Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-146-2020.pdf
PDF · 131.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/146/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu FUNDUS, s.r.o., Agátová 4D, Bratislava, IČO: 36 330 787, proti žalovanému Hlboká 7, s.r.o., Hlboká 7, Bratislava, IČO: 36 289 337, práv. zast. JUDr. Vladimír Ivančo, advokát, Hlavné námestie 5, Bratislava, o zaplatenie 423.656,91 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/209/2012-711 zo dňa 19.2.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 35Cb/209/2012-743 zo dňa 9.5.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/209/2012-711 zo dňa 19.2.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 35Cb/209/2012-743 zo dňa 9.5.2019 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 190.208,01 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % denne zo sumy 146.063,29 EUR od 30.10.2008 do 3.11.2008, · zo sumy 254.820,53 EUR od 24.12.2008 do 7.1.2009, · zo sumy 285.336,76 EUR od 9.1.2009 do 9.2.2009, · zo sumy 55.000,- EUR od 22.2.2011 do 3.4.2009, · zo sumy 126.965,49 EUR od 22.2.2011 do 15.4.2009, · zo sumy 431.403,58 EUR od 1.5.2009 do 7.5.2009, · zo sumy 180.000,- EUR od 29.5.2009 do 8.6.2009, · zo sumy 175.000,- EUR od 29.5.2009 do 12.6.2009, · zo sumy 192.708,78 EUR od 29.5.2009 do 15.6.2009, · zo sumy 100.000,- EUR od 27.6.2009 do 1.7.2009, · zo sumy 100.000,- EUR od 27.6.2009 do 8.7.2009, · zo sumy 100.000,- EUR od 27.6.2009 do 21.7.2009, · zo sumy 100.000,- EUR od 27.6.2009 do 27.7.2009, · zo sumy 300.000,- EUR od 27.6.2009 do 29.7.2009, · zo sumy 20.000,- EUR od 27.6.2009 do 30.7.2009, · zo sumy 257,36 EUR od 27.6.2009 do 31.7.2009, · zo sumy 66.000,- EUR od 27.6.2009 do 7.8.2009, · zo sumy 203.000,- EUR od 30.7.2009 do 7.8.2009, · zo sumy 50.000,- EUR od 30.7.2009 do 19.8.2009, · zo sumy 140.000,- EUR od 30.7.2009 do 28.8.2009, · zo sumy 250.000,- EUR od 30.7.2009 do 3.9.2009,
· zo sumy 260.887,36 EUR od 30.7.2009 do 25.9.2009, · zo sumy 100.000,- EUR od 28.8.2009 do 7.10.2009, · zo sumy 100.000,- EUR od 28.8.2009 do 12.10.2009, · zo sumy 26.000,- EUR od 28.8.2009 do 16.10.2009, · zo sumy 75.000,- EUR od 28.8.2009 do 23.10.2009, · zo sumy 200.000,- EUR od 28.8.2009 do 2.11.2009, · zo sumy 100.000,- EUR od 28.8.2009 do 4.11.2009, · zo sumy 150.000,- EUR od 28.8.2009 do 5.11.2009, · zo sumy 50.000,- EUR od 28.8.2009 do 13.11.2009, · zo sumy 44.552,81 EUR od 28.8.2009 do 19.11.2009, · zo sumy 305.447,19 EUR od 29.9.2009 do 19.11.2009, · zo sumy 200.000,- EUR od 29.9.2009 do 26.11.2009, · zo sumy 225.000,- EUR od 29.9.2009 do 2.12.2009, · zo sumy 183.788,69 EUR od 29.9.2009 do 14.12.2009, · zo sumy 16.211,31 EUR od 31.10.2009 do 14.12.2009, · zo sumy 5.000,- EUR od 31.10.2009 do 15.12.2009, · zo sumy 320.000,- EUR od 31.10.2009 do 15.12.2009, · zo sumy 200.000,- EUR od 31.10.2009 do 7.1.2010, · zo sumy 370.000,- EUR od 31.10.2009 do 20.1.2010, · zo sumy 33.686,47 EUR od 31.10.2009 do 16.2.2010, · zo sumy 324.852,16 EUR od 28.11.2009 do 16.2.2010, · zo sumy 31.461,37 EUR od 29.12.2009 do 16.2.2010, · zo sumy 400.000,- EUR od 29.12.2009 do 25.2.2010, · zo sumy 453.178,64 EUR od 29.12.2009 do 12.3.2010, · zo sumy 146.821,36 EUR od 13.1.2010 do 12.3.2010, · zo sumy 88.791,98 EUR od 13.1.2010 do 22.3.2010, · zo sumy 215.377,08 EUR od 27.2.2010 do 22.3.2010, · zo sumy 140.973,15 EUR od 27.3.2010 do 31.3.2010, · zo sumy 149.940,21 EUR od 29.4.2010 do 4.5.2010, · zo sumy 188.956,73 EUR od 2.6.2010 do 3.6.2010, · zo sumy 300.000,- EUR od 29.7.2010 do 