Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/64/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX E., a 2/ T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ I.. W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. O. XX, XXX XX E., 2/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX G., 3/ K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX G., 4/ Obec Q., so sídlom XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, 5/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX L. X., 6/ J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX L. X., a 7/ Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX L. X., o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalovaných 1/, 5/, 6/, 7/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -2422 zo dňa 29.01.2021 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 1/ priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania o návrhu žalobcov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.08.2017 v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovia 1/, 2/ ako vlastníci parciel registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X a chaty súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ č. XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. Q., nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu pešo a prejazdu autom cez: 1. parcelu registra „C“ č. XXXX/XX k.ú. Q., 2. parcelu registra „C“ č. XXXX/XX k.ú. Q., 3. parcelu registra „C“ č. XXXX/X k.ú. Q., vymedzenú bodmi 11, 12, 13, 4. parcelu registra „C“ č. XXXX/X k.ú. Q. vymedzenú bodmi 2 a 3, 5. parcelu registra „C“ č. XXXX/ XX k.ú. Q. vymedzenú bodmi 14 a 15, 6. parcelu registra „C“ č. XXXX/X k.ú. Q. vymedzenú bodom 10, 7. parcelu registra „C“ č. XXXX/XX k.ú. Q. vymedzenú bodmi 4, 5 a 16, 8. parcelu registra „C“ č. XXXX/X k.ú. Q. vymedzenú bodom 9, 9. parcelu registra „C“ č. XXXX/XX k.ú. Q. vymedzenú bodmi 6 a 7, 10. parcelu registra „C“ č. XXXX/X k.ú. Q. vymedzenú bodmi 18 a 17 tak, ako je to vyznačené na geometrickom pláne č. 84/2017 zo dňa 06.11.2017 vyhotoveného geodetom S. J., ktorý bol úradne overený Okresným úradom L. X., katastrálny odbor, 19.01.2018 s tým, že uvedený geometrický plán č. 84/2017 je nedeliteľnou súčasťou rozsudku. Žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania, ktoré vznikli v období od 10.05.2017, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania voči žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ nepriznal. Žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania a trov odvolacieho konania o návrhu žalobcov 1/, 2/ na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 06.04.2011 nepriznal. Napokon žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania a trov odvolacieho konania o návrhu žalobcov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.08.2017.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobcovia (pôvodne 1. I. D., 2. Y. D., 3. I. I., 4. R. I., 5. E. P., 6. T. P.) sa proti žalovaným (pôvodne 1. P. T., 2. I. T., 3. P. T. C.., 4. C. T., 5. Obec Q.) žalobou podanou dňa 19.7.2004 domáhali určenia, že žalobcovia 1/, 2/ ako vlastníci parciel č. XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX, a chaty súpisné číslo XXX zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia Q. nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo prechodu cez parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXX k.ú. Q., parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX k.ú. Q., parcelu č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXX k.ú. Q., parcelu č. XXXX/X kú. Q. zapísanú na LV č. X katastrálneho územia Q., s tým, že žalobcovia 3/, 4/ ako vlastníci parcely č. XXXX/X a chaty súp. č. XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. Q., nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo prechodu na svoje nehnuteľnosti cez parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXX k.ú. Q., parcelu č. XXXX/ X zapísanú na LV č. XXXX k.ú. Q., parcelu č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXX k.ú. Q., parcelu č. XXXX/ X zapísanú na LV č. X k.ú. Q., parcelu č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXX k.ú. Q., a že žalobcovia 5/, 6/ ako vlastníci parcely č. XXXX/X, parcely č. XXXX/X a chaty súpisné číslo XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. Q., nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo prechodu na svoje nehnuteľnosti cez parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXX k.ú. Q., parcelu č. XXXX/X, zapísanú na LV č. XXXX k.ú. Q., parcelu č. XXXX/XX, zapísanú na LV č. XXX k.ú. Q., parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV č. X k.ú. Q., parcelu č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXX k.ú. Q.. Zároveň žalobcovia žiadali, aby súd určil, že vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní strpieť vykonávanie práva prechodu žalobcov a ich právnych nástupcov pešo i autom na svoje pozemky a chaty a toto právo ako vecné bremeno sa zapíše do katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu v L., Správa katastra v L. X.. Žalobu zdôvodnili tým, že strany sporu nadobudli tieto pozemky do osobného užívania v r. XXXX a všetci začali používať na prechod k jednotlivým parcelám cestu, ktorú už predtým užívali pôvodní vlastníci pozemkov, a všetci sa dohodli na tom, že na rozhraní svojich parciel, každý užívateľ na účely prístupovej cesty prenechá 1,2 m šírky, čím vznikla cesta o šírke 2,4 metra, čo postačuje na prechod pešo i autom, a táto cesta vedie cez pozemky - parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/ X. Cestu užívali od r. XXXX, a tak minimálna doba užívania cesty po dobu desať rokov pre vydržanie práva a prechodu uplynula v r. XXXX; túto cestu ich právni predchodcovia užívali desiatky rokov. Podľa žalobcov vznikla potreba právo prechodu zaevidovať do katastra nehnuteľností, aby v prípade prevodu pozemkov a chát na nich postavených mohli aj nadobúdatelia toto právo nerušene vykonávať. V žalobe opísali, kedy im boli nehnuteľnosti pridelené do osobného užívania, a k návrhu pripojili listy vlastníctva na svoje nehnuteľnosti, listy vlastníctva, kópiu z katastrálnej mapy a geometrický plán č. 5-240/92 na oddelenie parciel č. XXXX/X, XX, XX. V žalobe tiež uviedli, že si na pozemkoch, ktoré im boli pridelené do osobného užívania, postavili chaty a podľa sa dňom 1.1.1992 právo osobného užívania zmenilo na vlastnícke právo.

3. Žalovaní 1/ - 3/ vtedy nesúhlasili s tvrdeniami uvedenými v žalobe a uvádzali, že na nehnuteľnosti nebolo zriadené vecné bremeno. Žalobcovia síce chodili na svoje pozemky aj cez ich pozemky, čo trpeli, ale žalovaný 1/ si k svojej chate neskôr upravil cestu betónovým podlažím a k tomu neprispel ani jeden zo žalobcov, a zároveň viackrát žalobcov upozorňoval, aby hľadali spoločné riešenie, možnosti prístupovej cesty k ich parcelám, čo oni odignorovali. Žalovaní 1/, 2/ uviedli, že prístupová cesta vedie tesne pred ich chatou a to im narušuje súkromie; určením práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu by vznikol veľký nepomer medzi výhodou žalobcov a zaťažením pozemku vecným bremenom, pričom užívaním súčasnej prístupovej cesty by žalovaným 1/ - 3/ došlo k majetkovej ujme na cene nehnuteľnosti. Žalovaná 4/ uviedla, že ona je od X.X.XXXX vlastníčkou parcely č. XXXX/XX spolu s rekreačnou chatou súp. č. XXX, vedenej na LV č. XXX k.ú. Q., a z jej strany nikdy nedošlo k porušeniu práva prechodu voči žalobcov, ktorí síce právo prechodu vykonávali, ale nikdy ju nevyzvali na uzavretie nejakej dohody ohľadne práva prechodu. Žalovaný 5/ so žalobou súhlasil. Následne žalobca 1/ uviedol, že časť prístupovej cesty pomáhal v r. XXXX vybetónovať aj P. T., žalovaný 1/, a túto prístupovú cestu žalobcovia užívali až do roku XXXX, kedy si tam postavil bránu a listom zo dňa 13.12.1999 im oznámil, že pozemok kúpil a žalobcom nedovoľuje používať prístupovú cestu, ktorá prechádza cez jeho parcelu, pričom žiadal rešpektovať jeho vlastnícke právo. Žalobca 1/ uviedol, že žalovaný 1/ skutočne takmer v strede prístupovej cesty postavil betónový plot, ktorým bráni vlastníkom parciel č. XXXX/X a XXXX/X v prístupe k ich nehnuteľnostiam.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku opísal ďalšie prejavy vtedajších strán sporu k veci a aj úpravy žalobného petitu zo strany žalobcov. Ďalej súd uviedol, že pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. -184 zo dňa 20.10.2006 určením, že žalobca 1/ I. D. a žalobkyňa 2/ Y. D. ako vlastníci parciel č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a chaty súpisné číslo XXX, zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Q., nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu k parcelám číslo XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/ X, č. XXXX/X, kat. úz. Q. pešo i autom, ako je to vyznačené na geometrickom pláne číslo 79/2004 zo dňa 10.11.2004, vyhotoveného geodetom I. C.. Zároveň určil, že žalobca 3/ I. I. a žalobkyňa 4/ R. I., ako vlastníci parcely č. XXXX/X a chaty súpisné číslo XXX zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Q. nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu cez parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X kat. úz. Q. pešo i autom, ako je to vyznačené na geometrickom pláne č. 79/2004 zo dňa 10.11.2004, vyhotoveného geodetom I. C.. Napokon súd vtedy určil, že žalobca 5/ E. P. a žalobkyňa 6/ T. P. ako vlastníci parciel č. XXXX/X, č. XXXX/X a chaty súp. č. XXX, zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Q. nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu cez parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X č. XXXX/X kat. úz. Q. pešo i autom tak, ako je to vyznačené na geometrickom pláne číslo 79/2004 zo dňa 10.11.2004, vyhotoveného geodetom I. C.. Zároveň súd žalobu vo zvyšku zamietol. V odvolacom konaní Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -229 zo dňa 13.09.2007 tento rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výrokoch o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné odstrániť vady žaloby spočívajúce v absencii rovnopisov geometrického plánu a zvážiť, či žalobcovia preukázali všetky zákonné podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, aby bolo zrejmé, či je právo prechodu dostatočne špecifikované tak, aby bolo jasné, že vlastník daného pozemku má právo prechodu cez konkrétne pozemky ku konkrétnemu pozemku.

