Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-211-2014.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/211/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. U. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, na návrh matky: A. O., K.. X.X.XXXX, O. J. XXXXA, XXX XX B. K. I., za účasti otca: U. O., K.. XX.XX.XXXX, O. J. XXX, XXX XX V., o zvýšenie výživného t a k t o
rozhodol:
M e n í sa výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 7P/272/2008-26 zo dňa 02. 03. 2009 a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. U. O.Ú., K.. XX.XX.XXXX zo sumy 66,50 eur na sumu 100 eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom november 2014.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 11. 2014 do 31. 01. 2016 v sume 201 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletú Alexandru zo sumy 66,50 eur na sumu 200 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že na strane maloletej dcéry došlo k zmene pomerov. Náklady na jej výchovu podstatne vzrástli, nakoľko začala navštevovať strednú zdravotnícku školu v Prešove. Jej mesačné výdavky na internát predstavujú sumu 80 eur, cestovné 20 eur a vreckové 30 eur. Za školu sa platia rôzne poplatky ako výdavky na školskú uniformu v sume 70 eur, zdravotnícka obuv 20 eur, ZRPŠ 30 eur, stužková slávnosť 10 eur každý mesiac. Ďalej výdavky spojené s ošatením, hygienou, školskými potrebami. S otcom maloletej matka nie je v kontakte, aj keď sa s ním pokúšala telefonicky spojiť, keď bola dcéra prijatá na školu, ale bezúspešne. Dcéra s otcom taktiež nie je v kontakte. Matka je toho času na rodičovskom príspevku.
Otec s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že je schopný platiť na maloletú Alexandru výživné vo výške 100 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Kolízny opatrovník sa vo veci nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to lustráciou otca v Sociálnej poisťovni a v Registri obyvateľov, správou obce V., výpisom zo živnostenského registra otca, správou ORPZ v Rožňave, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 8P/280/2011, 7P/272/2008,
7P/198/2008, správou ÚPSVaR Rožňava, fotokópiou daňového priznania otca k dani z príjmov FO za rok 2014, písomným vyjadrením otca zo dňa 12.1.2016 a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.: 7P/272/2008-26 zo dňa 2.3.2009 súd zvýšil výživné na mal. U. O., K.. XX.X.XXXX, začínajúc dňom 1.9.2008 do 31.12.2008 zo sumy 1000 Sk mesačne na sumu 2000 Sk mesačne a od 1.1.2009 do budúcna na sumu 66,50 eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.04.2009.
Matka vo výpovedi uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala z dôvodu podstatnej zmeny pomerov, ktorá nastala na strane maloletej dcéry. Maloletá U. bola v čase výpovede matky na pojednávaní dňa 16.04.2015, študentkou 1. ročníka Strednej zdravotníckej školy v Prešove. Za internát platí mesačne sumu 56 eur a na stravu vynakladá mesačne 22 eur. Týždenné cestovné pre dcéru činí 10 eur. Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 199 eur. Spolu s maloletými deťmi matka žije v byte , za ktorý uhrádza nájom v sume 188 eur, plyn 7 eur a elektrinu 15 eur mesačne. Dcére bolo potrebné zakúpiť na začiatku roka rôzne školské pomôcky a potreby, 70 eur stála zdravotnícka uniforma, 300 eur matka celkovo zaplatila na začiatku školského roka na zakúpenie všetkých potrebných vecí. Taktiež zvýšené výdavky sú na rôzne poplatky súvisiace s výletmi, školskými akciami, poplatkami na stužkovú slávnosť. Približne v marci 2015 boli zvýšené výdavky súvisiace s opravou zubov maloletej dcéry, kde matka zaplatila 130 eur. Matka potvrdila, že otec si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 66,50 eur mesačne. Nad rámec výživného nijako dcére neprispieva, o maloletú sa nezaujíma, vôbec sa s ňou nestretáva. Naposledy boli v kontakte asi pred troma rokmi.
Podľa správy ÚPSVaR v Rožňave zo dňa 31.7.2015, otec maloletej bol naposledy vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVR Rožňava v období od 20.10.2011 do 29.02.2012. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený z dôvodu, že sa zamestnal.
