Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-32-2015.pdf
PDF · 81.43 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-45C/32/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II rozhodol sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v právnej veci žalobcu W. F. P. O., X..H..E.. X. X. Q. O.Š. A. U. A. XX, G.: XX XXX XXX proti žalovaným v 1. rade P. W., A.. XX.X.XXXX, 2. rade B. L., A.. XX.X.XXXX W. Q. O. A. M. XX, 3. rade E. W., A.. XX.X.XXXX, A. W. Q. O. A. M. XX zastúpená opatrovníkom U.. F. Q., zamestnancom Okresného súdu Košice I, 4. rade Ž. W., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O. A. M. XX v konaní o zaplatenie 312,20 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 312,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy ročne od 18.12.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania 18,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou 14.1.2015 domáhal, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť 320,12 eur spolu s úrokom z omeškania 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 17.7.2014 do zaplatenia. Domáhal sa tak vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo neoprávneným užívaním bytu Č.. X A. M. J. Č.. XX Q. O. od 17.7.2014. Nájomcom uvedeného bytu sa na základe Zmluvy o nájme č. A.-XXX N. T. XX.X.XXXX sa stal žalovaný v 1. rade. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.7.2007 do 31.12.2007. Žalovaní v 1. až 4. rade užívali predmetný byt od 1.1.2008 do 10.10.2013 bez platnej nájomnej zmluvy. Z dôvodu neplatenia nájomného nová zmluva nebola uzavretá. Žalovaná istina predstavuje nedoplatok 49,49 eur z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2013 do 31.10.2013 a 262,71 eur nedoplatok za užívanie bytu zodpovedajúci nájomnému v období 1-10/2013. Nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby a za užívanie bytu bol žalovaným oznámený dňa 17.6.2014, t.j v deň uloženia zásielky u doručovateľa. Zásielka sa vrátila žalobcovi 9.7.2014 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Čas plnenia bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom a žalovanými dohodnutý, preto ich omeškanie nastalo od 17.7.2014, t.j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od uloženia zásielky u doručovateľa. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu.
Pobyt žalovanej v 2. rade nie je známy, ani po vykonanom šetrení zo strany súdu, preto jej bol v konaní ustanovený opatrovník v osobe zamestnanca súdu podľa § 29 Obč. súd. por., ktorý sa k veci nevyjadril. Rovnako sa k žalobe nevyjadrili ani žalovaní 1., 3. a 4. rade.
Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrební nariaďovať ani v drobných sporoch a v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Rozsudok bol verejne vyhlásený 5.2.2016. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené dňa 15.1.2016.
Súd vykonaným dokazovaním oboznámením sa s podstatným obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom zistil tento skutkový stav:
Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania bytu Č.. X A. M. J. Č.. XX Q. O., za obdobie od 1.1.2013 do 31.10.2013. Zo zápisu o opakovanej ohliadke bytu, spísaného 11.9.2013 vyplýva, že pri ohliadke bytu Č.. X na M. J. Č.. XX Q. O., vykonanej povereným pracovníkom žalobcu bolo zistené užívanie tohto bytu žalovanými spoločne s rodinou a žalovaný v 1. rade na zápise svojim podpisom potvrdil skutočnosť, že užívajú byt. Z hlásenia o uvoľnení bytovej jednoty týkajúceho sa predmetného bytu vyplýva, že tento bol opustený a kľúče odovzdané 10.10.2013. V konaní nebola spornou skutočnosť, že tento užívali bez nájomnej zmluvy alebo iného vecného či obligačného vzťahu k tomuto bytu v celom rozhodnom čase a sporným nebolo ani to, že žalovaní za užívanie bytu a za požívanie služieb s tým spojených neplatili riadne. Z mesačného zálohového predpisu platieb platného od 01.01.2013 mal súd za preukázanú výšku obvyklého nájomného 28,18 eur, za ktoré žalobca prenechával do užívania obdobné byty v danom mieste a čase. Z upomienky za nedoplatky nájmu bytu vyplýva, že za mesiace 1-10/2013 nebolo uhradené nájomné 262,71 eur. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za zúčtovacie obdobie od 1.1.2013 do 31.10.2013 súd zistil, že v súvislosti s užívaním predmetného bytu odporcovia spotrebovali bez zodpovedajúcej úhrady služby spojené s užívaním bytu 49,49 eur. Vyúčtovanie nedoplatkov za rok 2013 bolo doručované poštou s tým, že zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote 9.7.2014.
Takto zistený skutkový stav súd posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis / vyhláška č. 60/1964 Zb. a vyhl. č. 15/1992 Zb.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlh splnením zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu, čo do istiny pohľadávky, za dôvodný v celom rozsahu. Mal za preukázané, že v období od 1.1.2013 do 31.10.2013 žalovaní bez právneho dôvodu užívali byt Č.. X A. M. J. XX Q. O. a požívali tiež služby v súvislosti s užívaním tohto bytu poskytované žalobcom. Napriek tomu, že tento byt užívali, pravidelne neuhrádzali peňažnú náhradu za užívanie bytu zodpovedajúcu výške nájomného a neposkytovali navrhovateľovi ani náhradu za spotrebované služby, ktoré by inak boli povinní zaplatiť v prípade, ak by uvedený byt užívali na základe nájomnej zmluvy. Tým sa žalovaní na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, následkom čoho im vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Žalobca si preto nárok v istine pohľadávky uplatnil dôvodne a súd mu ho v celom rozsahu i priznal. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania súd dospel k záveru, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu a nie je daný ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal, že žalovaných požiadal o splnenie záväzku, ani že by im doručil vyúčtovanie za rok 2013. Súd za kvalifikovanú výzvu považoval až doručenie žaloby žalovaným v 1., 2. a 4. rade, a opatrovníčke žalovanej v 3. rade, k čomu došlo dňa 16.12.2015. Deň po doručení návrhu bol dňom splatnosti a dňom nasledujúcim po splatnosti, teda dňom 18.12.2015 sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku. Počnúc týmto dňom má žalobca podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Percentuálna výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného od 01.02.2013, a je o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 18.12.2015 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,05%, preto žalobcovi patria úroky z omeškania v percentuálnej výške 5,05% ročne. Na základe uvedeného, preto súd návrh v prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania vo vzťahu k obdobiu a výške, ktorú žalobca žiadal, zamietol. Nakoľko žalovaní užívali byt v rozhodnom období spoločne, ich záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia je spoločný a nerozdielny v zmysle ust. § 511 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešnému účastníkovi konania patrí právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva. Priznaná náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania 18,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).