Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/70/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci navrhovateľa: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 201, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820 proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 10, 813 63 Bratislava o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Súd odporcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným pôvodne OS Čadca dňa 03.07.2014 a postúpeným tunajšiemu súdu, domáhal ochrany dobrej povesti právnickej osoby, do ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté označením navrhovateľa v liste odporcu zo dňa 25.07.2013 zaslaného Zaklad Ubezpieczen Spolecznych v Poľskej republike za "schránkovú firmu" (ďalej len "list"). Toto označenie bolo podľa navrhovateľa nepravdivé a neoprávnene zasiahlo do jeho dobrej povesti a prišlo ním k zníženiu vážnosti jeho postavenia. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že na základe pracovných zmlúv uzatvorených v súlade s právnym poriadkom SR zamestnáva poľských štátnych občanov, ktorí sú v Poľsku samostatne zárobkovo činnými osobami. V súlade s čl. 13 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 podľa, ktorého osoba vykonávajúca činnosť zamestnanca a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, zamestnanci navrhovateľa podliehajú v oblasti sociálneho zabezpečenia slovenským právnym predpisom. V zmysle čl. 16 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 osoba, ktorá vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska, pričom v Poľsku je takýmto styčným orgánom Zaklad Ubezpieczen Spolecznych (ďalej len "ZUS"). ZUS bezodkladne určí podľa čl. 16 ods.2 nariadenia uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú so zreteľom na čl. 13 nariadenia, pričom takéto určenie sa považuje za predbežné a ZUS informuje o predbežnom určení uplatniteľných predpisov určenú inštitúciu každého členského štátu, v ktorom činnosť osoba vykonáva, pričom v Slovenskej republike je takouto inštitúciou odporca. Odporca uskutočnil u navrhovateľa dve kontroly predmetom, ktorých bolo preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov navrhovateľa na území SR, a to počas kontrolovaného obdobia od 01.02.2012 do 26.02.2013 (kontrola sa uskutočnila dňa 26.02.2013) a kontrolovaného obdobia od 01.02.2012 do 05.11.2013 (kontrola sa uskutočnila dňa 04.11.2013). Pri oboch kontrolách, podľa záznamov o kontrole, neboli zistené u navrhovateľa nedostatky. Inšpektorát práce Žilina uskutočnil dňa 13.02.2013 u navrhovateľa inšpekciu s účelom preverenia miesta, kde má navrhovateľ registrované sídlo, skutočný počet zamestnancov s uvedením reálneho miesta výkonu ich práce, skutočný počet administratívnych zamestnancov pracujúcich na území členského štátu, miesto náboru zamestnancov, miesto, kde sa uzatvárajú pracovné zmluvy, miesto, kde sa uzatvárajú zmluvy s klientmi. V zmysle záznamu z inšpekcie neboli u odporcu zistené nedostatky. V nadväznosti na uvedené zaslal odporca ZUS list zo dňa 25.07.2013, v ktorom označil navrhovateľa za tzv. schránkovú firmu. Navrhovateľ mal za to, že jeho označenie za tzv. schránkovú firmu, uvedené v liste odporcu, je nepravdivé a neoprávnene zasahuje do dobrej povesti navrhovateľa, do práva právnickej osoby chráneného v zmysle § 19 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, a to nepravdivým označením navrhovateľa za tzv. schránkovú firmu. Navrhovateľ mal za to, že list je objektívne spôsobilý ohroziť dobré meno navrhovateľa tým, že dochádza k zníženiu vážnosti jeho postavenia. Účelom malo byť podľa navrhovateľa zabránenie realizácii práva poľských štátnych občanov byť poistený v členskom štáte pri rešpektovaní koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a zásady rovnakého zaobchádzania. Označenie navrhovateľa za tzv. schránkovú firmu má za následok, že ZUS v postupe určenia uplatniteľnej legislatívy s odkazom na list odporcu a len na jeho základe, mení určenie uplatniteľnej legislatívy zo slovenskej na poľskú. Žiadnemu zamestnancovi navrhovateľa nie je určená zo strany ZUS slovenská legislatíva. Tieto diskriminačné tendencie bez individuálnych šetrení a posudzovaní majú za následok z pohľadu zamestnancov navrhovateľa znižovanie vážnosti jeho postavenia, zároveň v konaniach pred poľskými súdmi v súvislosti s určením uplatniteľnej legislatívy poľské súdy odkazujú na list odporcu a navrhovateľ je automaticky považovaný za schránkovú firmu, bez možnosti preukázať opak. Navrhovateľ má za to, že odporca