Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-33-2014.pdf
PDF · 168.67 KB
No categories available
13Cb/33/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: L. Q., T. R. Y. Q. XXX, S.: XXX XXX XX, zast. JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, so sídlom Okulka 19/42 p r o t i žalovanému: 1. COOP Jednota, Vranov nad Topľou, spotrebné družstvo, so sídlom Námestie slobody 79, Vranov nad Topľou, IČO: 31 737 200, zast. Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom, Advokátska kancelária Humenné, Štúrova 30, 2. S. Q. Z., T. R. Y. R. XX, S.: XXX XXX XX o zaplatenie 3.833,30 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.833,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.833,30 eur od 8.4.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 3.833,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy 3.833,30 eur od 8.4.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a taktiež na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.3.2012 ( ďalej len „zmluva o nájme“ ), predmetom ktorej boli nebytové priestory Y. Č.. XXX -XXX s hlavnou prevádzkovou plochou 54 m2 a vedľajšou prevádzkovou plochou 68 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území R., T.. Č. XXX, zapísané na LV č. XXX, postavené na parcele č. XXX/X. V článku IV. - Odplata za média a odplata za služby zmluvy o nájme sa zmluvné strany výslovne dohodli, že nájomca bude hradiť energie na základe podružných meračov. Dodávatelia energií vystavili žalobcovi faktúry a to Východoslovenská energetika, a.s. ( VSE, a.s. ) faktúru č. XXXXXXXXXX O. E. X.X.XXXX za fakturačné obdobie 1.1.2013 až 31.12.2013 na základe spotreby hlavného merača v celkovej sume 4.131,74 eur vrátane DPH ( t.j. 3.443,18 eur bez DPH + 688,56 eur DPH ), z toho na prevádzku R. T.. Č.. XXX pripadlo 3.100,43 eur bez DPH a na prevádzku T. S. T.. Č.. XXXX, L. V. B. pripadlo 342,75 eur bez DPH. Z celkovej sumy 4.131,74 eur s DPH zostalo neuhradených 2.851,74 eur, ktoré žalobca uhradil prevodom na účet VSE, a.s. dňa 26.2.2014. RWE Gas Slovensko, s.r.o. ( RWE, s.r.o. ) vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX O. E. XX.X.XXXX za fakturačné obdobie 19.1.2013 - 31.12.2013 na základe spotreby hlavného merača v celkovej sume 844,50 eur vrátane DPH ( t.j. 703,79 eur bez DPH + 140,71 eur DPH ), z toho na prevádzku Majerovce 126 pripadlo 703,79 eur bez DPH. V objekte R.J. XXX vykonávala podnikateľskú činnosť žalovaná v 2. rade na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej so žalovaným v 1. rade. V ďalšom uviedol, že na základe spotreby podružných
meračov k hlavnému meraču rozpočítal žalobca spotrebu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade. Na základe alikvotného rozpočítania podľa podružných meračov spotreby elektrickej energie a zemného plynu žalobca vystavil žalovanej v 2. rade faktúru č. XXXX/XX v celkovej sume 3.094,40 eur vrátane DPH s tým, že spôsob rozpočítanie je uvedený v samostatnej prílohe k uvedenej faktúre. Následne žalobca a žalovaná uzatvorili dohodu zo dňa 28.2.2014, bol uzatvorený dodatok k dohode, predmetom písomného uznania dlhu bol dlh v celkovej sume 3.932,40 eur v členení suma 3.094,12 eur vrátane DPH v zmysle faktúry č. XXXX/XX, suma 93,10 vrátane DPH za úroky z omeškania uplatňované VSE, a.s., suma 6 eur vrátane DPH za poplatok za uzatvorenie dohody o úhrade dlhu formou splátok s VSE, a.s. a suma 739,18 eur vrátane DPH ( 615,98 eur bez DPH ) alikvotná časť spotrebovanej elektriny za jan-feb 2014. Nakoľko žalobca neuzatvoril s VSE, a.s. dohodu o úhrade dlhu formou splátok, potom žalobca neuhradil sumu 93,10 eur za úroky z omeškania ani poplatok za jej uzatvorenie v sume 6 eur a žalobcom vymáhaný dlh tak predstavuje 3.833,30 eur. Žalobca rokoval so žalovaným v 1. rade o uzatvorení dodatku č. 1 k zmluve o nájme, kde predmetom bolo započítanie sumy 3.833,30 eur, ktorú žalobca uhradil za žalovanú v 2. rade, ktorá suma sa mala započítať proti budúcim 20 splátkam nájomného, no tento dodatok nebol uzatvorený. Keďže žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade neuhradili svoj záväzok riadne a včas, dostali sa s plnením peňažného záväzku do omeškania a sú povinní platiť žalobcovi úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatňuje odo dňa podania žaloby.
Žalovaný v . 1. rade žiadal žalobu proti nemu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že od žalobcu nekupovali na základe žiadnej zmluvy ani iného právneho úkonu žiaden plyn ani žiadnu elektrickú energiu a ani od neho neodoberali a ani sa na jeho úkor nijako bezdôvodne neobohatili. Stanovisko žalovaného bolo žalobcovi pri jednaní jednoznačne oznámené, preto mu nič nedlhujú. Nájomcom média nedodávajú, s dodávateľmi el. energie, plynu, vody, internetu, telefónu a pod. nájomcovia uzatvárajú sami zmluvy, do ktorých žalovaný nijako nezasahuje. Ďalej uviedol, že zo žaloby nevyplýva žiaden právny dôvod, pre ktorý je žalovaný. Dôvodom je zrejme len to, že je solventná firma na rozdiel od žalovanej v 2. rade, ktorá od žalobcu plyn aj elektrinu kupovala aj odoberala, svoj dlh uznáva, ale od ktorej žalobca svoj dlh vymáha s ťažkosťami. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania.
Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav.
Žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ a žaloba ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzatvorená v zmysle ustanovení § 633 a nasledujúce, § 720 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 2 prenajímateľ bol výlučným vlastníkom nehnuteľností - predmetných nehnuteľností a podľa bodu 2 touto zmluvou odplatne prenechal nájomcovi do podnájmu a teda do výlučného užívania predmet nájmu tak ako bol vymedzený v bode 1 článok 2 zmluvy. Podľa čl. 2. bod 3 predmet nájmu bol vybavený funkčným plynovým vykurovaním a prívodmi elektrickej energie a vody. Pri objekte bola žumpa vo vlastníctve prenajímateľa. V bode 4 nájomca vyhlásil, že sa o stave predmetu nájmu presvedčil osobne prehliadkou celého priestoru predmetu nájmu a tento preberá do užívania od prenajímateľa. Článok 3 upravoval účel nájmu s tým, že nájomca bol oprávnený užívať predmet nájmu len na účely, ktoré tvoria predmet jeho podnikateľskej činnosti. Článok IV. - odplata za média a odplata za služby v bodoch 1 až 4 upravoval náklady za vykurovanie, elektrickú energiu a vodné s tým, že nájomca hradil náklady na vykurovanie na základe stavu podružného plynomera, pri plyne na základe stavu podružného elektromera a pri vodnom na základe stavu podružného vodomera. V čl. VIII. boli upravené ostatné práva a povinností prenajímateľa a článok IX. upravoval práva a povinnosti nájomcu. V čl. VII. Odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu bolo dojednané, že toto sa uskutoční na základe preberacieho protokolu, ktorý podpíšu obe zmluvné strany. Podľa čl. XVII. - Záverečné ustanovenia, bod 2 práva a povinnosti výslovne neupravené v texte tejto zmluvy sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestoroch v znení neskorších predpisov. V bode IV. zmluvné strany vyhlásili, že si túto zmluvu pozorne prečítali, jej obsahu porozumeli a ten predstavuje ich skutočnú a slobodnú vôľu. Svoje prejavy vôle obsiahnuté v tejto zmluve považujú za určité a zrozumiteľné, vyjadrené nie v tiesni a na znak súhlasu túto zmluvu podpísali. Zmluva bola uzatvorená účastníkmi dňa 13.3.2012.
Spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s. faktúrou č. XXXXXXXXXX O. E. X.X.XXXX vyfaktúrovala žalobcovi ako odberateľovi k úhrade sumu 2.851,74 eur s tým, že celkovo za fakturačné obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 bola faktúrovaná spoločnosťou suma 4.131,74 eur s tým, že podľa predloženej prílohy a rozpisu položiek na odbernom mieste R. XXX bola faktúrovaná za dodávku a distribúciu elektriny bez DPH suma 3.100,43 eur a na odbernom mieste T. S.. suma bez DPH 342,75 eur.
Spoločnosť RWE Gas Slovensko, s.r.o. za zemný plyn faktúrou č. XXXXXXXXXX O. E. XX.X.XXXX faktúrovala žalobcovi ako odberateľovi za fakturačné obdobie 19.1.2013 až 31.12.2013 celkovo sumu 844,50 eur s tým, že na prevádzku R. pripadala suma 703,79 eur bez DPH.
Z výpisu z účtu L. P. súd zistil, že žalobcom bola vykonaná úhrada v sume 2.854,74 eur v prospech spoločnosti VSE, a.s., nakoľko variabilný symbol, na ktorý bola predmetná suma poukázaná je totožný s variabilným symbolom tak ako bol uvedený na faktúre za elektrinu spoločnosti VSE, a.s..
Žalobca ako dodávateľ vyfaktúroval žalovanej v 2.rade faktúrou č. XXXX/XX O. E. XX.X.XXXX sumu s DPH 3.094,12 eur s tým, že túto jej faktúroval podľa uvedenia na základe dohody o refundácii nákladov za elektrickú energiu a zemný plyn v budove patriacej žalovanému v 1. rade v R. Č.. XXX. Vyúčtovanie elektrickej energie a zemného plynu bolo uvedené v prílohe a bez DPH predstavovalo sumu 2.578,43 eur. Žalovaná v 2.rade potvrdila prevzatie faktúry dňa 27.1.2014. Prílohou faktúry bol prepočet na prefaktúrovanie pre žalovanú v 2. rade a to na základe stavov podružného plynomera a podružného elektromera.
Žalobca ako veriteľ a žalovaná v 2. rade ako dlžník uzatvorili dňa XX.X.XXXX dohodu, v zmysle ktorej žalovaná v 2. rade ako dlžník potvrdila, že voči veriteľovi - žalobcovi uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky, nakoľko využívala uvedené priestory v zmluve, kde vznikol dlh za elektrickú energiu a zemný plyn za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 v celkovej sume 3.094,12 eur v zmysle faktúry č. XXXX/XX. V ďalšom bolo uvedené, že spoločnosť VSE, a.s. vyhotovila dohodu o úhrade dlhu formou splátok, kde vyúčtovala aj úroky z omeškania v sume 93,10 eur a dlh za službu - poplatok za uzatvorenie dohody v sume 6 eur. Dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že voči veriteľovi uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky v sume 93,10 eur + 6 eur. Dňa 28.2.2014 bol uzatvorený dodatok k dohode, ktorý uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaná v 2. rade ako dlžník, kde podpisom dodatku žalovaná v 2. rade uznala čiastku 615,98 eur ako svoj dlh voči veriteľovi a zaviazala sa ho splatiť ku dňu 7.8.2014.
Podľa návrhu dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.3.2012 a žalovaný v 1.rade ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca mali uzatvoriť dodatok, predmetom ktorého by bola zmena časti článku 5 zmluvy ohľadom nájomného s tým, že nájomca zaplatil za nájomcu - žalovanú v 2.rade za vyúčtovanie elektrickej energie sumu 3.833,30 eur, ktorá suma sa mala započítať voči budúcim splátkam nájomného a to voči 20- tim splátkam, pričom prvá splátka by sa započítala od 1.4.2014.
Žalovaný v 1.rade predložil súdu na základe výzvy zmluvu o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy, ktorá bola uzatvorená medzi Východoslovenskou distribučnou, a.s. ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalovaným v 1. rade ako žiadateľom o pripojenie, predmetom ktorej bol záväzok prevádzkovateľa distribučnej sústavy pripojiť zariadenie žiadateľa do distribučnej sústavy pre odberné miesto s uvedeným kódom. V čl. 4. bolo uvedené miesto pripojenia R. XXX.
Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.11.2012 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade ako prenajímateľom a žalovanou v 2.rade ako nájomcom. Predmetnom nájmu boli nebytové priestory nachádzajúce sa v R. na súpisnom Č. XXX s tým, že v čl. 4 bola upravená odplata za média a za služby s tým, že vykurovanie, plynové a elektrická energia mali uvedené podružné meranie.
Z preberacieho protokolu k zmluve o nájme nebytových priestoroch zo dňa 29.11.2012 súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ a odovzdávajúci odovzdal do užívania nájomcovi preberajúcemu
- žalovanej v 2. rade nebytové priestory s tým, že na uvedenom preberacom protokole bolo uvedené výrobné číslo elektromera pre pohostinstvo a stav elektromera ako aj výrobné číslo podružného elektromera v predajni a rovnako bol uvedený podružný plynomer a jeho stav. Pri odovzdaní nebytových priestorov na základe zrušenia ekonomického prenájmu zo dňa 28.2.2014 bol spísaný medzi žalovanou v 2.rade ako nájomcom a žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom zastúpeným osobami R.. O. D. Y. O.,
kde boli uvedené stavy elektromera s uvedením jeho čísla ako aj plynomera a taktiež stav podružného elektromera s označením predajňa. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 8.1.2014 označený ako odstúpenie od nájomnej zmluvy žalovanej v 2. rade oznámil, že vypovedá zmluvu o nájme, nakoľko žalovaná v 2. rade ako nájomca dlhodobo neplní podmienky nájomnej zmluvy.
Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom a R. Q. ako nájomcom súd zistil, že v čl. 4 - odplata za média a odplata za služby si účastníci zmluvy dojednali v bode 1 vykurovanie, že nájomca prehlási plynomer na svoje meno a náklady na vykurovanie hradí priamo dodávateľovi a rovnako pod bodom 2 elektrická energia bolo dojednané, že nájomca prehlási elektromer na svoje meno a hradí náklady na elektrickú energiu priamo dodávateľovi. Taktiež zmluvou podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalovaným v 1.rade ako prenajímateľom a K. R. ako nájomcom v časti dojednanej odplaty za média a za služby malo byť vykúrovanie plynové s tým, že nájomca prehlási odberné miesto na svoje meno a hradí náklady na odber plynu priamo dodávateľovi a rovnako ohľadom elektrickej energie, kde nájomca sa zaviazal prehlásiť odberné miesto na svoje meno a hradiť náklady na elektrickú energiu priamo dodávateľovi.