5. Následne zo strany žalobcov došlo k ďalšej úprave žalobného petitu a aj k zmene strán sporu. Uznesením č. k. -1466 zo dňa 27.04.2017 súd podľa pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného 1/, ktorým sa stal I.. W. C. namiesto žalovaného 1/ T. R. T. a namiesto žalovaného 2/ P. T. C.., lebo dotknuté nehnuteľnosti - parcely registra „C“ č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X previedli na I.. W. C. kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný 1/ sa k veci vyjadril tak, že o súdnom konaní nevedel a nebol na to upozornený. On kúpnou zmluvou uzavretou so D. J. nadobudol parcely registra „C“ č. XXXX/X a č. XXXX, ktoré boli značne neudržiavané, poškodené, resp. zdevastované, a preto si dal vo februári 2017 vypracovať architektonickú štúdiu, na základe ktorej vykonal stavebné úpravy a postavil si na parcele č. XXXX/X altánok, na parcele č. XXXX/X si postavil oplotenie, urobil úpravy týchto parciel ako aj parcely č. XXXX/X. Uviedol, že na týchto parcelách nie je možné určiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu bez toho, aby nedošlo k odstráneniu uvedených stavieb a stavebných úprav a navyše by prejazdom motorových vozidiel mohlo dôjsť k rozsiahlemu zosuvu pôdy do rokliny, ku škodám na majetku a k ohrozeniu života a zdravia ľudí. Podľa neho majú terajší žalobcovia prístup k svojim nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie. Na základe ich žiadosti im niekoľkokrát umožnil prechod cez jeho parcely, avšak len do času, kým prechádzanie narušilo jeho súkromie. Podľa neho presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na také presvedčenie, no žalobcovia nemali dobrú vieru, že ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí.

6. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia medzitým podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ a súd uznesením č. k. -1666 zo dňa 25.09.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ zdržať sa budovania drobných stavieb, a to schodišťa do chaty súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X, altánku na parcele č. XXXX/X a oplotenia na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, odstrániť materiál a doteraz vykonané stavebné úpravy, odstrániť prístrešok nad betónovým plotom na hranici parciel registra č. XXXX/X a XXXX/XX, uviesť terén do pôvodného stavu a zasypať výkopy základov na parcele č. XXXX/ X až do právoplatného ukončenia sporu. Odvolací súd však na odvolanie žalovaného 1/ uznesením č. k. -1753 zo dňa 20.11.2017 tento návrh zamietol. Najvyšší súd dovolanie žalobcov uznesením č. -1949 zo dňa 28.02.2019 potom odmietol.

7. Žalobcovia E. P. a T. P. podaním zo dňa 16.06.2019 opätovne žalobu zmenili s poukazom na geometrický plán č. XX/XXXX a súd uznesením č. k. -2317 zo dňa 10.12.2020 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobcovia E. P. a T. P. ako vlastníci parciel registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X a chaty súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. Q., nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu pešo a prejazdu autom cez: 1. parcelu registra „C“ č. XXXX/XX k.ú. Q., 2. parcelu registra „C“ č. XXXX/XX k.ú. Q., 3. parcelu registra „C“ č. XXXX/X k.ú. Q., vymedzenú bodmi 11, 12, 13, 4. parcelu registra „C“ č. XXXX/ X k.ú. Q. vymedzenú bodmi 2 a 3, 5. parcelu registra „C“ č. XXXX/XX k.ú. Q. vymedzenú bodmi 14 a 15, 6. parcelu registra „C“ č. XXXX/X k.ú. Q. vymedzenú bodom 10, 7. parcelu registra „C“ č. XXXX/ XX k.ú. Q. vymedzenú bodmi 4, 5 a 16, 8. parcelu registra „C“ č. XXXX/X k.ú. Q. vymedzenú bodom 9, 9. parcelu registra „C“ č. XXXX/XX k.ú. Q. vymedzenú bodmi 6 a 7, 10. parcelu registra „C“ č. XXXX/X k.ú. Q. vymedzenú bodmi 18 a 17 tak, ako je to vyznačené na geometrickom pláne č. 84/2017 zo dňa 06.11.2017 geodeta S. J., úradne overenom Okresným úradom L. X., katastrálny odbor, dňa 19.01.2018. Súd na ich návrh týmto uznesením zároveň pripustil, aby na strane žalovaných pristúpili do konania X. V. ako žalovaná 5/, J. V. ako žalovaný 6/ a Y. D. ako žalovaná 7/. Uznesením č. k. -2027 zo dňa 04.07.2019 súd zastavil konanie zo strany žalobcov X. V., D. O., Y. D., I. I. a R. I. voči žalovaným 1/ až 5/ (I.. W. C., T. E., Obec Q., D. G. V., Y. I.) a tiež zastavil konanie žalobcov E. P. a T. P. voči žalovaným 4/, 5/ (D. G. V. a Y. I.) s odkazom na ustanovenie , keďže žalobcovia zobrali žalobu voči žalovaným späť. Zároveň súd rozhodol aj o trovách konania súvisiacich s týmto procesným úkonom. Odvolací súd uznesením č. k. -2070 zo dňa 31.01.2020 uvedené uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. o zastavení konania žalobcov 1/ a 2/ proti žalovanému 1/ a v súvisiacich výrokoch VI. a VII. o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň uvedeným uznesením uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. o zastavení konania žalobcov 4/ a 5/ proti žalovaným 1/ až 5/ a v súvisiacom výroku IX. zrušil. Uznesenie vo výroku III. o zastavení konania žalobkyne 3/ proti žalovanému 1/ a v súvisiacom výroku VIII. o trovách konania odvolací súd potvrdil a žalobkyni 3/ proti žalovanému 1/ priznal náhradu trov odvolacieho konania. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. -2228 zo dňa 26.10.2020 v zmysle na návrh pripustil zmenu žalovaného 2/ T. E. tak, že na jeho miesto vstupujú O. T., nar. XX.XX.XXXX, a K. T., nar. XX.XX.XXXX, keďže T. E. kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX na nich previedol parcelu registra č. XXXX/XX.

8. Ďalším uznesením č. k. -2301 zo dňa 24.11.2020 súd prvej inštancie konanie žalobcov X. V., D. O., I. I., R. I. proti žalovaným 1/ až 6/ (I.. W. C., O. T., K. T., Obec Q., D. G. V., Y. I.) zastavil v zmysle , pretože žíto žalobcovia zobrali žalobu voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ späť. Zároveň súd náhradu trov konania žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ proti žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ nepriznal. Uznesením č. k. -2317 zo dňa 10.12.2020 súd na návrh žalobcu E. P. a manželky pripustil vstup do konania X. V., J. V. a Y. D. na strane žalovaných a zároveň pripustil aj zmenu žaloby, keďže X. V. a J. V. sa stali vlastníkmi parcely registra č. XXXX/X, cez ktorú má súd určiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a aj vzhľadom na to, že Y. D. nadobudla vlastnícke právo parcely č. XXXX/XX, cez ktorú má súd určiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalobcami zostali len E. P. a T. P..

9. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu podľa návrhu žalobcov boli splnené zákonné podmienky. Rozsudok, ktorým žalobe vyhovel, oprel o ustanovenie zákona č. XXX/XXXX Z. z. , účinného od 01.07.2016 (ďalej len „“), , , , , , , , , a . Súd mal za preukázané, že pôvodní žalobcovia 1/ - 6/ a tiež pôvodní žalovaní 1/, 2/ a právny predchodca žalovanej 4/, W.. S. C., nadobudli v roku XXXX k svojim vyššie uvedeným pozemkom právo osobného užívania podľa predpisov vtedy platných a účinných a toto právo im bolo zriadené rozhodnutiami bývalého M. v L. X., ktoré žalobcovia pripojili k žalobe. Z výpovedí žalobcov 1/ - 6/ a svedka W.. S. C. mal súd za preukázané, že žalobcovia 1/ - 6/ a aj právny predchodca žalovanej 4/ užívali prístupovú cestu, ktorá je vyznačená na geometrickom pláne č. 79/2004 zo dňa 10.11.2004, najmenej od r. XXXX a v užívaní tejto cesty žalobcom až do r. XXXX nikto nebránil, pričom žalovaní 1/ - 6/ ako i právny predchodca žalovanej 4/, W.. S. C., túto prístupovú cestu užívali ako dobromyseľní držitelia, lebo mali za to, že toto právo prechodu im patrí so zreteľom na všetky okolnosti; v tomto práve ich za celé obdobie ich užívania minimálne od r. XXXX až do r. XXXX nikto nerušil, a to ani štát, ktorý bol vlastníkom uvedených pozemkov do XX.XX.XXXX. Dobromyseľnosť držby mal súd preukázanú aj tým, že pôvodný žalovaný 1/ sa podľa výpovedí pôvodných žalobcov 1/ - 6/ podieľal i na budovaní betónových koľají na prístupovej ceste tak, ako to je to zobrazené vo fotodokumentácii, ktorá je založená v spise. Tvrdenia pôvodného žalovaného 1/ o tom, že sa nepodieľal na výstavbe uvedených betónových koľají na prístupovej ceste, bolo účelové s prihliadnutím na to, že medzi účastníkmi prebieha susedský spor, čoho dôkazom sú výpovede účastníkov o tom, že pôvodne bránil žalobcom v prístupe k ich pozemkom a chatám od r. 2000, kedy vybudoval bránu pri vstupe na prístupovú cestu a aj múr na svojom pozemku, ktorým obmedzil prístup žalobcov k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Po ohliadke na mieste samom súd mal za preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ nemajú iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, než cez prístupovú cestu, ktorá je predmetom konania; prístup k svojim nehnuteľnostiam majú len cez vodovodné potrubie.

10. Súd prvej inštancie zároveň podľa konštatoval, že je daný naliehavý právny záujem žalobcov na určení vecného bremena, t. j. práva prechodu a prejazdu vzhľadom na uvedený skutkový stav, keďže medzi účastníkmi prebiehajú susedské spory, čoho dôkazom je aj výpoveď samotného žalovaného 1/, že žalobcovia oznámili nepovolené stavby ním uskutočnené, a to výstavbu altánku a múra na jeho pozemku, za čo mu bola uložená i pokuta pre porušovanie predpisov v stavebnom konaní. Žalobcovia teda žiadali, aby súd určil existenciu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu. Svedok W.. S. C. potvrdil, že prístupová cesta v stave, v akom sa v súčasnosti nachádza, existovala už od roku XXXX, kedy dal navoziť na vytvorenie prístupovej cesty pätnásť nákladných áut zeminy. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo skutočnosti, že právo užívania prístupovej cesty uskutočňovali žalobcovia 1/, 2/ a tiež pôvodní žalobcovia 1/ až 4/ a aj právny predchodca žalovanej 4/, W.. S. C., nerušene a dobromyseľne po dobu D. rokov, t.j. viac ako K. rokov so súhlasom a po dohode všetkých vlastníkov dotknutých pozemkov, a preto bola splnená i ďalšia podmienka pre nadobudnutie práva prechodu vydržaním, a to podmienka nepretržitej a nerušenej držby po dobu najmenej K. rokov. Súd s poukazom na vyššie uvedené a v súlade s ustanovením určil, že právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, žalobcovia 1/, 2/ ako vlastníci svojich pozemkov nadobudli výkonom práva - vydržaním v zmysle ; do trvania oprávnenej a dobromyseľnej držby započítal i dobu, keď predmetné právo prechodu cez prístupovú cestu existovalo k pozemkom v štátnom vlastníctve, keď bolo k uvedeným pozemkom zriadené právo osobného užívania v prospech žalobcov 1/, 2/ ako i žalovaných 1/, 2/ a v prospech právneho predchodcu žalovanej 4/, a to podľa a .

11. Tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že vyhovením žalobe by došlo k škodám na jeho majetku, považoval súd prvej inštancie za nedôvodné a účelové. Tento žalovaný bol totiž pribratý do konania až uznesením právoplatným dňa 10.05.2017, pričom vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.07.2017 uviedol, že na svojich pozemkoch mieni vykonať stavebné úpravy a vybudovať drobné stavby na základe architektonickej štúdie vyhotovenej spoločnosťou S., D..O..M.., E.. Z fotodokumentácie obsiahnutej v návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.08.2017 vyplýva, že žalovaný 1/ vedel o tom, že na súde sa vedie spor týkajúci sa aj jeho nehnuteľností, no vykonával na nich stavebné úpravy, ako to vyplývalo aj z ohliadky dňa XX.XX.XXXX podľa architektonickej štúdie, ktorú pripojil k svojmu vyjadreniu zo dňa 18.07.2017. Je teda zrejmé, že aj napriek neodkladnému opatreniu nariadenému uznesením č. -1666 zo dňa 25.09.2017 v stavebných prácach pokračoval a tým sám prispel k tomu, že mu v prípade vyhovenia žalobe vznikne ujma na jeho majetku.

12. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania s odkazom na ustanovenie a žalobcom 1/, 2/ E. P. a T. P. priznal vzhľadom na úspech v konaní v plnom rozsahu náhradu trov, vzniknutých v konaní v období odo dňa 10.05.2017, ktorým súd pripustil vstup do konania žalovaného 1/ I.. W. C. namiesto jeho právneho predchodcu T. R. T.. Súd pri rozhodovaní prihliadal na to, že spor zapríčinili pôvodní žalovaní 1/, 2/ P. T. a potom aj T. R. T.. Žalobcom 1/, 2/ voči žalovaným 1/ až 7/ náhradu trov konania nepriznal, hoci boli v konaní úspešní, keďže žalovaní 1/ až 7/ vznik sporu nezapríčinili, žalobe sa nebránili v priebehu celého konania, žalobcom v práve prechodu v priebehu celého konania nebránili a neuvádzali, že so žalobou nesúhlasia s výnimkou posledného pojednávania dňa 29.01.2021, na ktorom žalovaní 5/, 6/, 7/ uviedli, že so žalobou nesúhlasia vzhľadom na vyjadrenia žalobcu 1/. Uvedené skutočnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , a preto rozhodol daným spôsobom. Zároveň rozhodol o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia a odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu žalobcov zo dňa 06.04.2011 tak, že žalobcom 1/, 2/ ich náhradu nepriznal, keďže toto konanie bolo vedené proti žalovanému 1/ T. R. T., ktorý prestal byť stranou tohto sporu na základe uznesenia súdu č. k. -1466 zo dňa 27.04.2017. Týmto uznesením bola podľa pripustená zmena strany sporu na strane žalovaného 1/ tak, že namiesto žalovaného 1/ T. R. T. vstúpil do konania I.. W. C.. Súd preto o trovách konania v tejto časti rozhodol v zmysle , lebo uvedenú skutočnosť považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa. Napokon súd podľa rozhodol o povinnosti žalobcov 1/, 2/ zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania a trov odvolacieho konania o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.08.2019, keďže v tomto konaní bol žalovaný 1/ úspešný vzhľadom na uznesenie odvolacieho súdu č. k. -1753 zo dňa 20.11.2017, ktorý uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -1668 zo dňa 25.09.2017 o nariadení neodkladného opatrenia proti žalovanému 1/ zrušil a návrh zamietol.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal: 1/ že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 2/ že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a 3/ že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súvislosti s prvým odvolacím dôvodom opísal procesný postup súdu súvisiaci s pripustením zmeny na strane žalovaných 1/, 2/, ktorí z konania vystúpili, na podklade vyhlásenia súdu o potrebne vypočutia žalovaného, ktoré sa napokon v danom čase neuskutočnilo a k jeho výsluchu potom ani neprišlo; on mal možnosť pred súdom poskytnúť na otázky súdu len vyjadrenia dielčieho charakteru. S jeho písomným vyjadrením zo dňa 18.07.2017 sa súd osobitne ani nezaoberal a pokiaľ toto jeho vyjadrenie v odôvodnení aj uviedol, išlo o zásadný rozpor s tým, aký bol skutočný obsah vyjadrenia. Žalovaný 1/ namietal aj ďalší procesný postup v súvislosti s odročením pojednávania dňa 17.12.2020, ktorým sa súd v skutočnosti neriadil. V priebehu konania namietal podanie žalobcu 1/, ktorým vyvíjal nátlak na zákonného sudcu, a ten v rozpore s vlastným uznesením nariadil ďalšie pojednávanie. To podľa neho vyvoláva pochybnosti o nestrannosti sudcu. V súvislosti s druhým odvolacím dôvodom žalobca nesúhlasil s hodnotením veci súdom, ktorý ustálil, že žaloba je dôvodná a žalobcovia boli dobromyseľnými držiteľmi v tom, že im právo priechodu patrí, pretože za celé obdobie ich užívania minimálne od roku XXXX až do roku XXXX ich nikto nerušil. Dobromyseľnosť držby mal súd za preukázanú aj tým, že pôvodný žalovaný 1/ sa podľa výpovedí pôvodných žalobcov podieľal aj na vybudovaní betónových koľají na prístupovej ceste, čo bolo zobrazené vo fotodokumentácii, a tvrdenie pôvodného žalovaného 1/, že sa na tom nepodieľal, súd pokladal za účelové. V skutočnosti pôvodný žalovaný 1/ túto skutočnosť poprel a svedok C. túto vec jasne vôbec nepotvrdil, lebo podľa neho koľaje na prístupovej ceste vybudovali zrejme žalobcovia a možno aj žalovaný. Tento rozpor súd neodstránil, preto túto okolnosť nemožno považovať za preukázanú. Podľa žalovaného 1/ predpokladom vzniku práva vecného bremena je existencia nehnuteľnej veci, ktorou by v tomto prípade mala byť prístupová cesta. Prístupová cesta však neexistuje, teda neexistuje predmet spôsobilý byť predmetom právnych vzťahov a pre jeho absenciu nemožno k nemu zriadiť vecné bremeno. Cez cudzí pozemok možno totiž prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov, napríklad mohlo ísť o výprosu alebo o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, napríklad prechádza cez cudzí pozemok, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Takým držiteľom je totiž len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Takýto dôvod dobrej viery zo strany žalobcov predložený nebol. Žalobcovia totiž nehnuteľnosti v jeho vlastníctve ako prístupovú cestu nevyužívali ani sa o to nepokúšali s výnimkou, keď sa ojedinelou výprosou pokúšali o umožnenie prechodu alebo sa žalobca zmluvne za odplatu, prenechania vlastnej nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, pokúšal získať možnosť prechodu cez nehnuteľnosti, keďže tento prístup je pohodlnejší, respektíve podľa jeho tvrdenia je to pre neho najkratšia a najvýhodnejšia cesta. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo vecného bremena patrí a že nekoná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na také presvedčenie, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia, čo v tomto prípade zistené a ani doložené nebolo. Žalobcovia nikdy nemohli mať dobrú vieru, že im právo vecného bremena patrí. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve chôdze a jazdy nemôže nadobudnúť výkonom práva ten, kto užíva cudzí pozemok v domnienke, že ide o verejnú cestu (rozsudok NS ČR sp. zn. z 18.07.2005). Z ustálenej súdnej praxe tiež vyplýva, že ak sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, napríklad prechádza cez cudzí pozemok, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva (Rozsudok NS ČR sp. zn. z 25.09.2006). Je teda zjavné, že súd vydal rozsudok po nesprávnom posúdení veci. Ak bol súd presvedčený, že rozhodujúci stav sa má viazať na obdobie od roku XXXX do roku XXXX, mal rozhodnúť skôr a neoddeľovať svoje rozhodnutie až do roku XXXX.

