Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_20C-182-2014.pdf
PDF · 122.6 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/182/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov X. O. S., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, P.V. Z., X. V. H., D.. XX.X.XXXX, N. G. XX, P. Z., obaja právne zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ&HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 30.4.2014 domáhajú, aby súd určil, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXX-XX uzavretej medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, predmetom sú nehnuteľnosti zapísané na U. Č.. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., V. Č.. XX, N. Č.. X, A.: X, S. Č. XX, v bytovom dome súp. č. XX - stavba na parcele Y. G. Č.. XX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vklad povolený Správou katastra Prešov pod S. XXXX/XX.
Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade uzavrel som žalovaným dňa 10.6.2010 Zmluvu o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. X. XXXXXX-XX na sumu časť A/ úveru 2 461,60 eura, časť B/ úveru vo výške 224,- eur, úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru, časť C/ úveru - úhrada pohľadávok zo zmluvy č. XXXXX vo
výške 2 248,23 eura, zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 2 303,06 eura a zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 1 237,11 eura. Celková výška úveru bola 8 474,- eur, pričom išlo o bezúčelový úver. Na zabezpečenie predmetného úveru bola dňa 17.6.2010 uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným Zmluva o zriadení práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXX-XX, ktorej predmetom záložného práva bol záloh - nehnuteľnosti zapísané na U. Č.. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., V. Č.. XX, N. Č.. X, A.: X, S. Č. XX, v bytovom dome Z.. Č.. XX - stavba na parcele Y. G. Č.. XX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX. Predmetný úver splácali až do doby, keď sa dostali do zlej finančnej situácie a tak už neboli schopní hradiť splátky úveru. Žalovaný listom zo dňa 4.7.2013 zaslal posledný pokus o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru, kde ich upozornil, že suma mesačných splátok v omeškaní je vo výške 326,- eur. Listom zo dňa 23.10.2013 oznámil začatie realizácie záložného práva, s tým, že tento bude realizovaný formou predaja zálohu na verejnej dražbe. Výkon záložné práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Týka sa to najmä neprijateľných sankcii, ktoré sú neplatné. Taktiež nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý. Reálne hrozí, že sa vykoná záložné
právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku. O výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ. Záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmenej v tej časti považujú žalobcovia zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia ďalej uviedli, že Slovenský právny poriadok dovoľuje vykonať záložné právo bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu. Či sa siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník (veriteľ, resp. správca) a ďalší živnostník (dražobník) na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie súd, ale živnostníci podľa slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených s bývaním. Podľa názoru žalobcov takáto právna úprava odporuje princípom práva Európskej únie. Napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku sa vyžaduje na takýto vážny zásah súhlas sudcu. V Českej republike sudca odobruje výkon záložné práva, tzv. zástavní žalobou. Žalobcovia ďalej uviedli, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavne právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je teda vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Líniu ingerencie súdnej moci podporuje aj judikatúra Európskeho súdu pre Ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Žalobcovia ďalej poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. Ú. XX/ XX, ktorým zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o dražbách z dôvodu toho, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Žalobcovia ďalej uviedli, že existujú pochybnosti o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie, keďže vnútroštátne predpisy umožňujú záložnému veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné právo. Tak vzniká
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky (P. Y.-XXX/XX V. Y.- XXX/XX, B. Č.. XX) a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných podmienok. Žalobcovia ďalej uviedli, že v predmetnej veci nepoznajú výšku nesplateného úveru a veriteľ sám stanovil výšku svoj pohľadávky a problematickým sa zdajú rôzne poplatky, ako napr. časť úveru B/ vo výške 224,- eur - úhrada výdavkov - nákladov Consumer Finance Holding (CFH) súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel CFH, zmluvná pokuta za porušenie zmluvných podmienok max. 331,94 eura, poplatku za upomienku 13,28 eura a za ďalšie 23,24 eura, úrok z omeškania 2% mesačne z istiny dlžnej splátky, čo indikuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Tým je spochybnená aj výška pohľadávky. Ak Súdny dvor v rozsudku Y.-XXX/XX Banco Espanole judikoval rozpor španielskej zákonnej úpravy o platobných rozkazoch s právom EU pre nedostatok súdnej kontroly, o to väčšie pochybnosti vyvstávajú, ak niet žiadnej súdnej kontroly a plnenie z neprijateľných podmienok sa vymôže úplne bez posúdenia sudcom. Žalobcovia poukázali na začatie konania Európskej komisie proti SR - Infrigement č. 2012/4165 a na písomne pripomienky EK v konaní O., O. Y. T. Y.-XXX/XX zo dňa 6.2.2013, kde v závere komisia navrhuje, aby Súdny dvor poskytol na predložené prejudiciálne otázky túto odpoveď: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým tribunálom“.
Vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd nariadil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na U. Č.. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., adresa č. XX, N. Č.. X, poschodie: X, S. Č. XX, v bytovom dome súp. č. XX - stavba na parcele Y. G. Č.. XX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vklad povolený Správou katastra Prešov pod S. XXXX/XX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia v žalobe neposkytujú dostatočne uchopiteľné a presvedčivé argumenty, ktoré by tvrdenému nesúladu úpravy výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v právom poriadku Slovenskej republiky nasvedčovali, okrem poukazu na právne poriadky iných „demokraticky vyspelejších“ štátov. Žalovaný považuje porovnávanie za neprimerané. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o výkone záložného práva
dobrovoľnou dražbou nie sú v rozpore s Ústavou SR a ani s Európskym právom. Oprávnenie žalovaného uspokojiť sa v rámci výkonu záložného práva okrem iného aj predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona je priamo zakotvené v kogentných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, resp. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Novelou Občianskeho zákonníka č. 106/2014 Z.z. zákonodarca jednoznačne určil spôsob výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ako prípustný pre uspokojenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je inštitútom bežne uplatňovaným v súkromnoprávnych vzťahoch, pričom zákonodarca neustanovil špeciálny režim, ktorý by sa mal vo vzťahu k spotrebiteľom uplatniť. Rovnako neustanovuje ani podmienku súhlasu, prípadne kontroly zo strany súdu. Korekcia pre prípadné pochybenia vo výkone záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je zákonodarcom zakotvená v ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého je možné domáhať sa určenia neplatnosti dražby v súdnom konaní. Ochranu vlastníka predmetu dražby obsahuje aj ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný je nútený vykonať záložné právo z dôvodu spočívajúcom výlučne na strane žalobcu, ktorí záväzok vyplývajúci z Úverovej zmluvy neplnil riadne a včas, pričom pre tento prípad si možnosť výkonu záložného práva, okrem iného aj dobrovoľnou dražbou, strany výslovne dohodli v Záložnej zmluve.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia poukazujú len na písomné pripomienky Európskej komisie vo veci O., O. Y. T., vedené pod sp. zn. Y.-XXX/XXX, ktorá sa vo svojom názore priklonila k názoru, ktorý zastávajú žalobcovia. Títo však už menej prijímajú názory generálneho advokáta D. J. v tejto veci, zo dňa 21.11.2013, ktorý dospel ku diametrálne odlišným záverom ako Európska komisia, pričom Súdnemu dvoru EU navrhol vyhlásiť otázku vo veci manželov O. súdom za neprípustnú. Okresný súd Prešov, ktorý v reakcii na návrhy generálneho advokáta listom zo dňa 19.12.2014, zobral návrh na jeho začatie späť a predmetnú vec vymazal z registra. Žalovaný má za to, že Okresný súd Prešov vo veci O.Y. sa s argumentáciou generálneho advokáta stotožnil a rozhodnutie o predmetnej otázke Súdnym dvorom EU nepovažoval za potrebné. Generálny advokát ohľadne záložného práva a jeho výkonu uviedol, že v Smernici Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“) nie je v