Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9P-100-2015.pdf
PDF · 82.65 KB
No categories available
9P/100/2015
Uznesenie
Okresný súd Malacky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. B., nar. XX.XX.XXXX., bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, dieťa rodičov: matka D. B., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX V., št. občan SR a otec M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX. V., št. občan SR, zastúpený advokátkou JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, so sídlom Duklianskych hrdinov č. 2946/6, Malacky, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e matke, aby odovzdala maloletú V. do starostlivosti otca a to až do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/100/2015.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej V. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/100/2015.
Vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 22.06.2015 matka maloletého dieťaťa doručila na Okresný súd Malacky návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Konanie sa vedie pod sp. zn. 9P/100/2015.
Dňa 26.01.2016 otec maloletého dieťaťa doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Malacky návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 9P/16/2016.
Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 03.02.2016 spojil vyššie uvedené konania na jedno spoločné konanie, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/100/2015.
Otec sa svojim návrhom na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2016 domáha, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca. Predmetný návrh odôvodnil tak, že sociálna a bytová situácia v domácnosti matky, vrátane celkových podmienok v ktorých táto žije, nie je priaznivá pre riadny vývoj maloletej Michaely.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 22.01.2016 súd zistil, že dňa 22.01.2016 sa bez predvolania dostavil otec s maloletou V., nakoľko maloletá V. chcela prísť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky (ďalej len ÚPSVaR) a povedať, ako sa jej býva s matkou. Maloletá V. uviedla, že skoro každý mesiac nemajú v 3 - izbovom byte teplú vodu, lebo nemajú elektrinu. Maloletá
ďalej uviedla, že otca každý druhý víkend navštevuje a hovorí mu o situácii v domácnosti matky. Maloletá V. vyjadrila názor, že jej matku ľúbi, ale chce bývať u svojho otca, lebo tam má každý deň jedlo, je tam teplá voda, elektrina, má tam čas na učenie, lebo v domácnosti matky musí strážiť mladších súrodencov.
Zo správy ÚPSVaR zo dňa 02.02.2016, o šetrení pomerov v domácnosti rodičov maloletej V. súd zistil, že ÚPSVaR vykonal šetrenie v domácnosti matky, na základe čoho bolo potvrdené, že matka býva spolu s maloletou V. v 3 - izbovom byte spolu s manželom matky, mladšími dvomi súrodencami maloletej Michaely a dospelým synom manžela matky. V izbe maloletej V. sa nachádza posteľ bez matraca a po celej izbe bolo rozhádzané oblečenie. V tejto izbe maloletá V. cez zimu nespí, nakoľko sa v nej nedá kúriť. V predmetnom byte matky je odpojená elektrina od 13.01.2016, nakoľko matka nemá na úhradu nedoplatku. V byte sa kúri drevom a matka varí na plynovom variči. Počas sociálneho šetrenia bolo v byte nafajčené a zima. Matka uviedla, že od 13.01.2016 do 27.01.2016 bývali u jej matky v W.C. a v deň nášho šetrenia sa rodina vrátila domov. ÚPSVaR vykonal šetrenie v domácnosti otca, na základe čoho bolo zistené, že otec maloletej V.ije so svojou manželkou a tromi maloletými deťmi v 2 - izbovom byte, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Keď príde na víkend maloletá V., spáva v obývačke na rozťahovacom kresle. Byt je moderne a účelne zariadený. Otec maloletej V. uviedol, že s maloletou V. má veľmi dobrý vzťah a v súčasnej dobe sa s ňou stretáva pravidelne podľa súdneho rozhodnutia, pričom výživné na maloletú Michaelu uhrádza vo výške 83,00 Eur.
Na pojednávaní konanom dňa 08.02.2016 otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal do zápisnice súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd naradil matke maloletej V., aby odovzdala maloletú V. do starostlivosti otca a to až do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/100/2015. Otec zároveň žiadal, aby súd zaviazal matku na výživné pre maloletú V. vo výške 30,00 Eur mesačne, do právoplatného skončenia konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/100/2015. Otec svoj návrh odôvodnil akútne hroziacou a pretrvávajúcou ujmou do subjektívnych práv maloletej a to s poukazom okrem iného i na jej tvrdenia prezentované dňa 22.01.2016 pred pracovníčkami ÚPSVaR Malacky. Skutočnosti ktoré spontánne uviedla maloletá sú do takej miery zarážajúce, že spochybňujú existenciu jej zdravého duševného, osobnostného, telesného i sociálneho rozvoja v súčasnosti kedy je zrejmé, že v domácnosti matky nemá maloletá vytvorené normálne a riadne bytové a už vôbec nie existenčné podmienky preto aby mohla vyrastať a žiť životom ktorý jej náležite patrí. Maloletá nemôže suplovať výkon starostlivosti rodičov o ďalších súrodencov na úkor svojho osobného života a učenia. Otec ďalej uviedol, že dieťa by nemalo zotrvávať v takýchto negatívnych podmienkach, ktoré tu zrejme prevládajú v prítomnosti bývania toľkých ďalších osôb bez teplej vody, tepla, elektriny a často i jedla. Otec sa domnieva, že existujú procesné hmotnoprávne podmienky pre provizórnu úpravu pomerov predbežným opatrením, ktoré by malo okamžite zo strany štátnej moci zasiahnuť na ochranu práv maloletej až do právoplatného skončenia vo veci. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 102 ods. 2 O.s.p., v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby: a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a preto návrhu vyhovel. V konaní bolo návrhom otca a správami ÚPSVaR Malacky osvedčené, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov predbežným opatrením, nakoľko výchova maloletej V. je vážne nielen ohrozená, ale z doposiaľ podávajúcich sa správ, zrejme už i narušená. Z obsahu spisu mal súd osvedčené, že matka starostlivosť o maloletú nezvláda. Na základe argumentov predloženými otcom a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí má súd v tomto štádiu konania (čiže aj bez dosiaľ vykonaného dokazovania) dostatočne osvedčený nárok na poskytnutie predbežnej ochrany zo strany súdu.
V súlade s ust § 62 Zákona o rodine, súd uložil matke povinnosť platiť výživné na mal. dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z.) čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Je to zákonné minimum, ktoré musí každý z rodičov platiť, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále. Súd má za to, že takto určená výška výživného zodpovedá nevyhnutnej miere, v ktorej je rodič povinný podieľať sa na výživnom maloletého dieťaťa. Až v konaní vo veci samej súd vykonaním dokazovania bude môcť posúdiť, aké sú v súčasnosti schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a eventuálne zmeniť výšku výživného.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V zostávajúcej časti súd návrh otca vo výške výživného zamietol, nakoľko navrhovanú sumu predbežného výživného nepovažuje za nevyhnutnú ( predbežným opatrením možno určiť výživné iba v nevyhnutnej miere).
Podľa § 171 ods. 1, 2 O.s.p., lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
Podľa § 75 ods. 5 posledná veta O.s.p., uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku / t.j. okrem iného aj predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p./ je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).