Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-178-2015.pdf
PDF · 99.46 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/178/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., T. č. XX/X, zast. D. X., nar. XX.X.XXXX, bytom N., T. č. XX/X, proti odporcom: 1/ F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., X. č. XX/X, t.č. N., T. č. XX/X, 2/ R. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom R. N. č. XXX/XX, Y., o zaplatenie 1.512,93 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporcom v l. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 13.5.2015 uplatnil voči odporcom nárok na zaplatenie 1505,32 eur s úrokom z omeškania od novembra 2014 do mája 2015 zo sumy 1.350,- eur až do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že uzatvoril s odporcami dňa 15.10.2014 nájomnú zmluvu, podľa ktorej mali odporcovia pravidelne platiť nájomné spolu so službami spojenými s užívaním bytu. Bez udania dôvodu odporcovia od decembra 2014 prestali platiť nájom a za služby - odber elektrickej energie a vody. Odporcovia zostali dlhovať na nájomnom sumu 1.350,- eur a úroky z omeškania a taktiež zostali dlhovať za odber elektrickej energie 44,37 eur a vodu 33,73 eur a odvoz smetí 18,22 eur.
Odporca v 2/ rade sa k návrhu vyjadril písomne, pričom s týmto nesúhlasil. Uviedol, že hneď po nasťahovaní zaplatili sumu 300,- eur, odporca im doklad nedal, ďalej zaplatili aj zábezpeku, v novembri mu dali 310,- eur a v decembri mu dali peniaze za nájom. Dňa 22.12.2014 sa dozvedel od p. T., že navrhovateľ nie je majiteľom rodinného domu, ktorý im bol prenajatý, majiteľom je p. T.. Dohodli sa, že v dome môžu zostať a s navrhovateľom sa dohodli, že budú platiť len za elektriku 45,- eur a vodu 15,- eur, preto zaplatili 60,- eur v januári, februári, v marci a v apríli, o čom sú doklady. Žalovaný nárok preto neuznávajú a práve naopak navrhovateľ je povinný vrátiť neoprávnene prevzaté peniaze za nájom spolu s úrokmi. Navrhovateľ s chovom psov súhlasil. Navrhovateľ im mal vrátiť aj preplatok za energiu 50,- eur, ktoré im nevrátil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to nájomnou zmluvou, upozornením o ukončení nájomnej zmluvy, písomným oznámením OP Prievidza z 4.5.2015, písomným vyjadrením odporcu v 2/ rade, LV č. XXXX k.ú. N., príjmovými pokladničnými dokladmi, návrhom na určenie neplatnosti dobrovoľne dražby z 6.2.2014, oznámením GP Prievidza z 31.1.2014, dokladom o zaplatení komunálneho odpadu, cenníkom dodávky elektriny, upozornením z 30.11.2015, ftc. časti spisu OS Prievidza č. 10C/82/2014, písomným vyjadrením navrhovateľa z 7.11.2015, ftc. spisu OS Prievidza 15C/23/2014, rozpisom platieb za elektrickú energiu, vyúčtovacou faktúrou za dodávku a
distribúciu elektriny, upovedomením o prevzatí veci z 19.8.2015, z 20.10.2015, výsluchom svedka R. T., na základe čoho zistil tento skutkový stav: Dňa 15.10.2014 uzavrel navrhovateľ s odporcami nájomnú zmluvu s prihliadnutím na osobitné ustanovenie o nájme, predmetom ktorej bol nájom trojizbového bytu, ktorý sa nachádza v bytovom dome č.s. XX na ul. T. v N., dom na pozemku parcele č. XXX a XXX - zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k.ú. N.. Navrhovateľ podľa zmluvy prenechal do užívania predmetný byt za účelom bývania, nájom bol uzavretý na dobu určitú od 15.10.2014. V zmluve bolo dojednané nájomné 200,- eur mesačne, v nájomnom sú zahrnuté platba za užívanie bytu, príslušenstva a vyhradených priestorov k domu, nájomné je splatné mesačne vopred, najneskôr k 15.dňu príslušného mesiaca. Nájomné za prvý mesiac v sume 100,- eur bolo uhradené pri podpise zmluvy, ďalej sa nájomcovia zaviazali splatiť prednájomnú splátku 200,- eur, pričom 100,- eur ako preddavok uhradili odporcovia a zvyšných 100,- eur uhradia do 25.10.2014. Poslednú splátku nájomného ako zábezpeku prenajímateľa v hodnote 200,- eur mali uhradiť v podobe splátok na štyri mesiace po 50,- eur mesačne, od 25.11.2014. Zálohové platby za elektrinu 45,- eur a za vodné a stočné 15,- eur zaplatia nájomcovia súčasne s nájomným do 15.dňa v mesiaci. Pri konečnom vyúčtovaní energií prenajímateľ vráti nájomcovi preddavok alebo nájomca prenajímateľovi zaplatí nedoplatok. Následne sa v zmluve nachádzajú dojednania o skončení nájmu.
