Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-40-2022.pdf
PDF · 161.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Csp/40/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 853 186 proti žalovanému: R. L., X.. XX.X.XXXX, L. H.. L. XXXX/XX, XXX XX V., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 12.425,79 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi:
- istinu 12.425,79 eur,
- úrok 3.722,27 eur,
- úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.425,79 eur od 17.02.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku, v časti o zaplatenie poplatkov v sume 36 eur, žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 12.425,79eur s prísl. s tým, že dňa 04.06.2019 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovanou stranou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov žalovanej strane bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 13.321,03 eur. Žalovaná strana načerpala úver dňa 04.06.2019 (aktuálny stav úveru, posledná strana).Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca upozornil žalovanú stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná strana úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.2.2021 a požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 1.706,49 € z čoho pripadlo na:- istinu 895,24 €,- úroky 775,25 €,- poplatky 36,- €.Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. nIstina pohľadávky tak predstavuje 12.425,79 € (13.321,03 € - 895,24 €)Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (čl. 2 ods. 2 CSP; bližšie časť III.). Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaná strana zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 4.497,52 € [celkové náklady 17.818,55 € - istina 13.321,03 €]. Vzhľadom na
doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 3.722,27 € (4.497,52 € - 775,25 €).Žalobca si zároveň uplatňuje neuhradené poplatky vo výške 36 €, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane). Tento nárok si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v dôsledku toho, že elektronický formulár pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje samostatné kolónky pre poplatky. Žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca teda nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Veriteľ týmto v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní vyhlasuje, že o identifikovanej pohľadávke účtuje v uvedenom rozsahu vo svojom účtovníctve. Predžalobná výzva bola zasielaná žalovanej strane na korešpondenčnú adresu. Argumentácia k uplatneným úrokom R 5/2021: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Odpoveď na otázku, či má veriteľ právo na zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti úveru dal Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 16.6.2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020 podľa ktorého: „Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ (ods. 24 odôvodnenia).Totožne aj uznesenie NS SR zo dňa 30.6.2020 sp. zn. 2 Cdo 115/2019. K nastolenej právnej otázke sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 30.7.2019 sp. zn. 6 Cdo 113/2018, keď uviedol, že:„(...) v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nároku na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné Úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ a mnohé ďalšie rozhodnutia NS SR (rôznych senátov) - 1 Cdo 94/2019, 1 Cdo 208/2019, 2 Cdo 115/2019, 3 Cdo 113/2019, 5 Cdo 42/2020, 7 Cdo 111/2019, 7 Cdo 307/2019, 8 Cdo 125/2018.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 27.05.2022 platobný rozkaz pod sp.zn. XXUp/XXX/XXXX, ktorým v celom rozsahu žalobe vyhovel.
3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu. Žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, cituje § 7 ods. 1, §11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.08.2019 sp. zn. 8Co/49/2019.
Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2019 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2019 do 15. augusta 2019 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur vrátane bola priemerná RPMN vo výške 8,18 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 8,39 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN.Z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere je jednoznačne bezúročná a bez poplatkov. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru ako aj Výzva na úhradu dlžnej sumy treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Uvedené potvrdil vo svojom rozhodnutí Krajský súd Prešov zo dňa 28.06.2018 sp. zn. 6Co/26/2017.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že napriek neúčinnej procesnej obrane žalovaného (§ 151 ods. 2 CSP) uvádza žalobca stanovisko k jednotlivým námietkam:
A) K BONITE : Dňa 04.06.2019 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov žalovanej strane spotrebiteľský úver vo výške 13.321,03 eur. Jeho účelom bolo refinancovanie predchádzajúceho úveru poskytnutého žalobcom (čl. 2.3 zmluvy o úvere) V zmysle ust. § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) môžu dlžník a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka vyplývajúcich z pôvodnej úverovej zmluvy uzatvoriť novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej úverovej zmluvy nie sú pre dlžníka horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej úverovej zmluvy. Ak dôjde k uzavretiu takéhoto nového úveru, tak na túto novú úverovú zmluvu sa nevzťahujú všetky ustanovenia ZoSÚ, pričom jedným z týchto ustanovení, ktoré sa nepoužijú pri tejto novej úverovej zmluve, sú ustanovenia upravujúce povinnosť veriteľa posúdiť schopnosti dlžníka splácať nový spotrebiteľský úver. V zmysle Stanoviska NBS z 22. 12. 2020 k niektorým otázkam dohôd o odklade splatnosti, uzatváraných so spotrebiteľmi, je možné poskytnúť takúto novú úverovú zmluvu len dlžníkom v stave zlyhania určeného podľa osobitného predpisu (banka bude považovať za dlžníkov v stave zlyhania takých dlžníkov, ktorí budú v omeškaní s úhradou splátky úveru viac ako 90 dní, resp. preukážu banke svoju ťažkú životnú situáciu, z ktorej je zrejmé, že nebudú môcť plniť pôvodnú úverovú zmluvu za podmienok v nej stanovených).Taktiež v zmysle § 7 ods. 24 ZoSÚ pri spotrebiteľskom úvere, ktorým sa splatí jeden alebo viac už existujúcich spotrebiteľských úverov alebo ide zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, tak na tieto spotrebiteľské úvery sa nevzťahujú ustanovenia ohľadom splnenia limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu podľa odseku 19 vyššie uvedeného paragrafu zákona. Na základe toho pri refinancovaní spotrebiteľských úverov novým spotrebiteľským úverom je potrebné vykonať overenie schopnosti klientov splácať úver, avšak nový spotrebiteľský úver je možné poskytnúť aj napriek tomu, že klienti vyššie uvedené limity nebudú spĺňať.
B) K RPMN: Žalovaný namieta, že zmluva o úvere neobsahuje podmienky v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Cituje § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom do 31.12.2019 (účinného v čase uzavretia zmluvy). Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že námietka žalovaného je scestná a absurdná. Odhliadnuc od uvedeného v zmluve o úvere je inter alia bližšie špecifikovaná výška, počet a platobný deň jednotlivých splátok, rovnako spôsob výpočtu celkových nákladov zmluvy o úvere, teda všetky predpoklady na výpočet RPMN. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti potrebné pre výpočet RPMN požadované právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase jej uzavretia, a to dokonca nad rámec vyžadovaný zákonom. Podľa R 86/2021: „Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet.“. V tejto súvislosti poukazujú na záväzný rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s. v. Klára Bíróová, C-42/15, podľa ktorého: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná navrátenie tejto istiny.“ Podľa záverov záväzného rozsudku Súdneho dvora EU zo dňa 5.9.2019 vo veci TE proti Pohotovosť, s. r. o.), C-331/18: „Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna
právna úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej, podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov“.
C) K priemernej RPMN: Cituje § 9 ods. 15 ZoSÚ. Tvrdenie žalovaného, že: „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2019 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2019 do 15. augusta 2019 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur bola priemerná RPMN vo výške 8,18 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 8,39 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN..“ neobstojí. V zmysle § 9 ods. 15 ZoSÚ je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o priemernej RPMN pri novoposkytovaných úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok. Tieto údaje v súlade s § 21 ods. 2 ZoSÚ zverejňuje Ministerstvo financií SR. Podľa ministerstvom zverejnených údajov (prikladajú v prílohe) predstavovala priemerná RPMN pri novoposkytovaných úveroch za prvý kalendárny štvrťrok roku 2019 presne 8,39 % p.a., tak ako je uvedené v zmluve o úvere zo dňa 04.06.2019.Žalobca preto naďalej trvá na tom, že RPMN a rovnako aj priemerná RPMN je v zmluve o úvere uvedená v správnej výške. Žalobcovi zároveň nie je zrejmé, na základe akej právnej normy je povinný uvádzať splátku, pre ktorú sa stal splatný celý dlh. Vo výzve zo dňa 16.2.2021 je uvedené obdobie omeškania so splácaním úveru. Po tejto výzve nasledovalo predčasné zosplatnenie úveru. Uvedené úkony sú dostatočne určité a v súlade s právom ochrany spotrebiteľa.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza, že sa na túto zmluvu bude vzťahovať ustanovenie § 7, výslovne uvádza, že na túto zmluvu sa vzťahuje ustanovenie § 11, Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, príp. nezaopatrené deti). Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Žalobca síce preveril úverovú zaťaženosť v príslušnom registri, nepreveril, alebo nezískal však hodnoverné informácie o výdavkoch žalovaného na živobytie, ubytovanie, strava, náklady na energie a keďže pri uvádzanom príjme poskytol žalovanému úver, jednoznačne nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Vyššie uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27.10.2016 sp. zn. 6Co/171/2016. Poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch k priemernej RPMN .Z dôvodovej správy vyplýva, že zákonodarca zdôrazňuje ,že údaj o priemernej RPMN má vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk.
