Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10P-6-2015.pdf
PDF · 89.98 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou vo veci starostlivosti o malol. dieťa: M. M., W.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - E. M., W.. XX.XX.XXXX, J. C. XX, Š. a otec - M. M., W.. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, Š. o zákaz styku otca s malol. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí návrhom zo dňa 05.06.2014 sa domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného a zákaz styku otca s malol. dieťaťom. Súd svojím uznesením zo dňa 22.01.2015 časť návrhu matky čo do zákazu styku otca s malol. dieťaťom vylúčil na samostatné konanie. Otec malol. dieťaťa a kolízna opatrovníčka navrhli súdu návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to písomným podaním matky ako na č.l. 18, 22, 23, 46, 53, 63, 67, 85, 95, 108, 110, správou znalca ako na č.l. 82, správou zo šetrenia ako na č.l. 45, 110 a ustálil nasledovný skutkový stav veci: Matka malol. dieťaťa na ústne pojednávanie sa nedostavila, keďže mala riadne doručenie vykázané súd vec prejednal poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. a v neprítomnosti matky. Mailovou správou oznámila súdu, že nie je ochotná sa dostaviť na pojednávanie a stretávať sa s otcom malol. dieťaťa. v pôvodnom návrhu keď žiadala o zvýšenie výživného a o zmenu stretávania sa s otcom navrhla súdu, aby súd zmenil stretávanie sa s otcom každú sobotu od 09,00 hod. do 13,00 hod. alebo od 13,00 hod. do 17,00 hod. aspoň do veku 10 keď už dieťa bude zodpovednejšie a samostatnejšie. Podaním ako na č.l. 23 uviedla, že malol. dieťa je zdravé, a je viazané na matku a dôvod prečo dieťa neodovzdala otcovi, oznámila kolíznemu opatrovníkovi. Uviedla, že ako matka o dieťa sa stará profesionálne. Podaním ako na č.l. 46 matka uviedla, že nech súd ukončí jej prípad ohľadne jej dieťaťa čím skorej a súd má zrušiť všetky podania a návrhy čo otec malol. dieťaťa podával. V tomto podaní len žiadala, aby súd určil výživné vo výške 230,-€ mesačne podľa príjmov otca. Ohľadne styku otca s malol. dieťaťom poukázal na to, že odovzdala kolíznemu opatrovníkovi doklady, prečo nedáva otcovi dieťa. Otec sa 4 roky nevenoval a nestaral sa o svoje dieťa, jej narobil len problémy a preto nemá nárok na viditeľnosť dieťaťa. Podaním ako na č.l. 53 uviedla, že zákaz styku dieťaťa s otcom žiada z dôvodu, že otec s malol. dieťaťom sa nestretol už rok a pol, neplatí správne výživné na dieťa od septembra 2014, keďže mešká s výživným. Uviedla, že posledné mesiace posiela výživné ex svokra R. M. v hocijakej sume ale nie v sume danej súdom. Otec nemá a nikdy nemal dobrý vzťah s dieťaťom. Počas ich spolužitia pracoval, nevenoval sa mu, nestaral sa o neho správne. Po rozvode im robil len zbytočné problémy. Podával falošné a klamlivé negatívne podnety, vyhrážal sa im, aby z ich spoločného bytu po rozvode s dieťaťom vypadli. Po rozvode poslal na ňu exekúciu, ktorú musela zbytočne riešiť, zablokoval mu účet, z čoho jej vznikli