Zo žiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste - prepis súd zistil, že žalobca ako pôvodný odberateľ a K. R. ako nový odberateľ požiadali spoločnosť SPP o zmenu odberateľa na uvedenom odbernom mieste a to dňa 13.10.2014 a rovnako žiadosťou o zmenu odberateľa spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. bolo požiadané o zmenu odberateľa s tým, že výrobné číslo elektromera bolo uvedené XXXXXXX.
Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 28.5.2015 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že predkladá súdu zmluvu o združenej dodávke elektrickej energie uzatvorenej medzi ním a Východoslovenskou energetikou a.s. zo dňa 9.10.2012 s tým, že uvedenú zmluvu musel podpísať, nakoľko bez dodávky elektrickej energie nemohol prevádzkovať podnikateľskú činnosť a žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ nebytového priestoru bol v tejto súvislosti pasívny a dodávku elektrickej energie do objektu odmietal zabezpečovať, teda jediným oprávneným odberateľom elektrickej energie stavby súpisné číslo 126 bol žalobca. V ďalšom poukázal na to, že v budove č. XXX R. sa nachádzali dva samostatné nebytové priestory, ktoré boli prenajímané priebežne dvom nájomcom, pričom vo všetkých nájomných zmluvách bolo deklarované, že predmet nájmu je vybavený funkčným plynovým vykurovaním, prívodmi elektrickej energie a vody. Jednotlivými nájomcami boli R. Q. zmluva zo dňa 12.9.2011 platná do 18.9.2012, žalobca zmluva zo dňa 13.3.2012 platná naďalej, žalovaná v 2.rade zmluva uzatvorená 29.11.2012 splatná do 28.2.2014 a nájomná zmluva K. R. uzatvorená dňa 10.10.2014, ktorá je platná a trvá naďalej. Dodávka resp. úhrada nákladov za elektrickú energiu bola v jednotlivých zmluvách dojednaná tak, že u pani Q. D. C. Y. R. bolo dojednané, že títo ako nájomcovia prehlásia elektromer na svoje meno a hradia náklady na elektrickú energiu priamo dodávateľovi. U žalobcu zo zmluvy vyplývalo, že tento hradí náklady na vykurovanie na základe podružného merača a taktiež v nájomnej zmluve u žalovanej v 2.rade bolo uvedené, že pri elektrickej energii, že sa jedná o podružné meranie. Z toho vyplýva, že odo dňa 29.11.2012 žalovaný mal v budove č. XXX dvoch nájomcov a to žalobcu a žalovanú v 2.rade, ktorých spotreba mala byť meraná dvoma samostatnými podružnými meračmi, no podľa vyjadrenia žalobcu bol v tejto budove vždy len jeden hlavný fakturačný merač, teda žalovaný v 1.rade v oboch nájomných zmluvách deklaroval niečo, čo nebol schopný poskytnúť, a čo sa nezhodovalo so skutkovým stavom. Uvedenú skutočnosť si žalovaný v 1.rade uvedomoval a pokúšal sa ju napraviť uzatvorením dodatku, ktorý však nebol zo strany žalobcu akceptovaný, jednalo sa o dodatok zo dňa 1.4.2014. V ďalšom poukázal na ustanovenie § 5 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že vzhľadom na toto ustanovenie si zmluvné strany mali výslovne zakotviť negatívnu povinnosť, že prenajímateľ nebude zabezpečovať plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Ak takéto dojednanie zmluva neobsahovala, potom platí zákonná domnienka, že plnenie služieb bude zabezpečovať vždy prenajímateľ, teda žalovaný v 1.rade. Poukázal ďalej na to, že ohľadom iných služieb ako napríklad vývoz a likvidácia tuhého odpadu bolo medzi účastníkmi zmluvy výslovne dojednané, že tieto služby si mal nájomca zabezpečovať a teda, že zmluvy rozlišovali situáciu, kedy si nájomca sám zabezpečoval služby a kedy nájomca len uhrádzal náklady za služby, a teda zo žiadneho ustanovenia nájomnej zmluvy žalobcu a žalovaného v 1. rade nevyplývala povinnosť žalobcu ako nájomcu zabezpečovať si vo vlastnom mene dodávky elektrickej energie. Táto povinnosť vyplývala len prenajímateľovi - žalovanému v 1.rade a to ex lege z ustanovenia § 5 zákona č. 116/1990 Zb.. Ďalej poukázal na to, že ani v nájomnej
zmluve dojednanej so žalovanou v 2. rade nebola zakotvená povinnosť nájomkyne zabezpečovať si vo vlastnom mene dodávky elektrickej energie teda aj v tomto zmluvnom vzťahu mal žalovaný v 1. rade zákonnú povinnosť zabezpečovať riadne plnenie služieb v prospech žalovanej v 2.rade, no žalovaný v 1. rade si túto povinnosť neplnil. Ak teda žalobca plnil zabezpečovanie dodávky elektrickej energie do miesta súpisné číslo XXX, potom nevedomky zabezpečoval aj dodávky pre pani Q., pričom nebolo jeho úmyslom zabezpečovať tieto dodávky aj pre ňu, ale vzhľadom na technické riešenie elektrickej siete v objekte nemohol osamostatniť nebytové priestory, v ktorých mal prevádzku od tých, ktoré užívala žalovaná v 2. rade a taktiež podotkol, že prípadným zrušením odberného miesta by došlo k prerušeniu dodávky elektrickej energie nielen do nebytových priestorov žalovanej v 2.rade, ale aj do nebytových priestorov užívaných žalobcom a bez elektrickej energie nemohol prevádzkovať svoju činnosť. Za takejto situácie potom žalobca konal nad rámec dojednaných zmluvných povinností uvedených v nájomnej zmluve a uzatvoril zmluvu o združenej dodávke elektrickej energie a tak bez existencie zmluvnej či zákonnej povinnosti zabezpečoval dodávku služieb do stavby súpisné číslo 126 namiesto prenajímateľa
- žalovaného v 1.rade.
Na preukázanie tvrdení predložil žalobca zmluvu o združenej dodávke elektriny uzatvorenej medzi Východoslovenskou energetikou a.s. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom s tým, že predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa poskytnúť odberateľovi plnenie bližšie určené v čl. 3 tejto zmluvy. Podľa čl. 3 dodávateľ sa zaviazal dodávať odberateľovi elektrinu do odberného miesta uvedené v prílohe č. 3 tejto zmluvy, kde podľa prílohy č. 3 odberným miestom, kde adresou odberného miesta boli Majerovce 126. Zmluva ako aj príloha k zmluve boli uzatvorené dňa 9.10.2012.
Návrhom dodatku č. 1 zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.3.2012 žalovaný v 1.rade ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca sa chceli s účinnosťou od 1.4. dohodnúť na zmene článku 4 - odplata za média a odplata za služby s tým, že v bode 2 elektrická energia by nájomca prehlásil elektromer na svoje meno a hradil skutočnú spotrebu elektrickej energie priamo dodávateľovi. Predmetný dodatok bol opatrený podpisovou doložkou len za prenajímateľa a teda žalovaným v 1.rade. Za nájomcu nie.
