Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-9-1998.pdf
PDF · 140.1 KB
No categories available
14C/9/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcov: 1) W.. W. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., I. L. XX, 2) Ing. Z. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., G. XX, v konaní právne zastúpení V.. B. F., F.G. M. M. O. Z., Ž. XX, proti žalovanej: K. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., V. Z. XX, v konaní právne zastúpená V.. W. N., F. M. M. O. N., J. XX, o určení neplatnosti závetu a listiny o vydedení, takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30-tich od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde XX.XX.XXXX domáhali určenia, že závet zo dňa XX.XX.XXXX a listina o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX sú neplatné. Na základe listiny o vydedení, ktorá bola spísaná spolu so závetom, otec žalobcov W.. V. Y. vydedil žalobcov, ako aj svojich ďalších potomkov, teda vnúčatá a pravnúčatá. Univerzálnou dedičkou sa na základe závetu mala stať žalovaná, druhá manželka poručiteľa. Žalobcovia poukázali, že označená listina v sebe zahŕňa množstvo rozporov, je neopodstatnená a v nej uvedené dôvody o vydedení neobstoja.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom, listinou zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou napísanou na Notárskom úrade X. XXXX/XX, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom žalobcov, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov O. K. a B. K., oboznámením so znaleckým posudkom B.. W. W., H.. č. X/XXXX, dokumentáciou predkladanou žalobcami, písomnou korešpondenciou žalobcov s nebohým z obdobia rokov XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, výsluchom svedka W.. N., svedka K., svedka W.. Y., znaleckým posudkom R.. V. W. zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom znalca R.. W., oboznámením s písomným vyjadrením žalovanej k znaleckému posudku R.. W. zo dňa XX.XX.XXXX, stanoviskom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo dňa XX.XX.XXXX, písomným vyjadrením žalobcov k stanovisku Kriminalistického a expertízneho ústavu zo dňa XX.XX.XXXX, oboznámením s vyšetrovacím spisom Č.:T.-XXX/XX-B.-XX Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Prešove, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok.
Týmto rozsudkom súd určil, že závet napísaný poručiteľom W.. V. Y. dňa XX.XX.XXXX je neplatný. Taktiež určil, že neplatnou je aj listina o vydedení z toho istého dňa. Žalobcom priznal náhradu trov konania a rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozsudok v časti, že listina o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Vo zvyšku rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd doplnil dokazovanie opätovnou výpoveďou svedkyne O. K., výpoveďou svedkýň F. W. a W. Y., výpoveďou znalkýň z Kriminalisticko-expertízneho ústavu W.. W. E. a W.. Ľ. Z., výpoveďou znalcov R.. V. W. a B.. X. Q., znaleckým posudkom V.. R. I., znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotoveným B.. R. Q., znalcom v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že závet vlastnoručne napísaný poručiteľom W.. V. Y. dňa XX.XX.XXXX je neplatný v časti týkajúcej sa žalobcov W.. W. Y., I.. XX.XX.XXXX a R.. Z. Y., I.. XX.XX.XXXX v rozsahu 1/2-ice ich dedičského podielu zo zákona. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcov zaviazal nahradiť trovy štátu a trovy konania žalovanej.
Proti rozsudku podali odvolanie obaja žalobcovia, ako aj žalovaná.
Krajský súd v Prešove svojim uznesením č. k. v XCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o určení, že závet napísaný poručiteľom W.. V. Y. je neplatný v časti týkajúcej sa žalobcov v rozsahu 1/2-ice ich dedičského podielu zo zákona a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení Krajský súd mimo iného uvádza, že nebolo zistené, či listina vyhlásená ako testament, podľa ktorej sa malo dediť zo závetu, je konspekt, ktorý mal mať poručiteľ pripravený pred spisovaním testamentu v prítomnosti svedkov, alebo ide už o originál listiny závetu, ktorý dňa XX.XX.XXXX poručiteľ opísal z konspektu a podpísal pred svedkami. Prvostupňový súd na zistenie týchto skutočností nevykonal žiaden dôkaz a nevyhodnotil, či listina, ktorá je súčasťou spisu a bola vyhlásená notárom v dedičskom konaní ako testament, je konspekt, alebo prepísaný originál testamentu. Táto okolnosť je veľmi dôležitá na porovnanie pravosti podpisov poručiteľa a ďalej na zistenie, či dátum podpisu listiny je skutočný s dátumom podpísania listiny. V prípade, ak prvostupňový súd vyhodnotí konspekt ako listinu, ktorá mala byť označená za testament, je potrebné posúdiť, či dátum podpisu pripraveného konspektu je skutočne v daný deň XX.XX.XXXX alebo nie, pretože z výsluchu svedkyne K. vyplýva, že poručiteľ podpisoval len predpísaný originál testamentu pred ňou a všetko ostatné, teda konspekt, mal pripravený vopred.