nedoplatky a z predaja bytu ju nevyplatil. Uviedla, že trvá na návrhu, kým dieťa nesplní dospelý vek a keď sa už rozhodne sám, či sa s otcom chce stretnúť. V tomto podaní ďalej poukázala na to, že žiadne pojednávanie v tejto veci neabsolvuje. Podaním ako na č.l. 63 uviedla, že odmieta svoje dieťa vydávať na hocijaké vyšetrenie ( krvné, psychologické alebo hocijaké iné) ktoré nemá žiadne prospech na jeho zdravý fyzický vývin. Ďalej uviedla, že odmieta zaplatiť hocijakú pokutu na Okresný súd. Uviedla, že má plné právo sa rozhodovať o všetko čo sa malol. M. týka. Podaním ako na č.l. 67 matka ďalej uviedla, že všetky návrhy ktoré boli v tejto veci „ stretávanie sa dieťaťa s otcom + posudok znalca“ podané M. M. nakoľko je zamestnaný a mal platiť preto všetky súdne poplatky. Čo sa týka stretávania sa dieťaťa s otcom zostáva v rozsudku tak, ako to bolo dané v prvom právoplatnom rozsudku. Uviedla, že ona nikdy nemala žiaden zlý vplyv na dieťa, nemá žiadne zlé negatívne referencie zo školstva s prácou s deťmi. Podaním zo dňa 22.12.2015 ako na č.l. 95 matka oznámila, že nie je ochotná absolvovať žiadne pojednávanie v tejto veci a ani osobne stretnúť s otcom na žiadnom pojednávaní. Ako dôvod uviedla starostlivosť o maloletého v ten deň od rána do večera. Podaním zo dňa 07.01.2016 ako na č.l. 99 uviedla, že nevie o akom návrhu sa rozprávame, lebo žiaden návrh ústne a písomne ona už asi 3 roky od rozvodu nepodala. Otec malol. dieťaťa uviedol, že bol prítomný u znalca a matka s dieťaťom k znalcovi sa nedostavila z tých istých dôvodov z ktorých dôvodov sa nedostavila ani na tunajší súd. Možno že má nejaké problémy zo strany psychického charakteru. Naposledy s matkou sa stretol v roku 2014 u kolízneho opatrovníka, kedy bola matka vyzvaná na rešpektovanie súdneho rozhodnutia, avšak tam sa správala agresívne a vyhrážala sa mu. Uviedol, že platí výživné vo výške 207,-€ mesačne a nemá o tom vedomosti, že by mal dlh na zročnom výživnom. Uviedol, že asi už dva roky nebýva v Š. a preto ku kontakte medzi ním a navrhovateľkou nemôže prísť. Matka malol. dieťaťa zvykla sa stretávať s jeho rodičmi alebo rodinnými príslušníkmi. Uviedol ďalej, že matka malol. dieťaťa ukončila hotelovú akadémiu v Š. a naposledy mohol vidieť dieťa do apríla 2014 teda do tej doby, kým on platil kvázi hypotéku na byt. Potom čo prestal hypotéku platiť, začali sa problémy, nakoľko matka mu prestala dávať malol. syna, od tej doby sa začali napadnutia verbálne. Matka sa vyhrážala smskami, mailami, čo trvá do dnešného dňa. poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Kolízna opatrovníčka taktiež žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že otec riadne platí výživné na malol. dieťa a u otca neboli zistené žiadne problémy v súvislosti s malol. dieťaťom. Matka malol. dieťaťa je pod dohľadom, o dieťa sa stará riadne, býva u svojich rodičov, kde má vytvorené bytové podmienky. Žiadne nedostatky tam zistené neboli. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že matka nemá žiadne dôkazy ani dôvody na to, aby mohla žiadať zákaz styku otca s malol. dieťaťom. Uviedla, že otec má právoplatný rozsudok súdu, na základe ktorého matka musí vydať dieťa otcovi, avšak dieťa nevydá a otec už podal návrh na výkon rozhodnutie z tohto dôvodu. Poukázala nato, že matka bol viackrát predvolaná ku kolíznemu opatrovníkovi, dostavila sa iba raz. Pričom v ostatných prípadoch žiadnym spôsobom neúčasť neospravedlnila. Ku kolíznemu opatrovníkovi bola predvolaná len z dôvodu výkonu rozhodnutia. Podaním zo dňa 06.11.2015 súdny znalec oznámil súdu, že vracia súdu súdny spis, nakoľko matka nebola ochotná sa dostaviť na vyšetrenie ani po viacerých predvolaniach. Pred vrátením spisu ( ako na č.l. 81) oznámil súdu, že účastníkom konania zaslal viaceré predvolania so zámerom realizovať uznesenie súdu. Na jeho predvolanie nikto nereagoval. V súdnych spisoch našiel mailovú adresu na matku a pokúsil sa ju predvolať mailom. Na predvolanie nereagovala až na to, že mu vynadala za poslanie mailu. Uviedol ďalej, že matka mu oznámila, aspoň z jej reakcie to vyplýva, že nie je ochotná zúčastniť sa znaleckého úkonu. Podaním ako na č.l. 82 znalec oznámil súdu, že matka bola viackrát predvolaná znalcom aby sa za účelom realizácie nariadeného uznesenia dostavila sa malol. dieťaťom k znalcovi. Nakoľko ani jedno predvolanie neakceptovala, bola volaná cestou mailu, teda elektronickou formou. Na mailové predvolanie reagovala arogantne a samozrejme znovu sa nedostavila. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení malol. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo tohto rodiča, ktorému nebude malol. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o malol. dieťati. Rodič, ktorému nebolo malol. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o malol. dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme malol. dieťaťa súd obmedzí malol. dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s malol. dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonov, na ktoré nie je spôsobilé. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu 13P 40/2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trnava 24CoP 129/2013 zo dňa 19.02.2014 manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené. Malol. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný naplatenie výživného vo výške 160,-€ mesačne. V tomto rozsudku súd určil styk otca s malol. dieťaťom tak, že ten je oprávnený stretávať sa s malol. dieťaťom každú sobotu vždy v čase od 09,00 hod. do 18,00 hod., pričom matka je povinná malol. dieťa v uvedenom čase na styk pripraviť a odovzdať otcovi, ktorý je po ukončení styku povinný dieťa vrátiť matke. Matka podala na tunajší súd dňa 05.06.2014 návrh na zvýšenie výživného, kde žiadala, by súd okrem zvýšenia výživného zmenil styk otca s malol. dieťaťom a to každú sobotu od 09,00 hod. do 13,00 hod. alebo od 13,00 hod. do 17,00 hod. v priebehu konania rôznymi mailovými podaniami žiadala už zákaz styku otca s malol. dieťaťom. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie svojím uznesením zo dňa 29.01.2015 pričom časť návrhu matky vylúčil na samostatné konanie. Čo do zvýšenia výživného je vec právoplatne skončená. V uznesení čo do nariadenia znaleckého dokazovania súd ustanovil znalca Doc. PhDr. Ivana Szabóa na vypracovanie znaleckého posudku, pričom znalca pribral z odboru psychológie. Znalec v priebehu tohto konania viackrát oznámil súdu, že napriek tomu, že rodičia malol. dieťaťa boli predvolaní k znalcovi, tam sa nedostavili, nakoniec otec sa dostavil n vyšetrenie k znalcovi a matka odmietala sa dostaviť k znalcovi, napriek tomu, že bol viackrát predvolaná aj mailom, na čo reagovala tým spôsobom, že oznámila znalcovi, ako aj súdu, že na žiadne vyšetrenie ani ona ani malol. dieťa sa neodstavia. Matka bola upozornená na tú skutočnosť, že je povinná spolupracovať so znalcom a v prípade ak sa nedostaví, bude jej uložená poriadková pokuta. Na oznámenie vyššej súdnej úradníčky na toto poučenie taktiež reagovala agresívnym spôsobom. Poukazujúc na tú skutočnosť, že matka napriek tomu, že bola viackrát predvolaná k znalcovi a k znalcovi sa nedostavila, súd od znalca si vyžiadal spis bez vypracovania znaleckého posudku. V danom prípade poukazuje na tú skutočnosť, že pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom, je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Dôvody, ktoré viedli jedného z rodičov k podaniu návrhu, nevyplývajú takmer nikdy z návrhu samotného a rodič