Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/100/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletú H., zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov K., o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletej sa podaným návrhom domáhal zmeny výchovného prostredia maloletého z dôvodu, že táto bola Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16. 4. 2007 č. k. -40 zverená do osobnej starostlivosti matky, otec však žiadal striedavú osobnú starostlivosť o maloletú, ktorá bude na jej prospech.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Otec v konaní uviedol, že žiada, aby súd zveril mal.H. do striedavej osobnej starostlivosti v zmysle návrhu, na tom základe, že sa chce podieľať rovnakou mierou na výchove maloletej. S touto má súdom upravený styk, matka mu umožňuje stretnutia s maloletou aj nad upravený rámec. S maloletou má veľmi dobrý vzťah. Pred prázdninami, keď mala maloletá menej školských povinností, bola u neho týždeň, alebo dva, dochádzala do školy a nemala s tým problém. Krúžok výtvarnej má v K., teda aj tam by nemala problém sa dostaviť autobusom alebo by ju odviezol. Teraz chodí otec domov na víkendy, potom by pracoval tak, že 2 týždne by pracoval a 2 týždne by mal voľno. Maloletej sa na striedavú starostlivosť pýtal a vyjadrila sa, že s tým nemá problém. Matka zakazuje maloletej navštevovať svoju matku, brata, teda narúša rodinné väzby. Pracuje s jej bratom, odtiaľ to vie. Sťažovala sa na to aj maloletá. Otec žije s manželkou, s ktorou má 4-ročné dieťa S.. Maloletá má s nimi veľmi dobrý vzťah. Momentálne nežiada maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že návrh považuje za účelový z dôvodu, že prebieha konanie o zvýšenie výživného. Otec nevyužíva styk, ktorý bol upravený súdom, príde si pre ňu, kedy mu to vyhovuje a takisto ju aj privedie, hoci mu upravený styk neskončil. S maloletou sa nikdy neučí. Pokiaľ bola maloletá u neho týždeň, bolo to po uzavretí známok, kedy sa neučili. Maloletá k otcovi chodí rada a ona jej v tom nebránim. Otec ale pre maloletú nechodí pravidelne a niekedy si pre ňu nepríde dlhý čas, chodieval raz za tri mesiace, potom prišiel raz za dva týždne na jeden deň. Maloletá navštevuje aj jej matku, táto jej dokonca pomáha pri prípravách do školy, keď majú teraz monitoring. Navštevujú aj otca, rodičia sú rozvedení, s bratom sa nestretáva. Ich vzťahy sa narušili, lebo je priateľ otca maloletej.

Otec s maloletou o striedavej starostlivosti vôbec nehovoril a keď jej povedala o tomto návrhu, dva dni plakala, pretože to odmieta. Situáciu meniť nechce, žije v harmonickej rodine, matka je vydatá, majú 3 ročnú dcéru a sú citovo naviazané.

Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné podmienky na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti a rodičia nie sú schopní dospieť k dohode, ponecháva na zvážení súdu, či súd zaviaže maloletú a rodičov návštevou ich referátu pred vynesením rozsudku.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16. 4. 2007 č. k. -40, právoplatného dňom 21. 5. 2007 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bol upravený styk na každý párny týždeň od piatku 17,00 hod. do nasledujúcej nedele 17,00 hod. každú stredu od 15,00 do 18,00 hod. , tiež na letné prázdniny, veľkonočné a vianočné sviatky. Konanie , predmetom ktorého je zvýšenie výživného, nie je právoplatne skončené a pre rozhodnutie v tejto veci nemá právny význam. Podľa § 26 Zák. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je to obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na zdarný vývoj dieťaťa. Musí ísť o podstatnú zmenu pomerov oproti času posledného rozhodnutia. Súd musí skúmať, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z významných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov, vrátane stability výchovného prostredia. Zo zákona sa za zmenu pomerov považuje stav, keď jeden rodič opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upraveným súdnym rozhodnutím alebo dohodou - tým by došlo k porušeniu práva druhého z rodičov podieľať sa na výchove dieťaťa. Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. S výnimkou prípadov, kedy dôjde k dohode rodičov o striedavej osobnej starostlivosti, zákon pripustil možnosť, že ju nariadi súd i proti vôli jedného z rodičov, nie však hociktorého rodiča - len toho z nich, ktorý žiada priznať osobnú starostlivosť výlučne pre seba. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti kumulatívne sú, ak a/ obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, b/ obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem /nemožno nariadiť striedavú starostlivosť v prípade, ak o ňu nemajú záujem obaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa starať osobne nechce a žiada len o právo styku s dieťaťom/, d/ je to v záujme dieťaťa, e/ budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ nedôjde k dohode rodičov o striedavej osobnej starostlivosti, rozhodnutie súdu prichádza do úvahy len v prípade, že obaja rodičia žiadajú zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti. O taký prípad sa v danej veci nejedná. Maloletá bola právoplatným rozhodnutím súdu zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa domáha nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, nie zverenia maloletej do osobnej starostlivosti. Nie je teda splnená jedna zo základných podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. To je dôvod zamietnutia návrhu.

Ďalším - avšak s poukazom na uvedené len okrajovým dôvodom zamietnutia návrhu je skutočnosť, že od poslednej úpravy nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Otec svoj návrh odôvodňuje tým, že sa chce podieľať na výchove maloletej, s ktorou má vytvorený dobrý vzťah. Tento vzťah nebol namietaný a sporný.V pôvodnom konaní bol upravený styk otca s maloletou, ktorý bol v pomerne veľkom a dostatočnom rozsahu v záujme maloletej i vzťahu otca s maloletou. Otec má teda možnosť dostatočne sa podieľať na výchove maloletej, keď z výpovede oboch rodičov bolo nesporné, že matka otcovi v styku nebráni ani nad rámec súdom upraveného styku. Skutočnosť, či sa upravený styk i riadne realizuje vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov, súd ďalej neskúmal z dôvodov zamietnutia návrhu. Otec ani nepreukázal žiadne zásadné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia, teda nepreukázal podstatnú /resp. žiadnu/ zmenu pomerov. V konaní nebolo preukázané, že súčasný stav nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na zdarný vývoj dieťaťa. Pre zmenu rozhodnutia je potrebné zistiť takú závažnú zmenu pomerov, ktorá by prispela k riadnej výchove dieťaťa a nemala by vplyv na stabilitu výchovného prostredia. Takéto skutočnosti v konaní zistené neboli, styk otca s maloletou sa riadne realizuje a otec neuviedol ani žiadne relevantné dôvody na zmenu rozhodnutia.

Z dôvodov zamietnutia návrhu súd nezaviazal rodičov navštíviť s maloletou referát poradensko- psychologických služieb, avšak rodičia majú možnosť toto poradenstvo využiť i mimosúdnou cestou.

V danom prípade neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali podstatnú zmenu pomerov, ani skutočnosti, pre ktoré by striedavá starostlivosť bola výlučne v záujme maloletej. Predovšetkým však bolo potrebné návrh posudzovať v zmysle § 24 ods. 2 Zák. o rodine, v zmysle ktorého nebola splnená zákonná podmienka na striedavú starostlivosť - „ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem“. O taký prípad /kedy by sa otec domáhal zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, a teda práve v tomto smere zmeny pôvodného rozhodnutia/ však nešlo.

Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.