Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-381-2015.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/381/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XX, G., v konaní o zaplatenie 327,21 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 200 Eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 200 EUR odo dňa 6.5.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 22 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4,23 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 17,77 Eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 3.8.2015 domáhal zaplatenia sumy 327,21 Eur a úrokov z omeškania 5,25% ročne zo sumy 262,21 Eur od 6.5.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že 4.4.2014 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver vo výške 200 Eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanej predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaná vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s celkovými nákladmi príslušenstvom) vo výške 262,21 Eur do 5.5.2014. Žalovaná však uvedenú sumu nezaplatila, žalobca si preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 Eur.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 4.4.2014, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky z totožného dňa, upomienkami, výpisom z účtu žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 4.4.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovné: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania upomienok - celkové náklady spolu 65 Eur.
Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver vo výške 200 Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 262,21 Eur do 5.5.2014. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 418%.
Právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 657a nasl. o pôžičke.
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na § 1 ods. 3 písm. e/. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac, a to s lehotou splatnosti do 31 dní (podľa bodu V. 1 podmienok splácania úveru).
Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanému vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 200 Eur tak, ako to vyplýva aj z výpisu z jej účtu (č. l. 9), pričom žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 5.5.2014 a žalovaná túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnila, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 200 Eur vyhovieť.
Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovanému na úhradu jej dlhu a to vo výške 65 Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané elektronicky a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli.
Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaná nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade sa žalovaná dostala do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od 6.5.2014. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,25% ročne, preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ten však mal len čiastočný úspech vo veci. Úspešný bol v podiele 61,12%, neúspešný v podiele 38,88%, preto pomer jeho úspechu predstavoval 22,24% a v tom rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania. Tá predstavuje zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 19 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 79,90 Eur za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje 24,90 Eur a k tomu bol pripočítaný aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 8,39 Eur. Priznaná náhrada trov tak predstavuje 4,23 Eur (22,24 % zo sumy 19 Eur za zaplatený súdny poplatok) a 17,77 Eur (22,24 % zo sumy 79,90 Eur za trovy právneho zastúpenia), spolu 22 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.