Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/334/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľa T. A., N.. XX.XX.XXXX, C..Č.. A. B. N. M., D. XXX proti odporkyni V. A., T.. W., N.. XX.XX.XXXX, A. K., R. XXXX/ XX, za účasti mal. detí: M. N.. XX.XX.XXXX, P. N.. XX.XX.XXXX P. K. N.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa T. A., N.. XX.XX.XXXX a odporkyne V. A., T.. W., N.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. K., vo zväzku 11, ročník 1999, na strane 149, pod poradovým číslom 43, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode sa z v e r u j ú mal. deti: M. N.. XX.XX.XXXX, P. N.. XX.XX.XXXX P. K. N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne - matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a navrhovateľ - otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. výživným vo výške 190,- EUR mesačne, na výživu mal. P. výživným vo výške 150,- EUR mesačne a na výživu mal. K. výživným vo výške 90,- EUR mesačne, na všetky deti počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je navrhovateľ - otec povinný uhrádzať k rukám odporkyne

- matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Styk navrhovateľa - otca s mal. M., K. P. P. sa n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ na tunajšom súde dňa 13.11.2015 podal návrh, ktorým žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. M., V.. P. P. V.. K. do osobnej starostlivosti odporkyne a jeho zaviazal prispievať na mal. M. výživným vo výške 130,- EUR mesačne, na mal. P. výživným vo výške 90,- EUR mesačne a na mal. K. výživným vo výške 80,- EUR mesačne, všetky vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zároveň, aby upravil jeho styk s maloletými dcérami v zmysle jeho návrhu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti už nezdieľa s odporkyňou spoločnú domácnosť v K., ale býva v nájme v Spišskej Novej Vsi. Spočiatku bolo manželstvo vcelku harmonické, účastníci konania vychovávali spolu v jednej domácnosti svoje tri mal. deti. Potom niekedy v r. 2014 začalo medzi nimi dochádzať k nezhodám, hádkam, čím sa vytvorilo disharmonické prostredie aj pre deti. Dôvodom nezhôd bol hlavne nedostatok súkromia v domácnosti, kedy navrhovateľ opakovane nachádzal doma svojich svokrovcov, keď prišiel unavený z práce. Vzájomné hádky súviseli aj s tým, že navrhovateľ trávil veľa času v práci, nemal priestor sa venovať svojim deťom a to vadilo aj odporkyni. V súčasnosti už spolu nezdieľajú spoločnú domácnosť od júla 2015, kedy bol navrhovateľ odporkyňou odsťahovaný z bytu. Účastníci konania navyše spolu intímne nežili už jeden rok.

K návrhu sa vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 11.01.2016 odporkyňa, ktorá uviedla, že navrhovateľove tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko nebýva v podnájme, ale u svojej milenky. Približne od septembra si našiel milenku, kvôli ktorej nasledovali hádky, správal sa agresívne, vulgárne, zavádzal, klamal. Keď mu to vyčítala, tak ju fyzicky napadol. Na Vianoce 2014 ju udrel, keď sa ho spýtala, či má milenku. V tom čase nedoniesol výplatu z práce a vyhováral sa, že je dlžný šéfovi. Jej rodičia ich podporovali finančne a pomocou pri opatere detí. Ich druhá dcéra je postihnutá a postihnutie si vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť, musí jej byť k dispozícií stále, aj keď je dcéra v škole, pretože viackrát sa stalo, že jej triedna učiteľka telefonovala, aby prišla po dcéru, ktorej je zle. Keď sa začali nezhody, menil sa aj charakter navrhovateľa, na čo nadväzovala agresivita a vulgarizmus. Aj jej matka sa pýtala navrhovateľa, či má milenku, čo on naďalej zatajoval. Cez víkend často odchádzal na „nadčasy“ do práce, stále ostával v práci dlhšie, ale tento čas nepracoval a naplno ho venoval stretnutiam s milenkou. To, že k stretnutiam dochádzalo môžu dosvedčiť aj susedia, aj kolegovia v práci. Dňa 15.06.2015 si vzal pár vecí a povedal, že odchádza preč a nikdy sa nevráti. Dňa 16.06.2015 ona zistila, že nie je v práci ani navrhovateľ a ani jeho milenka. Po príchode k jej bytu jej otvoril dvere navrhovateľ a keď sa ho opýtala, čo to má znamenať, tak sa vyhováral, že na vine je ona (odporkyňa) a že sa musel odsťahovať. Intímne spolu nežili, pretože navrhovateľ sa vyhováral, že je unavený a nemá chuť. Po týchto zisteniach dňa 19.06.2015 navrhovateľ odišiel oficiálne od rodiny so všetkými vecami a odsťahoval sa k milenke, kde je doposiaľ. V poslednom roku manželského spolužitia jej (odporkyni) vulgárne nadával, fyzicky a psychicky ju napádal, nerešpektoval, že v prítomnosti sa nachádzajú aj deti, ktoré všetko vidia a počujú. S rozvodom odporkyňa súhlasila, nesúhlasila však s výškou výživného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Z výpovedí navrhovateľa vyplynulo, že sa s odporkyňou spoznali v r. 1998 následne v r. 1999, po tom, čo otehotnela, uzavreli manželstvo. V r. 2000 sa im narodila dcéra M.. Spočiatku bývali u jeho rodičov a to asi pol roka a potom sa presťahovali do vlastného bytu, ktorý spočiatku mali prenajatý, neskôr si aj odkúpili. Keďže v tejto lokalite bývalo veľa neprispôsobivých rodín, v r. 2007 odišli bývať do nového bytu