Krajský súd ďalej uviedol, že súd prvého stupňa má ďalej zaobstarať porovnávací materiál, teda listiny, na ktorých sú podpisy poručiteľa, ktorých pravosť nie je sporná. Ide napr. o podpisové vzory v bankách, kúpnopredajné alebo darovacie zmluvy overené na bývalom Štátnom notárstve, prípadne u notára alebo na matrike. Porovnávací materiál sa nachádza aj v rozvodom spise poručiteľa, ktorý je súčasťou tohto spisu. Je potrebné zaobstarať podpisy poručiteľa z chorobopisov pacientov, ktoré vykonal sám poručiteľ z rozhodného obdobia v rokoch XXXX až XXXX. Takýto materiál, ktorý je nesporný, mal byť poskytnutý znalcom na porovnanie pravosti podpisu v testamente. Prvostupňový súd túto skutočnosť pri vyhodnocovaní znaleckých posudkov nezohľadnil, pričom z obsahu spisu je jednoznačne preukázané, že znalcom boli poskytované materiály priamo účastníkmi konania, dokonca znalci zaobstarali aj sporné materiály. Podpisy žalovanej za poručiteľa neboli jednoznačne identifikované a neboli porovnané s originálmi podpisov poručiteľa s podpisom na testamente. K tejto skutočnosti nakoniec nebola vypočutá ani žalovaná a nebolo zistené, prečo žalovaná oslovila svedka K., aby svedčil, že bol prítomný pri spisovaní testamentu.
Úlohou prvostupňového súdu bolo zistiť, či listina je konspekt alebo originál testamentu a vyhodnotiť každú listinu zvlášť, či napĺňa znaky platného testamentu v súvislosti s dátumom ich podpisu a v súvislosti s originálom podpisu poručiteľa. Prvostupňový súd vyhodnotí časovú súvislosť a údaje, ktoré sú uvedené v testamente k XX.XX.XXXX.
Krajský súd taktiež uviedol, že prvostupňový súd zistí, na ktorých listinách podpisovala žalovaná poručiteľa, a to výsluchom žalovanej a svedka O. a tieto listiny si taktiež zaobstará. Nariadi znalcom ustanoveným v tomto konaní doplniť svoje znalecké posudky, a to znalkyni B.. W.. W. a Z.. R.. W., prípadne aj V.. R.. I., ak bude potrebný kontrolný znalecký posudok o doplnenie znaleckých posudkov
porovnaním týchto originálov a vyhodnotiť aj mieru napodobenia podpisu poručiteľa, ktorú napodobeninu vyhotovila žalovaná a podpisu poručiteľa na testamente s cieľom zistiť pravosť podpisu poručiteľa na testamente. Javí sa ako potrebné dopočuť svedka K. a žalovanú na okolnosti o svedčení pri písaní testamentu svedkom K.. Je potrebné zaobstarať aj dedičský spis po poručiteľovi a s týmto sa oboznámiť.
V ďalšom konaní súd doplnil dokazovanie dopočutím svedkov O. a K., oboznámením s vyjadrením žalovanej, výsluchom svedka O. Š., doplnkom znaleckého posudku V.. R. I., oboznámením s oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Nebohý W.. V. Y., otec žalobcov a manžel žalovanej, spísal dňa XX.XX.XXXX listinu, ktorú označil ako závet. V tejto listine vydedil svoju bývalú prvú manželku W. N., L.. B. a ďalej v celom rozsahu vydedil svojich dvoch synov z prvého manželstva, teda žalobcov, ich manželky a ich deti (vnučky a tiež pravnukov). Za univerzálnu dedičku majetku, ktorý bude zistený ku dňu jeho smrti i v budúcnosti, určil jeho druhú manželku - žalovanú K. Y., L.. B.. V závete ďalej popísal majetok, ktorý podľa neho patrí do dedičstva. V závere tejto listiny je uvedené, že závet o dedičstve a o vydedení píše vlastnoručne pri plnom vedomí a právnej zodpovednosti, ukladá ho do svojich spisov a tento závet predloží jeho manželka K. Y. po jeho smrti. Závet je podpísaný menom V. Y. spolu s podpisom a textom: v Prešove dňa X. X. XXXX. Na záver sú podpísaní dvaja svedkovia, a to O. K., bytom O. Š., F. K. a S. Š., O. Š., M. XX.
Žalovaná, ako aj svedkyne prítomné pri spisovaní závetu vo svojich výpovediach potvrdili, že poručiteľ opisoval závet z pripraveného konspektu a to tak, že písal cez kopírovací papier, čiže zároveň vyhotovoval kópiu. Konspekt, z ktorého poručiteľ opisoval závet, sa nezachoval a závet, ktorý je založený v spise, je originálom závetu. Kópiu závetu má žalovaná, ktorá ju súdu predložila a súd zistil, že predložená kópia súhlasí s originálom v spise. Poručiteľ a svedkyne sa podpísali tak na vyhotovený originál, ako aj na kópiu.