súvislosti so záložnými právami uvedené nič, t.j. nemožno povedať, že by upravovala výkon záložných práv vrátane záložných práv voči spotrebiteľom. Stanovenie takých pravidiel preto podľa názoru generálneho advokáta spadá výlučne do právomoci členských štátov, pričom tie sú povinné dodržiavať zásady ekvivalencie a efektivity (bod 68 vyjadrenia generálneho advokáta) v rámci spotrebiteľskej ochrany. Žalovaný poukázal na vyjadrenie generálneho advokáta v bode 69, kde uviedol, že v prípade konaní o výkone rozhodnutí proti spotrebiteľom vo forme verejných dražieb musia byť vo vnútroštátnom procesnom práve poskytnuté určité záruky, aby bola chránená slabšia strana vzťahu, ktorou je v tomto prípade spotrebiteľ. Dané je podľa jeho názoru osobitne relevantné v prípade mimosúdnych konaní (napr. výkon záložného práva). Do úvahy je podľa neho potrebné brať aj to (bod 77 vyjadrenia generálneho advokáta), že podľa zásady efektivity sa vyžaduje len to, aby vnútroštátne procesné pravidlá spotrebiteľom nadmerne nesťažovali účinný výkon ich práv. Konkrétne sa nevyžaduje, aby výkon týchto práv bol „ľahký“ alebo aby sa s týmito právami zaobchádzalo mimoriadne výhodne. Zaujatie takého postoja by pripravilo zásadu
procesnej autonómie o praktický účinok a navyše by to bolo v rozpore so skutočnosťou, že smernica 93/13 stanovuje len minimálnu harmonizáciu. Generálny advokát ďalej uviedol, že je v zásade legitímne požadovať, aby veritelia mali ľahký prístup k spravodlivosti a konania prebiehali rýchlo Generálny advokát k povahe záložného práva, kedy spotrebiteľ má v rámci vnútroštátneho právneho poriadku k dispozícii právne kroky k ochrane svojich (údajných) práv v podobe napr. žaloby o vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy či žaloby na neplatnosť dražby, právne uzatvára, že je „so smernicou 93/13 zlučiteľné, ak členský štát od spotrebiteľov vyžaduje, že musia aktívne konať s cieľom prerušiť alebo zastaviť výkon zmluvy údajne obsahujúcej nekalú podmienku“. Na danom podľa generálneho advokáta nemení nič ani tá skutočnosť, ak sa výkon záložného práva dotkne nehnuteľnosti spotrebiteľa. Podľa Generálneho advokáta nie je možne tvrdiť, aby právna úprava sama osebe neprimerane obmedzovala účinnú ochranu spotrebiteľov. Podľa žalovaného právna úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v Slovenskej republike nie je žiadnym spôsobom v rozpore s európskym právom na ochranu spotrebiteľa.
K vyjadrenie žalobcov o prepojení záložného veriteľa s dražobníkom žalovaný uviedol, že záložný veriteľ a najmä dražobník sú povinní pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou postupovať podľa a v
súlade s príslušnou právnou úpravou, pričom postup dražobníka podlieha a je preskúmateľný súdom podľa ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách prostredníctvom návrhu na neplatnosť dražby. Nepochopiteľné je pre žalovaného tvrdenie o podnikateľskom statuse záložného veriteľa a dražobníka, pretože sú všetky subjekty zúčastňujúce sa na dobrovoľnej dražbe viazané zákonom rovnako. Za absurdné považuje konšpiračné úvahy o „personálnom prepojení“ záložného veriteľa a dražobníka. Záložnému veriteľovi nič nebráni vybrať si v trhovom a konkurenčnom prostredí dražobníka, hoci aj opakovane, ktorý mu vyhovuje a ktorého služby považuje za najvhodnejšie.
