Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_15Csp-12-2022.pdf
PDF · 81.66 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/12/2022
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: GAYA, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 23B, 036 01 Martin, IČO: 36 430 307, zastúpeného: JUDr. Daniela Pašková, advokátka, so sídlom J. Mazúra 4453/20, 036 01 Martin, proti žalovanému: O. P., D.. XX.XX.XXXX, N. P. H. G., o zaplatenie 139,50 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 139,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27,90 € od 5.8.2019 do 4.9.2019, zo sumy 55,80 € od 5.9.2019 do 4.10.2019, zo sumy 83,70 € od 5.10.2019 do 4.11.2019, zo sumy 111,60 € od 5.11.2019 do 4.12.2019, zo sumy 139,50 € od 5.12.2019 do zaplatenia , a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
III. O výške trov konania sa bude rozhodovať samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 139,50 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že so žalovaným dňa 13.12.2017 uzatvoril zmluvu č. GAYA/2170868 o poskytovaní služieb v sieti Internet, na základe ktorej sa zaviazal žalovanému vytvoriť prípojné miesto siete Internet a poskytovať mu dohodnuté služby a žalovaný sa zaviazal za tieto služby riadne a včas platiť cenu podľa platnej tarify služieb a poplatkov žalobcu. Podľa splátkového kalendára bol poplatok v sume 27,90 eur splatný mesačne vždy k 4. dňu toho ktorého mesiaca, za ktorý sa poplatok platil. Zmluva bola uzatvorená s viazanosťou na 24 mesiacov, a to na obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2019. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť mesačne uhrádzať platby v sume 27,90 eur za poskytnuté služby. Žalovaný prestal platiť v mesiaci august 2019, od kedy neuhradil žiadnu ďalšiu splátku, čim mu vznikol nedoplatok za 5 mesiacov v sume 139,50 eur. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na úhradu dlžnej sumy - listom zo dňa 20.11.2020. Do podania žaloby žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Okrem dlžnej sumy si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
3. Súd na základe predložených listinných dôkazov rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 15Csp/12/2022-22 zo dňa 12.04.2022, a to tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Predmetný platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd ho uznesením č.k. 15Csp/12/2022-26 zo dňa 09.06.2022 zrušil v celom rozsahu.
4. Žaloba ako aj ostatné listinné dôkazy boli žalovanému doručované zákonným spôsobom, žalovaný sa k žalobe ani k ostatným listinným dôkazom nevyjadril.
5. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 prvá veta CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
7. S poukazom na citované ustanovenia CSP, súd vo veci, keďže išlo o drobný spor, nenariaďoval ústne pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Oznámenie o vyhlásení rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo zverejnené zákonným spôsobom. Na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 28.09.2022 sa strany sporu nezúčastnili.
8. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
9. Zmluva č. GAYA/2170868 o poskytovaní služieb v sieti Internet (č.l. 4) bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.12.2017. Predmetom zmluvy bol zo strany žalobcu záväzok zriadiť pripojenie do siete Internet a poskytovanie internetových služieb žalovanému počas trvania zmluvy a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb dohodnutých v zmluve. Zmluva bola dohodnutá na obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2019, s mesačnými platbami za služby 27,90 eur. Na základe splátkového kalendára (č.l. 5) mal žalovaný platiť mesačné splátky v sume 27,90 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 04.01.2018 za obdobie od 01.01.2018 do 31.01.2018 a poslednou splátkou dňa 04.12.2019 za obdobie od 01.12.2019 do 31.12.2019.
10. Listom zo dňa 20.11.2020 (č.l. 6) žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlhu v sume 139,50 eur, ktorý vznikol ako nedoplatok na platbách za služby poskytované na základe zmluvy za obdobie od 08/2019 do 12/82019 s tým, že žiadal dlh uhradiť v lehote 7 dní od doručenia výzvy.
11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom a platnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní služieb prístupu do siete Internet (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.), podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Podľa ods. 2 cit. zákona užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Podľa ods. 3 cit. zákona koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. Podľa ods. 4 cit. zákona účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, podľa písm. b) cit. zákona je účastník povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len “OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 3 cit. zákonného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 cit. zákonného ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Súd mal v konaní preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o poskytovaní služieb v sieti Internet, a to podľa Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súd zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba nepodnikateľ. Žalovaný si nesplnil dohodnuté zmluvné povinnosti platiť žalobcovi za poskytnuté služby dohodnuté v zmluve riadne a včas, preto vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v celkovej výške 139,50 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu uhradil, žalovaný žiadnym spôsobom nevyužil prostriedky procesnej obrany a listinné dôkazy doložené do konania ani skutkové tvrdenia neboli zo strany žalovaného rozporované a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nároky žalobcu boli uplatnené v súlade so zmluvnými podmienkami, súd má za to, že žalobca prostriedkami procesného útoku preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie uplatnenej sumy vo výške 139,50 eur.
17. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Nárok na úrok z omeškania súd s ohľadom na skutočnosť, že predmetné zmluvy vyhodnotil ako spotrebiteľské zmluvy, posudzoval podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Uplatnený úrok z omeškania neodporoval citovaným ustanoveniam, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania tak ako si ho uplatnil v žalobe.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.