konal v rozpore s princípmi právneho štátu, keď svojim neodôvodneným konštatovaním zasiahol do dobrej povesti navrhovateľa a vsugeroval tvrdenia štátnym inštitúciám iného členského štátu a obmedzil, v rozpore s právom EÚ, voľný pohyb pracovníkov. Navrhovateľ sa domáhal povinnosti odstrániť závadný stav prostredníctvom doručenia písomného oznámenia poľskému styčnému orgánu ZUS v znení uvedenom v návrhu a písomného ospravedlnenia navrhovateľovi v znení uvedenom v návrhu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.07.2014 žiadal žalobný návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietnuť a uviedol, že je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá realizuje sociálne poistenie v zmysle z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a preto voči nej nie je možné uplatniť nároky súkromného práva. Odporca je vecne príslušnou inštitúciou na určovanie uplatniteľných právnych predpisov sociálneho zabezpečenia (sociálne a zdravotné poistenie), vzťahujúce sa na osoby v situácii s cezhraničným prvkom v rámci členských štátov EÚ. Jedná sa teda o rozhodovaciu právomoc odporcu vo veci určovania uplatniteľnej legislatívy sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky podľa článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len "základné nariadenie"). Ďalej odporca uvádzal, že na tento prípad nie je možné aplikovať Občiansky zákonník. Celá komunikácia medzi príslušnými inštitúciami sociálneho zabezpečenia , teda aj medzi ZUS a odporcom je vo sfére verejného práva a jednotlivé inštitúcie sú viazané mlčanlivosťou a dohliadajú na splnenie zákonných predpokladov na vznik poistenia v dotknutej krajine. Vo vzťahu ku navrhovateľovi boli vydané rozhodnutia, ktoré sú aktmi aplikácie práva a tieto je možné napádať len podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v rámci správneho súdnictva. Odporca namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a vecnú nepríslušnosť súdu podľa § 9 ods. 1 O.s.p., keď za vecne príslušný považoval krajský súd podľa § 246 O.s.p.. Ku skutkovému základu veci odporca uviedol, že v prípade zahraničného občana vykonávajúceho podnikateľskú činnosť v domovskom štáte a po 28.06.2012 začal súčasne vykonávať závislú činnosť ako zamestnanec na území SR (v tomto prípade išlo o Poliakov) a tejto osobe poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS predbežne určí, že podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia SR, zo strany odporcu môže dôjsť k namietaniu takto určenej legislatívy v súlade s článkom 16 nariadenia Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len "vykonávacie nariadenie") v dvoch prípadoch, ak bolo u zamestnávateľa konštatované, že vykazuje znaky tzv. schránkovej spoločnosti a k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území SR nedochádza a v druhom prípade, ak u zamestnávateľa boli síce splnené podmienky určené základným nariadením a vykonávacím nariadením, avšak v prípade činnosti zamestnanca ide o činnosti marginálneho charakteru. Odporca poukázal na skutočnosť, že uplatňovanie pravidiel stanovených v článku 13 základného nariadenia nie je automatické. Príslušné inštitúcie členských štátov sú povinné v zmysle článku 76 základného nariadenia spolupracovať a preveriť okolnosti opodstatňujúce uplatnenie pravidiel stanovených v článku 13 základného nariadenia. Odporca, ako oprávnená osoba, vykonal kontroly reálneho miesta výkonu činnosti zamestnancov u zamestnávateľov, u ktorých boli podozrenia na zneužívanie systému verejného zdravotného poistenia avizované zdravotnými poisťovňami, medzi inými vykonala kontrolu aj u navrhovateľa. Pobočky odporcu vykonali kontroly s cieľom preveriť, či je na dotknutých zamestnancov možné uplatniť pravidlo článku 13 základného nariadenia a zistenia potrebné na posúdenie, či u navrhovateľa dochádza k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov alebo nie a spracovať kontrolné zistenia vo forme vyhotovenia "záznamu o kontrole". Do vecnej pôsobnosti Sociálnej poisťovne, ústredie potom patrí posudzovanie a samotné konštatovanie, či dochádza k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov na Slovensku na účely uplatnenia pravidla článku 13 základného nariadenia. Odporcovi sa kontrolami nepodarilo preukázať skutočnosti potrebné na určenie uplatniteľnej legislatívy SR. Výsledkom kontroly vykonávanej odporcom u navrhovateľa zameranej na posúdenie skutočnosti, či dochádza k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov spoločnosti navrhovateľa, malo byť konštatovanie