Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-186-2020.pdf
PDF · 111.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/186/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: B. S., bytom T. námestie XXA, J. narodeného dňa XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: SR, zastúpeného: Dattorney Legal, s.r.o., so sídlom Košická 5590/56, Bratislava, IČO: 52 667 014, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, Bratislava, IČO: 00 603 155, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov Číslo: ORG/CS 10578/2020/LKU zo dňa 17.07.2020, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie rozhodnutia starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov Číslo: ORG/CS 10578/2020/LKU zo dňa 17.07.2020 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov Číslo: ORG/CS 9394/2020/LKU zo dňa 15.06.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca na základe žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 01.06.2020, doručenej žalovanému dňa 05.06.2020, žiadal žalovaného ako povinnú osobu o sprístupnenie informácií o fyzických osobách, ktoré majú v byte č. 3-B v bytovom dome na adrese Doležalova 15C, Bratislava - Ružinov, zapísaný na LV č. XXXX, ktorého je žalobca výlučným vlastníkom, nahlásený trvalý pobyt, a to v rozsahu meno a priezvisko tak, aby bola dodržaná ochrana osobných údajov týchto fyzických osôb v zmysle zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov. Informácie žiadal sprístupniť písomnou formou zaslaním listu na adresu MojeSidlo s. r. o., B. S., T. námestie XXA, XXX XX J. - mestská časť O.. 2. Žalovaný vydal dňa 15.06.2020 rozhodnutie Číslo: ORG/CS 9394/2020/LKU, ktorým rozhodol nasledovne (výrok rozhodnutia): „podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nevyhovuje žiadosti o sprístupnenie informácii - „o poskytnutie informácie, o fyzických osobách, ktoré majú v predmetnom byte nahlásený trvalý pobyt, a to v rozsahu meno a priezvisko, tak aby bola dodržaná ochrana osobných údajov týchto osôb v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.“- ktorú podal žiadateľ B. S., adresa T. námestie XXA, XXX XX J. (ďalej len „žiadateľ).“
3. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo prevzatie celého textu žiadosti žalobcu o informácie, citáciu právnych predpisov, vymenovanie toho, čo sa na účely ZSI nepovažuje za informáciu a nasledovné vlastné odôvodnenie rozhodnutia: „Žiadateľom požadovanú informáciu nebolo možné zo strany povinnej osoby sprístupniť z dôvodu, že Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Ružinov touto informáciou nedisponuje, čiže by išlo o vytváranie novej informácie. Taktiež si dovoľujeme poukázať, že Vami požadované informácie sú chránené Zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť sa toto rozhodnutie o nevyhovení žiadosti považuje za dôvodné Na základe tejto skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ 4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca dňa 03.07.2020 odvolanie, v ktorom trval na sprístupnení ním požadovaných informácii, argumentoval s poukazom na jeho právo na informácie a spochybňoval skutočnosť, že sa jedná o vytváranie novej informácie. 5. O odvolaní žalobcu rozhodol starosta Mestskej časti Bratislava - Ružinov (ďalej iba starosta) dňa 17.07.2020 rozhodnutím Číslo: ORG/CS 10578/2020/LKU (napadnuté rozhodnutie). II. Napadnuté rozhodnutie žalovaného 6. Napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté nasledovne (výrok rozhodnutia): „Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Ružinov podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácii) v znení neskorších predpisov v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nevyhovuje žiadosti o Odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu poskytovateľa sp. Zn.: ORG/CS 9394/2020/LKU zo dňa 15.06.2020, ktorým poskytovateľ nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií, ktorú podal žiadateľ B. S., adresa T. námestie XXA, XXX XX J. (ďalej len „žiadateľ).“ 7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia starosta zosumarizoval priebeh administratívneho konania, prevzal text podaného odvolania žalobcu a vlastné rozhodnutie odôvodnil nasledovne: K citovanému odvolaniu, ako odvolací orgán, uvádzame nasledovné. Ohlasovňa pobytov občanov sa riadi zákonom č. 253/1998 ohlásení pobytov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žiadateľom požadovanú informáciu nebolo možné zo strany povinnej osoby sprístupniť z dôvodu, že Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Ružinov touto informáciou nedisponuje, čiže by išlo o vytváranie novej informácie. Taktiež si dovoľujeme poukázať, že Vami požadované informácie sú chránené Zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukazujeme na skutočnosť, že pri uvedení mena, priezviska osoby spojením s adresou trvalého pobytu sa osoba stáva do veľkej miery určiteľnou. Ohlasovňa pobytu občanov poskytuje na základe písomnej žiadosti oznámenie o