin a obdobia Veľkonočných prázdnin.
Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Vo vzťahu k povinnosti rodičov platiť výživné na dieťa, ktoré bolo zverené do výchovy druhého rodiča, rozhodol súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia tak, že obom rodičom uložil povinnosť platiť výživné vo výške po 100 eur mesačne, keďže mal za to, že výživné v takejto výške zodpovedá oprávneným potrebám maloletých detí a zároveň aj schopnostiam a možnostiam toho - ktorého povinného rodiča.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.