Písomným upozornením /bez uvedenia dátumu/ oznamoval navrhovateľ odporcom, že na nájomnom a službách poskytovaných v uvedenej zmluve je dlh vo výške 1.046,32 eur, ďalej že hrubo porušujú nájomnú zmluvu i proti dobrým mravom chovom psov. Ďalším upozornením z 30.11.2015 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k prevzatiu veci z bytu z dôvodu zániku nájmu. Listom z 4.5.2015 navrhovateľ oznamoval OP v Prievidzi, že odporcovia sa dopúšťajú spáchania trestného činu krádeže, pretože bez udania dôvodu neplatia nájomné a za služby s tým spojené.
Z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že navrhovateľ prijal od odporcov dňa 21.10.2014 sumu 30,- eur - záloha za vodu, elektriku za mesiac október 2014, dňa 25.10.2014 sumu 100,- eur - splátka podľa zmluvy z 25.10.2014, dňa 15.11.2014 sumu 260,- eur - nájomné, voda, elektrika, dňa 25.11.2014 sumu 50,- eur - zábezpeka, dňa 15.12.2014 sumu 60,- eur ako zálohu za vodu, elektriku, dňa 15.1.2015 sumu 60,- eur ako zálohu za elektriku, vodu - január 2015, dňa 15.2.2015 sumu 60,- eur ako zálohu za elektriku, vodu za február 2015, dňa 16.5.2015 v sume 50,- eur - úhrada dlhu z upozornenia.
Z LV č. XXXX k.ú. N. vyplýva, že nehnuteľnosti, a to parcela č. XXX o výmere 183,8 m2 orná pôda a parcela č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 483 m2 a rodinný dom č.s. XX na parcele č. XXX je evidované ako vlastníctvo R. T., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe osvedčenia o dobrovoľnej dražbe N 454/2013 zo dňa 16.12.2013. Na LV sa nachádza informatívna poznámka o návrhu o začatie súdneho konania o určenie neplatnosti dražby -I. B..
Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 10C/82/2014 vyplýva, že dňa 28.5.2014 podal navrhovateľ R. T. žalobu voči odporcovi I. B. na vypratanie predmetného rodinného domu spolu s príslušenstvom a vydania nehnuteľností a ich odovzdania navrhovateľovi. Vo veci samej bol vyhlásený rozsudok OS Prievidza sp. zn. 10C/82/2014 zo dňa 16.6.2015, ktorým súd zaviazal odporcu I. B. vypratať predmetné nehnuteľnosti do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť navrhovateľov trovy konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ osvedčil svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol dobrovoľnou dražbou, odporca sa úspešne nedomáhal určenia neplatnosti dražby, odporca preto užíva dom bez právneho dôvodu. Konanie v uvedenej veci nie je právoplatne skončené, vec sa nachádza na KS v Trenčíne.
Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 15C/23/2014 vyplýva, že súd podanie navrhovateľa I. B. zo dňa 6.2.2014 spolu s jeho doplnením zo dňa 3.5.2014 súd odmietol uznesením z 14.5.2014 z dôvodu, že podanie nebolo ani po výzve súdu náležite doplnené. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo potvrdené uznesením KS v Trenčíne č. 15C/23/2014 zo dňa 25.9.2014.
Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že uzatvoril s odporcami platnú nájomnú zmluvu, naďalej sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti, na príslušnom LV je zapísaná poznámka o začatí súdneho konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, túto veci prešetruje GP v Bratislave. Odporcovia mali povinnosť platiť nájomné 200,- eur, ďalej mali zaplatiť zábezpeku 400,- eur. Poukázal na platby odporcov a keďže potom prestali platiť nájomné, tak im 11.5.2015 pozastavil vodu a elektrinu, vypol hlavný istič, zmluvu o dodávke elektriny má uzavretú. Nájom bol ukončený na základe upozornenia ukončenia nájomnej zmluvy. Žalovaná suma pozostáva z neuhradeného nájomného za december 2014 v sume 200,- eur, január 2015 200- eur, február 2015 v sume 200,- eur, marec, apríl, máj 2015 v sumách po 200,- eur. Za elektrinu zostali dlhovať 45,- eur, k čomu predložil aj vyúčtovaciu faktúru za dobu od 19.8.2014 do 18.2.2015. K výške nedoplatku za spotrebovanú elektrickú energiu vysvetlil, že na vyúčtovacej faktúre za dobu od 19.8.2014 do 18.2.2015 je konštatovaný preplatok 50,69 eur a z ďalšej faktúry za dobu od 21.5.2015 do 16.12.2015 vyplýva preplatok 30,10 eur, pričom za dobu od 15.11.2014 do zastavenia elektriny 11.5.2015 vypočítal spotrebu tak, že podľa tarify mali zaplatiť za vysokú tarifu 110,22 eur a za nízku tarifu 69,41 eur, spolu teda 241,62 eur, k čomu prirátal mesačný poplatok za elektromer 7x 8,8560, t.j. 61,99 eur, z čoho im vypočítal 90% spotreby, čo činí 217,46 eur. Odporcovia z titulu elektrickej energie zaplatili 202,50 eur, preto zostáva uhradiť 14,96 eur. Aj pri výpočte spotreby vody vchádzal podľa stavu vodomeru v čase uzavretia zmluvy, čo bolo 147 m3 a pri skončení odberu 15.5.2015 bol stav 178 m3, presne teda minuli 31m3, pri sadzbe 1,17 eur, z čoho vyplýva po zohľadnení platieb preplatok na vode 31,23 eur, ktorý zohľadnil pri nedoplatku za elektrickú energiu. Za smeti uplatňuje poplatok za dobu od 15.10.2014 do októbra 2015 sumu 29,20 eur. Preto sa domáha celkom zaplatenia sumy 1.512,93 eur, ktorá pozostáva z 900,- eur nezaplateného nájomného, za spotrebu elektrickej energie 14,96 eur, poplatok za odvoz smetí 29,20 eur.
Súd za prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní dňa 8.2.2016 pripustil zmenu návrhu - rozšírenie tak, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie 1512,93 eur a úrok z omeškania 5,25% ročne za dobu od 1.11.2014 do 31.10.2015.
Navrhovateľ v priebehu konania písomne listom z 18.11.2015, listom z 7.12.2015, a následne aj na pojednávaní dňa 14.12.2015 namietal postup zákonného sudcu v danej veci, namietal zákonného sudcu z dôvodu, že súd naznačil rozhodnutie v neprospech navrhovateľa. Súd tieto námietky týkajúce sa vedenia konania posúdil v zmysle § 15a ods. 5 O.s.p. v spojitosti s § 14 ods. 3 O.s.p. a na námietku neprihliadal.
Odporkyňa v 1/ rade s návrhom nesúhlasila. Je pravdou, že s navrhovateľom uzavreli nájomnú zmluvu, nevedeli však, že nehnuteľnosti nepatria navrhovateľovi a on nemá právo prenajať dom. V októbri 2014 sa tam s odporcom v 2/ rade aj nasťahovali, v decembri 2014 sa dozvedela, že navrhovateľ nie je vlastníkom domu, a to od p. T., ktorý jej povedal, že nájom nemajú platiť a majú platiť len za elektriku a vodu, toto povedal aj pred navrhovateľom a s týmto súhlasili aj oni. Je pravdou, že v marci a apríli 2015 nezaplatili za elektriku a vodu, iné mali uhradené. S p. T. mali teda len ústnu dohodu, že môžu v byte bývať aj ďalej. V máji 2015 im navrhovateľ doručil ukončenie nájmu, dali mu ešte 50,- eur. V byte býva naďalej, tento neodovzdala, navrhovateľ ju núti vysťahovať sa. Navrhovateľ neoprávnene ich vypol od elektriky a vody, v byte zostala, pretože by nie je navrhovateľov.
Odporca v 2/ rade taktiež potvrdil, že nevedeli o tom, že dom nepatrí navrhovateľovi, dávali mu aj peniaze. Zhodne s odporkyňou v 1/ rade potvrdil, že sa s p. T. ústne dohodli, že v dome môžu zostať a majú platiť len za elektriku a vodu, nemohli však spotrebovať viac ako zaplatili na zálohových platbách za elektriku a vodu. Nájomná zmluva je neplatná, lebo navrhovateľ nie je majiteľom domu. Naopak im vzniklo právo na vrátenie zaplateného nájomného, ktoré si budú uplatňovať v samostatnom konaní.