Zo žiadnej novely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, dôvodovej správy k takejto novele ani všeobecného právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií SR nevyplýva, že by sa údaj o priemernej RPMN mal posudzovať podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Zmluva o úvere zároveň obsahuje aj nesprávny údaj o priemerne j RPMN vo výške 8,39 %. p.a. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2019 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2019 do 15. augusta 2019 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur vrátane bola priemerná RPMN vo výške 8,18 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny
údaj o priemernej RPMN vo výške 8,39 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. Zákon č. 129/2010 Z.z. ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovuje v § 9 ods. 2 písm. k/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a v § 9 ods. 2 písm. z/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15-ich kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. V zmysle § 21 ods. 2 cit. zák., na ktorý odkazuje § 9 ods. 2 písm. z/, ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1, v zmysle ktorého veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií SR a Národnej banke SR údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ako vyplýva z ust. § 21 ods. 1, 2 cit. zák., zákon používa pojem veriteľ, ktorým na účely tohto zákona sa v zmysle § 2 písm. b/ rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, údaj o priemernej hodnote RPMN zohľadňuje úvery poskytované na finančnom trhu všetkými veriteľmi, vrátane nebankových subjektov. Údaj o priemernej hodnote RPMN v zmysle zákona zverejňuje sa na stránke Ministerstva financií SR a ide o skutočnosť všeobecne známu, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazuje. Ministerstvo financií zverejňuje na svojej webovej stránke tak Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky veriteľmi, ktoré sú smerodajné pre nebankové subjekty len ohľadom uvedenia údajov o priemernej RPMN do zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako aj Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky bankami a pobočkami zahraničných bánk, ktoré údaje sú ale smerodajné z hľadiska skúmania najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v nadväznosti na kritérium obsiahnuté vo vykonávacom predpise, t.j. § 1a ods. 1 nar.vl. SR č. 87/1995 Z.z. Ak teda súd zisťuje náležitosť spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. z/ zák. 129/2010 Z.z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky veriteľmi, ako to vyplýva z ust. § 21 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z. Ak súd zase zisťuje primeranosť dojednanej odplaty podľa ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1 ods. 1, § 1a ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., smerodajné sú údaje obsiahnuté v tabuľke Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za jednotlivé štvrťroky bánk a pobočiek zahraničných bánk pre novoposkytnuté spotrebiteľské úvery. V prejednávanej veci je teda potrebné vychádzať pri skúmaní priemernej hodnoty RPMN ako povinnej náležitosti úverovej zmluvy zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za I. štvrťrok 2019 veriteľmi, kedy priemerná ročná percentuálna miera nákladov predstavovala pri úveroch viac ako 6500 eur s dobou splatnosti od 5 do 10 rokov hodnotu 8,18 %. Z vyššie uvedených dôvodov nie je postup žalobcu pri určovaní priemernej RPMN správny, keďže pri určovaní priemernej RPMN vychádza z ust. § 1 ods. 4 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., a teda z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov. Údaj, ktorý žalobca uviedol ako priemernú hodnotu RPMN, t. j. 8,39 %, je rozhodujúci z hľadiska posudzovania najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok tejto hodnoty. Žalobcom uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je údajom, ktorý podľa § 1 ods. 4 nar. Vlády slúži na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a nar. Vlády. Nesprávny údaj o priemernej RPMN má za následok absenciu údaja o priemernej RPMN čo v konečnom dôsledku znamená, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo potvrdil vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.07.2018 sp. zn. 7Co/161/2018 Krajský súd Žilina .
Podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie Upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.01.2021, teda výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko poštový podací hárok nepreukazuje doručenie vyššie uvedenej výzvy a zároveň zo strany žalobcu nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Vyššie uvedené potvrdzuje právny názor Okresného súdu Košice I zo dňa 03.05.2022 sp. zn. 38Csp/299/2021 z ktorého okrem iného cituje ...“ Žalovaný bol upozornený na možnosť zosplatnenia celého úveru, ak nedôjde k úhrade dlžných splátok, avšak bez uvedenia ,s ktorými
konkrétnymi splátkami je žalovaný v omeškaní listom zo dňa 29.1.2021, ktorý mu bol podľa podacieho hárku č. EPH226874015 doručovaný dňa 1.2.2021. Pre absenciu doručenky k listu zo dňa 29.1.2021 neboli splnené podmienky pre mimoriadne (predčasné) zosplatnenie úveru. Cieľom zákonodarcu bolo v prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a toto upozornenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry, t. j. aby sa mohol oboznámiť s obsahom takého upozornenia tak, ako to predpokladá ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predloženie poštového podacieho hárku (navyše, bez špecifikácie podania) bez ďalšieho túto skutočnosť nepreukazuje. Navyše, žalobca nešpecifikoval a ničím nepreukázal ani existenciu dojednania zmluvných strán o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka z dôvodu ktorého ho listom zo dňa 31.3.2021 uplatnil, ktoré je ďalšou zákonnou podmienkou účinného zosplatnenia celej pohľadávky. Preto súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“
Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd umožnil žalovanému uhrádzať dlžnú sumu, ktorú predstavujú neuhradené splátky istiny zročné ku dňu vyhlásenia rozsudku v mesačných splátkach po 127eur splatných k 25. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek mesačnou splátkou a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo vyššie uvedenej právnej veci.
6. Žalobca, žalovaný a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, ospravedlnili sa, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu. K námietkam žalovaného sa vyjadrili vo vyjadrení k odporu, v ktorom aj súhlasili s pokračovaním v konaní. Námietky žalovaného sú účelové s cieľom vyhnúť sa splateniu legitímneho nároku žalobcu. Žalovaný opomína, že predmetom tohto konania je plnenie z refinancujúceho úveru, kde nie je potrebné opätovne skúmať bonitu. V tomto smere poukazuje na vyjadrenie k odporu, kde sa k tejto otázke vyjadrili. Zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré vymedzuje zákon o spotrebiteľských úveroch, zmluva obsahovala a bolo v nej identifikované počet a výška splátok, ako aj ich rozdelenie na istinu a úroky. RPMN a priemerná RPMN bola uvedená v zmluve v správnej výške a preto sa žalobca domáha, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca v súlade s § 53 ods. 9 upozornil žalovaného na omeškanie mesačných splátok a potom v súlade s § 565 OZ zosplatnil úver. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva pre žalobcu ako veriteľa povinnosť uviesť vnútornú štruktúru nesplateného záväzku. Upozornenie má predstavovať prvú kvázi predžalobnú výzvu, ktorá má motivovať spotrebiteľa kontaktovať veriteľa a nájsť riešenie vysporiadania záväzku, preto nemožno od žalobcu vyžadovať splnenie takých povinností, ktoré mu žiadne právo neustanovuje. Upozornenie aj predčasné zosplatnenie úveru boli žalovanému zasielané na poslednú známu adresu a žalobca v zmysle aj teórie dôjdenia nemusí preukazovať reálne oboznámenie sa s obsahom týchto podaní. Na základe predbežného právneho posúdenia súdu, čo sa týka určitosti, OZ stanovuje, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s najmenej 3 mesačnými splátkami. Opätovne zdôrazňujú, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva , čo má byť presne obsahom upozornenia alebo zosplatnenia. Dlžníkovi nič nebráni po obdržaní takýchto listov kontaktovať veriteľa a zaujímať sa o splatenie záväzku. Pre účely súdneho konania je súčasťou súdneho spisu aktuálny stav úveru, v ktorom je uvedené , akým spôsobom dlžník splácal úver a kedy došlo k jeho platobnej nedisciplinovanosti. Preto majú aj za to, že preukázateľne preukázali, že žalovaný bol v omeškaní minimálne s 3 mesačnými splátkami a žalobca úver predčasne zosplatnil v súlade so zákonom. Nad rámec uvádzajú, že sa pridržiavajú argumentácie právnika Hlušáka, ktorý má v súkromnom práve článok ohľadom zosplatnenia a začiatku plynutia premlčacej lehoty. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že žalobca disponuje tzv. actio nata až po realizovaní jeho práva úver predčasne zosplatniť. Ide o jeho právo, nie povinnosť. Preto aj v tomto smere majú za to, že žalobca postupoval v súlade s normami OZ a právom na ochranu spotrebiteľa.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinami predloženými stranami sporu, ktoré im boli vzájomne doručené a zistil, že:
9. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 04.06.2019 medzi žalobcom pôv. Poštovou bankou, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že
išlo o druh spotrebiteľského úveru - účelový úver na refinancovanie, na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 13.321,03 eur a súčasne žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý spotrebiteľský úver - lepšia splátka spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 96 mesačných splátok po 185,61 eur, k 20. dňu príslušného mesiaca. V zmluve je ďalej uvedená výška úrokovej sadzby 7,50% ročne, výška RPMN 7,80 %, výška priemernej RPMN 8,39%, termín konečnej splatnosti úveru 20.06.2027, termín prvej mesačnej splátky 20.07.2019, výška odplaty 7,50% ročne, najvyššia prípustná hodnota odplaty 16,78% ročne, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 17.818,55eur. Účelom úveru bolo refinancovanie predchádzajúceho úveru poskytnutého žalobcom (čl. 2.3 zmluvy o úvere).
