Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/68/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci navrhovateľa G. Z., I. XX.X.XXXX, Z. O. G. - K. M. XXXXX, proti odporcovi V. Z., I. XX.X.XXXX, Z. N. XX, N., o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice I, číslo konania zo dňa 17.1.2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I, číslo konania zo dňa 26.3.2012, tak, že zvyšuje výživné odporcu na navrhovateľa zo sumy 66,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne počnúc od 20.9.2013 do 12.11.2014 a od 13.11.2014 do budúcna upravuje výživné na sumu 80,- eur mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť navrhovateľovi vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 20.9.2013 do 29.2.2016 vo výške 1.126,47 eura je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 4.3.2013, žiadal, aby súd zvýšil výživné pre navrhovateľa na sumu 175,- eur mesačne od 28.2.2013. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. konania zo dňa 28.10.1996. Navrhovateľ bol zverený do starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné 900,- Sk. Výživné bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. konania zo dňa 17.1.2012 tak, že zo sumy 66,- eur mesačne bolo zvýšené na 120,- eur mesačne od 21.4.2010 do 31.10.2010 a od 1.1.2011 do 31.5.2011 na sumu 100,- eur mesačne. Súd nerozhodol o výživnom navrhovateľa na ďalšie obdobie od 1.6.2011 do budúcna. Navrhovateľ je študentom 4. ročníka Súkromnej strednej školy O. B.. Má záujem pokračovať na štúdium na vysokej škole. Dlhodobo trpí chorobou skoliózou chrbtice, nosí dioptrické okuliare a je silný alergik. Jeho osobné potreby vzhľadom na výšku jeho postavy vyžadujú zvýšené náklady na ošatenie. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je od januára 2012 na rodičovskej dovolenke, počas ktorej jej jediný príjem je rodičovský príspevok vo výške 200,- eur mesačne. Matke je vyplácaný rodinný prídavok na navrhovateľa v sume 22,- eur mesačne. Navrhovateľ a jeho matka žiadne iné príjmy nemajú a poberané príjmy nepostačujú na uspokojovanie jeho potrieb. Navrhuje preto, aby súd určil odporcovi platiť na navrhovateľa výživné 175,- eur mesačne, počnúc od 28.2.2013 do budúcna.

Odporca vo svojom nedatovanom vyjadrení k návrhu uviedol, že keďže navrhovateľ zatiaľ študovať na vysokej škole nezačal, je zrejmé, že pomery na jeho strane sa k dnešnému dňu žiadnym

spôsobom nezmenili, a teda nie je naplnený ani zákonný predpoklad zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom. Tvrdenie navrhovateľa o jeho budúcom záujme totiž žiadnym spôsobom nenahrádza zákonom požadovaný predpoklad na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom, teda zmenu pomerov. Matka navrhovateľa sa druhýkrát vydala, teda príjem rodiny navrhovateľa netvorí len rodičovský príspevok jeho matky, ale aj zárobok jej manžela. Z manželstva s jeho manželkou pochádza maloletý syn Z. Z., I.. XX.XX.XXXX, voči ktorému má odporca vyživovaciu povinnosť a ktorý v roku 2013 nastupuje na povinnú školskú dochádzku, čím sa jeho nároky i na výživné podstatne zvýšia. Manželka odporcu spláca hypotekárny úver vo výške 500,- eur a výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti vo výške 250,- eur. Čistý príjem odporcu predstavuje 0,- eur, priemerný čistý mesačný príjem jeho manželky 470,- eur. Pomáhajú im s úhradou výdavkov rodičia manželky odporcu. V auguste 2012 prišiel nie z vlastného zavinenia o zamestnanie (zo zdravotných dôvodov) v spoločnosti USS Košice a v súčasnosti nemá žiaden príjem. Strata zamestnania, teda i zdroja príjmu viedla k nezhodám medzi odporcom a jeho manželkou, pričom tieto nezhody vyvrcholili tým, že v roku 2012 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Navrhuje, aby súd návrh zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu a oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, s vyjadrením odporcu, s potvrdením o návšteve školy, so spisom Okresného súdu Košice I, číslo konania a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že jeho mesačné výdavky sú hlavne výdavkami na stravu vo výške 186,- eur mesačne, ubytovanie v Bratislave vo výške 155,- eur mesačne, cestovné na verejnú dopravu v Bratislave vo výške 13,40 eura, cestovné vo výške 44,- eur mesačne, na mobilný telefón vo výške 20,- eur mesačne, na kultúru vo výške 14,- eur mesačne, športové aktivity vo výške 22,99 eura mesačne, drogériu vo výške 19,- eur mesačne, na lieky vo výške 5,- eur mesačne, na študijné pomôcky 18,- eur mesačne, prednášky vo výške 14,- eur mesačne, je alergik.