Svedok R. T. potvrdil, že na základe dobrovoľnej dražby vydražil predmetnú nehnuteľnosť, na LV je vedený ako vlastník, za dražbu riadne zaplatil, cíti sa byť vlastníkom nehnuteľností. Nehnuteľnosti neužíva, pretože nimi naďalej disponuje navrhovateľ, stoja mu v tom peniaze, vec rieši s právničkou, navrhovateľovi boli zaslané aj výzvy na bezdôvodné obohatenie. Jeho záujmom je, aby navrhovateľ
z domu odišiel, nevedel, že v dome sú manželia Y.. Ako vlastník neprehlasoval odber energie, ani neriešil dodávku vody a ani poplatok za odpad. Svedok potvrdil, že sa stretol s odporkyňou v 1/ rade, preukazoval sa jej, že je vlastníkom nehnuteľností, s nikým nemá podpísanú žiadnu zmluvu, nikomu nedával žiadne požehnanie.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Nájom bytu vzniká podľa § 685 OZ nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania. Prenajímateľ bytu v dome vo vlastníctve fyzickej osoby je spravidla vlastník domu, ktorého právo vec užívať vyplýva z § 123 OZ. Ten ustanovuje, že vlastník je oprávnený v medziach zákona predmet vlastníctva okrem iného užívať. Prenajímateľom teda je vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, zhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu neopodstatnený. Vzhľadom na obranu odporcov súd riešil v konaní ako predbežnú otázku platnosť nájomnej zmluvy, z ktorej plnení sa navrhovateľ v predmetnej veci domáhal. Navrhovateľ tvrdí, že mal oprávnenie ako vlastník domu prenajať byt v tomto dome nájomcom za súčasného tvrdenia, že uplatňuje žalobou na súde, resp. na GP konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Tomu má nasvedčovať aj zápis informatívnej poznámky na príslušnom LV. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že uvedené tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo zápisu na LV č. XXXX k.ú. N. Okresného úradu Prievidza, katastrálny odpor vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností je R. T., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe titulu nadobudnutia - osvedčenie o dobrovoľnej dražbe N 454/2013 zo dňa 16.12.2013. Túto skutočnosť potvrdil aj sám R. T., ktorého súd vypočul v danej veci ako svedka. Uvedené vyplýva aj z obsahu pripojených rozhodnutí vo veci vedenej na OS Prievidza 15C/23/2014 ako i v konaní 10C/82/2014. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení platnom ku dňu konania dražby, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Vychádzajúc z uvedeného vydražiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľností momentom splnenia zákonných predpokladov, a to udelenia príklepu a zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením. Uvedené predpoklady boli v prípade dražby predmetnej nehnuteľnosti splnené. Ak bola predmetom dražby nehnuteľnosť, v súlade s princípom prechodu má následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností len deklaratórny účinok. Splnením zákonných podmienok (t. j. udelením príklepu a uhradením ceny dosiahnutej vydražením) sa vydražiteľ stáva vlastníkom predmetu dražby a nadobúda aj oprávnenie s predmetom dražby nakladať, vrátane práva predmet dražby ďalej prevádzať, či ho zaťažovať. Zápis do katastra teda nemá konštitutívne účinky, ale iba deklaruje splnenie zákonných podmienok, teda nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu dražby s účinnosťou od udelenia príklepu. Vydražiteľ ako nový vlastník draženého predmetu je z titulu nadobudnutého vlastníckeho práva oprávnený dražený predmet držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
V zmysle uvedeného odo dňa udelenia príklepu 16.12.2013 prešlo vlastnícke právo k draženým nehnuteľnostiam na vydražiteľa, teda R. T. a týmto momentom zaniklo vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovateľ preto nemal právo vlastníka uzatvárať nájomnú zmluvu dňa 15.10.2014 s odporcami, preto je nájomná zmluva v celom rozsahu absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ nebol prenajímateľom a právo na prenájom nehnuteľností mu nevzniklo ani zo žiadnej inej právnej skutočnosti. Navrhovateľ mal jedinú možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. v platnom znení, a to podaním riadnej žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorú ako vyplýva z citovaného ustanovenia mohol podať jedine na súd. Navrhovateľ síce podal dňa 11.2.2014 podanie, ktoré však nemalo náležitosti návrhu na začatie konania, toto
podanie bolo odmietnuté, pretože navrhovateľ ani po výzve súdu svoje podanie riadne a náležite nedoplnil. Navrhovateľ teda v zákonnej lehote nepodal na súd riadnu žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, v tomto konaní riadne nepokračoval, preto o neexistencii jeho vlastníckeho práva nemá súd žiadne pochybnosti. Okrem toho ani podanie takejto žaloby nemá žiaden vplyv na platný prechod vlastníckeho práva na vydražiteľa, z čoho vyplýva, že navrhovateľ v žiadnom prípade nemal ku dňu 15.10.2014 žiadne práva vlastníka a prenajímateľa nehnuteľností. Samotný zápis informatívnej poznámky na príslušnom liste vlastníctva nezakladá žiadne hmotnoprávne oprávnenia a povinnosti. Pokiaľ sa navrhovateľ bránil, že podal podanie na GP na prešetrenie nezákonnosti dražby, súd konštatuje, že navrhovateľ mohol náležite podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby len na súd, a nie na GP v Bratislave. Súd nepovažoval za potrebné vyčkať na výsledok prešetrenia tohto podania, pretože uvedené nemá žiadny právny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Okrem toho vzhľadom na dátum tohto podania je zrejmé, že uvedené podanie zjavne ani nemohlo byť vybavené v prospech navrhovateľa.
