Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-4-2002.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/4/2002
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: S. D., E.. X. X. XXXX, bytom G. XXX, pre vymoženie pohľadávky 254,26 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 371/2002, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Povinnej sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 31,87 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 15. 5. 2002 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 371/2002 na vymoženie pohľadávky vo výške 8.865,- Sk, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 523-25-4105/2001 zo dňa 23. 1. 2001. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 009745* zo dňa 7. 6. 2002, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 8.865,- Sk a trov exekúcie. Uznesením č. k. 7Er/4/2002-15 zo dňa 20. 11. 2015, právoplatným 30. 12. 2015, súd exekúciu v časti o vymoženie 40,- eur zastavil a v časti o vymoženie 254,26 eur pripustil, aby z konania vystúpila oprávnená Sociálna poisťovňa a na jej miesto vstúpila do konania ako nová oprávnená Slovenská konsolidačná, a.s.
V priebehu konania súd zistil, že exekučný titul už nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 8. 2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť poistné, uloženej rozhodnutím podľa zákona o Sociálnej poisťovni. Novelizáciou zákona o Sociálnej poisťovni s účinnosťou od 1. 7. 2001 bola okrem iného predĺžená premlčacia lehota pre vymáhanie poistného a sankcií a súčasne bola stanovená prekluzívna lehota na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné a sankcie (§ 30 zákona o Sociálnej poisťovni). Takéto rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ustanovenia zákona o správnom konaní (§ 71 ods. 3) sa nepoužijú. Zákon o Sociálnej poisťovni bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý v prechodných ustanoveniach (§ 277 ods. 1, 2) upravuje aj postup pri platení a vymáhaní poistného a sankcií, ak povinnosť platiť poistné a sankcie vznikla pred 1. januárom 2004 a do 31. 12. 2003 nebola splnená, a to tak, že po 31. 12. 2003 sa postupuje podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004. Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného, ktoré je predmetom konania, je potrebné postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1. 1. 2004, keďže povinnosť platiť uložené poistné vznikla pred 31. 12. 2003 a do 31. 12. 2003 nebola splnená. Prekluzívna lehota bola síce zavedená až po vydaní exekučného titulu, avšak pri absencii prechodných ustanovení k predmetnej novele zákona o Sociálnej poisťovni je potrebné vychádzať zo všeobecných zásad pre to ktoré právne odvetvie. V danom prípade ide o ustanovenie procesnej povahy, preto je potrebné toto aplikovať aj na rozhodnutie vydané pred jeho účinnosťou; rozhodujúci je stav právnej úpravy v čase rozhodovania súdu. Napokon súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol zrušený zákon o Sociálnej poisťovni, upravuje 10-ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2).
Nakoľko osobitný právny predpis, ktorým je zákon o Sociálnej poisťovni, ustanovuje osobitnú úpravu preklúzie rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, resp. sankcie za nesplnenie povinností podľa predmetného zákona, na výkon exekučného titulu sa nevzťahuje § 71 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní. Rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným.
Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 1. 2001. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni vykonať, sa potom skončila dňom 23. 1. 2011 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 75,70 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Oprávnená nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Súd preto zaviazal povinnú nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 1 hodinu a 10 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny vo výške 13,28 eur (400,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na prevzatie veci a kontrolu návrhu - 10 minút, upovedomenie
o začatí exekúcie - 20 minút, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie z 27. 2. 2004 - 20 minút, exekučný príkaz zrážkami zo mzdy z 27. 2. 2004 - 20 minút.
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania jednotlivých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že „prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotením komplexného spracovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie“ v trvaní 20 minút, ktorú uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na obsah a rozsah tohto úkonu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie, v danom prípade pritom môže patriť súdnemu exekútorovi odmena len za prevzatie návrhu a jeho kontrolu, úkony súvisiace so žiadosťou o udelenie poverenia sú odmenené osobitne paušálnou odmenou. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah tohto úkonu určil čas, ktorý považuje za primeraný a hospodárny. Vo zvyšnom uplatnenom rozsahu hodinová odmena súdnemu exekútorovi nepatrí, nakoľko ide o úkony vykonané až po uplynutí prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Preto ak súdny exekútor po 23. 1. 2011 vykonával úkony smerujúce k vymoženiu nielen trov exekúcie, ale aj samotnej istiny, šlo o úkony vykonané v rozpore s právnymi predpismi, a za také úkony mu súd odmenu priznať nemohol.
Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu vo výške 13,28 eur (400,- Sk), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenej (§ 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu platiteľovi mzdy a oprávnenej (dva úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b/ a d/ vyhlášky), teda za celkom 4 úkony podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, pretože doručenie pôvodného upovedomenia o spôsobe z roku 2004 nie je v exekútorskom spise preukázané, a následne bolo toto doručenie vykonávané až po preklúzii exekučného titulu, ako je uvedené vyššie.
Náhradu hotových výdavkov si súdny exekútor neuplatnil. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 26,56 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 5,31 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 1. 2002 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd DPH nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.
Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 31,87 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 13,28 eur (400,- Sk), na paušálnu odmenu 13,28 eur (400,- Sk) a na DPH 5,31 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie povinná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.