Z výpovede odporcu vyplynulo, že je nezamestnaný, o prácu v U.S. Steel Košice, s.r.o. prišiel z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu, s manželkou nepodniká.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 17.1.2012 v spojení s opravným uznesením sp. zn. zo dňa 26.3.2012 súd zistil, že výživné zo strany odporcu pre navrhovateľa bolo zvýšené zo sumy 66,- eur na sumu 120,- eur mesačne od 21.4.2010 do 31.12.2010 a od 1.1.2011 do 31.5.2011 na sumu 100,- eur mesačne. Výživné do budúcna nebolo určené.

Z potvrdenia Paneurópskej vysokej školy fakulty práva o návšteve školy zo dňa 20.9.2013 súd zistil, že navrhovateľ je študentom prvého ročník denného bakalárskeho štúdia Paneurópskej vysokej školy v Bratislave v akademickom roku 2013/2014 od 20.9.2013 do 31.8.2014.

Z potvrdenia o príjme odporcu vydaného zamestnávateľom EURO - FOOD PB, s.r.o. zo dňa 26.8.2014 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem odporcu bol v mesiacoch od októbra 2013 až do decembra 2013 vo výške 171,75 eura.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 18.11.2014 súd zistil, že odporca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 12.11.2014.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 11.6.2014 súd zistil, že matka navrhovateľa poberala v roku 2013 rodičovský príspevok vo výške 199,60 eura mesačne a v roku 2014 vo výške 203,20 eura mesačne.

Podľa ustanovenia § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Relevantnosť zmeny pomerov účastníkov sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu.

Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Vzhľadom na takúto konštrukciu zákon v § 78 ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí.

Rozsudky odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami.

Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného. Išlo by o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (R 27/1974). V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov (t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas).

Zmenu pomerov teda možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť aj na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom a podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že naposledy bol rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi určený rozsudkom Okresného súdu Košice I, číslo konania zo dňa 17.1.2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I, číslo konania zo dňa 26.3.2012, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany odporcu na navrhovateľa zo sumy 66,- eur na sumu 120,- eur mesačne od 21.4.2010 do 31.12.2010 a od 1.1.2011 do 31.5.2011 na sumu 100,- eur mesačne.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť, trvá zo strany oboch jeho rodičov voči nemu vyživovacia povinnosť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem "sústavná príprava na povolanie" si pre svoje potreby definujú viaceré zákony). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa), v prípade uzavretia manželstva potomkom má prednosť vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, kým rodičovská povinnosť má podpornú funkciu, a to v prípade, keď manžel nie je spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby. Rodičia nie sú z právneho hľadiska povinní plniť túto povinnosť v takom rozsahu, aby z nej mal prospech aj druhý manžel. Vyživovacia povinnosť absolútne zaniká zánikom príslušného rodinnoprávneho vzťahu (smrťou, zapretím otcovstva, osvojením, v prípade zrušenia osvojenia sa však obnovuje).

Navrhovateľ bol v čase pôvodne zistených pomerov účastníkov, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, študentom na strednej odbornej škole, teda rovnako ako v čase podania návrhu na zvýšenie výživného. K výraznej zmene okolností, ktoré by vyžadovali zmenu tohto skoršieho rozhodnutia o výživnom došlo už od 20.9.2013, kedy začal navrhovateľ študovať na Paneurópskej vysokej školy fakulty práva, pričom ide o denné bakalárske štúdium. V tejto súvislosti od tejto doby nepochybne došlo k nárastu odôvodnených potrieb navrhovateľa z dôvodu jeho zvýšených výdavkov súvisiacich s ukončením stredoškolského vzdelania a zmeny jeho potrieb súvisiacich s prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému a to zo stredoškolského na vysokoškolský. V čase po nástupe navrhovateľa na štúdium na vysokej škole došlo u neho preukázateľne k podstatnej zmene pomerov, ktorá súvisí so zvýšenými výdavkami na doučovanie na prijímacie skúšky na vysokú školu, povinnými