skutkového stavu a nie vypracovanie protokolu o kontrole, teda vykonaná kontrola nebola zameraná na zistenie dodržiavania povinností navrhovateľa v zmysle zákona o sociálnom poistení. Zistenie, že k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov spoločnosti navrhovateľa nedochádza, nie je porušením právneho predpisu zo strany navrhovateľa, je to však skutočnosťou zakladajúcou dôvod na určenie neuplatnenia legislatívy SR v predmetnom prípade. Fyzickou kontrolou vykonanou u navrhovateľa dňa 26.02.2013 , v jeho sídle bolo zistené, že navrhovateľ nemá na adrese samostatnú kanceláriu, na tej istej adrese sídli spoločnosť vykonávajúca pre navrhovateľa účtovnícke práce, ktorú navrhovateľ splnomocnil na preberanie všetkých zásielok, ktoré mu boli adresované a v deň vykonania kontroly sa na adrese sídla nenachádzal žiaden zamestnanec a ani konateľ navrhovateľa. Až po predchádzajúcom dodatočnom dohodnutí termínu osobného stretnutia, sa na adrese sídla spoločnosti navrhovateľa nachádzali konateľ a piati zamestnanci navrhovateľa. Z tejto kontroly bol spracovaný záznam č. 34094-2/2013-CA o vykonaní kontroly. Ďalšia kontrola odporcu bola u navrhovateľa vykonaná dňa 05.11.2013 a na adrese sídla spoločnosti navrhovateľa sa opätovne nenachádzal žiaden zo zamestnancov, ani konateľ navrhovateľa, ktoré skutočnosti sú konštatované v zázname č. 48042-2/2013-CA o vykonaní kontroly. Navrhovateľ bol preverovaný Národným inšpektorátom práce so záverom nezistení nedostatkov vo vzťahu k skúmanej papierovej dokumentácii zamestnancov a nie v súvislosti s prešetrením reálneho výkonu činnosti daných zamestnancov navrhovateľa. Inšpektorát práce sa v priebehu kontroly so žiadnym zamestnancom navrhovateľa nestretol. Po vykonaných kontrolách u mnohých zamestnávateľov, vrátane navrhovateľa a analýze výsledkov kontrol, informoval odporca partnerskú ZUS Warszawa, listom č. 36968-2/2013-BA z 25.07.2013. Odporca poukázal, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora z 04.10.2012 vo veci C-115/11, bod 42 je inštitúcia sociálneho zabezpečenia pred stanovením uplatniteľnej legislatívy povinný vykonať riadne posúdenie skutkových okolností relevantných na uplatnenie pravidiel pre posudzovanie uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia a v dôsledku toho zaručiť správnosť informácií, ktoré figurujú v osvedčení E 101/A1. Odporca mal vykonanými kontrolami za objektívne zistené, že navrhovateľ vykazuje znaky "schránkovej spoločnosti". Pojem "schránková spoločnosť" je oficiálnym pojmom používaným v súvislosti s uplatňovaním základného nariadenia, ktorý definuje Praktická príručka o uplatniteľných právnych predpisoch vypracovaná Európskou komisiou pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia na účely článku 76 základného nariadenia. Tento termín teda neznamená neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby, len odôvodňuje skutočnosti pre správne posúdenie a určenie uplatniteľnej legislatívy občanov pracujúcich na území viacerých štátov EÚ. Ku tvrdeniu navrhovateľa o porušovaní zásady rovnakého zaobchádzania uviedol odporca, že v situácii osôb, ktorých bydlisko sa nachádza na území SR absentuje cudzí prvok, a preto sa na ich situáciu koordinačné právne predpisy Európskeho spoločenstva nevzťahujú. Vzťahuje sa na nich výlučne vnútroštátna legislatíva upravujúca sociálne a zdravotné poistenie zamestnancov. U osôb s bydliskom mimo územia SR, ako v tomto prípade v Poľsku, existuje cudzí prvok, a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym právnym predpisom. Ak nie sú splnené kritéria na uplatnenie článku 13 základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha podľa článku 11 základného nariadenia legislatíve štátu, v ktorom činnosť reálne vykonáva. Nakoniec odporca podotkol, že je v rámci svojej právomoci oprávnený a povinný rozhodnúť o ručení uplatniteľnej legislatívy, pojem schránková spoločnosť je oficiálny pojem používaný v súvislosti s uplatňovaním základného nariadenia definovaný Praktickou príručkou o uplatniteľných právnych predpisoch vypracovanej Európskou komisiou pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia na účely článku 76 základného nariadenia. Tento pojem nie je dehonestujúci, ani označujúci spoločnosť spôsobom, ktorý by ju znevýhodňoval v uplatnení na trhu alebo jej mohol spôsobiť škodu a nepredstavuje neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby, len odôvodňuje skutočnosti pre správne posúdenie a určenie uplatniteľnej legislatívy občanov pracujúcich na území viacerých štátov EÚ.