Z dedičského spisu č. k. D XXXX/XX, Dnot XXX/XX, ktorý bol opätovne pripojený k tomuto spisu od XX.XX.XXXX, po tom, čo ho súdu zaslal notár, bolo zistené, že u notára V.. W. bol dňa XX.XX.XXXX, kedy boli prítomní žalovaná spolu so svojom právnou zástupkyňou a žalobcovia, prečítaný holografický závet poručiteľa. Žalobcovia prehlásili, že nie je dôvod na ich vydedenie na základe tohto závetu a závet zrejme nepodpísal poručiteľ. Uznesením č. k. D XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol V.. W. vylúčený z prejednávania tejto dedičskej veci. Vec bola pridelená V.. Č..
Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že predmetom dedičstva by mala byť garáž v kat. úz. B. zapísaná na LV XXXX, 2 kupónové knižky z prvej a druhej vlny kupónovej privatizácie, družstevný byt, ktorý patrí do BSM a motorové vozidlo M.. Motorové vozidlo bolo ocenené na XX XXX Sk, teda necelých XXX Eur. Byt bol v tom čase ocenený na XXX XXX Sk, čo je necelých XX XXX Eur. Polovica tejto nehnuteľnosti patrila do BSM, nebola teda predmetom dedičstva. Druhá polovica, ak by tu nebol závet, by sa delila rovným dielom na tretiny medzi žalobcov a žalovanú. Potvrdením rozsudku, ktorým sa určil závet za neplatný v časti zákonných podielov žalobcov ako neopomenuteľných dedičov budú teda žalobcovia dediť minimálne polovicu svojho zákonného podielu, teda každý 1/6, t. j. 1/12 k celku.
Žalobcovia vo svojej výpovedi uviedli, že žalobu podali z dôvodu, že podľa nich podpis na listine nie je podpisom ich nebohého otca. Navrhli, aby bol do konania pribratý grafológ na overenie pravosti podpisu otca, ako aj svedkýň. Poukázali na skutočnosť, že celá listina je svojim obsahom rozporná, nachádzajú sa v nej logické nezrovnalosti, ktoré odporujú realite, keď nebohý sa napr. zmieňuje o automobile M., ktorý bol už 6 rokov predtým prevedený na žalovanú. Uviedli, že s otcom udržiavali dobré vzťahy, tieto sa zlepšovali minimálne od roku XXXX a boli dobré až do jeho smrti v roku XXXX.
Z výpovede žalovanej súd zistil, že o tom, že manžel chce spísať závet a listinu vedela, pretože manžel sa na to pripravoval už dlhšiu dobu. Údajne uviedol, že veľmi dobre poznal synov, predpokladal aký vzťah z ich strany sa k nej môže vyvinúť po jeho smrti a z tohto dôvodu ju chcel existenčne zabezpečiť. Pri písaní tohto závetu bola prítomná, len keď priniesla kávu prítomným svedkom, ktorých požiadal o účasť pri spísaní závetu. Závet mal spísať po smrti brata a bol uložený u žalovanej. Brat nebohého zomrel XX.XX.XXXX.
Z výpovede svedkyne O. K. súd zistil, že s nebohým sa poznala od doby, kedy sa priženil do O. Š.. Boli bezprostrední susedia jeho svokry. Svedkyňa uviedla, že niekedy v lete prišiel k nej cez záhradku a rozprával jej, že mu zomrel brat a že uvažuje čo má robiť, že sa musí postarať o seba. Pri tejto príležitosti ju oslovil, či by bola ochotná prísť k nemu na jeho požiadanie. Svedkyňa s týmto súhlasila. Niekedy v pracovný deň v mesiaci X. išla na jeho požiadanie k ním domov. Zároveň uviedla, že k poručiteľovi cestovala autobusom. Svedkyňa v trestnom konaní č. k. Č.: T.-XXX/XX-B.-XX uviedla, že poručiteľovo požiadanie sprostredkovala jeho svokra, matka žalovanej. Žalobcovia považovali toto vyjadrenie svedkyne za podstatný rozpor, ktorý by mal spochybňovať celú jej výpoveď. Podľa žalobcov to, že svedkyňa neuviedla, kedy mala byť poručiteľom k nemu pozvaná, taktiež spochybňuje jej výpoveď.