- podnájmu, v ktorom bývali až doteraz, a ich pôvodný byt predali. Ich manželstvo bolo ako každé iné s bežnými hádkami. K návrhu na rozvod manželstva pristúpil preto, lebo nesúhlasil s tým, ako často ich navštevujú svokrovci. Keď to vyčítal odporkyni, svokrovci sa urazili, nejaký čas k nim nechodili, ale to sa následne opäť vrátilo do starých koľaji. Táto situácia nastala od r. 2007, potom čo sa presťahovali do ich terajšieho bytu, ktorý sa nachádza v blízkosti svokrovcov. Medzi nimi sa hádky postupne stupňovali. V priebehu r. 2014 on v práci sa spoznal s jednou kolegyňou, ktorá je od októbra 2014 jeho partnerkou a t.č. býva u nej. Pripustil, že aj táto skutočnosť bola dôvodom hádok medzi nimi, pričom uvedenú neveru zistila sama odporkyňa, on sám sa k nej nepriznal. V júli 2015 mu odporkyňa zbalila veci a on sa z domácnosti odsťahoval k jeho terajšej partnerke. Intímny život s odporkyňou nevedú od októbra 2014. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, jeho príjem je závislý od toho, koľko nadčasových hodín odpracuje u zamestnávateľa, u ktorého má toho času uzavretú jednak pracovnú zmluvu a jednak dohodu o vykonaní práce. Jeho čistý priemerný zárobok je cca 600,- EUR až 700,- EUR, iný príjem nemá, nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Pokiaľ ide o jeho výdavky tie tvorí suma 120,- EUR mesačne na stravu, suma 150,- EUR, ktorú dáva súčasnej partnerke na domácnosť a 300,- EUR v priemere zasiela odporkyni na deti. Jeho terajšia partnerka, u ktorej prebýva, platí za bývanie sumu 280,- EUR mesačne, je zamestnaná s príjmom vo výške cca 400,- EUR mesačne. Spolu s odporkyňou majú jeden úver, ktorý splácajú vo výške 180,- EUR mesačne. Nesúhlasil s odporkyňou uvádzaným výživným 250,- EUR na M. a 250,- EUR na P.. Poukázal na to, že on mal. M. zakupoval na začiatku školského roku pomôcky. Tiež prejavil ochotu podieľať sa na polovičnej úhrade za internát, ktorý navštevuje. Pokiaľ ide o mal. P., k tej uviedol, že nákup špeciálnej obuvi stojí okolo 16,- €, pričom tieto pomôcky sú hradené zo zdravotnej poisťovne, rovnako ortézu z Košíc zabezpečoval on, keď ju doviezol a platili za ňu 0,20 EUR. Rovnako tak ortopedické vložky stoja 6,- EUR a sú čiastočne preplácané zo zdravotnej poisťovne. Do školy má dcéra 200 m od bydliska, bolo jej poskytnuté auto zo strany úradu a tiež poberá príspevok na pohonné hmoty. On nevidí dôvod, prečo by mal preplácať kúpeľnú liečbu, na ktorej bola ako štvorročná a teraz ako osemročná, po štyroch rokoch. Pokiaľ ide o jeho stretávanie sa s deťmi k tomu uviedol, že sa s deťmi stretáva, keď odporkyňa chodí pre peniaze, ktoré jej dáva. Snažil sa kontaktovať aj mal. P., aby k nemu prišla, tej sa veľmi nechce, a on má dojem, že odporkyňa deti odhovára, aby ho navštevovali. S mal. M. si telefonuje. Napokon sa vyjadril, že zatiaľ si nežiada upraviť styk s mal. deťmi.