Listom zo dňa 14.4.2014 označeným ako dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov - vrátenie právny zástupca žalobcu vrátil nepodpísaný dodatok žalovanému v 1.rade z dôvodu, že vlastníkom nebytových priestorov je len žalovaný v 1.rade a preto by mal mať všetky fakturačné meradlá vedené na svoje meno a teda tento dodatok by bol výhodný len pre žalovaného v 1.rade a chránil by len jeho záujmy a žalobca požiadal, aby sa postupovalo podľa uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.3.2012, kde sa pre výpočet spotreby médií deklaruje, že sú rozhodujúce údaje na podružných meradlách.
Žalovaný v 1.rade vo svojom vyjadrení doručenom súdu 18.6.2015 uviedol, že svoje zmluvné ako aj zákonné povinnosti si riadne splnil. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že nedodáva ani elektrinu ani plyn žalobcovi. Taktiež nikdy žalovanej v 2. rade nevystavoval zálohové faktúry za dodávku elektriny či plynu. Ak teda žalobca tvrdí, že po podpise nájomnej zmluvy ju žalovaný v 1. rade porušoval, lebo mu nedodával elektrickú energiu, vyzval ho na predloženie písomného dôkazu, ktorým by danú skutočnosť namietal s tým, že podľa jeho vedomosti žalovanému v 1. rade písomná výzva doručená nebola. Zotrval na svojom postoji a teda, že nedodáva nájomcom média, nakoľko s tým boli spôsobené komplikácie ohľadom účtovníctva a daňových povinností a takýto postup teda o nedodávaní médií bol zvolený už viac než pred desiatimi rokmi. Keďže teda nič neporušil, nemal ani potrebu nič naprávať. V ďalšom uviedol, že žalobca po neuhradení jeho faktúry žalovanou v 2. rade opakovane kontaktoval žalovaného v 1.rade. Navrhoval dodatky s tým, že žalobca sám uviedol v jednom z návrhov, že zaplatil za žalovanú v 2. Rade, teda si túto skutočnosť musel uvedomovať, že platil za žalovanú v 2.rade a nie za žalovaného v 1.rade. Sám urobil vyúčtovanie a dokonca so žalovanou v 2.rade uzatvoril dohodu o uznaní dlhu. V ďalšom poukázal na to, že predmetom sporu nie je povinnosť umožniť žalobcovi pripojiť sa k elektrickej či plynovej sieti. Žalobca mal podpísanú nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej musel uzavrieť priamo s dodávateľmi médií zmluvy, čo aj vykonal a na základe takýchto zmlúv riadne plyn a elektrinu odoberal, teda nájomný vzťah žalovaného v 1.rade so žalobcom nijako neporušoval ustanovenie § 5 zákona č. 116/1990 Zb.. K ďalšej skutočnosti ohľadom hradenia resp. dojednania čo hradí nájomca a čo na svoje náklady, uviedol, že ak by bolo dohodnuté, že hradí žalovanému v 1. rade, boli by dohodnuté aj preddavky, termíny splatnosti a sankcie. Uviedol, že čo sa týka ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka za žalovaného v 1.rade žalobca nič neplnil. Taký istý čistý vzťah ako so žalobcom mal aj so
žalovanou v 2.rade. Jednoznačne bolo v zmluve dohodnuté, že média nedodávajú a preto si ich kupovala sama žalovaná v 2. rade. Podľa ich vedomosti sa takto dohodla so žalobcom, ten jej ich poskytoval a aj jej ich faktúroval a ona ich čiastočne platila a aj svoj dlh voči žalobcovi riadne písomne uznala. Teda je klamstvom, že žalobca dodával média žalovanej v 2.rade „nevedomky“, žalobca jej ich dodával na základe dohody a preto ju aj žaluje.
Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 8.4.2014 požiadal o prevedenie fakturačných meradiel žalovaného v 1.rade, ktoré prevedenie bolo podľa udania potrebné vzhľadom na postoj žalovaného v 1.rade k vzniknutej situácii ohľadne vzniknutého nedoplatku elektrickej energie.
Žalovaný v 1.rade listom zo dňa 9.4.2014 žalobcovi oznámil, že ponuku na prevedenie meradiel nevyužíva vzhľadom k tomu, že objekt neprevádzkuje a nájomcovia si zabezpečujú dodávky médií vrátane žalobcu sami. Elektrickú energiu, plyn ani vodu im nedodáva.
Z dohody č. XXX/§XX/XXXX o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa §56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 44/2004 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou ako úradom a žalobcom ako zamestnávateľom s tým, že účelom dohody bola úprava práv a povinností účastníkov dohody pri poskytnuté príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, kde podľa bodu 5, na strane 4/12 bolo dojednané, že dĺžka zachovania zriadeného pracovného miesta je najmenej dva roky v malých podnikoch a v stredných podnikoch odo dňa účinnosti priznania a postavenia chránenej dielne.
Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k vykonanému dokazovaniu opakovane poukázal na stavebné riešenie budovy v R. T. Č. XXX s tým, že žalovaný v 1.rade prevádzkoval jednu časť budovy vždy ako reštauračnú jednotku a druhú časť ako predajňu potravín alebo zmiešaného tovaru, kde v tom čase, keď bola celá budova prevádzkovaná spotrebným družstvom, stačil pre celú budovu jeden fakturačný elektromer a za tohto vlastníckeho vzťahu nebolo potreba riešiť meranie spotreby elektrickej energie pre každú prevádzkovú jednotku osobitne. Z dôvodu nerentabilnosti družstvo prestalo v týchto priestoroch vykonávať obchodnú podnikateľskú činnosť a tieto využívalo pre prenájom tretím subjektom s tým, že tieto boli prenajímané priebežne dvom nájomcom a vo všetkých nájomných zmluvách bolo deklarované, že predmet nájmu je vybavený funkčným plynovým vykurovaním, prívodmi elektrickej energie a vody. Poukázal opätovne na nájomné zmluvy uzatvorené na predmetný nebytový priestor s tým, že ako aj na časové hľadisko trvania nájmu žalobcu a žalovanej v 2.rade ako nájomcom so žalovaným v 1.rade ako prenajímateľom ako aj na ustanovenia nájomných zmlúv ohľadom úhrady nákladov za elektrickú energiu a za dodávku médií s tým, že za obdobie od 29.11.2012, keď žalovaný v 1.rade mal v prenajatých priestoroch dvoch nájomcov, mala byť meraná spotreba dvoma samostatnými podružnými meračmi, no podľa vyjadrenia žalobcu bol tam vždy len jeden hlavný fakturačný merač s tým, že údaje ohľadom podružných elektromerov boli uvedené aj v preberacom protokole k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.11.2012, ktorého účastníkom protokolu boli žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade. Rovnako je zmienka o podružnom elektromery s výrobným číslom XXXXXXX aj v preberacom protokole o odovzdaní nebytových priestorov, ktorý za žalobcu podpísal pán O.. Poukázal na to, že vypočutými svedkami bolo preukázané, že žalobca opakovane niekoľkokrát žiadal, aby u žalovaného v 1.rade došlo k náprave, a aby mal prepísaný fakturačný elektromer žalovaný v 1.rade na seba. Tiež na to, že žalovaný v 1.rade bol v zmluvnom vzťahu so žalovanou v 2.rade a žalobcom a teda mohol uplatňovať voči žalovanej v 2.rade v prípade neplnenia si povinnosti z nájomnej zmluvy určité sankcie. Žalobca nemal žiadne právne a ani iné prostriedky, aby vedel donútiť žalovanú v 2.rade plniť si svoje povinnosti, no žalobcovi z nijakého právneho predpisu nevyplývala povinnosť zabezpečovať pre žalovanú v 2.rade dodávku elektrickej energie. Naopak táto povinnosť zaťažuje prenajímateľa - žalovaného v 1.rade, kde opätovne poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že má za to, že medzi služby, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené patrí bez akýchkoľvek pochybností aj dodávka elektrickej energie, teda vzhľadom na výslovné ustanovenie citovaného § si mali zmluvné strany výslovne zakotviť negatívnu povinnosť, že prenajímateľ nebude zabezpečovať plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené, a ak takéto dojednanie zmluvy neobsahovala potom platí zákonná domnienka, že plnenie služieb bude zabezpečovať vždy prenajímateľ - žalovaný v 1.rade. Opätovne sa vyjadril k následným rokovaniam medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade ako aj k výstupom, ktoré predstavovali dodatky, z ktorých žiaden nebol v konečnom dôsledku podpísaný. Teda záverom
uviedol, že zastávajú názor, že konaním žalovaného v 1.rade vznikla žalobcovi škoda, pretože žalovaný v 1.rade nepostupoval v zmysle zmluvy a porušil §5 zákona č. 116/1990 Zb., preto je oprávnený si žalobca túto škodu voči žalovanému v 1.rade uplatniť.