Ako vypovedala svedkyňa, u poručiteľa stretla S. Š.. Po tom, ako ju nebohý privítal, zaviedol ju do pracovne, kde už mal niečo pripravené s tým, že im povedal, že to musí napísať v ich prítomnosti. A tak niečo opisoval. Keď to dokončil, dal jej to prečítať. Svedkyňa si listinu prečítala a pozastavila sa nad niektorými vecami, pričom sa ho to aj spýtala. Komentoval to len slovami, že sa musí o seba postarať a nemá dôveru k svojej rodine. Po prečítaní následne listinu podpísala a pod jej podpis sa podpísala svedkyňa S. Š.. Svedkyňa uviedla, že podpisovala dve listiny. Prítomní pri spisovaní listiny boli len nebohý poručiteľ, S. Š. a svedkyňa O. K.. Jeho manželka bola vo vedľajšej miestnosti. Svedkyňa uviedla, že listinu podpisovala perom, ktorým lúštila krížovku. S. Š. podpisovala závet iným perom, ktoré bolo na stole.
Svedkyňa bola vypočutá aj v odvolacom konaní, kde vypovedala prakticky zhodne ako v konaní pred súdom 1. stupňa, pričom uviedla, že po jej podpise poručiteľ už nič na listinu nedopisoval. Taktiež uviedla aj bližšie časové údaje, ktoré potvrdzovali, že závet bol spísaný a ňou podpísaný v roku XXXX.
Na základe pokynov Krajského súdu bola svedkyňa opätovne vypočutá po vrátení veci na ďalšie konanie súdom prvého stupňa a taktiež vypovedala rovnako ako vo svojich predchádzajúcich výpovediach, len s minimálnymi odchýlkami.
Z výsluchu svedka O. Š. súd zistil, že od matky mal vedomosť o tom, že bola prítomná pri spisovaní závetu poručiteľa. Oznámila mu to sama mama, keď sa spolu rozprávali, určitý čas po spísaní závetu. Bližšie podrobnosti však synovi neuviedla.
Z výpovede svedkyne F. W. súd zistil, že táto bola susedkou nebohého a viackrát bola aj u neho v byte, kde mal porozkladané papiere a keď sa ho pýtala čo ide robiť, mimo iného povedal, že ide robiť závet pre K., teda manželku. Ešte ju mal osloviť, že keď to bude robiť, či mu príde ako svedok. Bolo to niekedy v lete roku XXXX.
Svedok K. vo svojej prvej výpovedi v tomto konaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že právna zástupkyňa žalovanej od neho nežiadala, aby mal vo veci ako svedok klamať. Žalovaná potvrdila, že kontaktovali svedka po prvom pojednávaní v dedičskej veci s tým, aby vypovedal o vzťahoch v rodine, keďže bol dlhoročným šoférom poručiteľa. Právna zástupkyňa žalovanej ho následne viezla domov.
Svedok K., ktorý bol taktiež vypočúvaný v trestnom konaní, predložil vyšetrovateľke strojom napísané podanie, ktoré sa týkalo vzťahov poručiteľa s jeho synmi a ich vzťahu k žalovanej, pričom svedok uviedol, že toto podanie mu skoncipoval a napísal B. Z.. Vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaná spolu s jej právnou zástupkyňou ho mala presviedčať k tomu, aby vypovedal, že bol pri spísaní závetu, čo však odmietol. Právna zástupkyňa žalovanej ho taktiež mala presviedčať s tým, že to nebude zadarmo, pričom k sume sa nevyjadrila. Na pojednávaní v tejto veci dňa XX.XX.XXXX už svedok K. uvádzal, že právna zástupkyňa žalovanej ho mala presviedčať, aby svedčil za sumu XX XXX alebo XX XXX Sk, čo však odmietol.
Vtedajšia právna zástupkyňa žalovanej, V.. N., vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedla, že po tom, čo žalovaná navrhovala ako svedka vypočuť B. K., sa s ním stretla v byte žalovanej s tým, že chcela zistiť, či má o čom svedčiť. Uviedla, že na stretnutí svedok K. javil známky požitia alkoholu a z jej pohľadu nemala jeho svedecká výpoveď žiaden význam. Preto upustila od ďalšej rozpravy so svedkom. Následne ho odviezla na miesto kde chcel. Poprela, že by mu ponúkala peniaze za jeho svedeckú výpoveď, keďže ako uviedla vyššie, nepovažovala ho za hodnoverného svedka a v tom čase nebol ani schopný komunikovať. Toto sa potvrdilo aj na pojednávaní pred Okresným súdom, kde ho sudkyňa
nemohla ako svedka vypočuť, nakoľko nebol schopný komunikácie, čo potvrdil aj žalobca v 2. rade a navrhol opakovať jeho svedeckú výpoveď.