Súd rozsudkom zo dňa 19.12.2014, sp. zn. XXC/XXX/XXXX určil, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXX-XX uzavretej medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na U. Č.. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., adresa č. XX, N. Č.. X, A.: X, S. Č. XX, v bytovom dome súp. č. XX - stavba na parcele Y. G. Č.. XX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vklad povolený Správou katastra Prešov pod S. XXXX/XX z dôvodu neurčitosti zmluvy o úvere.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 21.5.2015, sp. zn. XCo/XX/XXXX zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí sa nestotožnil s názorom súdu o neurčitosti právneho úkonu. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku teda musí mať jasno v tom, či zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je platným právnym úkonom, alebo nie. Ak zistí, že táto
zmluva má náležitosti platného právneho úkonu, musí svoje dokazovanie zamerať na podrobné zistenie okolností odôvodňujúcich uloženie povinností zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. V tomto smere bude potrebné skúmať prečo žalobca v 1. rade si prestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, odkedy a dokedy trval stav neumožňujúci tomuto účastníkovi splácať úver, akým spôsobom, odkedy a v akej výške začal splácať dlh po odpadnutí prekážky brániacej mu v jeho splácaní a aká je celková výška dlhu doposiaľ neuhradeného.
Súd doplnil dokazovanie listinným dôkazmi a to odvolaním žalovaného na č.l. 84-93, zaslaním dokladu na súd v zmysle uznesenia súdu zo dňa 29.9.2015 na č.l. 123, vyjadrením žalobcov na č.l. 132-133 a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v 1. rade uzavrel som žalovaným dňa 10.6.2010 Zmluvu o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. X. XXXXXX-XX na sumu časť A/ úveru 2 461,60 eura, časť B/ úveru vo výške 224,- eur, úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru, časť C/ úveru - úhrada pohľadávok zo zmluvy č. XXXXX vo výške 2 248,23 eura, zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 2 303,06 eura a zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 1 237,11 eura. Celková výška úveru bola 8 474,- eur.
Na zabezpečenie vyššie uvedeného úveru bola dňa 10.6.2010 medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV Č.. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., V. Č.. XX, N. Č.. X, A. X, S. Č. XX, S. N. W. Z.. Č.. XX - stavba na parcele Y. G. Č.. XX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX.
Listom zo dňa 4.7.2013, označeným ako posledný pokus o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru, bol žalobca v 1. rade vyzvaný na zaplatenie nedoplatku, ktorý evidujú na jeho účte a ktoré pozostávajúcu zo sumy mesačných anuitných splátok v omeškaní vo výške 326,- eur, poplatku za upomienku č. 1 v zmysle cenníka vo výške 13,28 eura, poplatku za upomienku č. 2 v zmysle cenníka vo výške 23,24 eura, poplatku za pokus o zmier v zmysle cenníka 23,24 eura. Zároveň bol poučený, že v prípade neuhradenia, žalovaný pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a následne pristúpi k realizácii dražby.
Listom zo dňa 23.10.2013 žalovaný oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva. Výška pohľadávky predstavovala sumu 10.197,75 eura s príslušenstvom ku dňu 30.9.2013.
Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedí na pojednávaní dňa 10.11.2014 uviedol, že bol bez práce a z tohto dôvodu nemohol splácať úver. V súčasnosti už pracuje, a preto by chceli dať svoj úver do poriadku. V predmetnom byte okrem neho a družky žijú aj 3 deti vo veku 17,15 a 6 rokov. Na pokus o zmier
nereagoval, pretože v tom čase nemohol ponúknuť žiadny spôsob splácania. Ďalej uviedol, že úver prestal splácať v období február 2013, keď mal
dopravnú nehodu a stratil zamestnanie. Zostal doma a nemal žiadne finančné prostriedky. Po autonehode bol doma, potom bol s autobusom dva krát mimo Slovenska. V januári sa zamestnal cez jednu bratislavskú firmu kde som pracoval jeden mesiac. Od marca robil u súkromníka v prešovskej firme, kde pracoval do júla a od júla 2014 pracuje na Dopravnom podniku Prešov. Podľa jeho vyjadrenia uhradil „nejaké“ splátky po 20,- eur alebo 30,- eur.
Žalobkyňa v 2. rade vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 10.11.2014 uviedla, že je zamestnaná a majú ešte 2 úvery, za ktoré ručia nehnuteľnosťou. Majú 3 neplnoleté deti a na cestovné vynakladá 200,- eur.