4.8.2010, · zo sumy 135.000,- EUR od 29.7.2010 do 4.3.2011, · zo sumy 27.445,68 EUR od 29.7.2010 do 10.10.2016, · zo sumy 216.453,86 EUR od 1.9.2010 do 7.9.2010, · zo sumy 59.566,56 EUR od 30.10.2010 do 2.11.2010, · zo sumy 50.000,- EUR od 30.10.2010 do 5.11.2010, · zo sumy 30.000,- EUR od 30.10.2010 do 8.11.2010, · zo sumy 500.000,- EUR od 30.10.2010 do 18.11.2010, · zo sumy 373.213,91 EUR od 1.12.2010 do 1.12.2010, · zo sumy 80.804,07 EUR od 30.12.2010 do 20.10.2016, · zo sumy 61.568,80 EUR od 30.12.2010 do zaplatenia, · zo sumy 3.287,14 EUR od 22.2.2011 do zaplatenia, · zo sumy 8.309,94 EUR od 5.5.2011 do 20.7.2011, · zo sumy 38.151,15 EUR od 30.8.2011 do 16.9.2011, · zo sumy 77.657,59 EUR od 30.8.2011 do 30.9.2011, · zo sumy 24.259,09 EUR od 5.10.2011 do 11.10.2011, · zo sumy 100.000 EUR od 5.10.2011 do 4.9.2012, · zo sumy 25.000 EUR od 5.10.2011 do 24.9.2012, · zo sumy 40.000 EUR od 5.10.2011 do 22.10.2012, · zo sumy 47.146,46 EUR od 5.10.2011 do 14.2.2013, · zo sumy 132.370,20 EUR od 5.11.2011 do 19.7.2012, · zo sumy 10.231,72 EUR od 5.11.2011 do 20.3.2013, · zo sumy 3.040,57 EUR od 5.11.2011 do 14.2.2013, · zo sumy 14.768,28 EUR od 13.12.2011 do 20.3.2013, · zo sumy 3.608,89 EUR od 13.12.2011 do 18.7.2013, · zo sumy 7.119,70 EUR od 13.12.2011 do zaplatenia, · zo sumy 27.186,11 EUR od 25.2.2012 do 18.7.2013, · zo sumy 19.205,- EUR od 5.4.2012 do 18.7.2013,
· zo sumy 97.572,30 EUR od 7.3.2011 do 7.4.2011, · zo sumy 97.000,- EUR od 7.3.2011 do 29.4.2011, · zo sumy 200.000,- EUR od 7.3.2011 do 6.6.2011, · zo sumy 47.683,98 EUR od 7.3.2011 do 20.7.2011, · zo sumy 60.000,- EUR od 7.3.2011 do 24.8.2011, · zo sumy 90.484,72 EUR od 7.3.2011 do zaplatenia, · zo sumy 27.395,56 EUR od 25.5.2012 do zaplatenia, maximálne však 620.136,58 EUR a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.287,14 EUR od 22.2.2011 do zaplatenia, · 9,25 % ročne zo sumy 8.309,94 EUR od 5.5.2011 do 20.7.2011, · 9,5 % ročne zo sumy 38.151,15 EUR od 30.8.2011 do 16.9.2011, · 9,5 % ročne zo sumy 77.657,59 EUR od 30.8.2011 do 30.9.2011, · 9,5 % ročne zo sumy 24.259,09 EUR od 5.10.2011 do 11.10.2011, · 9,5 % ročne zo sumy 100.000,- EUR od 5.10.2011 do 4.9.2012, · 9,5 % ročne zo sumy 25.000,- EUR od 5.10.2011 do 24.9.2012, · 9,5 % ročne zo sumy 40.000,- EUR od 5.10.2011 do 22.10.2012, · 9,5 % ročne zo sumy 47.146,46 EUR od 5.10.2011 do 14.2.2013, · 9,5 % ročne zo sumy 132.370,20 EUR od 5.11.2011 do 19.7.2012, · 9,5 % ročne zo sumy 10.231,72 EUR od 5.11.2011 do 20.3.2013, · 9,5 % ročne zo sumy 3.040,57 EUR od 5.11.2011 do 14.2.2013, · 9,25 % ročne zo sumy 14.768,28 EUR od 13.12.2011 do 20.3.2013, · 9,25 % ročne zo sumy 3.608,89 EUR od 13.12.2011 do 18.7.2013, · 9,25 % ročne zo sumy 7.119,70 EUR od 13.12.2011 do zaplatenia, · 9 % ročne zo sumy 27.186,11 EUR od 25.2.2012 do 18.7.2013, · 9 % ročne zo sumy 19.205,- EUR od 5.4.2012 do 18.7.2013, · 9 % ročne zo sumy 97.572,30 EUR od 7.3.2011 do 7.4.2011, · 9 % ročne zo sumy 97.000,- EUR od 7.3.2011 do 29.4.2011, · 9 % ročne zo sumy 200.000,- EUR od 7.3.2011 do 6.6.2011, · 9 % ročne zo sumy 47.683,98 EUR od 7.3.2011 do 20.7.2011, · 9 % ročne zo sumy 60.000,- EUR od 7.3.2011 do 24.8.2011, · 9 % ročne zo sumy 90.484,72 EUR od 7.3.2011 do zaplatenia, · 9 % ročne zo sumy 27.395,56 EUR od 25.5.2012 do zaplatenia, · 9 % ročne zo sumy 1.584,- EUR od 19.3.2011 do 20.7.2011, · 9 % ročne zo sumy 12,13 EUR od 7.3.2011 do 20.7.2011, · 9 % ročne zo sumy 364,21 EUR od 7.3.