výdavkami za prihlášky na vysoké školy a za účasť na prijímacích skúškach resp. odôvodnenými potrebami súvisiacimi so zápisným na školu, výdavkami na knihy, literatúru a ďalšie študijné pomôcky, výdavkami na kopírovanie študijných materiálov. Výdavky navrhovateľa, ktorými odôvodňuje návrh na zvýšenie výživného súvisiace so štúdiom možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať a zároveň je potrebné zdôrazniť, že výdavky na štúdium tvoria len časť odôvodnených potrieb navrhovateľa, pretože ďalšie náklady má nepochybne na zabezpečovanie stravy, ošatenia a bývania.

Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb v príprave na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Od poslednej úpravy výživného (1.1.2011) sa takisto zmenili zárobkové pomery rodičov navrhovateľa. Matka navrhovateľa poberá rodičovský príspevok, pričom v čase poslednej úpravy výživného v roku 2011 poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške v priemere 144,- eur mesačne. Oproti poslednej úprave výživného jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej W., I. XX.X.XXXX. O navrhovateľa sa osobne stará a býva s manželom tak ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného.

Odporca teda otec navrhovateľa bol v čase poslednej úpravy výživného zamestnancom spoločnosti U.S STEEL Košice, s.r.o. s čistým mesačným príjmom vo výške 700,- eur. Odporca bol od 22.8.2012 do 19.9.2013 nezamestnaný, od 20.9.2013 do 31.5.2014 zamestnaný v spoločnosti EURO - FOOD PB, s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 171,75 eura, následne od 12.11.2014 až doposiaľ je opäť nezamestnaný. Odporca má okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi Z. (tak ako v čase poslednej úpravy výživného).

Súd konštatuje, že odôvodnené potreby navrhovateľa ako dospelého muža pripravujúceho sa na budúce povolanie, sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné určené súdom pokryje iba časť skutočných mesačných výdavkov navrhovateľa. Odporca je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu. K námietke odporcu, že mu jeho príjem neumožňuje platiť výživné v navrhovanej výške a že má vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu, súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je vyslovene uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd preto neprihliadol na výdavky odporcu súvisiace s jeho úverovou zaťaženosťou v celkovej výške 500,- eur mesačne. Pokiaľ ide o jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému Z., I.. XX.XX.XXXX, súd poukazuje na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť voči nemu má aj jeho matka.

V danom prípade otec ako povinný rodič má v rozhodnom čase od 4.3.2013 (od podania návrhu na súd) doposiaľ dieťa (navrhovateľa) sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie (v čase od 4.3.2013 do mája 2013 na Súkromnej strednej odbornej škole a od 20.9.2013 doposiaľ na Paneurópskej vysokej školy Fakulte práva), ktoré nie je schopné samo sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Výdavky navrhovateľa, ktorými odôvodňuje návrh na určenie výživného súvisiace so štúdiom možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať a zároveň je potrebné zdôrazniť, že výdavky

na štúdium tvoria len časť odôvodnených potrieb navrhovateľa, pretože ďalšie náklady má nepochybne na zabezpečovanie stravy, ošatenia a bývania.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov je nesporné, že po určení vyživovacej povinnosti zo strany odporcu na navrhovateľa rozsudkom Okresného súdu Košice I, číslo konania zo dňa 17.1.2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I, číslo konania zo dňa 26.3.2012, nastala v rozhodnom období posudzovanom ku dňu začatia školského roka, v ktorom nastúpil navrhovateľ do 1. ročníka vysokej školy, podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľa, keďže navrhovateľ začal študovať (od 20.9.2013) na vysokej škole, čím mu vznikli nové výdavky súvisiace s jeho vzdelaním a prípravou na budúce povolanie. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby navrhovateľa, zvýšili sa jeho výdavky na stravu, ktoré sú vo výške 186,- eur mesačne, pribudli mu výdavky na ubytovanie v Bratislave vo výške 155,- eur mesačne, výdavky na cestovné na verejnú dopravu v Bratislave vo výške 13,40 eura mesačne, výdavky na cestovné domov vo výške 44,- eur mesačne, výdavky na študijné pomôcky 18,- eur mesačne a na prednášky vo výške 14,- eur mesačne. Ostatné výdavky, napr. na platby za mobilný telefón, na kultúru, na športové aktivity na drogériu na lieky ostali podľa názoru súdu oproti predchádzajúcej úprave výživného nezmenené, keďže za obdobie cca dvoch rokov a 9 mesiacov nedošlo k nárastu cien v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného.