Zástupkyňa žalovaného v 1. rade opakovane poukazovala na platne uzavretú zmluvu so žalobcom z marca 2012, ktorá vyjadroval slobodnú vôľu oboch účastníkov zmluvy, poukázal na skutočnosť, že žalobca vystavil žalovanej v 2. rade faktúru napriek tomu, že tvrdí, že s ňou nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, ako aj na to, že žalobca až do vzniku nedoplatku, ktorý mu nebol žalovanou v 2. rade refundovaný, nijako žalovaného ohľadom nájomnej zmluvy písomne nekontaktoval, nežiadal jej zmenu, pokiaľ bola táto podľa jeho názoru porušovaná, mal na to žalovaného v 1. rade upozorniť, čo nikdy písomne nestalo, pokiaľ aj rokoval s energetikom, musel si byť vedomý, že jeho stanovisko, nie je pre neho záväzné, nakoľko nemal kompetenciu niečo také rozhodnúť, o tomto môže rozhodnúť len predseda žalovaného. Žalovanému nevznikla povinnosť dodávať žalobcovi energie, takáto povinnosť mu nevyplýva ani zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, sami ako nájomcovi majú dodávku energií upravenú priamo od dodávateľov ako odberatelia.
Svedok J. O., zamestnanec žalovaného v 1. rade uviedol, že pracuje ako energetik. Má na starosti dodávku energií pre nájomcov, pre objekty žalovaného v 1.rade a teda dodávku či vody, energií, fakturáciu. Na odbernom mieste, kde prevádzkoval činnosť žalobca, sa vlastne nachádzali potraviny, a taktiež tam bolo pohostinstvo s tým, že dané odberné miesto malo jednu skrinku a jeden elektromerový rozvádzač. Všetko to bolo majetkom žalovaného v 1.rade a tento to aj obhospodároval. Potom nastala situácia, že žalovaný v 1. rade prestal prevádzkovať potraviny v objekte a tento objekt začal prenajímať s tým, že nastúpila tam potom firma, ktorá prevádzkovala pohostinstvo a nastúpil tam aj pán žalobca. Priestor prenajímali s tým, že každý nájomca bol povinný alebo si mal zabezpečiť dodávku energií prostredníctvom dodávateľov energií. Keď nastupoval žalobca do tých priestorov, tak sa informovali ohľadom rozdelenia odberného miesta, ale zistenie bolo také, že bolo by to veľmi finančne náročné. Čiže potom sa to poriešilo tak, že žalobca mal podružný merač, ale ako si to už potom usporiadal vzťah s tým nájomcom, ktorý prevádzkoval krčmu tak o to sa už žalovaný v 1.rade nezaujímal, ani do toho nevstupoval ako si oni vlastne usporiadali alebo zabezpečili ten odber energie. Na objekt, kde bola aj prevádzka žalobcu nemali zmluvu so žiadnym dodávateľom energií. Po istom čase končila činnosť firma, ktorá prevádzkovala krčmu a v objekte zostal už len žalobca, čiže po tom čo tam zostal žalobca sám tak on nemá vedomosť o tom, že by požiadal písomne žalovaného v 1.rade, aby prihlásili odberné miesto, čiže sa len domnieva, že to riešil tak, že sám prihlásil odberné miesto a zabezpečil si dodávku energie pokiaľ chcel prevádzkovať ďalej prevádzku v týchto priestoroch. Nakoľko tá firma, ktorá tam končila musela dať odhlášku a zrejme by potom žalobca zostal bez dodávky energií. Hlavný elektromer je vlastne elektromer, ktorý je majetkom dodávateľa energií, to znamená, že je evidovaný na odbernom mieste, je riadne ciachovaný, overený s tým, že poplatok sa platí distribútorovi energií. Pokiaľ na jednom odbernom mieste je viacej nájomcov alebo viacej odberateľov energií je možno, že sa dohodnú percentuálne, čiže v nejakom pomere sa budú podieľať na úhrade všetkých nákladov súvisiacich s týmto odberným miestom. Pokiaľ takáto dohoda neprichádza do úvahy, je potom možnosť merania prostredníctvom tzv. podružného elektromera, ktorý je orientačný. Týmto sa vlastne meria spotreba u niektorého z tých nájomcov s tým, že potom sa vykonáva medzi nimi vyúčtovanie. Pri tom meraní cez podružný elektromer je s dodávateľom energií v záväzkovom vzťahu vždycky len jeden nájomca s tým, že potom už medzi tými viacerými prípadne nájomcami musí existovať dohoda alebo existuje dohoda či sa prípadne podieľa niektorý ďalší z nájomcov aj na úhrade tzv. preddávkových platieb, ale to už je čisto len dohoda medzi tými subjektmi, resp. nájomcami. Čo sa týka fakturačného elektromera je elektromer fakturačný, hlavný pre fakturáciu vo vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom a fakturačný podružný elektromer vlastne slúži na fakturáciu medzi odberateľom a tým konečným spotrebiteľom energií. Teda potom dodávateľ energií nemá žiaden vzťah s vlastníkom alebo s tým s majiteľom podružného elektromera. Napríklad v prípade bytovej jednotky, ktorá by mala len hlavný elektromer, teda napríklad vlastník tejto nehnuteľnosti by bol v zmluvnom vzťahu s dodávateľom energií a byty, napríklad by ich tam bolo šesť, nemali by samostatné merače, ani by nemali zmluvy s dodávateľom energií tak v takom prípade, do týchto bytov tento vlastník, ktorý je vo vzťahu s dodávateľom energií namontuje podružné elektromery s tým, že pre takúto inštaláciu alebo pre takéto meranie on už nevyžaduje súhlas dodávateľa energií. Pre dodávateľa je rozhodné meranie na hlavnom elektromery. Potvrdil podpisy na protokoloch s tým, že ten podružný elektromer tam teraz je, pán žalobca ho mal aj predtým s tým, že akonáhle ukončila činnosť prevádzka v krčme, tak on si prihlásil sám odber energií a potom, keď sa znova obsadila prevádzka krčmy tak teda ten podružný elektromer stále je funkčný, čiže keď nastúpil ďalší nájomca pán R. tak naďalej sa vykonávalo
meranie tým podružným elektromerom, len v tom jednom období mal pán žalobca nahlásený aj hlavný elektromer u dodávateľa energií. Teda žalobca bol sám odberateľom od dodávateľa energií. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby žalobca žiadal, aby hlavný elektromer bol prehlásený na žalovaného v 1. rade. Podľa jeho vedomostí žalobca mal aj rokovanie so štatutárom žalovaného v 1.rade, ale on nevie čo bolo ich predmetom. Oni osobne sa podľa toho čo si pamätá stretli asi raz, kde on vyslovene povedal pánovi žalobcovi, že oni nemajú žiaden zmluvný vzťah s dodávateľom energií. K prípadnému odpojeniu žalovanej v 2. rade uviedol, že žalobca ol za ním, on mu vtedy povedal, že on sa mu k tomu nevie vyjadriť, nech si to zistí u dodávateľa, nakoľko on je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom a on nemôže povedať, či môžu niekoho odpojiť alebo nie.