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 26.10.2012 žiadal pôvodný žalobca HORNEX, a.s., aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 423.656,91 EUR s príslušenstvom, z dôvodu neuhradenia faktúr za zrealizované dielo. Pôvodný žalobca návrhom zo dňa 16.8.2013 zobral návrh späť v časti istiny vo výške 75.012,13 EUR z dôvodu čiastočných úhrad žalovaného. Súd dňa 2.9.2013 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tvrdením, že suma 348.644,78 EUR sa nezhoduje so sumou vedenou v účtovníctve žalovaného. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 9.10.2013 odpor odmietol ako podaný bez odôvodnenia. Proti uzneseniu o odmietnutí odporu podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1Cob/396/2013 zo dňa 30.1.2014 rozhodol tak, že uznesenie prvostupňového súdu o odmietnutí odvolania zrušil. Žalobca návrhom zo dňa 10.5.2015 zobral návrh v časti istiny vo výške 50.187,02 EUR späť na základe skutočnosti, že žalovaný identifikoval platbu tretej osoby v uvedenej výške na cenu diela za žalovaného. Súčasne navrhol zmenu žalobného petitu zohľadňujúcu čiastočnú úhradu. Súd uznesením zo dňa 20.7.2015 zastavil konanie v časti istiny vo výške 50.187,02 EUR a pripustil zmenu žalobného petitu v časti zmluvnej pokuty a úroku z omeškania s ohľadom na čiastočnú úhradu istiny tak, že výrok žaloby znel na určenie povinnosti žalovanému uhradiť sumu 298.457,76 EUR spolu s príslušnou zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Rozsudkom zo dňa 20.7.2015 súd žalobe vo zvyšnom rozsahu istiny vo výške 298.457,76 EUR vyhovel a súčasne priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania a zmluvne dohodnutú výšku zmluvnej pokuty zohľadňujúc splatnosť faktúr, termíny čiastočných úhrad a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Uznesením zo dňa 27.10.2017 Krajský súd v Bratislave ako súd druhej inštancie uznesením sp. zn. 3Cob/31/2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu ,že súd prvej inštancie tým, že o pripustení zmeny žaloby rozhodol na pojednávaní dňa 20.7.2015 v neprítomnosti
žalovaného a toto uznesenie nedoručil žalovanému, uprel žalovanému právo na spravodlivý proces. Pred rozhodnutím súdu druhej inštancie o odvolaní žalovaného tento podaním zo dňa 14.11.2016 oznámil súdu splnenie dlhu v časti istiny. Uhradenie celkovej sumy vo výške 298.457,76 EUR potvrdil žalobca podaniami označenými ako čiastočné späťvzatia z dní 19.1.2016 a 18.1.2017, kedy potvrdil, že mu žalovaný uhradil na účet dňa 19.11.2015 sumu 50.000,- EUR, dňa 10.10.2016 sumu 150.000,- EUR a dňa 20.10.2016 sumu 98.457,76 EUR.
3. Súd v odôvodnení ďalej uviedol, že zo Zmluvy o dielo zo dňa 7.8.2008 zistil, že žalovaný ako objednávateľ si u pôvodného žalobcu ako zhotoviteľa objednal vykonanie diela - prestavby budovy navrhovateľa na Hlbokej 7 v Bratislave spôsobom v čase, v rozsahu a za podmienok dohodnutých v zmluve za odmenu vo výške 369.000.000,- Sk. Z čl. VII. 2 ZoD súd zistil, že sporové strany sa dohodli na tom, že v prípade omeškania objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúr nad dohodnutú dobu splatnosti má zhotoviteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,03% z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania až do maximálnej výšky 5% z ceny diela. Z predložených faktúr a čiastočných úhrad (preukázaných výpismi s účtu pôvodného žalobcu) konajúci súd zistil, že predmetom konania sú neuhradené faktúry v celkovej výške žalovanej istiny po čiastočných zastaveniach, zmluvná pokuta v dohodnutej výške a zákonný úrok z omeškania za úhrady po splatnosti, resp. neuhradenie faktúr v celej ich výške.