Osobné pomery odporcu sa oproti času poslednej úpravy výživného nezmenili (má dve vyživovacie povinnosti voči svojim synom, ako aj manželke). Zárobkové pomery na strane odporcu sa zmenili, keďže odporca bol od 22.8.2012 do 19.9.2013 nezamestnaný, od 20.9.2013 do 31.5.2014 zamestnaný v spoločnosti EURO - FOOD PB, s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 171,75 eura a následne od 12.11.2014 až doposiaľ je opäť nezamestnaný. Odporca svoje mesačné náklady vyčíslil na sumu 873,- eur (vrátane hypotekárneho úveru - splátka vo výške 500,- eur mesačne a životnej poistky

- splátka vo výške 17,- eur mesačne, ktoré spláca jeho manželka); z toho jeho mesačné náklady na bývanie boli vo výške 270,- eur, t.j. rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného (hypotekárny úver spláca od roku 2002).

Tak ako súd uviedol vyššie, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú pohľadávku, ktorú si otec musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky, preto ma súd za to, že otec navrhovateľa s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností, mohol a môže organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi a len subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie bráni odporcovi objektívne posúdiť odôvodnené potreby navrhovateľa. Súd poznamenáva, že odporca je schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj navrhovateľovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

Súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi dospel k presvedčeniu, že nepriznanie zvýšenia výživného by znamenalo presunúť zodpovednosť otca za zdravie a život navrhovateľa na jeho matku, ktorá sa o neho aj osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, uspokojuje jeho potreby tak, ako postupne vznikajú, nielen finančne, preto je jej podiel na výživnom niekoľkonásobne vyšší ako podiel otca. Súd dospel k právnemu záveru, že pomery odporcu sú podstatne lepšie ako ich sám prezentuje, poukazuje na potrebu aplikácie ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine (potencionalita príjmov) a zdôrazňuje, že východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného rodiča je výlučne Zákon o rodine.

Súd preto zmenil výživné tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda zvýšil výživné odporcu na navrhovateľa zo sumy 66,- eur mesačne (zo stavu s pred roka 2010) na sumu 100,- eur mesačne počnúc od 20.9.2013 do 12.11.2014 a to z dôvodu, že u navrhovateľa došlo v tomto období k podstatnej zmene pomerov (tak ako súd vyššie uviedol), pričom u odporcu v tomto období oproti stavu, aký bol v čase poslednej úpravy výživného došlo k zmene (zníženiu) zárobkových pomerov (odporca bol zamestnaný od septembra 2013 do mája 2014, pričom až od 12.11.2014 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie) a následne od 13.11.2014 do budúcna zmenil výživné odporcu na navrhovateľa na sumu 80,- eur mesačne a to aj z dôvodu, že odporca je od 13.11.2014 nezamestnaný, avšak s prihliadnutím na princíp potencionality príjmu odporcu v tomto období, teda s prihliadnutím na príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, keďže nevyhnutné

výdavky odporcu resp. jeho rodiny boli vyčíslené na sumu 873,- eur mesačne (bez výdavkov na stravu, oblečenie a drogériu), ktoré dokázali uhrádzať z príjmu rodiny vo výške 470,- eur (údajne s pomocou rodičov manželky odporcu). Aj s ohľadom na to má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu, resp. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam, uhrádzať výživné v takto určenej výške. V prevyšujúcej časti ohľadom zvýšenia výživného na sumu vo výške 175,- eur mesačne od 28.2.2013 do 19.9.2013, v časti zvýšenia výživného nad sumu 100,- eur mesačne od 20.9.2013 do 12.11.2014 a v časti zvýšenia výživného nad sumu 80,- eur mesačne od 13.11.2014 do budúcna, súd návrh zamietol.