Svedkyňa D. Č. uviedla, že žalobcu pozná dlhšie, pracovali ešte spolu na N. Ú. Q., potom istý čas bola aj zamestnancom samotného žalobcu s tým, že toho času už zamestnancom nie je, nakoľko vyhrala spor o neplatnosť skončenia a znova je zamestnancom obce Q.. Čo sa týka žalovaného v 1 a 2.rade s týmito nie je v žiadnom vzťahu. V čase keď pracovala u žalobcu a to od 1.6.2012, v ďalších prenajatých priestoroch bola aj prevádzka, ktorú prevádzkovala pani Q.. Tí ku koncu roka 2012 ukončili činnosť a nastúpila tam potom žalovaná v 2. rade, spočiatku prevádzku len preberala, čiže nebol tam nijaký problém s energiou, no napriek tomu, že ešte tá spotreba v čase prerábky nebola vysoká, žaloba apeloval na zamestnanca, žalovaného v 1.rade pána O., že je potrebné dať odber energie do pôvodného stavu, ktorý stav bol taký, že hlavný odber malo pohostinstvo a predajňa pána žalobcu mala podružné meranie. Keďže tá spotreba energií stále viac stúpala, tak žalobca častejšie alebo viac apeloval na pána O., aby sa to dalo do poriadku to dodávanie energií. Žalobca apeloval aj na žalovanú v 2.rade s tým, že požadoval, aby aj ona sa podieľala na nejakej úhrade, pretože všetky preddavky platil on. Takto to vlastne išlo celý rok 2013 s tým, že ona potom ku koncu januára 2014 ukončila, v januári prišla vlastne tá veľká vyúčtovacia faktúra. Po doručení tejto faktúry vie, že pán žalobca a pán O. to riešili, aj po sebe kričali ohľadom tohto. Žalobca mal výhrady k tomu, aby on musel uhradiť takúto vysokú sumu, dokonca navrhol, alebo uviedol, že odpojí žalovanú v 2.rade od energií, na čo mu pánom O. bolo povedané, že to nesmie alebo nech sa to neopováži urobiť, nakoľko on nie je prenajímateľ, ale prenajímateľom je žalovaný v 1. rade. Bola v tých priestoroch na chránenej dielni, dvere boli pootvorené, čiže počula, že sa niečo takéto rieši. Dokonca sa jej zdá, že asi raz pri takomto jednaní tam sedela. Žalobca mal výhrady, že oni tam mali spotrebu nízku, len na nejakých žiarovkách čo svietili, ale pohostinstvo žalovanej v 2. rade tam v podstate fungovalo od rána do večera, robili sa tam obedy, pizzu tam piekli, to znamená, že tá spotreba určite bola omnoho vyššia a preto žalobca mal k tomuto výhrady, aby on vlastne uhrádzal tie energie.
J. Č. ako svedok uviedol, že je zamestnancom žalobcu, pracuje u neho od začiatku jeho prevádzky ako predavač, je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čiže pracuje na chránenej dielni. Keď začal žalobca podnikať a vlastne začal on tam aj pracovať tak to hlavné alebo odberné miesto alebo ten hlavný merač bol evidovaný na pána Q. alebo pani Q., ktorí v tom čase prevádzkovali v tom objekte Pohostinstvo. Po istom čase Q. ukončili podnikanie a v tom čase vlastne nastal stav akokeby to odberné miesto nemalo majiteľa alebo odberateľa a vtedy, aj keď on sa nezúčastňoval nejakých rokovaní alebo nebol prítomný pri všetkom , ale dozvedel sa od pána žalobcu, že bol na neho vyvinutý zo strany Jednoty nátlak, že musí on prevziať alebo prihlásiť si to odberné miesto, k čomu aj došlo. Po istom čase vlastne Pohostinstvo začala prevádzkovať žalovaná v 2.rade a vtedy znova zo strany žalobcu podľa jeho vedomostí boli vznesené námietky voči tomu, že je tam nepomer alebo neúmerné rozloženie odberu elektrickej energie čo sa týka jeho prevádzky a pohostinstva, čiže žalobca mal záujem na tom, aby opätovne vlastne on bol pripojený alebo sa merala u neho len cez ten podružný elektromer a odpočet, aby sa urobil, lebo vlastne faktický stav bol taký, že tým, že on platil dodávateľovi energií akokeby dotoval a uhrádzal vlastne energie aj za to pohostinstvo, ktoré prevádzkovala žalovaná v 2.rade, lebo to vlastne prinášalo veľké riziko, že platil vlastne aj za niekoho iného to, čo on spotreboval. Párkrát bol na predajni u žalobcu aj jeden zamestnanec od žalovaného v 1.rade, on sa s ním nikdy osobne nezoznamoval, ale vie, že by sa malo jednať o pána O.. Pri týchto stretnutiach padli požiadavky na to, aby stav bol taký ako bol na začiatku podnikania, keď ešte prevádzkovala Pohostinstvo pani Q.. Tieto veci počul aj keď nebol priamo prítomný pri tom jednaní žalobcu a zástupcu žalovaného v 1.rade nakoľko tie priestory sú tam prepojené, nedalo sa to. Jednalo sa až o ostrejšú výmenu názorov a myslí si, že to bolo spôsobené aj tým, že z počutia sa dozvedel, že najprv žalobca mal prísľub, že sa ten stav vlastne obnoví tak ako bolo na začiatku podnikania, no potom už bolo povedané, že sa to nedá. Teraz je stav taký ako bol na začiatku podnikania s tým, že vlastne ten kto prevádzkuje Pohostinstvo platí energie a je odberateľ a pán žalobca platí len na základe podružného merania.
Svedkyňa D. Q., manželka žalobcu uviedla, že tento často chodil domov s tým, že uviedol, že je problém s odberom energie a s tým ako tam je to vlastne poriešené s tým, že raz náhodne, keď bola na prevádzke u žalobcu tak tam prišiel jeden pán z Jednoty, myslí, že je to pán O., ktorý vlastne tam uviedol alebo prisľúbil manželovi, že áno bude sa to riešiť. Nebola osobne prítomná pri rozhovore o čom hovorili, nakoľko potom odišla.
Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Posúdenie, že medzi účastníkmi konania ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 Občianskeho zákonníka. Je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.
