Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-46-2022.pdf
PDF · 79.54 KB
Case nature
Subarea
2Co/46/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana vo veci podania žalobcu: M. N., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Ú. XXX, XXX XX A., proti žalovanému: Okresný súd Stará Ľubovňa, so sídlom 17. novembra 549, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 00 165 956, o úpravu výmery pozemku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C/4/2022-12 zo dňa 11.07.2022, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol: I. Súd o d m i e t a podanie M. N. doručené súdu dňa 25.2.2022. II. M.Á. N. súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil v zmysle § 129 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 25.02.2022 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu označené ako „Podnet na opravu výmery“. V tomto poukázal na chybnú výmeru parcely XXX na LV č. XXX v kat. úz. Ú., ktorá by mala byť iná, pričom chybným rozhodnutím Okresného súdu sp. zn. 4C/36/86 si O. U. privlastnil takmer celú parcelu vtedy č. XX. Vzhľadom na skutočnosť, že z uvedeného podania nie je zrejmé, čoho sa ním menovaný domáha, teda či má ísť o žalobu o určitom nároku, o ktorom by mal rozhodovať súd alebo či žiada opravu chýb v katastrálnom operáte v zmysle § 59 a nasl. Katastrálneho zákona, ako aj vzhľadom na chýbajúce náležitosti podania (označenie strán sporu, opis rozhodujúcich skutočností, petit žaloby, teda uvedenie toho, ako má súd rozhodnúť) súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/4/2022-7 zo dňa 22.04.2022 vyzval žalobcu na odstránenie uvedených vád podania, pričom ho poučil o náležitostiach, ktoré má mať jeho podanie, ak ho má súd považovať za žalobu vo veci samej. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa 11.05.2022, v ktorom uviedol, že po rodičoch zdedil podiel 4/40 na parcele č. XXX zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. Ú., t. j. 333 m2, ale rozhodnutím súdu 4C 36/86 sa táto ponížila na 31,8 m2. Domáha sa preto nápravy plochy z 31,8 m2 na 333 m2. Ako žalobcu uviedol svoje údaje ako a ako žalovaného označil Okresný súd Stará Ľubovňa.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže žalobca svoje podanie nespresnil v zmysle výzvy súdu a ani po jeho doplňujúcom podaní nie je zrejmé, aké sú všetky rozhodujúce skutočnosti uplatneného nároku potrebné pre posúdenie nároku (okrem dedenia určitej parcely a žiadosti o nápravu jej výmery, z ktorých však nemožno zistiť, o aký presne nárok ide a voči komu by mal smerovať, resp. z akého dôvodu má smerovať voči súdu, keď v prvotnom podaní namietal väčšiu výmeru v prospech určitej osoby
označenej menom a priezviskom), ani akého nároku, o ktorom by bol oprávnený rozhodovať súd, sa domáha (na rozhodovanie o náprave či oprave výmery pozemkov nemá súd právomoc), v dôsledku čoho má jeho podanie stále vady, pre ktoré súd nemôže ďalej vo veci konať, súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie jeho podanie odmietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP.
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie včas žalobca. Uviedol, že jeho rodičia M. N. a S. N., r. G. kúpili v r. 1947 (Majetková podstata, zap. XXX, č. d. XXXX) spolu 4/40 (2/40+2/40) z parcely č. XX. Vo výmere je to 333 m2. A toho sa domáha, aby po rodičoch zdedil výmeru, ktorú kúpili, teda 333 m2. Žalovaný mu rozhodnutím sp. zn. 4C/36/86 ukradol 333 m2 a ponížil na podiel 31,8 m2. Žalobca napáda rozsah „podiel po rodičoch sa nesprávne zmenil na 15.9 m2 + 15.9 m2, t. j. 31,8 m2, namiesto kúpených 333 m2. A to je odvolací dôvod a odvolací návrh, aby rodičom súd opravil výmeru, ktorú kúpili. Následne žalobca doplnil odvolanie v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 4C/36/86 napomohol O. U. ukradnúť z parcely č. XX 3012 m2 (namiesto 20/40 z 3330 m2). Preto rodičom namiesto podielu 4/40 z 3 330 m2 zostalo 4/40 z 318 m2. A túto krádež žiada opraviť 4/40 z plochy 3 330 m2.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie správne vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho neúplného podania a následne správne dospel k záveru, že aj napriek tejto výzve vady podania náležitým spôsobom odstránené neboli, čo bránilo súdu ďalej v konaní pokračovať a preto správne podanie žalobcu napokon odmietol, čo aj náležite a správne odôvodnil. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné.