14. V súvislosti s tretím odvolacím dôvodom žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že súd napadnutým rozsudkom určil právo prechodu pešo a prejazdu autom k nehnuteľnostiam, ktoré ako miesta na prechod pešo a prejazd autom neexistujú. Na nich sa totiž po dlhú dobu nachádzajú stavby, ktoré boli postavené v súlade so stavebným zákonom a po riadnom povoľovacom konaní stavebného úradu, a ktorých existencia neumožňuje žalobcom pre prechod pešo a prejazd autom. Súd ponechal strany sporu v neistote o reálnej vykonateľnosti napadnutého rozsudku, lebo bez odstránenia stavieb a vybudovania takzvanej prístupovej cesty nie je možný prechod pešo a prejazd autom žalobcov. Ohľadom toho poukázal aj na obsah svojho vyjadrenia zo dňa 18.07.2017. Nie je pravdivý záver súdu o tom, že vybudoval stavby a pozemkové úpravy na svojich pozemkoch až po tom, ako bol pribratý do konania. Súd chybne spájal čas jeho pribratia do konania s časom postavenia stavieb, ktoré vznikli v skutočnosti pred dátumom jeho pribratia do konania. O pravdivosti jeho tvrdení svedčia aj ním doložené listinné dôkazy. Na druhej strane ak žalobcovia predkladali fotografie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.08.2017, tak fotodokumentáciu získali ako nezákonný dôkaz s podozrením zo spáchania prečinu ochrany súkromia v obydlí. Podľa článku 16 súd takéto dôkazy zohľadňovať nemal. Nariadené neodkladné opatrenie napokon odvolací súd zmenil a návrh zamietol, preto sa naň súd vôbec nemal odvolávať. Chybné je aj tvrdenie súdu, že žalobcovia majú prístup k svojím nehnuteľnostiam len cez vodovodné potrubie. Na obhliadke dňa XX.XX.XXXX bolo totiž zistené, že žalobca dlhodobo po dobu aspoň XX rokov používa na prístup k svojej nehnuteľnosti asfaltovú verejnú komunikáciu a parkovanie motorového vozidla je možné priamo na tejto komunikácii, respektíve v jej tesnej blízkosti, čo je XX krokov. On upovedomil zákonného sudcu o chybách a nepresnostiach v zápisnici z ohliadky a tieto chyby boli aj dôsledkom chybného posúdenia a vydania napadnutého rozsudku. Pokiaľ súd uviedol, že žalobcovia oznamovali nepovolené stavby uskutočňované žalovaným 1/, za čo mu bola uložená pokuta v stavebnom konaní, tak takýto záver je nesprávny. On totiž doposiaľ nevedel, že by žalobcovia konali v tomto smere proti nemu a oznámili ho stavebnému úradu. Správny poplatok za dodatočné povolenie drobnej stavby - oplotenia - síce zaplatil, ale tento poplatok nemožno považovať za pokutu. Napokon je podľa žalovaného 1/ nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania, pretože on nie je zodpovedný za vznik tohto sporu, spor nevyvolal a ani nedal k nemu podnet. Súd nezisťoval ani dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , ktoré preukázateľne existujú, pretože on sa stará o X maloleté deti vo veku X a X rokov spolu s manželkou, ktorá je onkologickým pacientom. S ohľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, žalobu zamietnuť a jemu priznať plnú náhradu trov konania.

15. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná 7/, ktorá uviedla: 1/ že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 2/ súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a 3/ rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala nesprávny postup súdu v tom, že nebola predvolaná na obhliadku uskutočnenú dňa XX.XX.XXXX, čím súd porušil ustanovenie . Aj samotné odôvodnenie rozsudku je nesprávne, je vnútorne rozporné a súd sa nezaoberal argumentmi, ktoré boli pre vec významné, pričom uvádzal argumenty, ktoré si navzájom odporujú. Tým bolo porušené jej právo náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu v podanom odvolaní. Súd mal povinnosť svoje rozhodnutie odôvodniť dostatočne a presvedčivo, čo sa nestalo. Z ohliadky na mieste samom súd vyvodil nesprávne zistenia, pretože prístupová cesta, ktorá je predmetom konania, reálne neexistuje. Žalobcovia dlhodobo používajú asfaltovú cestu a parkovanie ich motorového vozidla je možné priamo na nej alebo v jej tesnej blízkosti. Bola im tiež ponúknutá možnosť využívať prístupovú cestu vybudovanú k chatám vo vlastníctve manželov T. na parcele č. XXXX/XX a k chate na parcele č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovanej 7/, ale túto možnosť odmietli. Žalobcovia nepreukázali základné predpoklady pre vznik vecného bremena vydržaním v ich prospech, a to predovšetkým ich dobromyseľnosť v tom, že im takéto právo patrí alebo patrilo. Nie je splnená zákonná podmienka existencie spôsobilého predmetu držby, lebo pozemky a prístupová cesta boli do r. XXXX v štátnom vlastníctve a z vydržania boli vylúčené veci, ktoré nemohli byť predmetom vlastníckeho práva, alebo ktoré mohli byť len vo vlastníctve štátu. Od r. XXXX do r. XXXX je totiž len doba X rokov a vydržacia doba teda neuplynula; s tým sa súd vôbec nevysporiadal. Súd sa nevysporiadal ani s tým, či s ohľadom na zmeny v zastavaní pozemkov žalovaného 1/ nenastala taká situácia, ktorá by znamenala zánik vecného bremena zo zákona v zmysle . Ak by žalobcom právo vecného bremena aj vzniklo, tak vzhľadom na to, že nebolo od roku XXXX realizované a na dotknutých pozemkoch došlo k trvalým zmenám, právo vecného bremena by aj tak zaniklo. Nie je daný ani naliehavý právny záujem na určení práva vecného bremena podľa žaloby. Súd v bode 68. odôvodnenia rozsudku nepochopiteľne poukazoval na nariadené neodkladné opatrenie, ktoré však nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Nie je zrejmé, ako súd mieni zabezpečiť vykonateľnosť rozsudku pre prípad, ak by v takomto znení rozsudok nadobudol právoplatnosť, keďže prístupová cesta v súčasnosti neexistuje. Žalovaná 7/ vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, respektíve zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovaným priznať nárok na náhradu trov konania.

16. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaní 5/, 6/, ktorí uviedli: 1/ že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 2/ súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a 3/ rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali správnosť záverov súdu z ohliadky na mieste samom dňa XX.XX.XXXX. Súd sa podľa nich nesprávne vysporiadal s argumentmi žalovaného 1/ a s nimi samotnými ani riadne nekonal, pretože na pojednávaní dňa 29.01.2021 sa nemali možnosť riadne k žalobe vyjadriť a stihli uviesť len to, že s požadovaným právom žalobcov v žiadnom prípade nesúhlasia. Odôvodnenie rozsudku je vnútorne rozporné a súd sa v ňom nezaoberal právne významnými argumentami. Uviedol také argumenty, ktoré si navzájom odporujú, a im bolo odňaté právo riadne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v podanom odvolaní. Pritom súd má povinnosť odôvodniť svoje rozsudok presvedčivo. Prístupová cesta, ktorá je predmetom konania, reálne neexistuje, a žalobcovia dlhodobo používajú asfaltovú cestu a parkovanie ich motorového vozidla je možné priamo na nej alebo v jej tesnej blízkosti. Bola im ponúknutá možnosť využívať prístupovú cestu vybudovanú k chatám vo vlastníctve manželov T. na parcele č. XXXX/XX a k chate na parcele č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovanej 7/, ale túto možnosť odmietli. Žalobcovia nepreukázali základné predpoklady pre vznik vecného bremena vydržaním v ich prospech, a to predovšetkým ich dobromyseľnosť v tom, že im takéto právo patrí alebo patrilo. Na preukázanie dobrej viery žalobcov nestačilo poukázanie na to, že im po istý čas nikto nebránil prechádzať cez cudzí pozemok a že sa toto prechádzanie tolerovalo, pokiaľ nie je súčasne preukázaná aj existencia právnej povinnosti časti vlastníka pozemku trpieť výkon nimi tvrdeného práva. Výkon práva prechodu a prejazdu vo forme výprosy, teda s dovolením vlastníka, nemôže viesť k vydržaniu takéhoto práva, ak sa neviazalo na spôsobilý titul jeho nadobudnutia. Výpovede strán sporu boli rozporuplné a tieto rozpory odstránené neboli. Nepreukázalo sa teda, že k nadobudnutiu práva prechodu a prejazdu vydržaním u žalobcov došlo. Súd svoje závery neoprel o presvedčivé argumenty a nevysporiadal sa ani s tým, či s ohľadom na zmeny v zastavaní pozemkov žalovaného 1/ nenastala taká situácia, ktorá by znamenala zánik vecného bremena zo zákona v zmysle . Ak by sa aj pripustilo, že žalobcom vzniklo právo vecného bremena, tak vzhľadom na to, že nebolo od r. XXXX realizované a na pozemkoch došlo k trvalým zmenám, právo vecného bremena by zaniklo. Súd v bode 68. odôvodnenia rozsudku nepochopiteľne poukazoval na nariadené neodkladné opatrenie, ktoré nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Aj keď sa toto týka len žalovaného 1/, tak oni na to poukázali, lebo nie je možné právo prechodu a prejazdu realizovať v rozsahu určenom napadnutým rozsudkom práve pre existenciu stavieb zriadených v súlade so zákonom na pozemkoch žalovaného 1/. Nie je zrejmé, ako súd mieni zabezpečiť vykonateľnosť rozsudku pre prípad, že by v takomto znení nadobudol právoplatnosť, keďže prístupová cesta v súčasnosti reálne neexistuje. S ohľadom na uvedené navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, respektíve zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovaným priznať nárok na náhradu trov konania.

17. Žalovaná 4/, obec Q., vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 7/ a žalovaného 1/ dala do pozornosti, že spomínaná lávka nad roklinou slúži na údržbu verejného vodovodu, ktorá je ťahaná pod touto lávkou a nie je určená na civilnú potrebu. Riešenie prístupu cez túto konštrukciu je len dočasné, trvá už viac ako XX rokov a žalobcovia nemajú inú možnosť dostať sa k nehnuteľnosti, čo obec akceptuje. Ako bolo zdokumentované na ohliadke dňa XX.XX.XXXX, na stavbách vo vlastníctve žalovaných 2/, 3/ a 7/ je jednoznačné, že prístupy do pivníc alebo do garáží sú orientované smerom na pôvodnú prístupovú cestu naznačenú na geometrickom pláne. Táto prístupová cesta slúžila všetkým vlastníkom pre obdobie výstavby rekreačných chát a pravdepodobne aj potom až po vznik predmetného sporu. Keďže nie je zabezpečené právo prechodu k daným pozemkom, žalovaná 4/ žiadala, aby bola zriadená prístupová cesta podľa geometrického plánu, ktorá by vyriešila problematiku prístupu dotknutých účastníkov konania a dlhodobo trvajúceho stavu právnej neistoty.

18. Žalovaní 2/, 3/ vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných 1/, 5/, 6/, 7/ uviedli, že vlastníkmi nehnuteľností sa stali až v priebehu súdneho konania. Chatu kúpili aj napriek tomu, že boli realitnou kanceláriou zavádzaní o prístupe k chate, ku ktorej sa však dostanú len na základe dovolenia žalovanej 7/, aby s rodinou využili peší prechod cez jej pozemok, a dala im aj kľúče od bránky. Sú si vedomí, že vlastný prístup k chate si musia vybudovať cez susednú roklinou buď mostíkom alebo lávkou so schodíkmi dolu a potom hore chate, respektíve betónovými skružami a čiastočným zasypaním rokliny. Takýto prístup si vybudujú, no aj tak sa nebudú môcť ku chate dostať priamo autom. Majiteľmi chaty sú iba krátko a nepoznajú problém do hĺbky. Až po prečítaní odvolania žalovaných 1/ a 7/ a po prehliadke priložených fotografií zistili, že žalobcovia majú vlastne dobrý peší prístup k chate, teda taký, aký si oni sami plánujú cez roklinu ešte iba vybudovať. Spor je zrejme teda iba v tom, aby sa žalobcovia dostali k svojej chate priamo autom. Veľakrát však nie je priamy prístup autom k chate umiestnenej v prírode bez prístupovej cesty. Daným rozsudkom by nastala situácia, že žalobcovia by mohli chodiť ku svojej chate aj cez ich pozemok pešo a aj autom, zatiaľ čo oni sa na svoj pozemok k chate pešo a ani autom nedostanú, lebo zriadenie vecného bremena sa týka len žalobcov. Nie je v poriadku, aby žalobcovia mali zriadené vecné bremeno a mohli prechádzať aj cez ich pozemky, no oni sa k svojej chate rovnakým spôsobom nedostanú. Právo prechodu cez pozemok žalovaného 1/ oni nepožadujú, lebo žiadať v súčasnosti právo prechodu cez jeho pozemok by bolo veľmi egoistické vzhľadom na narušenie jeho súkromia. Priložili fotografiu ich pozemku s chatou, pričom potvrdili, že žiadna cesta cez ich pozemok v súčasnosti nevedie a malý zatrávnený pozemok pri chate oni plánujú využiť ako ihrisko pre vnúčatá, a nie ako cestu.

19. Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ a žalovanej 7/ uviedol, že odvolanie žalovaného 1/ nie je vecné a pravdivé, aj keď sa snaží vysoko profesionálne podložiť svoje argumentácie a vyvrátiť podložené argumenty. Poukázal na okolnosti, ktoré odzneli na pojednávaní, z čoho si on robil hlasové záznamy. V odvolaní opisoval konanie žalovaného 1/, ktoré bolo podľa neho negatívne a ktoré sa týkalo jeho postupu v súvislosti s užívaním jeho pozemku. Lávka, po ktorej v súčasnosti chodia ku chate, nie je spôsobilá na trvalé užívanie a spôsobila v minulosti úrazy a mnohé problémy. Poukázal na ohliadku vykonanú súdom a na ťažkosti pri pohybe v teréne. Ani rýchla zdravotná služba nemá prístup a ani požiarny zbor. V argumentácii žalovaného 1/ mu vadí, že celý proces zúžil na žalobcov a na neho, lebo on uvedený stav nespôsobil a je len obeťou súdneho sporu. Tí, čo tento stav vyvolali, tam už nie sú. Právo prechodu ani jeden z účastníkov konania vyriešenú nemá. Žalovaný 1/ si neuvedomuje, že právo prechodu sa iným spôsobom vyriešiť nedá. V ďalšom texte vyjadrenia žalobca 1/ rozsiahlo popisoval správanie sa žalovaného 1/ a aj jeho úvahy o možnosti budovania pohodlných schodov cez vyčistenú roklinu a ďalšie problémy týkajúce sa užívania sporných nehnuteľností v minulosti. Popieral pravdivosť tvrdení uvedených v odvolaní žalovaného 1/. Čo sa týka odvolania žalovanej 7/, pre neho je nová informácia o tom, že existuje prístupová cesta ku chate T., a toto nebolo pri ohliadke na mieste samom konštatované. Výstavba alternatívneho prístupu sa doposiaľ nerealizovala. Čo sa týka vzdialenosti uvádzanej v podaných odvolaniach, v skutočnosti sa od prístupovej asfaltovej cesty ku svojej chate dostane po dĺžke XX,X m. Opravy na jeho chate sa nedajú realizovať pre nemožný dovoz stavebného materiálu. Odvolanie žalovaných 5/, 6/ je podľa neho zbytočné, lebo všetky tri odvolania písala tá istá osoba, ktorá si myslí, že viackrát opakovaná lož sa stane pravdou.