Z daňového priznania otca, k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vyplýva, že jeho príjmy predstavovali sumu 20358,75 eur a výdavky sumu 16639,33 eur, pričom samotný základ dane v danom roku predstavoval sumu 3719,42 eur.
Z písomného vyjadrenia otca zo dňa 12.1.2016 súd zistil, že tento od mája 2015 platí na maloletú dcéru výživné vo výške 100 eur mesačne platbami na účet matky, čo preukázal doloženými výpismi z účtu. Mimo týchto platieb v období od 11/2014 neposkytol na úhradu výživného žiadne vecné plnenie. Otec akceptuje a je si vedomý zvýšených nákladov na výživu maloletej dcéry v súvislosti s nástupom na strednú školu. Majetkové pomery a dosahovaný príjem mu však neumožňujú platiť výživné vo vyššej sume. Pracuje ako zámočník na základe živnostenského oprávnenia v rámci regiónu. Aj pri maximálnom úsilí dosiahne priemerný mesačný príjem v čistom cca 320 eur. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Iné príjmy než z pracovnej činnosti nemá. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou v jej rodinnom dome v obci S., trvalý pobyt má prihlásený u svojho otca v obci V., T.. J. Č.. XXX. Na domácnosť prispieva mesačne sumou 100 eur. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Otec súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti.
Výpis zo živnostenského registra potvrdzuje, že otec maloletej vykonáva živnosť od 15.10.2012, pod obchodným menom Attila Bezeg s prideleným IČO: 46884556 a predmetom činnosti: Zámočníctvo.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení suma minimálneho výživného začínajúc dňom 1.7.2013 predstavuje v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 sumu 27,13 eur.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2009 nastala podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Maloletá U. začala od septembra 2014 navštevovať strednú školu mimo miesta trvalého bydliska, čo malo za následok zvýšenie jej výdavkov jednak na ubytovanie, stravné, cestovné, ako aj na školské potreby. Pri ostatnej úprave výšky výživného v marci 2009 súd vychádzal zo situácie, že otec bol nezamestnaný, ale posledný pracovný pomer ukončil dohodou z vlastného podnetu. Pred skončením pracovného pomeru dosahoval čistý príjem v sumách od 12.909,- Sk do 13.161,- Sk. Od októbra 2012 je otec živnostníkom a musí si byť vedomý svojej povinnosti podieľať sa na zabezpečení potrieb maloletej dcéry vyššou sumou ako doposiaľ. Z daňového priznania otca za rok 2014 vyplýva, že výsledok jeho hospodárenia resp. základ dane dosahoval sumu 3719,42 eur. Uvedená suma sa po prepočítaní zisku na jednotlivé mesiace v zásade zhoduje s tvrdeniami otca, keď uviedol, že jeho priemerný mesačný zárobok dosahuje maximálne sumu 320 eur. Berúc do úvahy zákonné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti, ako aj vyjadrenie otca, že je ochotný a schopný prispievať na maloleté dieťa sumou 100 eur mesačne, súd zmenil pôvodné rozhodnutie tunajšieho súdu o určení výživného a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U. zo sumy 66,50 eur na sumu 100 eur mesačne, počnúc mesiacom november 2014, kedy matka podala návrh na súd. Súčasná zárobková a majetková situácia otca neumožňuje zvýšiť výživné podľa návrhu matky, preto súd v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol.
Súd mal na základe doloženého výpisu z účtu za preukázané, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť na dcéru od mája 2015 v sume 100 eur mesačne. Za obdobie od 01.11.2014 do 31.01.2016, preto vznikol otcovi na výživnom dlh vo výške 201,- eur, nakoľko za mesiace november a december 2014 dlžné výživné predstavuje sumu 67 eur ( 100 eur-66,50 eur =33,50 eur x 2 mesiace = 67 eur) a za mesiace január až apríl 2015 činí dlh na výživnom sumu 134 eur ( 100 eur - 66,50 eur = 33,50 eur x 4 mesiace = 134 eur). Uvedené dlžné výživné, je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.