8. Civilný sporový poriadok v § 127 ods. 1 stanovuje všeobecné náležitosti všetkých podaní, t. j. všetkých úkonov adresovaných súdu. Popri týchto všeobecných náležitostiach musia byť kumulatívne splnené aj ďalšie náležitosti, ak tieto ukladá osobitné ustanovenie. V prípade náležitostí podanej žaloby je týmto osobitným ustanovením vyššie cit. ust. § 132 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že ďalšou vyžadovanou náležitosťou je okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (petit). Zákonom vyžadované náležitosti je potrebné vždy uviesť tak, aby z obsahu podania (žaloby) tieto skutočnosti jednoznačne vyplývali, prípadne, aby ich bolo možné vyvodiť zo samotného textu a v prípade, ak sú tieto náležitosti z podania zrejmé tak, že nevzbudzujú pochybnosti a neistotou, potom nie je dôvod, aby žalobca bol nútený k odstraňovaniu formálnych nedostatkov žaloby.
9. Náležitosť spočívajúca v potrebe opísania pravdivých a rozhodujúcich skutočností tvorí samotný základ podanej žaloby. Úlohou žalobcu je opísať skutkový dej, t. j. zrozumiteľne, jasne a určito opísať rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, z ktorých tak má vyplynúť oprávnenosť ním uplatneného nároku, a to aj z dôvodu, aby nedošlo prípadne k zámene s iným skutkom. Za nevyhnutné a rozhodujúce skutočnosti je potrebné považovať tie údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo súdu jasné o čom vlastne má rozhodnúť a na akom podklade. V samotnej žalobe je preto potrebné uviesť také skutočnosti, ktoré opisujú skutok, na základe ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok, pričom musí ísť o také opísanie skutočností a v takom rozsahu, aby tento nárok bolo možné jednoznačne individualizovať, teda určiť predmet konania po skutkovej stránke. V prípade, ak v podanej žalobe nie sú uvedené všetky skutkové tvrdenia, nejde o takú vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovať v konaní, avšak to len za predpokladu, ak sú v žalobe opísané aspoň také rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých je možné vymedziť predmet sporu po skutkovej stránke. V tomto smere je tiež potrebné zdôrazniť, že opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť len odkazom na označené dôkazy. Na strane druhej, žalobca nie je povinný ním uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
je vecou súdu, ktorý pozná právo. Z uvedeného dôvodu neuvedenie právnej kvalifikácie nemožno považovať za vadu žaloby a pre absenciu právnej kvalifikácie nie je možné odmietnuť podanie žalobcu.
10. Rovnako aj v prípade povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe, tieto je potrebné označiť taktiež presne a úplne, aby ich bolo možné vykonať. Ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. V prípade, ak žalobca označí v podanej žalobe ako dôkaz listinu, túto je potrebné individualizovať pomenovaním, prípadne uvedením ich obsahu a označením orgánu, ktorý ich vydal, spisovou značkou, dátumom, resp. osobou, ktorá ju vyhotovila a dátumom. Neoznačenie dôkazov však nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, však neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci.
11. Vo vzťahu k žalobnému návrhu (petit) je potrebné podotknúť, že aj tento musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Na žalobu je však potrebné hľadieť ako na procesný úkon strany, ktorý je potrebné posudzovať ako každé podanie podľa obsahu, teda za žalobný návrh nie je možné považovať len samotný petit, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu s petitom vymedzuje predmet žaloby. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby žalobca vyjadril svoj nárok presne tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie (porovnaj aj ÚS ČR I.233/97). Žalobný petit by mal byť spravidla jednoduchý, teda mal by sa ním uplatňovať len jeden nárok, ktorý vyplýva z jedného skutkového stavu. V prípade, ak je uplatnených viac samostatných nárokov vyplývajúcich z jedného alebo viacerých skutkových stavov, ide o zložený petit. Osobitným druhom petitu sú uplatňované alternatívne a eventuálne nároky.
12. Na základe vyššie uvedeného tak možno dospieť k záveru, že podanou žalobou určuje žalobca nielen to voči komu sa svojho nároku domáha, ale aj predmet sporu a to, čoho sa podanou žalobou domáha. V prípade, ak žaloba neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, možno hovoriť o vadách žaloby, a teda o tzv. neúplnom podaní (napr. absentuje podpis žalobcu, žalobný petit, atď.). O neurčitej žalobe potom možno hovoriť vtedy, ak samotná žaloba vzbudzuje či už pochybnosť o predmete konania, o právnych následkoch konania (výsledku sporu, teda toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáha) alebo o identifikácii sporových strán. Za neurčitú tak možno považovať žalobu, ktorá neumožňuje súdu jednoznačne a bez pochybností identifikovať či už to, čoho sa žalobca podanou žalobou domáha, resp. na akom skutkovom základe, prípadne voči komu takýto nárok súdnou cestou uplatňuje.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania ktoré mu predchádzalo zistil, že podanie žalobcu zo dňa 25.02.2022 bolo nejasné a nezrozumiteľné a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcu vyzval, aby uviedol čoho sa domáha a následne ho vyzval aj na odstránenie vád podania. Napriek uvedeným skutočnostiach a snahám súdu prvej inštancie, žalobca vo svojich podaniach jasným a zrozumiteľným spôsobom neuviedol čoho sa domáha a teda, ak by aj súd z podaní žalobcu abstrahoval žalobný návrh, tento by nebol vykonateľný.
14. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd, postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu ich súd nepriznal.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).