Navrhovateľ na pojednávaní nariadenom súdom na deň 05.02.2016 zotrval na svojom návrhu a jeho odôvodnení, pričom prostredníctvom prednesu právneho zástupcu uviedol, že tvrdenie odporcu, ktorý ho označil za "schránkovú firmu", zasiahlo do jeho dobrej povesti a toto tvrdenie má a môže mať za následok zníženie vážnosti jeho zamestnancov, ku ktorým je v konaniach pred poľskými súdmi v súvislosti s určením uplatniteľnej legislatívy pristupované ako k zamestnancom schránkovej firmy . Navrhovateľ poprel, že by pri výkone právomoci odporcu, prišlo na strane odporcu k excesom.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť a zotrval na svojej obrane, že v súvislosti s poskytnutou informáciou o charaktere adresy sídla spoločnosti navrhovateľa vykonával len svoju rozhodovaciu právomoc v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodoval na základe objektívne a riadne zisteného skutkového stavu. Naviac navrhovateľ netvrdil žiaden konkrétny zásah do svojej dobrej povesti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi najmä Oznámením týkajúcim sa spoločností, ktoré na území SR vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy z 25.07.2013, záznamom č. 48042-2/2013-CA o vykonaní kontroly zameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území SR z 05.11.2013, správou o kontrole - prílohou k záznamu č. 48042-2/2013-CA, záznamom č. 340942-2/2013- CA o vykonaní kontroly zameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území SR z 07.03.2013, správou o kontrole - prílohou k záznamu č. 34094-2/2013-CA, záznamom Inšpektorátu práce Žilina z 15.03.2013, listom Inšpektorátu práce Žilina z 19.08.2013 , listom Departament Ubezpieczen i Skladek z 10.10.2013 , stanoviskom MPSVaR SR z 07.07.2014- a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo správy o kontrole tvoriacej prílohu k záznamu č. 340942-2/2013-CA z 07.03.2013 zistil súd, že organizačná zložka odporcu vykonala dňa 26.02.2013 kontrolu navrhovateľa priamo na adrese jeho sídla zapísaného v príslušnom obchodnom registri a zistila, že navrhovateľ nemá na adrese žiadnu samostatnú kanceláriu, v deň vykonávania kontroly neboli na adrese sídla navrhovateľa prítomní žiadny zamestnanci ani konateľ navrhovateľa. Po predchádzajúcej vzájomnej dohode účastníkov ohľadom osobného stretnutia so zamestnancami, boli dňa 04.03.20103 na adrese sídla navrhovateľa prítomní zamestnanci a konateľ navrhovateľa. Pracovné zmluvy so zamestnancami uzatvoril navrhovateľ na 10 hodín výkonu práce mesačne a ako druh práce bolo dohodnuté roznášanie letákov na požiadanie poľských firiem v rôznych mestách na území SR.