20. Žalovaní 2/, 3/ v následnom vyjadrení uviedli, že neboli upozornení na prebiehajúci spor pri kúpe chaty, a keby o tom vedeli, tak chatu nekúpia. Na vzniku sporu nenesú žiadnu vinu a želajú si, aby sa spor po toľkých rokoch konečne ukončil. Na chate chcú oddychovať spolu s rodinou a priateľmi, nie byť zaťahovaní do dlhoročných súdnych sporov so susedmi. Ani oni momentálne nemajú žiadny vlastný prístup ku chate, a tak sa k nej dostávajú cez pozemok žalovanej 7/ a žalovaných 5/, 6/ s ich dovolením. Takto je to medzi dobrými susedmi zvykom a toho si vážia. Oni s autom parkujú pri ceste. Nevedia posúdiť, kto v tomto spore má pravdu, a žalobcov prakticky nepoznajú. Rozhodnutie súdu budú akceptovať.

21. Žalovaní 5/, 6/ v následnom vyjadrení zotrvali na podanom odvolaní. Poukázali na to, že v čase príprav na vybudovanie stavieb bolo všetkým dotknutým vlastníkom zo strany nebohého p. D. ponúknuté, aby si spoločne vybudovali prístupovú cestu tak, aby každý mal možnosť riadneho prístupu ku svojej chate, žalobca 1/ však túto možnosť rázne odmietol a teraz sa snaží presvedčiť súd, že o tejto možnosti ani nevedel. Pokiaľ by taká možnosť bola realizovaná, daná vec ťahajúca sa na súde roky a neúmerne zaťažujúca účastníkov konania by už bola dávno vyriešená. Ak by komunikácia žalobcu 1/ bola slušná a jeho snaha o dosiahnutie prístupu ku svojmu pozemku by bola úprimná a reálna, mohlo medzi vlastníkmi pozemkov už dávno dôjsť k rokovaniam a k dohode o spôsobe využívania cesty a vyriešení problému aj v prospech žalobcu 1/; on však zvolil spôsob, kedy si ostatných vlastníkov svojím správaním iba znepriateľuje a nikto mu už nie je ochotný vyjsť v ústrety. Neoprávnene vstupuje na cudzie pozemky a neoprávnene ich obhospodaruje v neprítomnosti vlastníkov, vyhotovuje si z nich fotodokumentáciu napriek vedomosti o protiprávnosti takéhoto konania a nesúhlasu ostatných vlastníkov. Žalobca 1/ namiesto sebareflexie a uvedomenia si, že on sám je príčinou toho, že situácia vznikla a naďalej pretrváva, snaží sa viniť každého okrem seba, čo ešte viac prehlbuje rozpory medzi účastníkmi, hoci situácia už dávno mohla byť vyriešená tak, že žalobca 1/ mohol využívať novú vybudovanú prístupovú cestu vo vlastníctve žalovanej 7/. Žalobca 1/ rovnako ako aj žalovaný 4/ majú ešte stále možnosť vyriešiť situáciu a prechod na pozemky podobne, ako to urobili aj ostatní vlastníci, a to odkúpením pozemkov a vybudovanie vlastnej prístupovej cesty k svojim pozemkom. Rovnako tak majú v pláne urobiť aj ďalší vlastníci.

22. Žalobca 1/ v následnej reakcii opätovne zotrval na svojich prednesoch v rámci odvolacieho konania a zotrval aj na dôvodoch podanej žaloby.

23. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( a contrario), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , , ) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolania boli podané dôvodne. Preto tento rozsudok vo veci samej podľa zmenil a žalobu pre nepreukázanie splnenia všetkých zákonných podmienok vydržania práva vecného bremena zamietol. Zároveň odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie pri konštatovanom zistení skutkového stavu vo veci nerozhodol správne, t. j. nerozhodol v súlade s ustanoveniami na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a ustálenej súdnej judikatúry. Keďže konanie bolo začaté na základe žaloby podanej za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „“), odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia , prvej vety , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie a ani s jeho právnym hodnotením danej veci, pretože zo skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov neurobil správny právny záver o tom, že pre vydržanie práva vecného bremena boli splnené hmotnoprávne podmienky. Pri rozhodovaní vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

25. Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenie tu platí obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

26. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

27. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

28. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená.

29. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere), niečo konať (facere). Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien sú dvojakého druhu: 1. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá aj právo prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok, právo odberu vody zo studne - zo zdroja umiestneného na povinnej nehnuteľnosti a iné. 2. Vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané (pôsobia in personam). Tomuto vecnému bremenu zodpovedá napríklad právo doživotne užívať určitú nehnuteľnosť, resp. jej časť, byt alebo miestnosť v nej, právo na zaopatrovanie určitým vecným alebo peňažným plnením od zaviazanej osoby a podobne. Toto právo nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu. V oboch prípadoch konkrétne vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na základe ktorého vecné právo vzniklo.

30. Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je platným považované za jeden zo spôsobov pôvodného, neodvodeného (originálneho) nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektami, ak toto právo bolo vykonávané počas stanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Po splnení zákonom určených podmienok pre nadobudnutie práva dochádza priamo zo zákona za splnenia všetkých stanovených podmienok. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v takomto prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok vydržania. Z citovaného ustanovenia druhej vety vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia práva vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena, a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom stanovenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a počas celého plynutia tejto doby bol dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom.

31. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom prejednacím a princípom kontradiktórnosti, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú strany sporu. Medzi povinnosti procesných strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), ktorými poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Každé skutkové tvrdenie a každý navrhnutý dôkaz musí najprv vychádzať z vlastnej vedomosti účastníka o jeho existencii a obsahu. Na procesnú stranu, ktorá neprezentuje relevantné informácie tvoriace základ pre opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, doliehajú v tomto smere negatívne dôsledky. Zákon ukladá tomu, kto žiada o procesnú ochranu svojich nárokov, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiada, skutočne. Je tu daná tzv. dôkazná povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré strana sporu navrhne. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd, pričom musí dbať na to, aby z dokazovania nebol vylúčený taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. Dôkazným bremenom sa vo všeobecnosti rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli nad všetky pochybnosti preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti a ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Úlohou súdu je označené a navrhnuté relevantné dôkazy zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo; vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak ( ). Ak strana sporu neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Ak teda žalobcovia 1/, 2/ v tomto konaní tvrdili, že nadobudli právo vecného bremena spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Strana domáhajúca sa konkrétnych právnych následkov nesie nepriaznivé dôsledky zistenia, že nedošlo k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala. Z uvedených aspektov odvolací súd posudzoval správnosť skutkových aj právnych záverov rozsudku súdu prvej inštancie.

32. V danom spore podali pôvodne žalobu nielen terajší žalobcovia 1/, 2/, ale aj ďalší vlastníci susediacich dvoch pozemkov, a to I. D., Y. D. a I. I., R. I., proti žalovaným: 1. P. T., 2. I. T., 3. P. T., 4. C. T., 5. Obci Q., 6. D. G. V. so sídlom v J. a Y. I.. Keďže medzičasom došlo u parciel týkajúcich sa pôvodných žalobcov D. a I. k zmene vo vlastníctve a súčasní vlastníci nemali záujem pokračovať v konaní ako žalobcovia, pričom došlo aj k ďalším zmenám vo vlastníctve susediacich nehnuteľností, tak žalobcami v spore zostali už len E. P. a T. P. a žalovanými v dôsledku procesných návrhov žalobcov sa stali: 1/ I.. W. C., 2/ O. T., 3/ K. T., 4/ Obec Q., 5/ X. V., 6/ J. V., a 7/ Y. D..

