Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7T/5/2016

Uznesenie

Okresný súd Trebišov, samosudcom JUDr. Ladislavom Bujňákom, v trestnej veci obvinených D. E., U.. XX.X.XXXX H. F., F. R. Č.. K. XXXX/XX K. Y. T., U.. XX.X.XXXX H. F., F. R. F., Č.. K. XXXX/X, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, takto

rozhodol:

Podľa § 331 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o d m i e t a návrh dohody o vine a treste, uzavretej dňa 11.1.2016 medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Trebišov JUDr. Miroslavom Kohanom a obvinenými D. E. K. Y. T., na základe ktorej obvinení uznali svoju vinu zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, ktorý spáchali tak, že

obvinení dňa 5.9.2015 v čase okolo 22.00 hod. pred rodinným domom č. XX U. T. Z. H. F. N. L. A. D., ktorého spoločným konaním zvalili na zem a následne sa zmocnili plátennej kapsy na plece, v ktorej sa nachádzali osobné doklady poškodeného, peňaženka a mobilný telefón zn. Nokia, s ktorým ušli z miesta činu preč, čím poškodenému spôsobili škodu po vyčíslení vo výške 30,- Eur a neboli mu spôsobené žiadne zranenia,

a obvinený D. E. súhlasil, aby mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov a súčasne mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby, ako aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu pre poškodeného vo výške 15,- Eur a taktiež povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu,

a obvinený Y. T. súhlasil, aby mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov a súčasne mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby,

pretože navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme n e p r i m e r a n á .

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal na Okresný súd Trebišov návrh na schválenie dohody o vine a treste uzavretej medzi ním a obvinenými dňa 11.1.2016, na základe ktorej obvinení uznali vinu a spáchanie skutku, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona uvedeného vo výroku tohto uznesenia a prijali tresty, ktoré sú uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Predseda senátu v súlade s § 331 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal návrh dohody o vine a treste a podľa jeho obsahu a obsahu spisu zistil, že navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že orgány činné v trestnom konaní vykonávajú úkony a vydávajú rozhodnutia v rámci prípravného konania z vlastnej iniciatívy a v rámci svojej zákonom zverenej právomoci a súd do tejto časti trestného stíhania nijako nezasahuje, no v prípade následného podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o vine a treste alebo iného obdobného návrhu na súd, je povinnosťou konajúceho súdu podrobne preskúmať aj celé prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby, návrhu na schválenie dohody o vine a treste alebo iného návrhu, najmä s akcentom na to, či boli dodržané všetky procesné a zákonné ustanovenia či už hmotného alebo procesného práva.

Z obsahu spisu súd zistil, že obaja obvinení sa v celom rozsahu priznali ku skutku ktorý sa im kladie za vinu. Z ich výpovedí z prípravného konania, ako aj z výpovedí poškodeného a svedkov vyplýva, že bezprostrednou príčinou celého incidentu bol konflikt obvineného D. E. s poškodeným A. D., nakoľko poškodený mal obchytkávať jeho priateľku N. E. K. O. D. E. si to s ním chcel vyjasniť. Z uvedených výpovedí je evidentné, že iniciátorom celého útoku bol obvinený D. E. K. O. Y. T. mu v podstate len sekundoval. Je nepochybné, že obvinený D. E. nabádal spoluobvineného Y. T., aby nasledovali poškodeného a vyjasnili si s ním, prečo obťažoval priateľku D. E., následne to bol práve on, kto sa dostal do konfliktu s poškodeným, ktorého oboma rukami sotil do hrudníka a on spadol na zem. Vtedy mu zobral tašku ktorú mal pri sebe a začali z miesta utekať.

Vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 6.9.2015 začal vo veci trestné stíhanie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a toho istého dňa uznesením vzniesol obom obvineným obvinenie na skutkovom základe uvedom vo výroku tohto unesenia pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Neprimeranosť navrhovanej dohody o vine a treste vidí súd v nesprávnej právnej kvalifikácii trestného činu za skutok ku ktorému sa obaja obvinení priznali. Orgány činné v trestnom konaní kvalifikovali protiprávne konanie obvinených ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Trestný čin lúpeže je v osobitnej časti Trestného zákona v § 188 ods. 1 definovaný nasledovne: „Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.“ Trestný čin lúpeže je oproti ostatným trestným činom druhej hlavy osobitnej časti Trestného zákona špecifický v tom, že má kumulatívne dva primárne objekty, a to chránená osobná sloboda a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. V danom konkrétnom prípade sa súdu javí ako najpodstatnejšia časť skutkovej podstaty zločinu lúpeže subjektívna stránka, teda úmysel obvinených zmocniť sa cudzej veci použitím násilia alebo hrozbou bezprostredného násilia, pričom úmysel sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak veci nemôže zmocniť, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci, avšak obvinení nemali žiadny úmysel zmocniť sa akýchkoľvek vecí.

