Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-541-2015.pdf
PDF · 74.58 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/541/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľa: M. A., D.. XX.XX.XXXX, N. M. XXXX/X, XXX XX Ž., štátneho príslušníka Slovenskej republiky, proti odporcovi: O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XXX/XX, XXX XX Ž. - N., štátneho príslušníka Slovenskej republiky, o zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, naposledy určenú Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.06.2013, právoplatného 14.08.2013, počnúc dňom 28.10.2015.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súde dňa 28.10.2015 s jeho doplnením na pojednávaní dňa 05.02.2016, sa navrhovateľ domáha zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporcovi, naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX z 28.06.2013 právoplatným 14.08.2013 s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil zmenou pomerov na strane plnoletého syna
- ukončením štúdia na Strednej odbornej škole sv. Jozefa Robotníka v Žiline výučným listom dňa 22.06.2015 a dňa 15.08.2015 nadobudnutím plnoletosti. V školskom roku 2015/2016 sa sústavne nepripravuje na budúce povolanie, teda možno konštatovať, že už nie je nezaopatreným dieťaťom. Má vedomosť, že syn je evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Žiline ako uchádzač o zamestnanie. Teda je schopný sám si zabezpečiť pravidelný príjem a z vlastných zdrojov si zaobstarať a zabezpečovať svoje životné náklady a potreby, k čomu má primeraný aj zdravotný stav.
Odporca sa k podanému návrhu na výzvu súdu písomne vyjadril podaním zo dňa 02.12.2015. Súhlasil s návrhom a zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v citovanom písomnom návrhu - s upresnením, že žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti s účinnosťou od podania návrhu, t.j. 28.10.2015 s poznámkou, že k tomuto dňu si voči synovi vyživovaciu povinnosť plní.
Súd vykonal vo veci dokazovanie z listinných dôkazov predložených navrhovateľom - z výučného listu a potvrdenia z úradu práce sociálnych vecí a rodiny - tieto mu na vyzvanie priniesol syn a z nich si vyhotovil kópie, ktoré predložil súdu. Z nich vyplynulo, že štúdium na Strednej odbornej škole sv. Jozefa Robotníka Žilina ukončil výučným listom v učebnom odbore stolár dňa 22.06.2015 a z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 22.09.2015.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX súd zistil, že tunajší súd o určení rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi naposledy rozhodol v rámci konania o rozvod manželstva a úprave rodičovských práva a povinností k maloletým deťom rozsudkom č.k. XXP/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 28.06.2013 právoplatného vo výroku o výživnom týkajúceho sa odporcu 29.07.2013, ktorým navrhovateľovi určil povinnosť prispievať na výživu odporcu (ako maloletého dieťaťa) výživným vo výške 55,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí.
Posudzujúc vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci jestvujúci k rozhodnému času vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci (§ 120, § 132, § 153 ods.1, § 154 ods. 1 OSP) súd v konaní o návrhu navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému dieťaťu na jeho právne posúdenie aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 62 ods. 1 v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasledujúcimi, menovite ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine.
Podľa ust. § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd pritom v sporovom konaní vychádzal i z tvrdení navrhovateľa, s ktorým návrhom odporca v písomnom vyjadrení k návrhu vyjadril súhlas. Rozhodnú skutočnosť zmenu pomerov mal súd jednoznačne preukázanú z listinných dôkazov.
Vo väčšine prípadov z rozhodovacej praxe súdov je dieťa schopné sa samo živiť vtedy, keď ukončilo povinnú školskú dochádzku a na ňu nadväzujúce denné štúdium na strednej škole, alebo i ďalšie na vysokej škole. Odporca ukončil prípravu na budúce povolanie, vyučil sa v odbore stolár, v ďalšom štúdiu nepokračuje, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odporca je schopný samostatne sa živiť. Plnoletosť dieťaťa ako taká sama o sebe, nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Takouto skutočnosťou je u dieťaťa nadobudnutá schopnosť samostatne sa živiť, teda zabezpečovať svoje potreby.
Navrhovateľ v rámci svojej dispozície s podaným návrhom žiadal o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi od podania návrhu, preto sa súd v konaní bližšie nezaoberal rozhodujúcim okamihom - ukončením vzdelania. Pretože mal súd preukázanú základnú otázku pre toto konanie a sám odporca s návrhom súhlasil a netvrdil osobitné dôvody, pre ktoré by súd mal ponechať navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť k nemu, súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.
Podľa ust. § 142 ods.1 č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): (1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. OSP (1)Ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), so zreteľom na predmet konania. Odporca nenesie žiadnu zodpovednosť za vznik tohto konania, naopak je v záujme navrhovateľa zosúladenie doterajšej úpravy jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu so skutočným právnym stavom, a to nevyhnutne prostredníctvom navrhovaného súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na tieto dôvody, ako hodné osobitného dôvodu, súd navrhovateľovi napriek jeho úspešnosti v konaní proti odporcovi právo na náhradu trov konania ani čiastočne nepriznal. Treba však dodať, že navrhovateľ si trovy konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).