33. V konečnom dôsledku možno teda zhrnúť, že žalobcovia 1/, 2/ v žalobe a ich následných podaniach tvrdili, že po tom, čo im a ďalším susedom v r. XXXX boli pridelené pozemky do osobného užívania podľa v tom čase platných predpisov, tak sa údajne všetci vlastníci dohodli, že k svojim pozemkom budú prechádzať v podstate stredom hraníc týchto pozemkov, po bývalej ceste, v takom rozsahu, že pôjde o cestu zaberajúcu z každej strany v rozsahu z každého pozemku po šírke X,X m tak, aby šírka celej cesty bola X,X m, pričom tento prechod užívali dlhodobo a právo prechodu a prejazdu vydržali uplynutím desaťročnej lehoty, čím im vzniklo právo vecného bremena - právo prechodu a prejazdu, ktoré si žalobou uplatňovali tak, aby toto bolo zapísané aj v katastri nehnuteľností. Polohu nimi tvrdenej prístupovej cesty špecifikovali hneď na začiatku konania v geometrickom pláne č. 5-240/92, doloženom vo fotokópii k žalobe (v spise na č. l. 7), naznačením prístupovej cesty po celej dĺžke hraníc v strede pozemkov, avšak je zrejmé, že poloha tejto cesty úplne nezodpovedá polohe cesty zaznačenej v neskôr doloženom geometrickom pláne č. 84/2017, ktorý sa stal podkladom pre rozsudok súdu prvej inštancie. Rozdiel v pôvodnom tvrdení žalobcov ohľadom polohy pôvodne požadovanej prístupovej cesty a následne ohľadom polohy uvedenej v geometrickom pláne č. 84/2017 žalobcovia a v rozsudku ani súd prvej inštancie nijako nezhodnotili a ani nezdôvodnili. Zároveň žalobcovia počas konania opisovali, ako a kto spevňoval časť prístupovej cesty, pričom aj toto podľa nich malo svedčať o uzavretí dohody o vykonávaní práva prechodu a prejazdu; relevantné dôkazy k tomu nenavrhli, pričom súd prvej inštancie pri prijatí svojich záverov vychádzal v podstate len z tvrdení samotných žalobcov a výpovede svedka C..

34. Pôvodne vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -184 zo dňa 20.10.2006 tak, že žalobe vyhovel. Odvolací súd uznesením č. k. -229 zo dňa 13.09.2007 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom rozhodnutí súd musí striktne posúdiť, či žalobcovia dostatočne preukázali splnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení druhej vety , z ktorého vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia práva vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena, a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom stanovenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a počas celého plynutia tejto doby bol dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom. Zároveň odvolací súd poukázal na vady žaloby, na nedostatky geometrického plánu, na nedostatky v hodnotení zisteného skutkového stavu a aj na ďalšie nedostatky v konaní.

35. Ak mali byť žalobcovia v spore úspešní, mali hneď od začiatku, t. j. už v žalobe a aj následne uviesť relevantné skutkové tvrdenia a navrhnúť také dôkazy, ktorými by nad všetky pochybnosti svoje tvrdenia preukázali. Žalobcovia teda mali v konaní preukázať splnenie všetkých predpokladov vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle § ustanovenia 134 ods. 1, , , v spojení s ustanovením , ktoré sú vyššie citované. Pri vydržaní vlastníckeho práva ide o originálny spôsob nadobudnutia tohto vecného práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba vo všeobecnosti predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu so zreteľom na všetky okolnosti právo patrí, pričom uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo zriadené vecné právo (vecné bremeno) a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Dobrá viera predstavuje aj v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ totiž musí byť v dobrej viere, že mu právo patrí „so zreteľom na všetky okolnosti". Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby na základe konkrétneho a nad všetky pochybnosti preukázaného titulu, ktorým malo byť zriadené vecné právo (vecné bremeno), a potom musí byť daná aj po celý priebeh vydržacej doby.

36. Je zrejmé, že pokiaľ boli jednotlivým vlastníkom (s výnimkou žalovaného 4/, Obec Q.) pôvodne pridelené pozemky do osobného užívania podľa v tom čase platných právnych predpisov, toto ich právo osobného užívania pozemkov sa v zmysle ,, k 01.01.1992 zmenilo na vlastnícke právo. Pôvodní a aj súčasní žalovaní v podstate popierali, resp. nepotvrdili existenciu titulu údajnej dohody všetkých vtedajších užívateľov a štátu ako vlastníka oprávňujúcej žalobcov k prechodu a prejazdu cez ich pozemky, neskôr vlastníkov jednotlivých susediacich pozemkov, s tým, že ak aj došlo k tomu, že žalobcovia cez ich pozemok prechádzali k svojmu pozemku, nebolo to na základe relevantnej dohody, ktorá by zakladala dobromyseľný výkon práva prechodu a prejazdu žalobcov, ale dochádzalo k tomu len na základe jednoduchého prechodu a prejazdu žalobcov bez osobitného súhlasu vtedajších osobných užívateľov, neskôr vlastníkov dotknutých pozemkov, a štátu. Právny úkon dohody všetkých vtedajších osobných užívateľov a štátu v roku XXXX žalobcovia dostatočne určito netvrdili a ani nepreukázali.

37. Súd prvej inštancie akceptoval tvrdenia žalobcov o údajnej dohode z roku XXXX týkajúcej sa zriadenia práva prechodu cez prístupovú cestu, avšak túto nijako nešpecifikoval a neodôvodnil tým, kedy presne sa tak udialo, za účasti koho, t. j. ktorí vtedajší osobní užívatelia a neskorší vlastníci pri uzatváraní tejto dohody, vrátane zástupcu štátu týkajúceho sa terajšej parcely č. XXXX/X, t. č. vo vlastníctve Obce Q., a ani zástupcu štátu týkajúcich sa parciel, na ktoré bol neskôr vedený jeden z pôvodných žalovaných D. G. V., ďalej kto všetko bol pri uzatváraní takejto dohody prítomný a čo presne bolo obsahom dohody s prihliadnutím na opis polohy prístupovej cesty podľa geometrického plánu z roku XXXX a doloženého k žalobe (v spise na č. l. 7) a zároveň s prihliadnutím na stanovenie inej polohy tejto cesty podľa neskôr doloženého geometrického plánu, ktorý je súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zhodnotil danú vec v podstate len v bode 65., keď uviedol, že pôvodní žalobcovia 1/ - 6/, pôvodní žalovaní 1/, 2/ a právny predchodca žalovanej 4/, W.. S. C., nadobudli v roku XXXX právo osobného užívania pozemkov, ktoré im bolo zriadené rozhodnutiami bývalého M. v L. X.. Aké bolo stanovisko štátu k dohode o práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/X, žalobcovia nikdy netvrdili a súd prvej inštancie dohodu o práve prechodu a prejazdu cez túto parcelu ani nijako nezdôvodnil. Opierajúc sa len o výpovede žalobcov 1/ - 6/ a svedka C., t. j. jedného z vtedajších vlastníkov, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia 1/ - 6/ a W.. S. C. užívali ako dobromyseľní držitelia prístupovú cestu, ktorá je vyznačená na geometrickom pláne č. 79/2004 zo dňa 10.11.2004 (čo je v poradí druhý doložený geometrický plán), najmenej od roku XXXX a v užívaní im až do roku XXXX nikto nebránil, pričom mali za to, že toto právo prechodu im patrí so zreteľom na všetky okolnosti, keďže v tomto práve ich minimálne od roku XXXX až do roku XXXX nikto nerušil. Dobromyseľnosť uvedenej držby mal súd prvej inštancie za preukázanú tiež z tvrdenia pôvodných žalobcov 1/ - 6/ o tom, že pôvodný žalovaný 1/ sa podieľal i na budovaní betónových koľají na prístupovej ceste podľa doloženej fotodokumentácie. Naproti tomu však pôvodný žalovaný 1/ poprel, že by sa podieľal na výstavbe betónových koľají na prístupovej ceste, čo však súd prvej inštancie zhodnotil ako účelové, lebo „účastníci vypovedali, že pôvodný žalovaný 1/ bránil pôvodným žalobcom v prístupe k ich pozemkom a chatám od roku XXXX, kedy vybudoval bránu pri vstupe na prístupovú cestu a aj múr na svojom pozemku, ktorým obmedzil prístup pôvodných žalobcov k ich nehnuteľnostiam. Tieto skutočnosti žiadnym dôkazným spôsobom pôvodný žalovaný 1/ nepoprel“.