Ako vyplýva z dokazovania v rámci prípravného konania, najmä z výpovedí samotných obvinených, pred útokom na poškodeného neboli vôbec dohodnutí na tom, že napadnú poškodeného v úmysle zmocniť sa nejakých vecí ktoré mal pri sebe alebo na sebe. Obvinený Y. T. pri svojom výsluchu na logicky mierenú otázku vyšetrovateľa odpovedal, že „D. pri Terne povedal len toľko, že chce ísť za ním, lebo nebude tréner vyskakovať do jeho čaje a o kapsičke nehovoril nič.“ Taktiež dodal, že dopredu sa na ničom takom nedohodli, že ho zvalia na zem a zoberú mu nejaké veci. Obvinený D. E. pri výsluchu uviedol, že „po tom čo poškodený spadol som ja tašku chytil, taška bol ako keby pod ním, potiahol som ju a zobral, ja som neťahal silno a necítil som, aby sa pri tom niečo utrhlo.“ Opäť na dobre cielenú otázku vyšetrovateľa uviedol, že so spoluobvineným T. neboli vôbec dohodnutí, že poškodeného zvalia na zem a zoberú mu tašku.

Už z týchto výpovedí obvinených jednoznačne vyplýva, že nemali v úmysle zmocniť sa cudzej veci použitím násilia alebo hrozbou bezprostredného násilia. Pritom obligatórnym znakom skutkovej podstaty zločinu lúpeže, pokiaľ ide o subjektívnu stránku, je úmysel. Je otázne, prečo orgány činné v trestnom konaní klasifikovali konanie obvinených ako zločin lúpeže, keď z ich výpovedí vyplýva, že nemali úmysel zmocniť sa nejakých vecí od poškodeného. Práve naopak, išli za ním s úmyslom vyjasniť sa s ním okolnosti, prečo obťažoval a obchytkával priateľku obvineného D. E., následne ho obvinený E. sotil a

vtedy zbadal tašku, ktorú chytil a následne utekali z miesta preč. V tejto časti považuje súd za potrebné zdôrazniť, že aj v rámci ustálenej judikatúry je podstatné, že neočakávané vytrhnutie veci ešte nie je násilím v zmysle § 188 ods. 1 Trestného zákona a preto privlastnenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní týmto spôsobom, ešte nie je lúpežou podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Za násilie by však bolo možné považovať také počínanie páchateľa, pri ktorom páchateľ prekonáva odpor napadnutého (napr. tým, že vecou myká, bráni vytrhnutiu veci a pod.). Konanie obvineného D. E. podľa názoru súdu nespĺňa ani nevyhnutnú podmienku násilia, nakoľko vypovedal, že taška bola ako keby pod poškodeným, potiahol ju a zobral, pričom neťahal silno a necítil, aby sa pri tom niečo utrhlo.

Ako bolo vyššie spomenuté, pre súd je dosť nepochopiteľné, prečo orgány činné v trestnom konaní kvalifikovali protiprávne konanie obvinených ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Je zrejmé, že konajúci vyšetrovateľ mal snahu logicky a dobre cielenými otázkami na oboch obvinených vyvodiť záver, či mali úmysel zmocniť sa nejakých vecí od poškodeného pred samotným útokom. O to viac je zarážajúce, prečo aj napriek zhodným tvrdeniam obvinených, že nemali v úmysle zmocniť sa nejakých vecí od poškodeného, naďalej bolo ich konanie kvalifikované ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Podľa názoru súdu, úmysel obvinených zmocniť sa nejakých vecí nebol žiadnym spôsobom preukázaný a zmocnenie sa kapsičky poškodeného možno chápať len ako naskytnutie sa príležitosti obvineného D. E. po tom, čo sotil poškodeného na zem. Konanie obvinených sa súdu skôr javí ako naplnenie skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe.

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že rozdiel medzi zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona je najmä v trestným sadzbách za dané trestné činy. Pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba 3 až 8 rokov a pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona je trestná sadzba až dva roky. Je síce pravdou, že obidve skutkové podstaty vyžadujú pre ich naplnenie úmyselné konanie, no zásadný rozdiel je v tom, že pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje úmysel páchateľa zmocniť sa cudzej veci použitím násilia alebo hrozbou bezprostredného násilia pred samotným útokom, s čím musí byť páchateľ vopred uzrozumený (napr. páchateľ pristúpi k poškodenému a pod hrozbou násilia alebo násilím sa chce zmocniť jeho vecí). Pri tzv. krádeži na osobe (§ 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona) koná páchateľ v úmysle zmocniť sa cudzej veci, ktorú ma iný pri sebe alebo na sebe, pričom nemusí ani dôjsť k použitiu násilia. Je potrebné dodať, že jednočinný súbeh trestné činu lúpeže podľa § 188 Trestného zákona a trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona je vylúčený.

V tomto prípade obvinení nemali úmysel zmocniť sa akýchkoľvek vecí od poškodeného, chceli si s ním len vyjasniť, prečo poškodený obťažoval a obchytkával priateľku obvineného D. E. a k zmocneniu sa kapsičky poškodeného došlo až následne po sotení poškodeného, bez predchádzajúceho uzrozumenia, že sa chcú zmocniť a odcudziť nejaké veci. Je teda nepochybné, že úmysel zmocniť sa cudzej veci použitím násilia ako obligatórny znak skutkovej podstaty zločinu lúpeže v danom prípade preukázaný nebol žiadnym spôsobom a preto súd vníma toto pochybenie, pokiaľ ide o nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, ako zrejmú neprimeranosť vzhľadom na zásadný rozdiel v trestných sadzbách zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a takáto neprimeranosť má zásadný vplyv pre následné potrestanie obvinených, pričom pri kvalifikácii, ako je uvedená v návrhu dohody o vine a treste, ide jednoznačne o potrestanie v neprospech oboch obvinených.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, ako aj odôvodnenie súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oz- námenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.