Podaním zo dňa 29.9.2015 žalovaný uviedol, že dlh žalobcu v 1. rade predstavuje sumu 10.367,53 eura, z čoho istina 7.971,26 eura, splatné úroky 1.840,83 eura, splatné pokuty 405,04 eura a splatné poistné 150,40 eura. Žalobca v 1. rade uhradil dňa 4.4.2013 splátku vo výške 81,50 eura, pričom sa jednalo o poslednú splátku.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku ako aj peňažnú pohľadávku ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku , ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od plnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zabezpečenej pohľadávky
Podľa § 151j Občianskeho zákonníka Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2014, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Nekalé obchodné praktiky sú zakázané a podľa ods. 2 písm. a/ Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.
Podľa § 2 písm. u) č. 250/2007 Z.z. Odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 7 ods. 4 č. 250/2007 Z.z. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania a podľa § 8 ods. 1 č. 250/2007 Z.z. Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa
Podľa § 135 ods.1,2 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a žalobca v 1. rade ju nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Súd v súlade s pokynom Krajského súdu v Prešove skúmal, či zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je platným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bola uzavretá v písomnej forme. V zmluve je presne označený záložný veriteľ, záložca a dlžník. V zmluve je ďalej označená zabezpečená pohľadávka, ako aj najvyššia hodnota
istiny, do ktorej sa zabezpečená pohľadávka zabezpečuje. Zmluva obsahuje nezameniteľným spôsobom označený záloh. Zmluvne strany nakoniec vyhlásili, že zmluva nebola uzavretá v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok. Za takého stavu je teda súd toho názoru, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je platným právnym úkonom.
Súd následne skúmal dôvody prečo žalobca v 1. rade si prestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, odkedy a dokedy trval stav neumožňujúci tomuto účastníkovi splácať úver, akým spôsobom, odkedy a v akej výške začal splácať dlh po odpadnutí prekážky brániacej mu v jeho splácaní a aká je celková výška dlhu doposiaľ neuhradeného. Pri svojej výpovedí žalobca v 1. rade uviedol, že úver prestal splácať v období február 2013, keď mal dopravnú nehodu a stratil zamestnanie. Zostal doma a nemal žiadne finančné prostriedky. Po autonehode bol s autobusom dva krát mimo Slovenska. V januári sa zamestnal cez jednu bratislavskú firmu, kde pracoval jeden mesiac. Od marca robil u súkromníka v prešovskej firme, kde pracoval do júla a od júla 2014 pracuje na Dopravnom podniku Prešov. Podľa jeho vyjadrenia uhradil „nejaké“ splátky po 20,- eur alebo 30,- eur, súdu však nepredložil žiaden dôkaz o ich úhrade. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.9.2015 uviedol, že dlh žalobcu v 1. rade predstavuje sumu 10.367,53 eura, z čoho istina 7.971,26 eura, splatné úroky 1.840,83 eura, splatné pokuty 405,04 eura a splatné poistné 150,40 eura. Žalobca v 1. rade uhradil dňa 4.4.2013 splátku vo výške 81,50 eura, pričom sa jednalo o poslednú splátku. Za takého stavu je súd toho názoru, že nie je dôvod na vyhovenie žaloby. Žalobca v 1. rade napriek tomu, že je od júla 2014 zamestnaný, neuhradil ani jednu splátku. Podľa názoru súdu nie je reálna vôľa žalobcu v 1. rade úver splácať. Tvrdenia o tom, že žalovaný mu znemožňuje v úhrade dlhu, neboli v konaní preukázané a súd ich pokladal za účelové s cieľom vyhnúť sa splneniu dlhu.. Je však potrebné dodať, že veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie a v prípade, že tak veriteľ nespraví, môže dlžník čiastočné plnenia uhrádzať do súdnej úschovy, čo sa v danom prípade nestalo. Neplatením zo strany žalobcu v 1. rade tak došlo k nárastu dlhu na sumu viac ako 10.000,- eur, a preto aj vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti vo výške 19.500,- eur, je výkon záložného práva primeraný, zákonný a podľa názoru súdu aj nevyhnutný, aby bola pohľadávka uhradená. Žalobkyňa v 2. rade sama vybrala, akú nehnuteľnosť poskytne a musela si byť vedomá, že ak žalobca v 1. rade nebude dlh splácať, žalovaný pristúpi k výkonu záložného práva.
Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 3.11.2015 uviedli, že žalovaný, ktorá je bankou, potreboval 4 ústne pojednávania a 2 písomne podania po viac než 4 rokoch od uzatvorenia zmluvy o úvere, aby dospel k záveru, že v tomto prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa hlavičky je zmluva uzavretá v súlade s § 497 OBZ a zák. č. 258/2001 Z. z.. Na pojednávaní sa dňa 18.9.2015 právny zástupca žalovaného vyjadril, že v tomto prípade s odkazom na § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. je nepochybné, že to nie je úver, na ktorý sa aplikuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Takéto vnútorne nesúrodé konanie žalovaného podľa názoru žalobcov ale nie je možné prehliadnuť a nemôže ostať bez následkov. Uzatvorenie zmluvy za použitia zákonom zakázanej nekalej obchodnej praktiky, má za následok neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy, preto žalovaný nedisponuje legitimáciou vykonať dobrovoľnú dražbu obydlia. Súd je v danom prípade toho názoru, že zo strany žalovaného nedošlo k nekalej obchodnej praktike. Žalovaný predmetnú zmluvu
podpísal dňa 10.6.2010, teda za účinnosti zákona č. 258/2001, podľa ktorého sa zmluva spravovala. Preto zo strany žalovaného nemohlo ísť o uvádzanie nepravdivých informácii, prípadne by takýmto označením uviedol žalobcu v 1. rade do omylu. Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, keďže zmluva obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalovaný nemohol ovplyvniť dátum akceptácie zmluvy zo strany žalobcu v 1. rade, a preto ak k prijatiu zmluvu došlo až dňa 17.10.2010, t.j. za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý sa na túto zmluvu nevzťahuje, tak tento stav žalovaný nezapríčinil. Preto podľa názoru súdu je zmluva platná.
K ďalšej námietke žalobcov, že nie je dôležité aký podiel na celkovej výške pohľadávky majú zmluvné pokuty, a poplatok za spracovanie zmluvy, dôležitá je objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú záložným veriteľom a nezákonné vyčíslenie pohľadávky je dôvod, prečo má byť žaloba úspešná ako prostriedok preventívnej ochrany a nedostať sa do stavu nutnej nápravy protizákonného konania, tak súd poukazuje na to, že ako záložná zmluva, tak úverová zmluva sú platne uzatvorené. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti sa nemožno zbaviť. Súd je toho
názoru, že neprávne vyčíslenie pohľadávky, nemôže byť dôvodom na vyhovenie takto formulovanej žaloby, keď sporné zmluvné pokuty a poplatky predstavujú sumu 629,04 eura zo sumy 10.367,53 eura, čím by súd odňal žalovanému právo realizovať záložné právo dobrovoľnou dražbou a tým realizáciu uhradzovacej funkcie záložného práva nad rámec potrebnej miery.
Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvne podmienky tak tu súd poukazuje na to, že existencia neprijateľných podmienok by mala za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie zmluvy celej, pričom aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 10. septembra 2014 vo veci Y. XX/XX O. G. proti SMART Capital pripustil výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Nakoniec súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.1.2015, sp. zn. XCo/XX/ XXXX, ktorý v obdobnej veci uviedol: Súčasná právna úprava dáva spotrebiteľovi možnosť brániť sa voči nekalým postupom a neprijateľným zmluvným podmienkam, či už formou určovacích žalôb alebo žalôb na splnenie konkrétnych povinností (napr. formou zákazu, resp. príkazu a pod.), ale nemožno rozhodnutím súdu vo veci samej nahrádzať predbežné opatrenie, lebo takéto rozhodnutie by bolo prakticky nevykonateľné a zasahovalo by do práv toho, voči komu smeruje bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o právach a povinnostiach účastníkov, t.j. bez toho, aby bola konečnou platnosťou vyriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, v zmysle ktorého si ten ktorý účastník realizuje svoje právo.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné
náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).