Zo znaleckého posudku znalkyne B.. W. W. súd zistil, že porovnávaním znakov podpisu na listine o vydedení a závete s podpismi na porovnávaných dokumentoch zistila početné zhody v znakoch písma na všeobecnej a špecifickej rovine. Znalkyňa použila porovnávací materiál podpisov poručiteľa z rokov XXXX až XXXX. Pre rozpor v morfológii záverečného ťahu a adjustácie v spornom podpise a porovnávaných podpisoch aj napriek veľkému množstvu posúdených podpisov z tejto expertízy nenašla znalkyňa dostatočné vysvetlenie. Vzhľadom na vyššie uvedený rozpor, ktorý pokladá znalkyňa za významný, konštatuje, že nie je možné určiť, či podpis na listine je pravý alebo nepravý podpis. Znalkyňa teda úlohu zadanú súdom nesplnila.
Zo znaleckého posudku R.. Z.. V. W. súd zistil, že písmo nebohého W.. V. Y. napísané v závete nekorešponduje zo žiadnym rukopisom v rozmedzí rokov XXXX až XXXX. Znalec použil porovnávací materiál z rokov XXXX až XXXX. Z vykonaných znaleckých dokazovaní ďalej znalec uviedol, že pisateľom, teda autorom celého riadku pri podpise O. K. jednoznačne nie je osoba O. K.. Podpis druhej svedkyne S. Š. pravdepodobne nie je podpisom S. Š.. Vzhľadom na smrť S. Š.R. nebolo možné vykonať písmoznaleckú skúšku a z tohto dôvodu je záver iba v pravdepodobnej rovine. V závere ďalej znalec konštatuje, že podľa neho menovaný napísal závet v stave a dobe, ktorá nezodpovedá žiadnemu obdobiu jeho života s výnimkou posledných mesiacov, teda cca W.Á. - V. XXXX a že podpis nachádzajúci sa na listine o vydedení a závete nebohého W.. V. Y. zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne nie je pravým podpisom menovaného.
Z vyšetrovacieho spisu Č.:T.-XXX/XX-B.-XX súd zistil, že žalobcovia podali podnet na trestné stíhanie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 209 Trestného zákona. Do konania bol pribratý znalec B.. X. Q., znalec z odboru grafológie. Tento znalec po vykonanom znaleckom dokazovaní v závere znaleckého posudku uvádza, že podpis na závete z XX.XX.XXXX je s najväčšou pravdepodobnosťou nepravým podpisom. Znalec uvádza, že aj keď znaky nižšej a vyššej komplexity sú vo všetkých rovinách zhodné, vzhľadom k zjednodušenému podpisu, tzv. parafe, sú významné morfologické rozdiely v závere uvedeného podpisu. Predovšetkým záverečná ľavobežná koncová adjustácia. Znalec vo svojom odbornom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že originál závetu je vlastnoručným písmom W.. V. Y. okrem podpisu na závete a taktiež podpis svedkyne O.R. K. zo dňa XX.XX.XXXX je pravým podpisom menovanej. Znalec ako porovnávacie materiály použil úradný záznam v požiarnej knihe z roku XXXX a XXXX, originál podpisu na úradnom dokumente zo dňa XX.XX.XXXX, podpis na potvrdenke z roku XXXX, podpisy v knihe dochádzky z roku XXXX, podpisy na úradných dokumentoch z rokov XXXX až XXXX, podpisy na pozdravoch z roku XXXX, podpisy na úradných dokumentoch z rokov XXXX a XXXX, podpis na recepte zraku z roku XXXX a podpisy na úradných záznamoch z rokov XXXX a XXXX.
Na základe týchto nezrovnalostí bol v trestnom konaní pribratý Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v Bratislave na podanie znaleckého posudku. Ústav v závere posudku taktiež konštatuje, že pisateľom skúmaného sporného závetu je podľa ich záveru nebohý W.. V. Y., až na podpisy svedkov. Menovaný vyhotovil aj tie zápisy, ktoré nasledujú po spornom podpise. Čo sa týka sporného podpisu, pri porovnávaní zistili vysoko hodnotné podobné a zhodné znaky. Jediným rozdielnym znakom je výskyt slučky v koncovom ťahu sporného podpisu. Vzhľadom na výskyt niektorých rozdielnych znakov aj v samotných nesporne pravých ukážkach podpisov W.. Y. nepripisujú zistenému rozdielnemu znaku takú hodnotu, na základe ktorej by bolo možné spochybniť pravosť sporného podpisu. Zistený rozdielny znak môže byť vysvetliteľný situáciou, v ktorej sporný podpis vznikol, ako aj tendenciou pisateľa obohacovať kurzívne písmo, najmä pri tvarovaní diakritických znamienok kľučkami, resp. malými slučkami. Sporný podpis teda patrí W.. V. Y. a vznikol skôr než textové zápisy pod sporným podpisom. Sporný podpis a zápisy nad a pod týmto podpisom boli vyhotovené jedným písacím prostriedkom. Týmto prostriedkom neboli vyhotovené zápisy viažuce sa k podpisu svedkov O. K. a S. Š.. Tieto podpisy boli vyhotovené druhovo zhodnými, avšak dvoma rôznymi písacími prostriedkami.