Pri vyčíslení nedoplatku výživného za obdobie od 20.9.2013 do 29.2.2016 súd vychádzal zo skutočnosti, že odporca za rozhodné obdobie uhradil na účely bežného výživného pre navrhovateľa sumu 1.540,- eur (teda nie aj dlžného výživného, ktoré bol povinný uhrádzať v splátkach po 20,- eur mesačne titulom opravného uznesenia Okresného súdu Košice I, číslo konania zo dňa 26.3.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, číslo konania zo dňa 30.1.2013), a to 20.9.2013 sumu 66,- eur, 4.11.2013 sumu 66,- eur, 16.1.2014 sumu 132,- eur, 15.2.2014 sumu 132,- eur, 4.4.2014 sumu 132,- eur, 8.8.2014 sumu 60,- eur, 18.9.2014 sumu 156,- eur, 20.11.2014 sumu 86,- eur, 16.12.2014 sumu 66,- eur, 23.12.2014 sumu 66,- eur, 4.2.2015 sumu 132,- eur, 27.2.2015 sumu 166,- eur, 4.4.2015 sumu 100,- eur, 4.5.2015 sumu 80,- eur a 21.12.2015 sumu 100,- eur.

Súd v tejto časti prihliadol na skutočnosť, že odporca uhrádzal od 14.5.2012 spolu s bežným výživným aj dlžné výživné vo výške 620,- eur v splátkach po 20,- eur mesačne, teda spolu uhrádzal sumu 86,- eur mesačne, resp. 172,- eur mesačne (ak platil v dvojmesačných cykloch). Podľa názoru súdu odporca zaplatil navrhovateľovi dlžné výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice I, číslo konania zo dňa 17.1.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I, číslo konania zo dňa 26.3.2012 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, číslo konania zo dňa 30.1.2013 dňa 18.7.2014, kedy zaplatil poslednú 31. splátku dlžného výživného, keď poukázal na účet navrhovateľa sumu 50,- eur. Z tohto dôvodu (účelu platieb výživného na dlžné výživné) súd neprihliadol na platby odporcu pre navrhovateľa vykonané dňa 9.6.2014 vo výške 50,- eur, 16.6.2014 vo výške 50,- eur, 23.6.2014 vo výške 50,- eur a dňa 18.7.2014 vo výške 50,- eur.

Výživné určené týmto rozsudkom za dobu od septembra 2013 do 29.2.2016 činí 2.666,47 eura, t.j. 13 mesiacov od októbra 2013 do októbra 2014 x 100 eur (1.300,- eur) + november 2014 výživné 40,- eur (od 1.11.2014 do 12.11.2014 - 100 eur/30 dní v mesiaci x 12 dní, t.j. 40,- eur) a v septembri 2013 mal dať 78,47 eura (za prvých 19 dní v mesiaci sumu 66,- eur / 30 dní x 19 dní, t.j. 41,80 eura a za ďalších 11 dní v mesiaci od 20.9.2013 do 30.9.2013 sumu 100,- eur / 30 dní x 11 dní, t.j. 36,67 eura) a 15 mesiacov od 1.12 2014 do 29.2.2016 x 80 eur (1.200,- eur) + november 2014 výživné 48,- eur (od 13.11 2014 do 30.11.2014 - 80 eur/30 dní v mesiaci x 18 dní, t.j. 48,- eur). Teda za celé obdobie malo byť zaplatené 2.666,47 eura, pričom bolo zaplatené 1.540,- eur, teda odporcovi ostáva zaplatiť dlžné výživné vo výške 1.126,47 eura.

Na základe vyššie uvedeného preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi dlžné výživné za obdobie od 20.9.2013 do 29.2.2016 vo výške 1.126,47 eura.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ ako aj odporca mali v konaní čiastočný úspech. Navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal zvýšenia výživného na sumu 175,- eur mesačne, pričom mal vo veci úspech v časti, v ktorej mu súd priznal zvýšenie výživného zo sumy 66,- eur na sumu 100,- eur mesačne od 20.9.2013 do 12.11.2014 a v časti zvýšenia výživného zo sumy 66,- eur na sumu 80,- eur mesačne od 13.11.2014 do budúcna. Vo zvyšnej časti o zvýšenie výživného zo sumy 66,- eur na sumu vo výške 175,- eur mesačne od 28.2.2013 do 19.9.2013, v časti zvýšenia výživného nad sumu 100,- eur mesačne od 20.9.2013 do 12.11.2014 a v časti zvýšenia výživného nad sumu 80,- eur mesačne od 13.11.2014 do budúcna bol v spore úspešný odporca, keďže súd žalobu v tejto časti zamietol.

Keďže navrhovateľ ako aj odporca mali v konaní čiastočný úspech, tak súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).

V Košiciach, dňa 4.2.2016