4. Po úhradách počas rozhodovania o odvolaní proti pôvodnému rozsudku súd prvej inštancie ako sporné konštatoval rozsah splatenia istiny, existenciu nároku žalobcu na úrok z omeškania, zákonnosť výšky súčtu úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Žalovaný po ustálení argumentácie uviedol, že v priebehu odvolacieho konania uhradil žalobcovi celú istinu vo výške 298.457,76 EUR tromi splátkami. Potvrdil, že pri týchto úhradách neoznačil úhrady variabilnými symbolmi faktúr, avšak uviedol, že mal za to, že po vynesení pôvodného rozsudku už ostala nesplatená len jedna pohľadávka tvoriaca istinu rozsudku a z toho dôvodu nie je potrebné ju označovať. Súčasne žalovaný uviedol, že uhradená suma zodpovedá presne istine rozsudku. Súd prvej inštancie v tejto časti prisvedčil argumentácii žalobcu a konštatoval, že žalobca konal po prijatí čiastočných úhrad v súlade s ust. § 330 Obch. zák. a prijaté platby započítal na najskôr splatné pohľadávky a vždy najprv na ich príslušenstvo. O tomto spôsobe započítania platby žalovaný musel vedieť už pri prvej čiastkovej úhrade a napriek tomu ani ďalšie dve úhrady neoznačil ako platby na istinu. Skutočnosť, že žalovaný mal úmysel uhradiť istinu, tento oznámil súdu až pár mesiacov po poslednej platbe (žalobcovi túto skutočnosť neoznámil vôbec). Procesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že rozsudok vytvoril novú pohľadávku bola účelová, nakoľko rozsudok len deklaroval existenciu pohľadávok žalobcu existujúcich v čase podania žaloby a nemal účinky novácie a vznik novej (jedinej) pohľadávky. Súčasne súd prisvedčil aj procesnému útoku žalobcu spočívajúcom v tvrdení, že od neho nie je možné spravodlivo požadovať predvídanie úmyslu žalovaného uhradiť istinu nakoľko z výšky čiastkových úhrad nie je možné odvodiť jeho úmysel. V tejto časti spornosti žaloby súd označil spôsob započítania čiastkových úhrad žalovaného žalobcom ako dôvodný a zákonný.
5. Žalovaný ďalej v konaní tvrdil, že strany sporu si dohodli zmluvnú pokutu ako jedinú formu zabezpečenia riadneho splnenia povinností, a preto žalobca nemá nárok na úroky z omeškania, uviedol, že zo zmluvy vyplýva vôľa strán sporu nahradiť zákonný nárok žalobcu na úrok z omeškania nárokom na zmluvnú pokutu. Súčasne žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že možnosť súbehu úroku z omeškania so zmluvnou pokutou porušuje zásadu rovnosti zmluvných strán, keďže žalovanému nárok na súbeh so zmluvy nevyplýva. Aj v tejto časti súd prisvedčil argumentácii žalobcu a uviedol, že možnosť uplatnenia nároku na úrok z omeškania popri dohodnutej zmluvnej pokute, je zákonným právom žalobcu. Je pravdou, že je možné vylúčiť nárok na úrok z omeškania, avšak podľa názoru súdu je to možné len výslovnou zmluvnou dohodou strán, t.j. priamo v zmluve musí byť výslovne uvedené, že zhotoviteľovi nevzniká nárok na úrok z omeškania. Žiadna konkludentná dohoda zmluvných strán v prípade, ak to jedna zo zmluvných strán poprie, nie je možná. Ani možnosť žalobcu ako právneho nástupcu zhotoviteľa uplatniť úrok z omeškania popri zmluvnej pokute nevytvára nezákonný stav, nakoľko žalobca osvedčil, že vykonával dielo na svoj účet a fakturoval čiastkové úhrady v zmysle zmluvy až po ich vykonaní a naviac stavba bola počas zhotovovania diela vrátane vykonaných častí diela vo vlastníctve žalovaného. Jediným zákonným nástrojom žalobcu na zabezpečenie svojich budúcich pohľadávok, teda boli zmluvná pokuta a úrok z omeškania, oproti možnosti žalovaného uplatniť zádržné, zápočet pohľadávok a zmluvných pokút.
6. Súd prvej inštancie k samotnej výške zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty konštatoval, že zmluvná pokuta vo výške 0,03% denne za omeškané úhrady splatných faktúr, resp. ich úplné neuhradenie
bola stranami sporu zmluvne dohodnutá, nepredstavuje zmluvný záväzok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko predstavuje ročne 10,95 % a súčasne bola zmluvne určená maximálna výška zmluvnej pokuty 5% z ceny diela, čo súd posúdil ako primerané vo vzťahu k významu zabezpečovanej skutočnosti (možnosť vzniku záväzku v hodnote ceny diela, a to 12.248.556,06 EUR). K výške súčtu zmluvnej pokuty a zákonného úroku z omeškania žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že súd má využiť moderačné právo a znížiť zmluvne dohodnutú výšku zmluvnej pokuty tak, že za obdobie kedy zákonný úrok z omeškania presahuje 10,95% ročne priznať len úrok z omeškania a za obdobie, kedy bola výška zákonného úroku z omeškania nižšia ako 10,95% ročne priznať zmluvnú pokutu len do celkovej výšky súčtu úroku z omeškania a zmluvnej pokuty 10,95% ročne na základe tvrdenia o zákonnosti rovnosti zmluvných sankcií. Súd prvej inštancie nevidel možnosť obmedziť zákonný a zmluvný nárok žalobcu len na základe tvrdení o šikanóznom výkone práva, rozporu so zásadami poctivého obchodného styku a možnosti moderovať zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 301 ObZ. Nerovnováha postavenia žalovaného ako objednávateľa a právneho predchodcu žalobcu ako zhotoviteľa vyplýva priamo z charakteru diela. Jediným spôsobom ako „vyrovnať“ priamo z charakteru zmluvy vyplývajúce nerovnovážne postavenie zmluvných strán je možnosť žalobcu uplatňovať popri zmluvnej pokute úrok z omeškania v zákonnej výške. Ani to však nebránilo zmluvným stranám výslovne vylúčiť možnosť uplatniť zhotoviteľovi súbeh úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Tak ako súd uviedol, výslovné „neriešenie“ úroku z omeškania v zmluve je len dokladom toho, že sa zmluvné strany nedohodli na inej, než zákonnej výške úroku z omeškania, a teda súd mal za to, že zmluvné strany súbeh priamo predpokladali a boli s ním (vrátane žalovaného) uzrozumení. O uvedenom podľa názoru súdu svedčí aj skutočnosť, že žalovaný prvýkrát namietol dôvodnosť úroku z omeškania až podaním odvolania a do tejto doby ani v rámci predžalobnej komunikácie ani v konaní pred súdom prvej inštancie do vyhlásenia pôvodného rozsudku žiadnym spôsobom dôvodnosť žalobou uplatneného nároku v časti úroku z omeškania nespochybnil, a teda súd mal za to, že s možnosťou žalobcu uplatniť úrok z omeškania a zmluvnú pokutu počítal. Súčasne na základe uvedeného, podľa názoru súdu čiastkovými bezvýhradnými úhradami uznal nárok žalobcu na príslušenstvo v uplatnenom rozsahu v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obch. zák.