Právna úprava zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je obsiahnutá len v Občianskom zákonníku.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 1. rade ako prenajímateľom zo dňa 29.11.2012 žalovaná v 2. rade ako nájomca užívala nebytové priestory na adrese R. XXX, kde vykonávala svoju podnikateľskú činnosť, o čom mimo iného svedčí aj preberací protokol k zmluve, v ktorom potvrdila odovzdanie jej nebytových priestorov do užívania ako nájomcovi s uvedením čísla a stavu elektromera, plynomera a vodomera, pričom elektromer bol uvedený s výr. číslom XXXXXXX totožným ako bol uvedený na faktúre, ktorým bola vyúčtovaná spotreba elektrickej energie žalobcovi ako odberateľovi dodávateľom Východoslovenskou energetikou, a.s. za obdobie trvania nájmu žalovanej v 2. rade u žalovaného v 1. rade a taktiež zo dňa 28.2.2014 protokol pri odovzdávaní nebytových priestorov žalovanou v 2. rade ako nájomcom žalovanému v 1. rade ako prenajímateľovi, pričom žalovaný v 1. rade v priebehu konania viackrát uviedol, že žiadnemu z nájomcov a teda ani žalobcovi ani žalovanej v 2. rade energie nedodával. Taktiež mal súd za preukázané, že žalobca ako odberateľ elektrickej energie uhradil dodávateľovi fakturovanú sumu, ktorá suma predstavovala aj sumu za energiu spotrebovanú a meranú v priestoroch, ktoré užívala žalovaná v 2. rade, keďže sa jednalo o elektromer s výrobným číslom uvedeným na protokoloch ohľadom nebytových priestorov k nájomnej zmluve medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade. V konečnom dôsledku mal však súd za preukázaný záväzok žalovanej v 2. rade voči žalobcovi najmä z dohody uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 2. rade ako dlžníkom zo dňa 28.2.2014, ktorým žalovaná v 2. rade uznala čo do dôvodu a výšky svoj dlh, ktorý vznikol za elektrickú energiu a zemný plyn za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 a to v sume 3.094,12 eur v zmysle faktúry č. XXXX/XX, ktorá jej bola žalobcom doručená dňa 27.1.2014, ako aj ďalších záväzkov a to v sume 93,10 eur a 6 eur, ktoré sumy však nie sú predmetom žaloby v tomto konaní a dodatku k dohode, ktorým uznala dlh v sume 615,98 eur čo s DPH predstavuje sumu 739,18 eur, teda celkovo uznala žalovaná v 2. rade záväzok v sume 3.932,40 eur, z ktorej sumy si žalobca uplatňuje žalobou sumu 3.833,30 eur tak ako je uvedené vyššie.
Podstatou inštitútu uznania záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Aby uznanie záväzku bolo účinné, zákon požaduje splnenie určitých požiadaviek, zákon vymedzuje jeho formálne aj obsahové náležitosti. Pre uznanie záväzku zákon vyžaduje písomnú formu a uznanie musí dlžník urobiť voči veriteľovi. Obchodný zákonník vyžaduje uznanie určitého záväzku, pričom často sa vymedzenie záväzku, prípadne jeho výška realizuje odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok vznikol, prípadne na iný doklad ( faktúra ).
Súd mal za to, že uznanie záväzku žalovanou v 2. rade tak ako je obsiahnuté v dohode o uznaní a dodatku k nej ako ich súd uviedol vyššie, spĺňa všetky náležitosti tak ich vyžaduje ustanovenie § 323
Obchodného zákonníka a teda má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá, ktorá domnienka zaväzuje súd pri hodnotení dôkazov a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak a keďže opak najavo nevyšiel, súd žalobe žalobcu voči žalovanej v 2. rade vyhovel a zaviazal ju na zaplatenie sumy 3.833,30 eur titulom bezdôvodného obohatenia, keďže získala prospech tým, že žalobca ako odberateľ energií v zmluvnom vzťahu s dodávateľmi uhradil aj náklady na energiu spotrebovanú žalovanou v 2. rade ako nájomcom v nebytových priestoroch žalovaného v 1. rade ako prenajímateľa.
Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh spočíva v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia vlády SR š. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ).
Keďže žalovaná v 2. rade ako dlžníčka sa s plnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy, ktorá výška je v súlade s uvedeným ustanovením Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády, keď základná úroková sadzba ku dňu podania žaloby, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania predstavovala 0,25%.
Žalobca v pôvodne doručenej žalobe súdu, tak ako to namietal aj žalovaný, neuviedol z akého právneho dôvodu uplatňuje svoj nárok voči žalovanému v 1. rade, no v priebehu konania uviedol, že svoj nárok uplatňuje titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená žalovaným v 1. rade tým, že porušil ust. § 5 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol zmluvný vzťah titulom nájmu, predmetom ktorého boli nebytové priestory žalovaného v 1. rade nachádzajúce sa v nehnuteľnosti v obci R. T.. Č. XXX. Táto skutočnosť nebola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sporná a ako to vyplýva aj z predložených listinných dôkazov či vyjadrení účastníkov konania, tento nájomný vzťah trvá aj v čase súdneho konania.
Žalobca ako nájomca a žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ uzavreli dňa 13.3.2012 zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá zmluva je ako zmluvný typ upravená len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko Obchodný zákonník tento typ zmluvy neupravuje, teda medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade vznikol vzťah, na ktorý sa vzťahuje príslušná úprava v Občianskom zákonníku, práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sú nesporne nájomným vzťahom upraveným v § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko nájomný vzťah sa považuje za absolútny neobchod, teda nájomná zmluva, resp. jej obsah sa vždy riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, teda i v prípade, že je uzavretá medzi podnikateľmi tak ako tomu bolo aj v danej veci, keďže žalobca vykonáva svoju
činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a v predmetných priestoroch mal zriadenú chránenú dielňu a žalovaný v 1. rade je družstvom, právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri.
Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu, možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona. V ustanovení § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť za spôsobenú škodu či už fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti, je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon a uvedené ustanovenie sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti (ide o zodpovednosť charakteru ex contractu ).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Ako už súd uviedol vyššie, žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného v 1. rade, pretože nepostupoval v zmysle zmluvy a porušil § 5 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov.
Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu upravuje ustanovenie § 5, tieto si môžu účastníci stanoviť odchylne od zákona. Základnou povinnosťou nájomcu je povinnosť riadne a včas platiť dojednané nájomné ako aj za služby spojené s prenájmom. Prenajímateľ je povinný, ak nebolo dohodnuté inak, odovzdať predmet nájmu v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie a zároveň je povinný ho v takom stave udržiavať. Ďalej je povinný zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Podľa § 5 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Žalobca porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade ako prenajímateľa videl v tom, že tento bol povinný v zmysle zákona o nájme nebytových priestorov zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené, keďže v nájomnej zmluve nebolo dojednané, že ich nebude zabezpečovať a teda platila domnienka, že žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ ich bol povinný zabezpečovať, nakoľko podľa žalobcu dodávka elektrickej energie bez akýchkoľvek pochybností patrí medzi služby spojené s užívaním nebytového priestoru.
Súd má za to, že žalovanému v 1. rade ako prenajímateľovi takáto povinnosť zo zákona vyplýva, no zákon ani taxatívne ani príkladmo neuvádza, čo možno subsumovať pod takéto plnenie služieb.