V trestnom konaní bol vypočutý aj žalobca v 1. rade, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že kolegyňa poručiteľa, pani T., mala vidieť žalovanú, ako za poručiteľa podpisuje určité veci a dokonca ju mala upozorňovať na to, že koniec podpisu nesprávne falzifikuje. Svedkyňa T. však toto tvrdenie žalobcu jednoznačne poprela. Uviedla, že so žalobcom v 1. rade sa na pohrebe poručiteľa nerozprávala. Uviedla,
že sa nezakladá na pravde tvrdenie, že by videla žalovanú podpisovať sa za poručiteľa, prípadne, že by jej mala radiť, aby koncovku na parafe falšovala iným spôsobom. Nevedela uviesť, prečo žalobca v 1. rade vo vzťahu k nej túto skutočnosť tvrdil.
Z vyjadrenia Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave súd zistil, že čo sa týka znaleckého posudku R.. Z.. W., je neprijateľné, aby sám znalec získal od probantov skúšky písma, resp. podpisov, prípadne si sám iným spôsobom zadovážil porovnávací materiál. Je neprípustné, aby znalec sám vstupoval do priamej komunikácie s niektorou zo zainteresovaných osôb, tak ako to urobil znalec v prípade skúšok písma svedkyne K.. Ústav v stanovisku uviedol, že písmo poručiteľa vykazuje tak individuálne hodnotné identifikačné znaky v porovnaní s nesporne pravými ukážkami písma nebohého, že spochybnenie jeho pravosti je vážnym dôvodom pochybovať o odbornosti ktoréhokoľvek znalca, ktorý by dospel k inému záveru. Znalec R.. W. spochybnil tak pravosť podpisu poručiteľa, ako aj oboch svedkýň. Kriminalisticko-expertízny ústav vo vyjadrení nastoľuje otázku, že v prípade, ak by falšovateľ takmer identicky sfalšoval podpis poručiteľa, z akého dôvodu nezvládol koncovú časť sporného podpisu, keďže prevažná časť jeho nesporne pravých ukážok podpisov má ďaleko jednoduchšiu a ľahšie napodobiteľnú koncovú časť. Ani jeden posudzovaný znalecký posudok, vrátane posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu, nepodáva dôkaz o akýchkoľvek znakoch falšovania, napodobňovania a neuvádza také identifikačne hodnotne rozdielne znaky, ktoré sú základným predpokladom pre vyslovenie súdu o nepravosti rukopisov a podpisov obsiahnutých na spornom závete.
Zo znaleckého posudku V.. R. I., znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, súd zistil, že písmo na závete zo dňa XX.XX.XXXX v časti „po mojej smrti, v Prešove dňa 9. X. XXXX, pri písaní závetu poručiteľa osobne a súčasne prítomné a potvrdzujeme, že obsahuje poslednú vôľu poručiteľa ako svedkovia“ je písmom nebohého W.. V. Y.. V päťstupňovej škále záverečného hodnotenia určil 1. stupeň, teda jednoznačnosť tohto tvrdenia. Ďalej znalec uvádza, že podpis na závete W.. Y. na strane 3 závetu je vlastnoručným podpisom nebohého W.. V. Y.. Znalec taktiež určil 1. stupeň, teda jednoznačnosť tohto záveru. Text na závete „v Prešove X. X. X. XXXX“ je písmom nebohého W.. V. Y., pričom taktiež určil 1. stupeň a jednoznačnosť. Podpis O. K. je podľa znalca taktiež vlastnoručným podpisom O. K. so stupňom 1 (jednoznačnosť) a podpis S. Š. je pravdepodobne vlastnoručným podpisom S. Š..
Žalobca v 2. rade svojim podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámil súdu mená dvoch znalcov z odboru písmoznalectvo - klinická psychológia, pričom výber znalca ponechal na úvahu súdu. Išlo o znalcov B.. R. Q. a B.. X. Q.. Súd za znalca ustanovil B.. R. Q..
Po vyhotovení znaleckého posudku B.. R. Q. žalobcovia s jeho závermi nesúhlasili, bez bližšieho zdôvodnenia spochybnili jeho hodnovernosť a žiadali, aby bol do konania pribratý znalec B.. X. Q..