10. Podľa bodu 4.8 zmluvy, v prípade riadneho nesplácania úveru je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka s platením splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie je kratšej ako 15 dní.
11. Žalovaný z poskytnutého úveru čerpal sumu 13.321,03eur a vykonal úhrady spolu v sume 1.706,49eur (- istina 895,24 eur, -úroky 775,25eur,- poplatky 36eur).
12. Žalobca Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.01.2021, adresovanej žalovanému, oznámil žalovanému, že porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2019, v zmysle §53 ods.9 OZ upozorňuje, že ku dňu 20.01.2021 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 840,08eur, predstavujúcej z omeškanej splátky vo výške 813,08eur a poplatkov 27eur a žiadal žalovaného vyššie uvedenú sumu uhradiť do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. V prípade, ak nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je a oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Výzva bola doručená žalovanému dňa 22.02.2021.
13. Listom zo dňa 16.02.2021 označeným ako Výzva na úhradu dlžnej sumy, žalobca oznámil žalovanému, že podstatným spôsobom porušil Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2019 a úverový záväzok sa stáva voči banke k 16.02.2021 predčasne splatný v celom rozsahu. Dlžná istina je 12,425,79eur, úrok 858,36eur, poplatky za upomienky 36eur, spolu 13.320,15eur a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému zaslaná na adresu jeho pobytu.
14. Z dokladu na čl. 92 spisu Ministerstvom financií SR zverejnených údajov, ktoré žalobca doložil do spisu, predstavovala priemerná RPMN pri novoposkytovaných úveroch za prvý kalendárny štvrťrok roku 2019 pri spotrebiteľských úveroch splatných od 1 do 5rokov 8,39 % p.a..
15. Z Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka vyplýva, že ide o účelový úver určený na refinancovanie, RPMN je 7,80 %, ktorá je vypočítaná z nasledovných údajov: - výška spotrebiteľského úveru 13.321,03eur, výška mesačnej splátky 185,61eur, celkový počet splátok 96, výška úrokovej sadzby 7,50% ročne. RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že úver bude poskytnutý v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia zmluvy o úvere, ktorá zostáva platná dohodnutý čas a zmluvné strany si budú plniť svoje povinnosti za podmienok ma lehotách ustanovených v zmluve o úvere. Je tu uvedená aj priemerná hodnota RPMN 8,39% (pri zodpovedajúcom type spotrebiteľského úveru).
16. Podľa §-u 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažná prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona ,zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa §1 ods. 6 cit. zákona, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 7 ods. 3, 6 až 14, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až j), m) a r), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16 až 23 a § 25 až 27. To platí aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa.
19. Podľa §-u 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
20. Podľa §-u 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 12.425,79eur s prísl. zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalobca svoj nárok odvodzoval od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 04.06.2019 medzi žalobcom (pôv. Poštovou bankou, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 13.321,03 eur za podmienok dohodnutých v Zmluve, v Obchodných podmienkach vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný vykonal úhrady úveru spolu v sume 1.706,49 eur.
22. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o splnenie dlhu v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí súdu. Právo na zaplatenie celej pohľadávky (strata výhody splátok) môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Úprava straty výhody splátok v spotrebiteľských zmluvách podľa § 565 OZ vytvárala v praxi neprimerané situácie a viedla často k zneužitiu právneho postavenia veriteľa, ak sa dlžník oneskoril čo i len o jeden deň so zaplatením jednej alebo viacerých splátok, ktoré sa stali splatnými, v dôsledku čoho zákonodarca pristúpil k prijatiu osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (pôvodne § 53 ods. 8).
23. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i.) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii.) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii.) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a (iv.) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, (v.) uplatniť právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru do splatnosti najbližšej splátky úveru. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
24. Predčasné zosplatnenie úveru je podstatným zásahom do práv a povinností zmluvných strán, keď veriteľovi vzniká právo žiadať, a na druhej strane dlžníkovi vzniká povinnosť uhradiť celý zostatok úveru naraz. Uvedené právo veriteľa však nenastupuje automaticky a je podmienené riadnym uplatnením zo strany veriteľa. Vzhľadom na závažnosť následkov spojených so zosplatnením dlhu je potrebné, aby takýto právny úkon bol preukázateľne doručený dlžníkovi, teda aby bolo preukázané, že sa oznámenie o zosplatnení dostalo do jeho dispozičnej sféry. V prípade, že nedošlo k splneniu stanovených podmienok, nie je možné hovoriť o platnom vyhlásení dlhu (úveru) za predčasne splatný. 25. Žalobca Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.01.2021 oznámil žalovanému, že porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2019, v zmysle §53 ods.9 OZ upozorňuje, že ku dňu 20.01.2021 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 840,08eur, predstavujúcej z omeškanej splátky vo výške 813,08eur a poplatkov 27eur a žiadal žalovaného vyššie uvedenú sumu uhradiť do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. V prípade, ak nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je a oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Výzva bola doručená žalovanému dňa 22.02.2021. Listom zo dňa 16.02.2021 označeným ako Výzva na úhradu dlžnej sumy, žalobca oznámil žalovanému, že podstatným spôsobom porušil Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.06.2019 a úverový záväzok sa stáva voči banke k 16.02.2021 predčasne splatný v celom rozsahu. Dlžná istina je 12,425,79eur, úrok 858,36eur, poplatky za upomienky 36eur, spolu 13.320,15eur a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu.
26. Súd v tomto smere poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020, v ktorom sa NS SR zaoberal doručovaním jednostranných hmotnoprávnych úkonov v oblasti súkromného práva. Uviedol, že ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon.
27. Súd mal za nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 290 CSP, t. j. o spor s ochranou slabšej strany, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. V zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
28. Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať zo špeciálnej úpravy v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
29. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, mal byť nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Banka musí preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ,dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 OZ, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
31. V tomto prípade veriteľ - dodávateľ - uvedené zákonné podmienky dodržal. V konaní bolo preukázané, že možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ bola dojednaná v bode 4.8 predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, banka výzvou zo dňa 20.01.2021 vyzvala žalovaného na úhradu dlhu omeškaných splátok, ktoré boli viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, pričom žalovaného upozornila, že v prípade, ak nedôjde k ich úhrade, vznikne žalovanému povinnosť uhradiť celú nesplatenú pohľadávku naraz, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Následne listom zo dňa 16.02.2021 označeným ako Výzva na úhradu dlžnej sumy, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že výška pohľadávky úveru ku dňu 16.02.2021 je 13.320,15 eur Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostatočne určité, a teda je platným právnym úkonom, a aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bol urobený v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením. Výzva zo dňa 20.01.2021 bola doručená žalovanému dňa 22.02.2021 a Výzva na úhradu dlžnej sumy bola žalovanému doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu.
32. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca neskúmal pri uzatváraní zmluvy bonitu žalovaného ako spotrebiteľa, z prevedeného dokazovania vyplynulo, že účelom predmetného úveru poskytnutého žalobcom žalovanému, bolo refinancovanie predchádzajúceho úveru poskytnutého žalobcom (čl. 2.3 zmluvy o úvere). Podľa ust. § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, môžu dlžník a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka vyplývajúcich z pôvodnej úverovej zmluvy uzatvoriť novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej úverovej zmluvy nie sú pre dlžníka horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej úverovej zmluvy. Ak dôjde k uzavretiu takéhoto nového úveru, na túto novú úverovú zmluvu sa nevzťahuje ustanovenie upravujúce povinnosť veriteľa posúdiť schopnosti dlžníka splácať nový spotrebiteľský úver. V zmysle § 7 ods. 24 ZoSÚ pri spotrebiteľskom úvere, ktorým sa splatí jeden alebo viac už existujúcich spotrebiteľských úverov alebo ide zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, tak na tieto spotrebiteľské úvery sa nevzťahujú ustanovenia ohľadom splnenia limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Tzn., že pri refinancovaní spotrebiteľských úverov novým spotrebiteľským úverom je potrebné vykonať overenie schopnosti klientov splácať úver, avšak nový spotrebiteľský úver je možné poskytnúť aj napriek tomu, že klienti vyššie uvedené limity nebudú spĺňať. Sám žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca preveril úverovú zaťaženosť žalovaného v príslušnom registri.