7. Súd konštatoval, že ani výška sankcií predstavujúca súčet výšky zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty podľa zmluvy o dielo nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nemá šikanózny charakter, z dôvodu postavenia pôvodného žalobcu ako zhotoviteľa diela, kedy tento vykonával časti diela na svoje náklady až následne tieto fakturoval žalovanému, napriek skutočnosti, že tieto časti diela spočívajúce v rekonštrukcii existujúcej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného boli v momente ich zhotovenia vo vlastníctve žalovaného, a teda nevylúčili možnosť ich užívania žalovaným bez zaplatenia. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že žalobca sa uhradenia diela v celej výške nedočkal ani takmer 11 rokov po jeho vykonaní napriek skutočnosti, že žalovaný preukázateľne dielo po celý čas využíva. Súčasne súd bral do úvahy, že výška zmluvnej pokuty bola zmluvne obmedzená na maximálne 5% hodnoty diela. Žalobca teda podľa názoru súdu preukázal dôvodnosť postupu započítania čiastkových platieb po pôvodnom rozsudku, ako aj dôvodnosť uplatnenia úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi v konaní plnú náhradu trov konania.
8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a uviedol, že žiada súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške a zároveň aj nárok na zmluvnú pokutu, žiada súd, aby v súlade s ustanovením § 301 Obch. zák. znížil zmluvnú pokutu na takú úroveň, aby spoločne so zákonným úrokom z omeškania platným v dobe omeškania, sankcia za omeškanie plnenia podstatných povinností zo Zmluvy o dielo bola pre obe zmluvné strany principiálne rovnaká (10,95% p.a.), t.j. aby mal žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške, ktorá spoločne s uplatneným úrokom z omeškania nepresiahne 10,95% ročne z dlžnej sumy. Preto, pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že žalobca má popri zmluvnej pokute nárok aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, navrhuje, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný za obdobie svojho omeškania, kedy zákonný úrok z omeškania presiahol 10,95% p.a., uhradiť žalobcovi len zákonný úrok z omeškania (bez zmluvnej pokuty).
9. Podľa žalovaného súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke priradenia platieb realizovaných žalovaným po vydaní rozsudku z roku 2015, pričom sa tiež žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalovaného preukazujúcou, že úhrady realizované žalovaným boli vykonané na zaplatenie istiny a nie príslušenstva žalobcom uplatnených nárokov.
Žalovaný tiež pripomína, že v dôsledku súbehu zmluvnej pokuty a zákonného úroku z omeškania, je za omeškanie zo splnením svojej zmluvnej povinnosti de facto trestaný 2x. S prihliadnutím na všetky skutočnosti, najmä na zjavnú vôľu zmluvných strán prejavenú v ustanovení článku VII Zmluvy o dielo, je toho názoru, že uplatňovanie zmluvnej pokuty v súbehu s úrokom z omeškania zo strany žalobcu je za týchto okolností v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto by mal súd zamietnuť nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania popri uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný je tiež toho názoru, že boli splnené podmienky na aplikáciu moderačného práva súdu v zmysle ust. § 301 Obch. zák., napriek tomu však súd prvej inštancie moderačné právo neaplikoval a neprimeranú zmluvnú pokutu neznížil. V odvolaní žalovaný zdôraznil, že nikdy neuznal nárok žalobcu na príslušenstvo žalovaných pohľadávok. Zmluvné strany si v Zmluve o dielo dohodli zmluvnú pokutu ako jedinú formu zabezpečenia riadneho splnenia ich zmluvných povinností, preto žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
10. V odvolaní žalovaný uviedol, že rozporuje nárok žalobcu na zákonný úrok z omeškania. Preto je nelogické, aby žalovaný uhrádzal pohľadávku žalobcu (príslušenstvo žalovanej pohľadávky, ktoré predstavuje zákonný úrok z omeškania), ktorú rozporuje. Žalovaný uznal istinu vo výške 298.457,76 EUR, ktorú následne žalobcovi aj uhradil. Žalovaný však nikdy neuznal nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva (úroku z omeškania), pričom trvá na tom, že v konaní uhradil celú istinu žalovaných pohľadávok v zmysle rozsudku z roku 2015. Preto, ak žalobca trvá na podanej žalobe v časti istiny žalovanej pohľadávky je táto žaloba nedôvodná a musí byť súdom zamietnutá. Taktiež z § 407 ods. 3 Obch. zák. nevyplýva, že by uznanie záväzku zo strany dlžníka zároveň spôsobovalo