Zo správy o kontrole tvoriacej prílohu k záznamu č. 48042-2/2013-CA z 05.11.2013 vyplýva, že organizačná zložka odporcu vykonala dňa 05.11.2013 ďalšiu kontrolu navrhovateľa priamo na adrese jeho sídla zapísaného v príslušnom obchodnom registri a zistila, že navrhovateľ nemá na adrese žiadnu samostatnú kanceláriu a v deň vykonávania kontroly neboli na adrese sídla navrhovateľa prítomní žiadny zamestnanci ani konateľ navrhovateľa.

Zo záznamu Inšpektorátu práce Žilina z 15.03.2013 súd zistil, že na základe informácií získaných počas výkonu inšpekcie práce v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) z.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce neboli zistené nedostatky.

Listom - oznámenie týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, z 25.07.2013 informoval odporca ZUS, Department Ubezpieczen i Skladek, že u zamestnancov navrhovateľa, ktorým už odporca vystavil formuláre E 101 Sk/PD A, nebude spätne riešené nepodliehanie slovenským právnym predpisom. Ďalej odporca oznámil vydanie rozhodnutia o zániku poistenia zamestnancom navrhovateľa dňom, ktorým skončí platnosť formulára, ak po skončení platnosti formulára bude poistný vzťah naďalej trvať a u zamestnancov navrhovateľa, u ktorých nebolo rozhodnuté, ktorým právnym predpisom podliehajú, informoval odporca o vydaní rozhodnutia o nevzniku poistenia t.j., že nepodliehajú slovenským právnym predpisom.

Podľa § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.

Podľa § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Podľa § 120 ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

Podľa § 120 ods. 2 z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení , Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

Podľa § 120 ods. 4 z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení , sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

Podľa článku 2 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, na účely vykonávacieho nariadenia sa výmeny medzi úradmi a inštitúciami členských štátov a osobami, na ktoré sa vzťahuje základné nariadenie, zakladajú na zásadách verejnej služby, účinnosti, aktívnej pomoci, rýchleho poskytovania a dostupnosti vrátane elektronickej dostupnosti, a to predovšetkým pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím. Inštitúcie si bezodkladne poskytujú alebo vymieňajú všetky údaje potrebné na stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Prenos takýchto údajov medzi členskými štátmi prebieha buď priamo medzi inštitúciami, alebo nepriamo prostredníctvom styčných orgánov.

Podľa článku 16 ods. 1, 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

Podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia , osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť. Navrhovateľ sa domáhal ochrany dobrej povesti právnickej osoby, o ktorej tvrdil, že do nej bolo neoprávnene zasiahnuté označením navrhovateľa v liste odporcu zo dňa 25.07.2013 zaslaného Zaklad Ubezpieczen Spolecznych (ZUS) v Poľskej republike za "schránkovú firmu" (ďalej len "list"). Toto tvrdenie odporcu považoval navrhovateľ za nepravdivé a malo ním prísť k zníženiu vážnosti jeho postavenia v očiach zamestnancov a súčasne poľské súdy v konaniach o určenie uplatniteľnej legislatívy, odkazom na list odporcu, považovali navrhovateľa automaticky za schránkovú firmu. Zásah do dobrej povesti videl navrhovateľ v neodôvodnenom konštatovaní odporcu ako verejnej inštitúcie o navrhovateľovi ako "schránkovej firme" a zároveň v obmedzení práva na voľný pohyb pracovníkov v EÚ.

Odporca namietal, že zaslaním informácie o navrhovateľovi ako "schránkovej firme" partnerskej organizácii - Zaklad Ubezpieczen Spolecznych v Poľskej republike vykonával len svoju právomoc a rozhodovaciu činnosť. Ďalej tvrdil, že pre informáciu o navrhovateľovi ako o tzv. schránkovej firme si zabezpečil dostatok podkladov, ktoré náležite posúdil a označenie "schránková firma" je oficiálne používaný pojem v súvislosti s uplatňovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) definovaný Praktickou príručkou o uplatniteľných právnych predpisoch vypracovanou Európskou komisiou pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia na účely článku 76 tzv. základného nariadenia.