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s navrhovateľom chodili tri roky, brali sa v r. 1999 a v r. 2000 sa im narodila prvá dcéra M.. V r. 2001 sme sa osamostatnili, kedy šli bývať do bytu na slobodárke, ktorý neskôr odkúpili. V r. 2007 sme odišli bývať do podnájmu. Poprela, že dôvodom rozpadu ich vzťahu boli návštevy jej rodičov. V skutočnosti dôvodom bola milenka navrhovateľa, s ktorou odkedy sa spoznal, tak šiel ich vzťah dole vodou. Jej rodičia im stále pomáhali, predovšetkým pri starostlivosti o mal. deti. Jej bolo aj divné, že navrhovateľ odmietal s ňou spávať, a teda žiť po sexuálnej stránke. Vyhováral sa, že je unavený. Na Vianoce r. 2014 mu prišla na to, že má pomer a vtedy on ju aj udrel. Až do tej chvíle navrhovateľ zatajoval tento svoj pomer. V tom čase navrhovateľ, keď sa vracal z práce zvykol jej vulgárne nadávať, aj ju občas chytil za ruky tak, že jej ostali modriny. Tiež uvádzal, že ich manželstvo je veľká nula a že bude na ňu tlačiť tak, žeby som z toho aj ošalela. K ich majetkovým pomerom uviedla, že spolu s navrhovateľom majú k dispozícií auto, ktoré je napísané len na ňu a slúži pre dcéru, ktorá je postihnutá. Iný hodnotnejší majetok nemajú. Jej príjem tvorí opatrovateľský príspevok. K jej nákladom uviedla, že uhrádza mesačne byt v sume 250,- EUR vrátane inkasa, 9,92 EUR mesačne platí internet, ďalej mobily v sume 30,- €, smeti 95,- EUR raz ročne a navrhovateľom spomínanú pôžičku 182,20 EUR. Túto platí len ona sama. K tejto uviedla, že sa mal navrhovateľ vyjadriť, že ju prispieva na deti a tak z týchto peňazí má splácať uvedenú pôžičku. Na mal. M. má výdavky a to za ubytovanie na internáte 26,- EUR mesačne, strava v rozsahu od 50,- EUR do 60,- EUR mesačne, poplatky na kartu v sume 10,- EUR mesačne, vreckové mesačne 40,- EUR a niekedy aj viac, náklady na oblečenie a obuv, keďže rastie sú cca 50,- EUR mesačne. Pre dcéru treba tiež, vzhľadom na jej vek, uhrádzať aj náklady na hygienické potreby. Má absolvovať plavecký výcvik, čo bude stáť 95,- EUR na týždeň. Dcére taktiež uhrádzala ZRPŠ v sume 55,- EUR na rok. Pokiaľ ide o mal. P., tej tiež musí zakupovať obuv a ošatenie, čo je 50,- EUR, hygienické potreby v sume v sume 30,- EUR mesačne, pracovné zošity a ZRPŠ 10,- EUR a časopis Slniečko 12,- EUR. Dcéra mala zaplatenú kúpeľnú liečbu cez poisťovňu a ona si pobyt spolu s ňou hradila sama v sume 300,- EUR. Táto dcéra sa stravuje , kedy jej musí zakupovať ovocie, zeleninu, mliečne výrobky. Mala tiež výdavky s jej rehabilitáciou, ktorú absolvovala v Košiciach, kedy cesta bola síce zadarmo, avšak bolo potrebné zakupovať stravu. Mal. K. navštevuje materskú škôlku, kde jej uhrádza poplatky vo výške cca 40,- € mesačne. Tiež jej zakupuje obuv a ošatenie minimálne v sume 50,- EUR mesačne. V prípade, ak sú deti choré, potrebuje zakupovať lieky, vitamíny, čo je tiež okolo 30,- EUR. Tak isto okrem stravy v škôlke je treba aj stravu doma. Ani ona nepovažovala za potrebné zatiaľ upravovať styk navrhovateľa s mal. deťmi.

Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplynulo, že títo uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a, že toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V. K., vo zväzku 11, ročník 1999, na strane 149, pod poradovým číslom 43.

Podľa rodných listov ich maloletých detí sa maloletá M. N. F. XX.XX.XXXX, V. P. F. XX.XX.XXXX P. V. K. F. XX.XX.XXXX.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 25.01.2016 vyplynulo, že matka (odporkyňa) býva s maloletými deťmi v prenajatom dvojizbovom byte, v ktorom deti majú vhodné podmienky pre ich zdravý rast a vývoj. Odporkyňa je nezamestnaná, t.č. poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý poberá na dcéru P. vo výške 244,59 EUR. Prídavok na mal. deti poberá navrhovateľ vo výške 70,56 EUR. Odporkyňa uhrádza mesačné poplatky spojené s chodom domácnosti v celkovej výške 250,- EUR mesačne a v sume 182,- EUR mesačne spláca ešte pôžičku a raz ročne uhrádza za odvoz smeti sumu 95,- EUR a cestnú daň v sume 82,- EUR. Mal. M. je žiačkou 1. ročníka Strednej priemyselnej školy stavebno-geodetickej v Košiciach. Cez týždeň je ubytovaná na internáte, za ktorý sa mesačne uhrádza suma 100,- EUR a na cestovné sa jej mesačne uhrádza suma 10,- EUR. Na začiatku školského roka jej odporkyňa zakúpila potrebné školské pomôcky v celkovej výške 200,- EUR. Za rodičovské združenie uhradila 55- EUR, maloletá je alergička, pravidelne chodí na kontroly a užíva lieky, za ktoré sa mesačne dopláca suma 15,- EUR. Mal. P. je žiačkou 3. ročníka základnej školy, je ťažko zdravotne postihnutá, trpí pravostrannou hemyparézou a absolvovala operáciu nohy. Má predpísanú ortopedickú obuv a ortopedické vložky do topánok. Mesačne sa za ne uhrádza suma 20,- EUR. Absolvovala aj liečenie v Kováčovej, za ktoré odporkyňa zaplatila sumu 300,- EUR. Pravidelne tiež chodí na lekárske kontroly a to ortopédiu a neurológiu do Košíc, ako aj do Spišskej Novej Vsi. Stravuje sa doma, za rodičovské združenie sa jej uhradila suma 10,- EUR. Mal. K. navštevuje materskú školu, kde odporkyňa uhrádza za stravu a školné sumu do 50,- EUR. Z hľadiska zdravotného stavu odporkyňa nemá s ňou zvýšené výdaje.

Podľa uvedenej správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves s maloletými deťmi bol vykonaný pohovor, v ktorom mal. P. uviedla, že chce naďalej bývať s odporkyňou a s navrhovateľom by sa chcela stretávať. Toho už bola navštíviť, ale bola tam iba sama, lebo jej sestry k nemu odmietli ísť. Mal. K.R. na otázky zamestnancov úradu nereagovala a s M. nebol vykonaný pohovor, nakoľko bola v škole.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa tento za obdobie od januára 2015 do decembra 2015 vrátane dosiahol celkovú čistú mzdu vo výške 10.580,04 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 881,67 EUR. V tomto príjme je už zarátaný príjem ako z hlavného pracovného pomeru, tak aj z Dohody o vykonaní práce, ktorú má u tohto zamestnávateľa uzavretú od 25.04.2015.