mieste pobytu obyvateľa a to za podmienok uvedených v Zákona Č. 253/1998, § 23, ods. 1), citujeme: "V žiadosti musí byť uvedené a) meno a priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúce totožnosť a miesto trvalého pobytu žiadateľa; ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, b) meno a priezvisko, pripadne dátum narodenia alebo rodné číslo obyvateľa, ktorého pobyt sa požaduje oznámiť, c) odôvodnenie žiadosti." Na záver uvádzame, že žiadateľ požadovanou informáciou disponuje, nakoľko ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti musel podľa Zákona č. 253/1998, § 3, ods. 8, písmena d) udeliť súhlas s prihlásením na trvalý pobyt všetkým prihláseným obyvateľom. S poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť sa toto rozhodnutie o nevyhovení žiadosti považuje za dôvodné. Na základe tejto skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ 8. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.07.2020. III . Žaloba
9. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd elektronicky so ZEP dňa 23.09.2020, domáhal preskúmania v záhlaví označeného rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie) ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo, ich zrušenia a vec žiadal vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
10. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný v rámci svojej pôsobnosti (okrem iného):
- vykonáva činnosť evidencie a hlásenia pobytu občanov v súlade so zákonom č 253/1993 Z, z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len .Zákon ohlásení pobytu občanov*) a s vnútornou smernicou o obehu účtovných dokladov,
- poskytuje informácie o mieste pobytu obyvateľa na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby a zaznamenáva do evidencie a registra, komu a na aký účel bola informácia o pobyte poskytnutá,
- vedie mennú a odkladaciu evidenciu pobytu občanov, ktorí hlásia svoj pobyt. 11. V rámci uvedeného je podľa žalobcu odôvodnené predpokladať, že Mestská časť Bratislava - Ružinov má vo svojej evidencii údaje, z ktorých je zrejmé, na akej adrese a vo vzťahu ku akej nehnuteľnosti má určitá fyzická osoba nahlásený svoj trvalý pobyt. 12. Žalobca uviedol, že si je vedomý toho, že v zmysle zákona o hlásení pobytu občanov sú informácie zhromažďované určitým spôsobom a v určitom systéme a nespochybňoval skutočnosť, že zákon o slobodnom prístupe (ZSI) k informáciám neukladá žalovanému ako povinnej osobe povinnosť na základe akejkoľvek žiadosti vytvárať akékoľvek informácie, resp. také informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. 13. V konkrétnom prípade mal žalobca za to, že sprístupnením ním požadovanej informácie by nedošlo k vytvoreniu novej informácie, ani by nedošlo k tak kvalifikovanému spôsobu spracovania informácii, že by toto malo povahu novej informácie. Všetky požadované informácie sa u žalovaného podľa neho nachádzajú, a je len na žalovanom, aby tieto informácie vo svojich registroch vyhľadal a zhromaždil. Neobstojí ani argumentácia, že požadované informácie nie sú k dispozícii v požadovanej štruktúre (meno a priezvisko), ak sa takáto štruktúra dá z existujúcich informácií vytvoriť. 14. K rozdielu medzi mechanickým vyhľadaním a zhromaždením informácií a vytvorením novej informácie poukázal na odbornú literatúru, podľa ktorej: „Za predpokladu, že pôjde len o mechanické zhromažďovanie dát z jednotlivých spisov, potom sa nebude jednať o vytvorenie novej informácie... pretože tu dochádza len k formálnemu spracovaniu (zhromažďovaniu) informácií existujúcich (jedná sa o prosté spracovanie odpovedi na žiadosť). ... Ak by vyhovenie tejto žiadosti znamenalo nielen mechanické vyňatie určitých informácií, ale aj ich kvalifikované spracovanie, jednalo by so o vytvárame novej informácie. ... Ak by však pri vyhovení žiadostí nebolo potrebné s týmito informáciami ďalej nakladať, potom sa nejedná o vytváranie novej informácie“. 15. Žalobca zdôraznil, že žalovaný má ním požadované informácie k dispozícii, keďže v rámci svojej pôsobnosti vykonáva činnosť evidencie a hlásenia pobytu občanov a vedie evidenciu o pobyte občanov a mennú a odkladaciu evidenciu pobytu občanov, ktorí hlásia svoj pobyt. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 ZSI prístupe k informáciám tak má žalobca právo na prístup k týmto informáciám. Subjektívne posúdenie žiadosti v prípade, ak poskytovateľ informácie má k dispozícii, nemôže fakticky znemožniť prístup žiadateľa k informáciám, pretože by to bolo v rozpore s ústavnou povinnosťou povinných osôb poskytovať informácie o svojej činnosti. 16. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.: 4 As 57/2007 zo dna 23.11.2008 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 1 S 92/2007 zo dňa 26.09.2008. 17. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného ním požadované informácie sú chránené zákonom č. 18/2018 Z.z o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bol názoru, že jeho žiadosť o informácie bolo možné vybaviť a informácie mu sprístupniť aj s riadnym dodržaním ustanovenia § 9 ZSI, a riadnym zabezpečením ochrany osobných údajov osôb, o ktorých majú byť informácie poskytované. Ani osobné údaje nepožívajú bezhraničnú právnu ochranu a je potrebné starostlivo rozlišovať, o aký chránený záujem ide a v akom vzájomnom vzťahu nadriadenosti, resp. podriadenosti sa tieto záujmy nachádzajú. Žalovaný sa podľa žalobcu s týmito skutočnosťami dostatočným spôsobom nevysporiadal a neodôvodnil, prečo k takémuto obmedzeniu došlo, na základe akých skutočností a prečo nebolo možné informácie sprístupniť aspoň v obmedzenom rozsahu. 18. Podľa žalobcu ním sledovaný záujem na ochranu vlastníckeho práva a práva na informácie nie je možné podriadiť záujmu na ochranu osobných údajov dotknutých fyzických osôb, a to s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c), d), resp. f) ZSI. Odvolanie sa na ochranu osobných údajov dotknutých fyzických osôb tak nemôže byť relevantnou prekážkou kladného vybavenia žiadosti. 19. Preskúmavanými rozhodnutiami bol podľa žalobcu porušený aj princíp právnej istoty, keďže o obdobnej žiadosti iné mestské časti mesta Bratislavy vyhoveli (napr. rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Staré Mesto sp. zn.: 215/16919/2020/KPP/Jak zo dňa 09.04 2020 a 17 04.2020.
20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného zdôvodnenia, čím mu bolo odňaté právo na informácie.
IV. Vyjadrenie žalovaného
21. Písomným podaním zo dňa 30.12.2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe nasledovne: „Ad 1. Mestská časť Bratislava-Ružinov konštatuje, že považuje administratívnoprávne rozhodnutie 1. stupňa, ako aj nadväzujúce rozhodnutie o odvolaní žalovaného zo dňa 17.07.2020 za vecné správne a riadne odôvodnené. Ad 2. Mestská časť Bratislava-Ružinov poukazuje aj na skutočnosť, že v zložitých prípadoch vec konzultuje s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré je vecným gestorom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Uvedený postup bol v tomto prípade konzultovaný aj s kompetentnými z MV SR, ktorí potvrdili správnosť postupu mestskej časti Bratislava-Ružinov v tomto prípade. Ad 3. Problematiku hlásenia pobytu upravuje zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa § 23 uvedeného zákona ministerstvo, okresné riaditeľstvá Policajného zboru a obce poskytujú na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby oznámenie o mieste pobytu obyvateľa. V žiadosti musí byť uvedené a) meno a priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť a miesto trvalého pobytu žiadateľa; ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, b) meno a priezvisko, prípadne dátum narodenia alebo rodné číslo obyvateľa, ktorého pobyt sa požaduje oznámiť, c) odôvodnenie žiadosti. Z citovaného paragrafového znenia vyplýva, že ohlasovňa pobytu je na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby oprávnená poskytovať iba údaje týkajúce sa pobytu obyvateľa, t. j. osoby, ktorá má v danej obci evidovaný trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, za predpokladu, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre vykonanie požadovaného úkonu, t. j. žiadosť obsahuje všetky údaje uvedené vo vyššie citovanom paragrafovom znení a totožnosť občana, ktorý poskytnutie údajov žiada, je overená (osobne - pracovníkom ohlasovne na základe dokladu totožnosti, v prípade písomnej žiadosti zaslanej poštou - podpis žiadateľa na žiadosti úradne osvedčený). Z uvedeného vyplýva, že pre oznámenie miesta pobytu obyvateľa neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Z uvedeného taktiež vyplýva, že ohlasovňa nebola oprávnená vyhovieť žiadosti osoby odvolávajúcej sa na uvedený zákon (211/2000 Z. z. infozákon). Činnosť obcí na úseku hlásenia a evidencie pobytu je preneseným výkonom štátnej správy a obce za svoje konanie na tomto úseku nesú plnú zodpovednosť. Povinnosťou aj záujmom každej ohlasovne pobytu je preto dôsledne dodržiavať všetky všeobecne záväzné právne predpisy a konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V zmysle uvedeného máme za to, že žalobca sa svojim konaním taktiež snažil obísť zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na základe všetkých uvedených skutočností žiadame, aby Krajský súd Bratislava ako príslušný správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.“ V. Skutkové a právne závery správneho súdu. 22. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa podmienky zákonnosti a ako také bolo potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku. 23. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 27. 09.2022. 24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 28. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 32. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 33. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 35. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 36. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 37. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 38. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 39. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
40. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 41. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 42. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 43. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 44. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 45. Predmetom preskúmania správneho súdu bolo v záhlaví označené rozhodnutie starostu o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného o nesprístupnení žalobcom žiadaných informácií. 46. Za zásadný nedostatok preskúmavaných rozhodnutí správny súd vyhodnotil nedostatok formálnych náležitostí rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov. 47. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neustanovuje náležitosti rozhodnutia, ktoré príslušný orgán verejnej správy v rámci konania podľa tohto zákona vydáva. Náležitosti týchto rozhodnutí však vymedzuje ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., a to odkazom na všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý všeobecné náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy upravuje v ustanoveniach § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb.. Náležitosti rozhodnutia o odvolaní dopĺňa ustanovenie § 59 správneho poriadku, ktorý ustanovuje, akým spôsobom je odvolací orgán oprávnený o podanom odvolaní rozhodnúť. 48. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa v zmysle skôr označených zákonných ustanovení malo vo svojej výrokovej časti v súlade s § 47 ods. 2 správneho poriadku obsahovať aj ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, ktoré v danom prípade v prvostupňovom rozhodnutí absentuje úplne. Toto rozhodnutie vo svojom záhlaví obsahuje nasledujúce zákonné ustanovenia: § 18 ods. 2 ZSI a § 46 a 47 správneho poriadku. Ustanovenia § 46 a 47 správneho poriadku vymedzujú náležitosti rozhodnutia a ustanovenie § 18 ods. 2 ZSI vymedzuje iba to, že ak žiadosti o informácie nie je vyhovené v plnom rozsahu má povinná osoba vydať o tom rozhodnutie. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia však absentuje zákonné ustanovenie, na základe ktorého bolo toto rozhodnutie vydané, t.j. na základe ktorého nebolo žiadosti o informácie vyhovené. 49. Ďalším nedostatkom prvostupňového rozhodnutia je úplná absencia náležitostí rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.. Z tohto rozhodnutia nie je možné zistiť ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy prvého stupňa vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žiadateľa o informácie, obsiahnutými v žiadosti o informácie. V tomto rozhodnutí sa nenachádza žiadna správna úvaha, dôvody prečo žiadanými informáciami nedisponuje prihliadnúc na zákonné ustanovenia, ktoré vymedzujú jeho kompetencie a ktoré citoval žalobca v žiadosti o informácie. Taktiež nijakým spôsobom neodôvodnil potrebu vytvárania nových informácii. 50. Takmer rovnakými nedostatkami trpí napadnuté rozhodnutie. Výrok rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniu § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., čo znamená, že starosta o podanom odvolaní vôbec nerozhodol spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Starosta nemal rozhodovať o žiadosti o odvolanie, ale o odvolaní. O podanom odvolaní, ak ho nepovažoval za dôvodné, mohol v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnúť iba tak, že odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (s príslušnou špecifikáciou odvolania a rozhodnutia). Ani toto rozhodnutie neobsahuje zákonné ustanovenie, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané. 51. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia takmer nereflektuje na odvolacie námietky žalobcu a vôbec z neho nie je možné zistiť dôvody, pre ktoré sú tieto námietky nedôvodné. 52. Čo sa týka ochrany osobných údajov, z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, podľa akého zákonného ustanovenia žalovaný postupoval, z akého právneho dôvodu žiadané informácia nebolo možné sprístupniť, ani to, ktoré zákonné ustanovenie zákona o ochrane osobných údajov by bolo sprístupnením žiadaných údajov porušené. 53. Zo skôr uvedených dôvodov, a teda v dôsledku absencie zákonných náležitostí rozhodnutí, chýbajúcej správnej úvahy a nedostatočného odôvodnenia správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil pre nepreskúmateľnosť.
54. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 55. Úlohou príslušného orgánu verejnej správy bude žiadosť žalobcu opätovne posúdiť a v prípade, ak opätovne dospeje k záveru, že žalobcom žiadané informácie nie je možné sprístupniť, tak o tom vydá rozhodnutie, ktoré bude obsahovať zákonom ustanovené náležitosti a bude náležite a v súlade so zákonom odôvodnené tak, aby toto odôvodnenie spĺňalo kritéria preskúmateľnosti. 56. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).