Keďže sa navrhovateľ domáhal plnenia zo zmluvy, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, súd jeho návrh zamietol, pretože z neplatnej zmluvy sa nemôže domáhať platného zmluvného plnenia. Navrhovateľovi by prináležal len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka, avšak z titulu užívania bytu navrhovateľovi žiadne bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť, pretože nehnuteľnosť užívaná odporcami mu vlastnícky po celú dobu užívania nepatrila. Prípadné bezdôvodné obohatenie titulom užívania vzniklo avšak na úkor vlastníka p. R. T.. Z neplatnej zmluvy nemohla vzniknúť odporcom ani povinnosť platiť zálohové platby za odber elektrickej energie a vody. Vzhľadom k tomu, že odporcovia nehnuteľnosť užívali a od určitého obdobia ju užíva len odporkyňa v 1/ rade, do úvahy by prichádzalo len bezdôvodné obohatenie z ich strany z titulu skutočne spotrebovanej elektrickej energie a vody za predpokladu, že cenu skutočne spotrebovanej elektrickej energie by bol oprávnene dodávateľom energie zaplatil navrhovateľ. Je zrejmé, že navrhovateľ nebol po celú dobu nájmu ani vlastníkom a ani inou osobou, ktorá by bola oprávnená uzavrieť zmluvu o dodávke energie k predmetnému odbernému miestu. Pokiaľ tieto platby vykonával, išlo o plnenie, ktoré poskytoval bez právneho dôvodu, preto prichádza do úvahy jeho vrátenie avšak nie zo strany odporcov. Nemožno uvažovať o tom, že navrhovateľ takto plnil za odporcov z titulu vykonanej spotreby, pretože odporcovia takúto právnu povinnosť zo zmluvy nemali. Okrem toho odporcom nemohlo v žiadnom prípade vzniknúť bezdôvodné obohatenie za tzv. elektromer ako účtoval navrhovateľ za 7 mesiacov po 8,8560 eur v sume 61,99 eur, pretože v tomto smere sa nemohli odporcovia nijako obohatiť. Navrhovateľ nakoniec uplatnil nárok z titulu elektrickej energie v sume 14,96 eur keď zohľadnil všetky platby odporcov a preplatok za spotrebovanú vodu, pričom tak ako súd uviedol vyššie na prípadnom bezdôvodnom obohatení sa nemôže podieľať suma 61,99 eur, čo je vyššia suma než uplatňovaná navrhovateľom. Návrh navrhovateľa aj v tomto rozsahu je úplne nedôvodný.
Za neopodstatnený považoval súd aj nárok navrhovateľa na zaplatenie ročného poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 29,20 eur za rok 2015 /č.l. 104 spisu/, pretože takáto povinnosť odporcov z ničoho nevyplýva. Zaplatenie tohto poplatku navrhovateľom nemôže ísť na ťarchu odporcov, pretože jednak nie je zrejmé, či odporcovia po celú dobu roku 2015 produkovali odpad, ktorý pokrýval uvedený poplatok a je zrejmé, že odporcovia nemohli byť poplatníkmi podľa § 77 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pretože len v tomto prípade by prichádzalo do úvahy ak by plnil za nich navrhovateľ túto zákonnú povinnosť bezdôvodné obohatenie na ich strane. Odporcovia užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, ani jeden z nich nemal evidovaný prechodný a ani trvalý pobyt v obci, a pokiaľ aj produkovali odpad a nezaplatili za uvedené žiadnu platbu, došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor osoby, ktorá mala inak právnu povinnosť platiť tento poplatok, teda osoby p. R. T..
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporcovia, ktorí náhradu trov konania neuplatnili, preto súd vyslovil, že im náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo. Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.