38. Podľa obsahu spisu pôvodní žalovaní 1/, 2/ reagujúc na žalobu hneď na začiatku konania popreli tvrdenia žalobcov o uzavretí dohody v čase po pridelení pozemkov do osobného užívania, pričom uviedli, že nebolo dohodou zriadené žiadne vecné bremeno a žalobcovia chodili na svoje parcely cez ich pozemky, čo aj trpeli, pretože ich chata bola ešte vo výstavbe a jej okolie začali upravovať až neskôr; k ich chate si upravili prístupovú cestu betónovým podlažím, k čomu neprispel ani jeden zo žalobcov. Uvádzali, že ich viackrát upozorňovali, aby hľadali iné riešenie prístupovej cesty, čo žalobcovia ignorovali, a oni by s prístupovou cestou podľa tvrdenia žalobcov nesúhlasili, pretože by viedla tesne pred ich chatou, čo by im narušovalo súkromie. Žalobcovia potom doložili nový geometrický plán č. 79/2004 (v spise na č. l. 51), kde bola prístupová cesta zaznamenaná inak, než v geometrickom pláne priloženom k žalobe č. 5-240/92, a zároveň čiastočne inak, než v konečnom geometrickom pláne č. 84/2017, ktorý sa stal podkladom pre konečné rozhodnutie vo veci samej. V ďalšom konaní sa v dôsledku zmien vo vlastníctve okrem žalovanej 4/, obce Q., stali novými žalovanými - žalovaný 1/, žalovaní 2/, 3/, žalovaní 5/, 6/ a žalovaná 7/, z ktorých v podstate žalovaný 4/, obec Q., nemal námietky voči vyhoveniu žalobe, a žalovaní 2/, 3/ uvádzajúc, že nemajú vedomosti o vzťahoch z minulosti a majú záujem na ukončení veci. Z obsahu spisu a aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že takmer všetci riešili a posudzovali priebežné užívanie žalobcami tvrdenej prístupovej cesty, ale nikto z nich, vrátane žalobcov, nevedel opísať, aká dohoda na začiatku užívania tejto prístupovej cesty po pridelení pozemkov do osobného užívania žalobcom v r. XXXX bola vlastne uzavretá, t. j. kedy, konkrétne medzi kým a presne s akým obsahom s cieľom posúdenia, či skutočne žalobcovia boli od r. XXXX najmenej po dobu XX rokov v dobrej viere, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Totiž skutočnosť, že žalobcovia mali nerušene a pokojne užívať cestu cez pozemky ostatných osobných užívateľov a vlastníkov (čo takmer všetci uvádzali), samo osebe bez tzv. nadobúdacieho titulu nemuselo mať ten právny význam, že po uplynutí doby XX rokov mohli nadobudnúť právo vecného bremena. Samotní žalobcovia o uzavretí dohody o prechode a prejazde vypovedali len veľmi všeobecne a ani na základe výpovedí ostatných pôvodných žalobcov a ani na základe svedka C. podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné dospieť k záveru o právne významnej dohode, ktorú by bolo možné posúdiť ako relevantný titul pre začiatok plynutia vydržacej doby a pre usudzovanie na dobrú vieru žalobcov v súvislosti so začatím využívania práva prechodu a prejazdu k ich pozemku - parcele č. XXXX/X. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku túto dohodu síce uviedol, ale bez jej bližšej konkretizácie vo vyššie naznačenom smere, a navyše sa opieral len o tvrdenia samotných žalobcov a svedka C., z ktorého výpovede je zrejmé, že nebol pri uzavretí dohody so všetkými ostatnými osobnými užívateľmi a vlastníkmi a nemal právne významné vedomosti o takej dohode, akú žalobcovia opisovali v žalobe.

39. Odvolací súd okrem toho v tomto odvolacom konaní konštatoval, že tvrdenia žalobcov o priebehu prístupovej cesty boli v celom konaní rozporné a nedostatočne určité, čo malo za následok podporu záveru odvolacieho súdu, že svoje tvrdenia dostatočne nepreukázali. Najprv totiž uvádzali, že „všetci“ (bez špecifikácie - kto) sa dohodli na tom, že na rozhraní svojich parciel každý užívateľ na účely prístupovej cesty prenechá X,X m2 šírky, čím vznikla cesta o šírke X,X m, čo postačovalo na prechod pešo i autom, a táto cesta viedla a vedie cez parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X. To by mohlo zodpovedať naznačeniu prístupovej cesty na geometrickom pláne č. 5-240/92 z roku XXXX (v spise na č. l. 7), avšak evidentne to už nezodpovedalo polohe prístupovej cesty naznačenej v geometrickom pláne č. 79/2004 z roku XXXX a ani polohe prístupovej cesty naznačenej v geometrickom pláne č. 84/2017 z roku XXXX, ktorý sa stal súčasťou výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Tieto rozpory žalobcovia relevantne nevysvetlili, nevysvetlil ich ani súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, a tak odvolací súd v dôsledku toho urobil záver, že takéto rozpory len potvrdzujú nedostatok vierohodnosti v ich tvrdení o uzavretí právne významnej dohody o práve prechodu a prejazdu na začiatku údajného dobromyseľného vstupu do výkonu práva prechodu a prejazdu po prístupovej ceste.

40. Odvolací súd na základe uvedeného konštatoval, že žalovanými 1/,5/,6/,7/ v odvolaniach vytýkaná nesprávnosť skutkových zistení a nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie bola opodstatnená. Je evidentné, že žalobcovia vo vyjadreniach k odvolaniam opisovali ich problémy v súvislosti s užívaním ich nehnuteľností a opisovali aj vzťahy medzi jednotlivými vlastníkmi z minulosti. V priebehu prvoinštančného konania však nepreukázali dobromyseľný výkon práva vecného bremena, ktorý by sa odvíjal od nimi tvrdenej dohody uzavretej so všetkými osobnými užívateľmi a vlastníkmi, vrátane príslušného zástupcu štátu (teraz Obec Q.), svedčiacej o oprávnenosti vstupu do práva prechodu a prejazdu cez všetky dotknuté pozemky. Odvolací súd preto vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k tomu, že vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný bez toho, aby boli splnené všetky zákonné podmienky pre určenie práva žalobcov týkajúceho sa prechodu a prejazdu v dôsledku vydržania práva vecného bremena k pozemkovým nehnuteľnostiam žalovaných. Pritom nie je podstatné, že v minulosti mala byť na daných pozemkoch využívaná nejaká poľná cesta, ktorú si niektorí tamojší vlastníci upravovali jej spevnením. Pridelením jednotlivých pozemkov do osobného užívania na základe ich rozparcelovania aj cez bývalú poľnú cestu došlo právne k jej zrušeniu, keďže jej jednotlivé časti sa stali súčasťou novovzniknutých pridelených parciel, vrátane parciel, ktoré vtedy zostali vo vlastníctve štátu.

41. Vzhľadom na to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich aj sporných tvrdení v súvislosti s nedostatočnou špecifikáciou údajnej dohody všetkých pre využívanie prístupovej cesty a tiež v súvislosti s jej polohou, ktorú prezentovali v troch rôznych variantoch, odvolací súd urobil záver, že vyššie opísané odvolania žalovaných 1/,5/,6/,7/ boli podané opodstatnene. Nie je pritom dôležité, že žalovaní 2/,3/,4/ odvolanie proti rozsudku nepodali, pretože v tomto konaní ide o také uplatnené práva žalobcov, ktoré smeruje v určení práva prechodu a prejazdu cez pozemky všetkých žalovaných ako jeden celok, a pre rozhodnutie o celom predmete konania v odvolacom konaní bolo relevantné aj odvolanie len žalovaných 1/,5/,6/ a 7/. S ohľadom na uvedené odvolací súd aplikujúc tie isté zákonné ustanovenia, aké použil aj súd prvej inštancie, odvolaniam žalovaných vyhovel a podľa napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcov zamietol. Vychádzajúc z takéhoto záveru odvolací súd už neposudzoval možný zánik práva vecného bremena a ani nesprávnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý poukazoval aj na závery konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov, ako to navrhovali žalovaní v podaných odvolaniach.

42. Napokon odvolací súd k obsahu niektorých podaní strán sporu poukazuje na to, že predmetom konania nebolo riešenie aktuálnych možností prechodu žalobcov na ich pozemok. Preto sa odvolací súd touto problematikou nemohol zaoberať. Predmet konania bol vymedzený žalobou žalobcov v jej konečnom znení, ktorým bolo určenie ich práva vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných k ich pozemku, ktoré sa nachádzajú v rekreačnej oblasti katastrálneho územia Q., a to právnym titulom vydržania tohto práva. Súd v takomto konaní na základe navrhnutých dôkazov vo všeobecnosti skúma to, či boli splnené zákonné podmienky vydržania tohto práva v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, za predpokladu dobromyseľnosti oprávnených osôb na základe určitého právne významného titulu. Keďže v tomto prípade nebolo nad všetky pochybnosti preukázané uplatnené právo žalobcov, nebolo možné inak, než ich žalobu zamietnuť.

43. Odvolací súd rozhodoval aj o trovách celého konania vychádzajúc z toho, že v konaní boli úspešní žalovaní, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Preto v súlade s ustanovením , a rozhodol odvolací súd tak, že žalovaní majú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. S ohľadom na obsah spisu neboli dané podmienky na uplatnenie ustanovenia , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Odvolací súd zároveň súd v súlade s ustanovením , a úspešnému žalovanému 1/ priznal voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania o návrhu žalobcov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.08.2017 v plnom rozsahu, t. j. v súlade s tým, ako o týchto trovách rozhodol aj súd prvej inštancie, čo nikto zo strán sporu nenamietal.

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).