sa vždy odvoláva na záujem dieťaťa, napr. tým, že sa dieťa s druhým rodičom nechce stretnúť. Judikatúra sa v tomto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie ( dnes záujem) dieťaťa, alebo či ide iba o prestieraný stav, vyvolaný zámerným spôsobom rodiča, ktorému je malol. dieťa zverené do osobnej starostlivosti ( R 96/1967). Na posúdenie týchto skutočností možno využiť množstvo dôkazov, čoho sa navrhujúci rodič dovoláva a s akým odôvodneným, či v návrhu len žiada obmedzenie alebo zákaz styku, alebo aj hľadá riešenia a navrhuje súdu ďalší postup na nápravu vzťahov, ako rodič odôvodňuje postoj dieťaťa, či tvrdí, že k uvedenému stavu prispel odporca ak áno, akým konaním a akou mierou a podobne. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. akékoľvek ( aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča cieľom vyvolať takéto správa dieťaťa. aj deti sú svojím rodičom povinné úctou a rešpektom a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť a to ani pri rešpektovaní všetkých práv dieťaťa. Ak teda súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé o sebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Zo všetkých dôvodov by odhalenie skutočnej príčiny, ktorá viedla jedného z rodičov k podaniu návrhu na súdne obmedzenie alebo zákaz styku druhého z rodičov, malo byť pilierom, na ktorom bude rozhodnutie súdu postavená. Spoľahlivé spoznanie skutočnosti, či styk rodiča s malol. dieťaťom skutočne ohrozuje záujme dieťaťa si zväčša vyžaduje spoluprácu súdu s odborníkmi s iných vedných odborov. Dokazovanie sa vykonáva predovšetkým na základe znaleckých posudkov, psychológov, pediatrov, pedopsychológov, prípadne psychiatrov. V danom prípade súd z návrhu matky zistil, že matka uviedla ako dôvod neplatenie výživného zo strany otca, pričom uviedla, že výživné platí matka otca malol. dieťaťa. Z viacerých podaní matky je zrejmé skutočnosť, na ktorom poukazuje aj zákon a to v § 25 ods. 3 čo už poukázal aj súd vo svojom rozsudku, že matka svojvoľne podala tento návrhu na zákaz styku otca s malol. dieťaťom a to hlavne z dôvodov,
čo sama uviedla v návrhu. Matka viackrát oznámila súdu, ako aj znalcovi, že nie je ochotná sa dostaviť k znalcovi napriek tomu, že v uznesení súdu, kde súd nariadil znalecké dokazovanie bola poučená v tom smere, že je povinná so znalcom spolupracovať. Súd v danom prípade poukazuje na tú skutočnosť, že súd môže len n základe spoľahlivého spoznania skutočnosti zistiť, či styk rodiča s malol. dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa a zväčša to vyžaduje spoluprácu súdu s odborníkmi s iných vedných odborov. Keďže v danom prípade sama matka zmarila vyhotovenia znaleckého posudku, keďže napriek tomu, že bola viackrát predvolaná k znalcovi, oznámila znalcovi ako aj súdu, že nie je ochotná k znalcovi sa dostaviť na vyšetrenia, súd návrh matky malol. dieťaťa v celom rozsahu zamietol poukazujúc tu aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka ako aj otca, nakoľko aj kolízny opatrovník, ktorý v danom prípade vypracoval správu zo šetrenia nezistil žiadne dôvody na to, aby v danom prípade súd zakázal styk otca s malol. dieťaťom. V danom prípade je súd toho názoru, že matka žiada zákaz styku vysloviť vyplývajúce len zo vzťahu medzi rodičmi malol. dieťaťa a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Poukazujúc na vyššie uvedené súd návrh matky v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 146 ods. 1 písm. a./ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).