33. Žalovaný tiež namietal, že zmluva o úvere neobsahuje podmienky v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený rozpis splátok, ich výška, počet a splatnosť jednotlivých splátok, je uvedená RPMN 7,80 %, úroková sadzba 7,50% ročne, priemerná hodnota RPMN 8,39%, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 17.818,55eur t.j. všetky predpoklady na výpočet RPMN. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti potrebné pre výpočet RPMN požadované právnou úpravou. Vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka je
uvedené, že ide o účelový úver určený na refinancovanie, RPMN je 7,80%, ktorá je vypočítaná z nasledovných údajov: - výška spotrebiteľského úveru 13.321,03eur, výška mesačnej splátky 185,61eur, celkový počet splátok 96, výška úrokovej sadzby 7,50% ročne. RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že úver bude poskytnutý v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia zmluvy o úvere, ktorá zostáva platná dohodnutý čas a zmluvné strany si budú plniť svoje povinnosti za podmienok ma lehotách ustanovených v zmluve o úvere. Je tu uvedená aj priemerná hodnota RPMN 8,39% (pri zodpovedajúcom type spotrebiteľského úveru).
34. Pokiaľ ide o priemernú RPMN, tvrdenie žalovaného, že súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2019 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2019 do 15. augusta 2019 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur bola priemerná RPMN vo výške 8,18 % p.a. a zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 8,39 %, čo má za následok absenciu údaja o priemernej RPMN, nie je dôvodné . Žalovaný toto tvrdenie ničím nepodložil a tým ani nepreukázal. V zmysle § 9 ods. 15 ZoSÚ je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o priemernej RPMN pri novoposkytovaných úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok. Tieto údaje v súlade s § 21 ods. 2 ZoSÚ zverejňuje Ministerstvo financií SR. Podľa ministerstvom zverejnených údajov, ktoré žalobca predložil súdu, predstavovala priemerná RPMN pri novoposkytovaných úveroch za prvý kalendárny štvrťrok roku 2019 8,39 % p.a. tak, ako je uvedené v predmetnej zmluve o úvere zo dňa 04.06.2019. Námietka žalovaného, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 8,39 %, čo má za následok absenciu údaja o priemernej RPMN, preto neobstojí.
35. Na základe hore uvedeného, súd žalobe žalobcu vyhovel v časti, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia nezaplateného zosplatneného úveru a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.425,79eur -istinu,- úrok 3.722,27eur, zákonný úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 12.425,79eur( z istiny) od 17.02.2021 do zaplatenia, keď žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu v zmysle § 517 ods. 2 OZ od 17.02.2021 (t.j. nasledujúci deň po výzve žalobcu na úhradu celej dlžnej sumy), do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
36. Žalobu v časti o zaplatenie poplatkov v sume 36 eur, ktoré mali prestavovať reálne náklady žalobcu spojené s vymáhaním úveru (zaslané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane), súd zamietol, keď žalobca tieto poplatky nešpecifikoval, nepredložil k ním žiaden dôkaz a neuniesol tak v tejto časti žaloby dôkazné bremeno.
37. Žalovaný v písomných vyjadreniach uviedol, že navrhuje, aby súd žalovanému umožnil uhrádzať dlžnú istinu v mesačných splátkach po 127eur splatných k 25-dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok , avšak neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by mohol súd (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu, sociálnu a rodinnú situáciu , zdravotný stav žalovaného a pod.) v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie resp. uložiť žalovanému povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné splátky . Súd nemal preukázané, že ide o odôvodnený prípad, kedy môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie, nakoľko ak by mal súd za to, že v prejednávanej veci je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery strán sporu je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti i rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Na základe uvedeného preto súd dlhšiu lehotu na plnenie žalovanému neurčil.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods. 2 CSP, keď žalobca mal vo veci úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 12.425,79eur, úrokov v sume 3.722,27eur, zákonného úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 12.425,79eur (z istiny) od 17.02.2021 do zaplatenia a iba nepatrný neúspech v časti o zaplatenie poplatkov 36eur, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).