Ak žalobca tvrdí, že dodávka energií spadá pod takéto plnenie služieb, nie je súdu zrejmé, prečo v čase uzatvorenia zmluvy, keď z tejto jednoznačne vyplýva, že sa oboznámil s predmetnými priestormi a bolo aj zrejmé, akú činnosť tam plánuje vykonávať, pristúpil na znenie nájomnej zmluvy tak ako bola uzatvorená, keďže súd má za to, že samotné znenie nájomnej zmluvy žalobcu a žalovaného v 1. rade,
konkrétne čl. IV - Odplata za média a odplata za služby, ale ani žiadnej z ďalších v priebehu konania predložených nájomných zmlúv, v ktorých vystupoval žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ, nepojednáva o žiadnej dodávke energií, bez ohľadu na to, že žalobca opakovane poukazoval vo svojich vyjadreniach na tieto ustanovenia a na ich konkrétne znenia či už o podružnom meraní, podružných meračoch či o tom, že nájomcovia prehlásia merače na svoje meno priamo u dodávateľov energií. Tu sa súd stotožňuje aj s tvrdením žalovaného v 1. rade, že v prípade, žeby sa prenajímateľ zaviazal na poskytovanie takýchto služieb, táto skutočnosť by sa premietla priamo do zmluvy a úpravy vzájomných vzťahov medzi účastníkmi nájomnej zmluvy, keďže by bola nevyhnutnou otázka platieb, prípadne preddavkov, refakturácie, vyúčtovania ako aj ďalších na to nadväzujúcich otázok z pohľadu nájomného vzťahu, účtovníctva a daňových povinností jednotlivých subjektov.
Súd poukazuje aj na to, že nájomná zmluva tak ako bola uzavretá žalobcom a žalovaným v 1. rade nebola menená žiadnymi dodatkami, tak ako aj žalovaný v 1. rade viackrát poukazoval, žalobca až do vzniku nedoplatku na energiách za rok 2013, nikdy písomne nežiadal o zmenu zmluvy, či v konečnom dôsledku o plnenie spočívajúce v poskytovaní služby, ktorej poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Žalobca ako aj svedkovia potvrdili, že počas trvania nájomného vzťahu so žalovaným v 1. rade, keď v priestoroch, ktoré neskôr mala prenajaté žalovaná v 2. rade, vykonávala činnosť p. Q. ( zmluva 12.9.2011
- 18.9.2012 ), ale aj v súčasnej dobe, keď tieto využíva p. R. ( zmluva 10.10.2014 ) boli odber, resp. dodávka energií poriešené tak, že nájomca časti, kde bolo pohostinstvo ( Q. D. R. ) boli odberateľmi energií od dodávateľov a žalobca im uhrádzal pomernú časť nákladov, tieto skutočnosti potvrdil aj zamestnanec žalovaného v 1. rade p. O., kde poukázal na to, že akým spôsobom sa potom medzi sebou nájomcovia dojednali, mu nie je známe a teda žalobca sa sám stal odberateľom energie potom, čo v predmetných priestoroch zostal len sám ako nájomca.
Teda žalobca akoby takýto stav akceptoval a v čase, keď bol jediným nájomcom sa stal sám odberateľom energií a ani v tom čase túto skutočnosť neriešil.
Aj keď žalobca tvrdil, že so žalovanou v 2. rade nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, počas trvania nájomného vzťahu žalovanej v 2. rade ( 29.11.2012 - 28.2.2014 ), dokonca, že jej plnenie spočívajúce v poskytovaní energií poskytoval nevedomky, vyznievajú tieto jeho tvrdenia rozporuplne, nakoľko vo faktúre č. XXXX/XX, ktorou jej vyúčtoval časť žalovanej sumy uviedol, že tak činí na základe dohody o refundácii nákladov za elektrickú energiu a plyn a aj keď sa žalovaná k uvádzanej dohode nevyjadrila a žalobca ju vo svojich vyjadreniach opomína, žalovaná v 2. rade tento svoj záväzok z uvedenej faktúry uznala a len ťažko možno predpokladať, žeby tak urobila, keby takáto dohoda ( či už ústna alebo písomná ) neexistovala.
Súd sa nestotožňuje teda s tvrdením žalobcu, že keďže nebol v zmluvnom vzťahu so žalovanou v 2.rade, nemal žiadne právne a ani iné prostriedky, aby ju vedel donútiť plniť si svoje povinnosti. Nebolo totiž, ako aj sám žalobca udáva, jeho povinnosťou zabezpečovať pre žalovanú v 2. rade ako nájomcu žalovaného v 1. rade, no keď tak činil a zrejme existovala aj nejaká dohoda, robil to s plným vedomím aj o prípadných následkoch z toho vyplývajúcich pre oboch, teda pre žalobcu aj žalovanú v 2. rade ako súd uviedol vyššie z dôvodu vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia.
Nebolo úlohou žalobcu sa starať, brať ohľady, čo by žalovaná v 2. rade urobila, keby jej nezabezpečoval dodávku energií, nakoľko ako sám uviedol, táto bola v zmluvnom vzťahu so žalovaným v 1. rade a v prípade, žeby zastávala rovnaký názor na poskytovanie služieb spojených s užívaním nájmu ako ho počas konania prezentoval žalobca, mohla sa týchto domáhať len od žalovaného v 1. rade ako prenajímateľa a nie od žalobcu a taktiež mu ani zo zmluvy so žalovaným v 1. rade takáto povinnosť vo vzťahu k žalovanej v 2. rade nevyplývala.
Konanie, resp. aj nekonanie žalobcu v danej veci tým spôsobom, aby bola dodávka energií a ich následné účtovanie a úhrada vykonávané spôsobom, ktorý by zodpovedal jednak ustanoveniam zákona ako aj zmluvy, či už obchodným pomerom, neospravedlňuje ani tá skutočnosť, že žalobcovi bol poskytnutý príspevok na chránenú dielňu, ktorú zradil v prenajatých priestoroch, nakoľko z predloženej dohody nevyplynulo, žeby poskytnutie príspevku bolo viazané na konkrétne priestory žalovaného v 1. rade.
Keďže ako súd uzavrel vyššie, mal za to, že žalovanému v 1. rade nevznikla povinnosť dodávať žalobcovi energie titulom plnenia služieb, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu a to ani v zmysle zmluvy ani v zmysle ust. § 5 zákona č. 116/1990 Zb., nemohlo týmto konaním dôjsť k porušeniu právnej povinnosti spočívajúcej v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom ako to vyžaduje ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol.
K vznesenej námietke premlčania žalovaným v 1. rade súd uvádza, že žalovaný ju bližšie nešpecifikoval, na ak sa žalobca domáha voči nemu plnenia titulom nároku na náhrady škody, je v tomto prípade potrebné aplikovať ust. § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Suma uplatnená žalobcom predstavuje jednak sumy z faktúr za fakturačné obdobie 1.1.2013 až 31.12.2013, o ktorých sa žalobca dozvedel po ich doručení, kde splatnosť bola u oboch určená na koniec mesiaca január 2014 a časť nároku tvorí vyčíslený nedoplatok za mesiace január až február 2014, pričom žaloba bola podaná na súde už dňa 8.4.2014, teda pred uplynutím premlčacej doby.
Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka S.. X., predsedu predstavenstva žalovaného v 1. rade, nakoľko má za to, že týmto dôkazom by boli zistené len také skutočnosti, ktoré jednoznačne vyplynuli z predložených listinných dôkazov a to ohľadom rokovaní žalobcu so žalovaným v 1. rade a navrhovaných riešení vo forme dodatkov k zmluve o nájme, z ktorých žiaden nebol uzavretý.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.