uznanie príslušenstva záväzku, t.j. najmä úrokov z omeškania. Žalovaný poukázal na českú judikatúru, a preto zaplatenie istiny pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní žalovaným nemôže mať a ani nemá za následok uznanie príslušenstva tejto pohľadávky, tak ako to v napádanom rozsudku konštatoval súd prvej inštancie. Poukázal na ust. § 266 ods. 1 ods. 3 Obch. zák. s tým, že je zrejmé, že v čase uzavretia Zmluvy o dielo vôľa zmluvných strán jednoznačne smerovala k tomu, aby článok VII Zmluvy o dielo (Zmluvná pokuta/úrok z omeškania) komplexne upravoval všetky nároky zmluvných strán pre prípad omeškania zmluvnej strany s riadnym a včasným splnením jej podstatnej zmluvnej povinnosti, a aby vylúčil nárok na zákonný úrok z omeškania popri dohodnutej zmluvnej pokute v prípade omeškania zmluvnej strany s plnením jej peňažného záväzku. S poukazom na uvedené je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď konštatoval, že čiastočnými úhradami, ktorými žalovaný uhradil časť žalovanej istiny a vyhlásením o nespornosti zvyšku istiny tento uznal nárok žalobcu aj v časti príslušenstva. Preto je daný zákonný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. V odvolaní žalovaný zdôraznil, že neexistuje žiaden rozumný dôvod na to, aby úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní Zmluvy o dielo bolo neprimerane zvýhodniť jednu zmluvnú stranu (zhotoviteľa) v prípade porušenia platobnej povinnosti objednávateľa (žalovaného), a to tým, že by zhotoviteľovi popri nároku na dohodnutú zmluvnú pokutu vznikol aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, ktoré v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo (7.8.2008) dosahovali výšku 14,25% ročne. Uplatňovanie zmluvne pokuty v súbehu s úrokom z omeškania zo strany žalobcu je za týchto okolností v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto by mal súd zamietnuť nárok žalobcu. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v časti celej istiny uplatnenej žalobcom a žalobcom uplatnených úrokov z omeškania. Alebo, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 301 Obch. zák. znížil zmluvnú pokutu na takú úroveň, aby spoločne so zákonným úrokom z omeškania platným v dobe omeškania, sankcia za omeškanie plnenia podstatných povinností zo Zmluvy o dielo bola pre obe zmluvné strany principiálne rovnaká (10,95% p.a.), t.j. aby mal žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške, ktorá spoločne s uplatneným úrokom z omeškania nepresiahne 10,95% ročne z dlžnej sumy.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani tvrdenia, ktoré by už neuviedol v prvostupňovom konaní. Pôvodný rozsudok priznával žalobcovi nielen istinu pohľadávky, ale i úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, takže ak by žalovaný platbami vo výške 50.000,- EUR a 150.000,- EUR hradil „pohľadávku z rozsudku", nebolo by z označenia jeho platieb zrejmé, ktorú časť „pohľadávky z rozsudku" vlastne platí (istina, úrok z omeškania alebo zmluvná pokuta). Žalovaný v odvolaní vôbec neuviedol, na základe čoho by žalobcovi v čase vykonania predmetných troch platieb malo byť zrejmé, že ide o platbu istiny pohľadávky. Z okolností, za ktorých žalovaný vykonal predmetné úhrady, sa nedalo zistiť, čo nimi chcel žalovaný platiť. Postoj žalovaného k uplatnenému úroku z omeškania a zmluvnej pokute je v tomto konaní účelový - v snahe spochybniť zákonný úrok z omeškania priznáva žalobcovi zmluvnú pokutu, avšak v snahe spochybniť
primeranosť výšky pokuty priznáva existenciu úroku z omeškania. V čase vykonania predmetných troch úhrad bol vydaný pôvodný prvostupňový rozsudok a odvolanie žalovaného voči nemu zo dňa 10.8.2015, v ktorom nenamietal priznanie úroku z omeškania žalobcovi ani jeho výšku, namietal iba proti neprimeranosť výšky pokuty. K neexistencii nároku žalobcu na úrok z omeškania žalobca poukázal na to, že z obsahu zmluvy o dielo nemožno vyvodiť záver, že sa zmluvné strany dohodli na neuplatnení zákonného úroku z omeškania. Zmluva o dielo neobsahuje výslovnú klauzulu s takouto dohodou a takýto záver nemožno vyvodiť ani z ostatných ustanovení zmluvy o dielo. Argumentácia žalovaného o komplexnej úprave sankcií za omeškanie s plnením povinností je iba jeho účelovou argumentáciou, ktorá nemá oporu v zmluve o dielo ani v zákone. Nárok na úrok z omeškania vzniká priamo zo zákona a žalobca (resp. spoločnosť HORNEX, a.s. ako pôvodný žalobca) sa tohto nároku nikdy nevzdal ani sa nedohodol so žalovaným na jeho neuplatňovaní.
12. Žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že žalovaný dodnes nesplatil celú cenu diela a nezaplatil ani náhradu nákladov zhotoviteľa spojenú s uvedeným zastavením realizácie diela, na ktorú má zhotoviteľ nárok podľa ustanovenia čl. V. ods. 23 zmluvy o dielo, a ohľadne ktorej dodnes prebieha súdny spor so žalovaným na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 26Cb/217/2013. Žalovaný v odvolaní namieta, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súbehu so zmluvnou pokutou neprimerane vysoký a jeho uplatnenie v súbehu so zmluvnou pokutou je preto v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. K tomu žalobca uvádza, že tento súbeh je možný a právom dovolený. Pri argumentácii proti zmluvnej pokute žalovaný priznáva žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania, aby mohol spochybňovať primeranosť výšky zmluvnej pokuty, avšak pri argumentácii proti priznaniu úroku z omeškania tento spochybňuje práve súbehom so zmluvnou pokutou, ktorej výšku v tejto časti svojej argumentácie nespochybňuje, iba ju využíva proti úroku z omeškania. A to je nekonzistentná a vnútorne protirečivá argumentácia žalovaného.
13. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že v reakcii na tvrdenia opakovane zdôrazňuje, že žalobcovi malo byť zrejmé, že žalovaný uhrádza istinu žalovanej pohľadávky predovšetkým z jeho správania počas celého súdneho konania predchádzajúceho vydaniu rozsudku z roku 2015, kedy žalovaný počas konania vykonával čiastočné úhrady žalovanej pohľadávky, a to vždy len na istinu, keďže príslušenstvo pohľadávky žalovaný nikdy neuznal. Je nesporné, že počas konania žalovaný vykonával čiastočné úhradu výlučne na istinu žalovanej pohľadávky. Nikdy počas konania žalovaný neuhradil príslušenstvo žalovanej pohľadávky. Žalovaný primárne tvrdí, že zmluvné strany si v ustanovení článku VII Zmluvy o dielo vylúčili aplikáciu zákonného úroku z omeškania popri dohodnutej zmluvnej pokute. Žalovaný trvá na tom, že súd by mal v takom prípade (ak dospeje k záveru že súbeh zmluvnej pokuty a úroku z omeškania je možný a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku) uplatniť svoje moderačné právo a znížiť uplatňovanú zmluvnú pokutu na primeranú úroveň, t.j. na úroveň, kedy by celková výška uplatnenej sankcie za omeškanie žalovaného (úrok z omeškania a zmluvná pokuta) dosiahla úroveň dohodnutej zmluvnej pokuty.
14. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca ktorý poukázal na to, že žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti ani novú právnu argumentáciu, preto odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia. K moderačnému právu uviedol, že je to právom súdu, nie jeho povinnosťou, preto sa žalovaný nemôže domáhať uplatnenia tohto práva. Žalovaný do vykonania posledných troch platieb vždy označoval čiastkové platby číslami faktúr, ktoré hradil, čo pri realizáciu posledných troch platieb neurobil. Taktiež žalovaný počas celého pôvodného prvostupňového konania, zákonný úrok z omeškania vôbec nespochybňoval.
15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.9.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
16. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
19. V prejednávanej veci si žalobca voči žalovanému pôvodne uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela, časť zádržného, zmluvnú pokutu dojednanú podľa zmluvy o dielo a zákonný úrok z omeškania z dôvodu neskorej úhrady peňažných záväzkov z faktúr a zádržného v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. a § 517 ods. 2 Obč. zák.. Po niekoľkých čiastočných späťvzatiach a súvisiacich zastaveniach konania predmetom sporu zostal len nárok žalobcu na neuhradenú istinu, na zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu a úrok z omeškania za obdobie od splatnosti jednotlivých faktúr do ich čiastočnej resp. úplnej úhrady. Žalovaný sa bránil najmä tým, že v priebehu odvolacieho konania uhradil žalobcovi celú istinu vo výške 298.457,76 EUR tromi splátkami. Potvrdil, že pri týchto úhradách neoznačil úhrady variabilnými symbolmi faktúr avšak uviedol, že mal za to, že po vynesení pôvodného rozsudku už ostala nesplatená len jedna pohľadávka tvoriaca istinu rozsudku a z toho dôvodu nie je potrebné ju označovať. Súčasne uviedol, že uhradená suma zodpovedá presne istine rozsudku. Žalovaný ďalej tvrdil, že strany sporu si dohodli zmluvnú pokutu ako jedinú formu zabezpečenia riadneho splnenia povinností a preto žalobca nemá nárok na úroky z omeškania a zo zmluvy o dielo vyplýva vôľa strán sporu nahradiť zákonný nárok žalobcu na úrok z omeškania nárokom na zmluvnú pokutu. Preto úrok z omeškania žalovaný neuznáva a navrhol súdu aplikovať moderačné právo a zmluvnú pokutu znížiť.
20. Z čl. VII. 2 Zmluvy o dielo vyplýva, že sporové strany sa dohodli , že v prípade omeškania objednávateľa /žalovaného/ s úhradou jednotlivých faktúr nad dohodnutú dobu splatnosti má zhotoviteľ / žalobca/ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,03% z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania až do maximálnej výšky 5% z ceny diela.
21. Účelom dohody o zmluvnej pokute je primárne zabezpečiť záväzok pre prípad jeho nesplnenia zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti.
22. Podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
23. Podľa § 330 ods. 1 Obch. zák., ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.
24. Podľa § 330 ods. 2 Obch. zák., pri plnení peňažného záväzku sa započítava platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
25. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, aj keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Preto možno zmluvnú pokutu dohodnúť konkrétnou sumou za každý deň omeškania obdobne ako v prípade úrokov z omeškania. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je
majetkovou sankciou ustanovenou zákonom, keď veriteľovi priamo zo zákona v prípade omeškania dlžníka s platením peňažného plnenia vzniká nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 369 Obch. zák.. Ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 Obch. zák.. Pokiaľ teda popri sebe existujú nároky na zmluvnú pokutu a na úrok z omeškania z toho istého porušenia povinnosti , treba iba posúdiť, či určená výška zmluvnej pokuty nie je neprimerane vysoká a netreba ju v zmysle ust. § 301 Obch. zák. znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti .Ak si strany dohodnú zmluvnú pokutu zabezpečujúcu včasné splnenie dlhu, celkom legálne nastane situácia, že na dlžníka, ak poruší svoju povinnosť, dopadne zákonná sankcia zaplatiť úroky z omeškania , ale bude povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu ako dohodnutú sankciu za nesplnenie tej istej povinnosti. Zmluvná pokuta môže byť dohodnutá popri zákonnej sankcii za omeškanie s plnením peňažného dlhu, t.j. popri úrokoch z omeškania. Strany si môžu dohodnúť úroky z omeškania , prípadne úroky z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť, ak tak neurobia, uplatní sa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák..
26. Pre správnu aplikáciu ustanovenia § 301 Obch. zák. (a pre moderáciu zmluvnej pokuty) musia byť splnené viaceré predpoklady. Súd musí pritom vyhodnocovať všetky tieto predpoklady a nemôže vychádzať len z jedného, pričom zostávajúce ostanú zo strany súdu rozhodujúceho vo veci nepovšimnuté. Prvotným predpokladom je, že k moderácii zmluvnej pokuty treba pristupovať podľa konkrétnych okolností prípadu v nadväznosti na zistený skutkový stav veci. Zároveň však súd musí prihliadať aj na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, povahu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na to, či porušením zmluvnej povinnosti vznikla druhej strane škoda a ak vznikla, aj na jej výšku. Okrem týchto predpokladov priamo upravených v ustanovení § 301 Obch. zák. treba zohľadniť aj druh zavinenia dlžníka, jeho postoj k ním prevzatej zmluvnej povinnosti, ako aj skutočnosť, že zaplatenie zmluvnej pokuty má predstavovať sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti.
27. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje , že žalobca konal po prijatí čiastočných úhrad v súlade s ust. § 330 Obch. zák. a prijaté platby započítal na najskôr splatné pohľadávky a vždy najprv na ich príslušenstvo, nakoľko žalovaný ani pri jednej platbe neurčil uhrádzaný záväzok / faktúru, ktorú hradil/. Je irelevantné tvrdenie žalovaného o uhrádzaní jednej pohľadávky definovanej vo výroku pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie, pretože pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie /sp. zn. 35Cb/209/2012-576 zo dňa 20.7.2015/ priznával žalobcovi okrem istiny aj zmluvnú pokutu a úroky z omeškania. K tvrdeniu žalovaného, že si zmluvné strany vylúčili v zmluve o dielo aplikáciu zákonného úroku z omeškania odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o dielo takáto skutočnosť nevyplýva a v konaní ani nebola preukázaná. Takáto dohoda musí byť explicitne uvedená priamo v zmluve a žiadna konkludentná dohoda zmluvných strán v prípade ak to jedna zo zmluvných strán poprie nie je možná. To, že článok VII. zmluvy o dielo je označený ako Zmluvná pokuta/Úrok z omeškania bez ďalšieho nezakladá žiadnu dohodu o vylúčení aplikácie úroku z omeškania a aplikáciu zmluvnej pokuty ako jedinej peňažnej sankcie. K súbehu zmluvnej pokuty s úrokom z omeškania je potrebné zdôrazniť, že zákon takýto súbeh priznáva, pričom treba iba posúdiť, či určená výška zmluvnej pokuty nie je neprimerane vysoká a netreba ju v zmysle ust. § 301 Obch. zák. znížiť. Odvolací súd konštatuje správnosť nevyužitia moderačného práva súdom prvej inštancie a nevidí dôvod využiť moderačné právo ani v rámci odvolacieho konania, pričom má za to, že výška žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty je primeraná aj vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti aj vzhľadom na všetky osobitosti daného prípadu. Zmluvná pokuta vo výške 0,03% denne za omeškané úhrady splatných faktúr, resp. ich úplné neuhradenie bola stranami sporu zmluvne dohodnutá, nepredstavuje zmluvný záväzok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nakoľko predstavuje ročne 10,95 % a súčasne bola zmluvne určená maximálna výška zmluvnej pokuty 5% z ceny diela, čo správne súd prvej inštancie posúdil ako primerané vo vzťahu k významu zabezpečovanej skutočnosti (možnosť vzniku záväzku v hodnote ceny diela a to 12.248.556,06 EUR).V ostatnom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje.
28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
29. Vzhľadom na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).