Ku vzniku sankcie alebo uplatnenia si nároku na zdržanie sa zásahu a odstránenia závadného stavu, prípadne domáhania sa primeraného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie konkrétneho zásahu, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a jeho protiprávnosťou.

Odporca je verejnoprávnou inštitúciou vykonávajúcou sociálne poistenie a zo zákona (§ 120 z.č. 461/2003 Z.z.) je kontaktnou inštitúciou na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie. Do pôsobnosti odporcu patrí vykonávanie ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca uskutočnil dňa 07.03.2013 a dňa 05.11.2013 u navrhovateľa, na adrese sídla jeho spoločnosti zapísanej v príslušnom obchodnom registri kontrolu a zistil, že navrhovateľ nemá na adrese svojho sídla žiadnu samostatnú kanceláriu, v deň vykonávania kontrol sa na adrese jeho sídla nezdržiaval žiaden zamestnanec ani konateľ navrhovateľa. Pracovné zmluvy so svojimi zamestnancami uzatvoril navrhovateľ na 10 hodín výkonu práce mesačne a ako druh práce bolo dohodnuté roznášanie letákov na požiadanie poľských firiem v rôznych mestách na území SR. Tieto výsledky zistení nesporoval ani navrhovateľ. Navrhovateľ však nebol spokojný so záverom odporcu, ku ktorému tento dospel po vykonaní kontrol, keď označil navrhovateľa v komunikácii so styčnou inštitúciou pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v Poľsku za tzv. schránkovú firmu.

Súd dospel k záveru, že obsah listu odporcu zo dňa 25.07.2013 zaslaného Zaklad Ubezpieczen Spolecznych v Poľskej republike, v ktorom oznámil svojej partnerskej inštitúcii vykonávajúcej koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v Poľsku informácie, týkajúce sa navrhovateľa vykonávajúceho činnosť ako tzv. schránková firma, mohlo predstavovať zásah do dobrej povesti spoločnosti navrhovateľa, len ak by ním odporca prekročil svoje kompetencie. Súd však v tejto súvislosti nezistil žiaden prípadný exces v činnosti odporcu a žiaden takýto exces netvrdil ani navrhovateľ. Naopak na pojednávaní konanom dňa 05.02.2016 právny zástupca navrhovateľa poprel, že by sa odporca pri výkone svojej právomoci vo vzťahu ku navrhovateľovi dopustil excesu.

V prípade zahraničného občana členského štátu EÚ vykonávajúceho činnosť v domovskom štáte, ktorý po 25.06.2012 začal súčasne vykonávať závislú činnosť ako zamestnanec na území SR, inštitúcia sociálneho zabezpečenia v domovskom štáte predbežne určí právne predpisy sociálneho zabezpečenia štátu, ktorým podlieha. V tomto prípade išlo o občanov Poľskej republiky, ktorí boli samostatne zárobkovo činnými osobami (podnikateľmi) v Poľskej republike a po 25.06.2012 uzatvorili pracovné zmluvy s navrhovateľom, teda začali vykonávať závislú činnosť ako zamestnanci na území SR. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia - ZUS predbežne v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 určila, že títo zamestnanci navrhovateľa podliehajú právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Odporca bol v zmysle článku 16 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 oprávnený namietať takto určenú uplatniteľnú legislatívu u zamestnancov navrhovateľa, ak existovali pochybnosti o splnení podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy Slovenskej republiky vo vzťahu k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov na území SR alebo išlo o činnosť zamestnancov na území SR marginálneho charakteru. Namietanie uplatniteľnej legislatívy predbežne určenej poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia odporcom, malo svoj základ v predchádzajúcich zisteniach odporcu vyplývajúcich z kontrol vykonaných organizačnými zložkami odporcu na mieste samom, ako aj prostredníctvom príslušného inšpektorátu práce, teda v tomto prípade nemohlo ísť o svojvôľu odporcu. Odporca si plnil len svoju zákonnú povinnosť, resp. využíval svoje oprávnenia vyplývajúce mu zo zákona o sociálnom poistení a z nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) a jeho konanie nevybočovalo z plnenia si tejto povinnosti. Podľa názoru súdu, ku neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa nemohlo prísť postupom odporcu v súvislosti s výkonom jeho právomoci podľa zákona o sociálnom poistení, prípadne podľa nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo nariadenia Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004, ktoré nariadenia ho k takémuto postupu, teda vykonaniu kontrol, oprávňovali a rovnako ho oprávňovali urobiť závery z vykonaných kontrol a na ich základe namietať uplatniteľnú legislatívu sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Odporcovi je dokonca táto povinnosť zo zákona o sociálnom zabezpečení ako aj citovaných nariadení, teda povinnosť preverovať a dospieť ku záverom a tieto aplikovať v súlade s nariadeniami, zákonom uložená. Teda zo strany odporcu išlo o konanie zákonom dovolené a vylučujúce protiprávnosť, keď odporca primeraným spôsobom hájil chránený verejný záujem na nezneužívaní systému slovenského sociálneho zabezpečenia.