Podľa príjmových pokladničných dokladov predložených odporkyňou, táto mesačne uhrádza za prenájom bytu, ktorý obýva sumu 250,- EUR. Podľa poštových poukazov náklady mal. M. na školský internát za ubytovanie predstavujú sumu 26,- EUR mesačne, na stravu čiastku v rozsahu od 46,- EUR až do 61,- EUR mesačne.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a, že už neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že nevedú spoločnú domácnosť, ktorú opustil navrhovateľ potom, čo mu odporkyňa zistila jeho neveru. Toho času už žije so svojou novou partnerkou. Obnovu manželského spolužitia toho času už obaja účastníci vylučujú a obaja potvrdili vzájomné citové ochladnutie. Súd tento stav v spolužití účastníkov hodnotí ako hlboký a trvalý rozvrat, ktorý je zapríčinený stratou vzájomnej dôvery medzi účastníkmi, v dôsledku nevery na strane navrhovateľa a následným vzájomným citovým ochladením v ich vzťahu. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu tohto manželstva, tú mal súd preukázanú odsťahovaním sa navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Teda trvalosť rozvratu tohto vzťahu je zrejmá. Takýto stav veci nevytvára ani vhodné výchovné prostredie pre maloleté deti a preto podľa názoru súdu je aj v záujme maloletých detí účastníkov, aby manželstvo ich rodičov bolo rozvedené. Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel.

Podľa § 113 ods. O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyne, súd akceptoval zhodne prezentované stanovisko oboch účastníkov, ktorí sa vyjadrili za to, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti odporkyne, teda matky. Táto podľa vykonaného šetrenia v súčasnej dobe vytvára vhodné prostredie pre osobnú starostlivosť o maloleté deti a v tejto starostlivosti o ne zo strany odporkyne neboli zistené žiadne nedostatky. Napokon o takéto zverenie sa do osobnej starostlivosti odporkyne sa vyslovili aj samotné maloleté deti v rámci pohovoru, ktorý s nimi bol vykonaný cestou poverených zamestnankýň kolízneho opatrovníka, a tak súd pri rozhodovaní o tejto otázke prihliadol aj na túto okolnosť.

Pokiaľ ide o výšku výživného zo strany odporcu na maloleté deti, súd vychádzal z toho, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, má však dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. a zároveň je tiež potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.

Navrhovateľ je toho času zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 881,67 EUR, čo vyplynulo z potvrdenia jeho zamestnávateľa.

Sám vo svojej výpovedi deklaruje svoj súčasný príjem vo výške 600,- € až 700,- €. Z tohto príjmu hradí náklady na domácnosť svojej terajšej partnerky vo výške 150,- EUR mesačne, pričom táto suma predstavuje vyššiu čiastku, ako je polovica nákladov na bývanie, ktoré táto jeho partnerka uhrádza, keďže táto platí na ne sumu 280,- EUR mesačne. Navrhovateľ sa nepodieľa na úhradách splátok úveru, ktorý za trvania manželstva s odporkyňou vzali, a jeho jediným výraznejším nákladom, ktorý deklaruje, sú náklady na jeho stravu v sume 120,- EUR mesačne.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že náklady, ktoré navrhovateľ vynakladá na bývanie u svojej terajšej partnerky a ktoré presahujú viac ako polovicu jej nákladov na bývanie, nie je možné považovať za náklady, ktoré by bolo mali predchádzať navrhovateľovu vyživovaciu povinnosť k jeho deťom a súd ich hodnotí ako neprimerané majetkové riziko, na ktoré v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine musí prihliadať a hodnotiť na ťarchu navrhovateľa, ako povinného rodiča. Inými slovami tento náklad súd nemôže hodnotiť ako náklad, ktorý by mal maloleté deti účastníkov ukracovať na výživnom vo výške, v ktorej by ho inak navrhovateľ ako otec bol schopný uhrádzať. Podľa platnej právnej úpravy vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho základných životných potrieb a zároveň vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu predchádza akúkoľvek inú vyživovaciu povinnosť k iným osobám, ktoré by prípadne aj boli odkázané výživou na navrhovateľa.

Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti súd tak ustálil súčasnú výšku výživného zo strany navrhovateľa na maloletú M. na sumu 190,- EUR mesačne, na maloletú P. na sumu 150,- EUR mesačne a na maloletú K. na sumu 90,- EUR mesačne, nakoľko bol toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa podieľať sa v uvedenej výške na výživnom na tieto jeho maloleté deti.

Napokon, pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s maloletými deťmi, vzhľadom na zhodné vyhlásenie oboch účastníkov - rodičov maloletých na pojednávaní konanom dňa 05.02.2016, v zmysle ktorého títo nežiadajú, aby súd upravoval styk navrhovateľa s deťmi, súd postupujúc v zmysle § 25 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine v tomto rozhodnutí tento styk neupravil.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pričom obaja účastníci si ani neuplatnili nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.