Odporca obsah oznámenia adresovaného svojej styčnej inštitúcii v Poľsku formuloval v súlade s Praktickou príručkou o uplatniteľných právnych predpisoch v EÚ, EHP a Švajčiarsko zverejnenou na stránke www.ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=11366&langId=sk, ktorá bola vypracovaná Európskou komisiou pre účely koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a slúži ako pracovný nástroj napomáhajúci inštitúciám, zamestnávateľom a občanom v danej oblasti pri určovaní uplatniteľných právnych predpisov. Teda odporca použil v obsahu oznámenia termín tzv. schránkovej firmy v súlade s jeho vymedzením obsiahnutým práve v príručke, ktoré je odvodené z rozsiahleho usmernenia v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a z nariadení EÚ ako určitá skratka vo vzájomnej komunikácii so známym obsahom a zakladá správne posúdenie a určenie uplatniteľnej legislatívy zamestnancov pracujúcich v rôznych štátoch EÚ. V prípade oznámenia odporcu styčnej inštitúcii v Poľsku išlo naviac o komunikáciu dvoch subjektov, a to odporcu a ZU ako inštitúcií sociálneho zabezpečenia v tej-ktorej krajine v rámci vykonávania nariadenia, pri ktorej komunikácii sa termín tzv. schránkovej firmy nemohol vykladať s iným obsahom ako je stanovený príručkou, využívanou oboma inštitúciami ako pracovný nástroj, teda nemohol byť vyložený difamujúcim spôsobom, pričom tak odporca ako aj poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia podliehajú mlčanlivosti pri vzájomnej administratívno-právnej komunikácii.

Navrhovateľ sa v podstate domáhal podaným návrhom ochrany svojej povesti z dôvodu, že nebol spokojný so závermi odporcu, vykonávajúceho svoju činnosť ako styčného bodu sociálneho zabezpečenia a koordinátora systémov sociálneho zabezpečenia a snažil sa cestou prostriedkov právnej ochrany pri zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, domôcť sa zrušenia účinkov záverov, ku ktorým dospel odporca v rámci výkonu svojej právomoci postupom stanoveným právnymi predpismi. Súd v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať postup a závery odporcu, ku ktorým dospel pri výkone svojej administratívnej právomoci, s výnimkou ak by k zásahu do povesti prišlo v dôsledku excesu, čo však nie je tento prípad, keďže také skutočnosti navrhovateľ netvrdil a nepreukázal. Bolo právom a povinnosťou odporcu ako koordinátora systémov sociálneho zabezpečenia v SR posúdiť zistené skutočnosti a dospieť na ich základe ku záveru o charaktere registrovaného sídla navrhovateľa ako tzv. schránkovej firmy nespĺňajúcej požiadavky nariadenia a legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorej zamestnanci navrhovateľa podliehajú a správnosť týchto záverov odporcu by mohli všeobecné súdy preskúmavať iba v rámci správneho súdnictva postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V tomto prípade už nie je možné domáhať sa v rámci konania o ochrane dobrej povesti právnickej osoby odlišného posúdenia skutočností zistených odporcom a jeho záverov.

Za tohto stavu dospel súd k záveru, že v prípade navrhovateľa neprišlo k zásahu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, a nie je preto možné vyvodiť zodpovednosť odporcu podľa § 19b ods. 3 občianskeho zákonníka, a preto súd návrhu navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Vzhľadom k tomu, že úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.