Zo znaleckého posudku B.. R. Q., znalca v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, súd zistil, že sporný rukopis s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou nemohol byť napísaný tesne pred smrťou poručiteľa. Mohol byť napísaný kedykoľvek predtým dozadu od začiatku roku XXXX, ale nie dopredu, pretože charakter rukopisu by musel niesť podstatnejšie grafopatologické zmeny a známky vyplývajúce z tak rýchle progredujúceho smrteľného onemocnenia. Znalec konštatuje, že najprv bol napísaný podpis a až následne text pod týmto podpisom. Znalec konštatuje, že podpis nebohého je jednoznačne podpisom pravým a autentickým a dátum na závete je časovo napísaný v tom istom období, teda v čase, kedy bol napísaný aj podpis. Znalec v posudku uviedol, že formálne aj obsahovo je sporný text testamentu napísaný dobrým členením, sú dodržiavané odstavce, očíslované strany, podčiarknutý nápis s charakteristikami poručiteľa. Niektoré riadky do seba zasahujú, ale to badá znalec aj u iných súvislých textov z minulosti. Obsahovo sa v spornom závete nevyskytujú podstatné nezrovnalosti. Píšuci udrží niť myšlienok, ktoré majú prirodzený spád a zmysel a logicky a zmysluplne na seba nadväzujú. Gramaticky a štylisticky tak isto nemožno testamentu nič podstatné vytknúť. Niektoré dielčie gramatické chyby (vynechanie písmena, dĺžňa, korekcie písmen) sa objavujú sporadicky a výnimočne, v tak dlhom texte nie sú žiadnym patologickým znakom a najmä ich možno spozorovať aj v jeho iných písaných textoch, napríklad v pohľadnici z roku XXXX, ale ďalších textoch, pričom ide o písomnosti z ešte dávnejších rokov. Znalec uviedol, že z chorobopisu je zrejmé, že posledné týždne bol poručiteľ zoslabený, prijímal len kašovitú stravu. Z toho možno odôvodnene dedukovať, že ak v tomto období vôbec bol schopný niečo napísať, písmo by muselo mať podstatne zásadnejšie a vypuklejšie patologické známky, než je tomu v
tomto konkrétnom prípade. Museli by byť prítomné výrazné trasy, písmo by muselo byť rozkúskované, oveľa ťažkopádnejšie a oveľa pomalšie s výraznejšími opravami, ktoré by sa nedarili a boli by oveľa väčšie deformácie jednotlivých písmen a spôsobu spájania.
Po vrátení veci súd doplnil znalecké dokazovanie doplnkom č. 1 k znaleckému posudku č. X/ XXXX, ktorý vyhotovil V.. R. I.. Doplnenie znaleckých posudkov znalcov W. a W. bolo z dôvodu ich vyčiarknutia zo zoznamu znalcov nemožné. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámilo súdu, že znalec R.. V. W. bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov ku dňu XX.XX.XXXX a PhDr. W. W. bola ku dňu XX.XX.XXXX odvolaná z funkcie znalkyne v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo.
Súd uložil účastníkom, aby sa zhodli na porovnávacom materiáli, ktorý bol nepochybne vyhotovený poručiteľom. Znalcovi bol tak predložený porovnávací materiál, ktorí odsúhlasili žalobcovia, ako stopercentne vyhotovený poručiteľom a s týmto súhlasila aj žalovaná. V spise sa tento porovnávací materiál nachádza na č. l. XXX až XXX. Znalec uvádza, že sporný podpis má morfológiu, teda tvarovanie, zhodné s desiatkami pravých - porovnávacích podpisov poručiteľa, ktorých koncovka podpisu je zakončená zvislou výraznou základnou čiarou smerom dole. Z niekoľkých desiatok takýmto spôsobom napísaných koncoviek podpisu znalec v znaleckom posudku č. X/XXXX vybral iba 8 práve tých porovnávacích podpisov. Podľa znalca ide o veľkú skupinu podpisov s takouto koncovkou podpisu. Druhú skupinu pravých - porovnávacích podpisov poručiteľa tvorí niekoľko desiatok podpisov, ktoré majú odlišné tvarovanie koncovky podpisu. Charakteristickým grafickým prejavom tejto koncovky podpisu je veľká, široká a plytká arkáda, ktorá tvorí záver podpisu. V podstate ide o akýsi skrátený podpis. Znalec preto uvádza, že nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcov, že podpis poručiteľa na závete nie je pravým, a to predovšetkým pre jeho záverečnú časť, ktorá sa v čase podpísania závetu, ale ani predtým a potom pri podpise nevyskytovala. Znalec uviedol, že pri skúmaní nezistil, že by poručiteľove podpisy niekto napodobňoval, resp. falšoval.
Znalec v závere znaleckého posudku uvádza, že podpis Y. na holografickom závete zo dňa XX.XX.XXXX je vlastnoručným podpisom poručiteľa W.. V. Y.. Ďalej uvádza, že závet bol podpísaný dňa XX.XX.XXXX, teda v deň, ktorý je uvedený v závete.
Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa § 476a OZ, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa § 37 ods. 3 OZ, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd doplnil dokazovanie oboznámením s dedičským spisom, pričom zistil, čo je predpokladaným predmetom dedičstva. Taktiež bol dopočutý svedok K., pričom v jeho výpovedi sa objavili rozpory predovšetkým v tom, že svedok tvrdil, že mu boli núkané peniaze za krivú svedeckú výpoveď, pričom v predchádzajúcej výpovedi uviedol, že na krivú výpoveď navádzaný nebol, resp. že navádzaný bol, ale peniaze mu núkané neboli. Taktiež v trestnom spise bolo vyšetrovateľkou zaznamenané, že svedkovi má podsúvať jeho vyjadrenia tretia osoba. Vzhľadom na tieto rozpory súd neprihliadal na výpoveď svedka K., keďže ju nepovažoval za dôveryhodnú.
Súd taktiež doplnil dokazovanie doplnkom k znaleckému posudku V.. I., ktorý ako jediný znalec z tých, ktorí už skôr znalecké posudky vyhotovovali, ostal zapísaný v zozname znalcov. Súd od účastníkov zabezpečil nepochybne pravé podpisy poručiteľa, pričom znalec vychádzal z týchto podpisov. Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že podpis Y. na holografickom závete zo dňa XX.XX.XXXX je vlastnoručným podpisom poručiteľa W.. V. Y.. Ďalej uviedol, že závet bol podpísaný dňa XX.XX.XXXX, teda v deň, ktorý je uvedený v závete.
Súd poukazuje na to, že žalobcovia v prípade, ak závery znaleckých posudkov nezodpovedali predstavám žalobcov, spochybňovali znalcov, ich znalecké posudky, kvalifikáciu a hodnovernosť. Obdobne to bolo aj pri znalcovi PhDr. R. Q.. Ide o jedného z dvoch znalcov s kvalifikáciou klinická psychológia dospelých a písmoznalectvo, pričom sami žalobcovia navrhli súdu jedného z týchto dvoch znalcov ako znalca ustanoviť. Po tom, čo závery znaleckého posudku nekorešpondovali s predstavou žalobcov, spochybňovali jeho hodnovernosť a žiadali ustanoviť druhého znalca. Súd poukazuje na to, že žalobcovia spochybňovali znalecké posudky, ktoré im nevyhovovali aj z dôvodu nevhodného porovnávacieho materiálu s tým, že znalec predovšetkým použil porovnávací materiál, ktorý nemohol so stopercentnou istotou podľa žalobcov byť listinou, ktorú podpisoval poručiteľ a tiež z dôvodu, že porovnávací materiál bol zo značne dlhého obdobia, ktoré nekorešpondovalo s obdobím, v ktorom mal byť závet napísaný. Znalecké posudky, ktoré žalobcom vyhovovali, hoci boli postihnuté rovnakou „vadou“, žalobcovia nijako nenapádali. Súd poukazuje na to, že tak znalec B.. X. Q. v trestnom konaní, ako aj znalci W. a W. použili porovnávací materiál z obdobia dávno pred tým, než mal byť závet spísaný.
Procesný postup súdu vo vzťahu k ustanoveniu znalca alebo upusteniu od znaleckého dokazovania je výlučne na úvahe súdu a to, že v priebehu konania je upustené od nariadeného znaleckého dokazovania a následne z vývoja veci súd znalecké dokazovanie nariadi, nijako nespochybňuje hodnovernosť ustanovených znalcov, keďže o tom, či sú ustanovení, prípadne odvolaní nijako nerozhodujú.
Čo sa týka výpovede svedka O., aj keby jeho tvrdenia boli pravdivé, teda že žalovaná podpisovala určité dokumenty za poručiteľa, čo ale preukázané nebolo, keďže žalovaná toto jednoznačne popierala a iné dôkazy žalobcovia neprodukovali, nijako to nepreukazuje, že by podpis na závete nebol podpisom poručiteľa. Vzhľadom na doplnené znalecké dokazovanie a podpisy poručiteľa, ktoré odobrili sami žalobcovia a z ktorých vychádzal znalec, je potom nepochybné, že posledné znalecké dokazovanie bolo vykonané len z podpisov poručiteľa.
Sami žalobcovia potvrdili, že samotný text závetu písal nepochybne ich otec. Súd mal za to, že vzhľadom na rozsiahlosť textu a ako tvrdili žalobcovia vzhľadom na silnú osobnosť ich otca, nebolo možné ho prinútiť k napísaniu tak rozsiahleho textu bez toho, aby s tým pisateľ, teda poručiteľ, naozaj súhlasil. Znalec B.. R. Q. mal za to, že aj drobné chyby v písaní nepreukazujú, že by bol text písaný tesne pred smrťou poručiteľa. V tom prípade by bol text s oveľa väčšími chybami, písaný pomalšie a s väčším trasom. Obdobné chyby a ich opravy sa vyskytujú aj v súkromnej korešpondencii poručiteľa, čo bolo preukázané práve touto korešpondenciu zo skoršieho obdobia. Teda ani existencia drobných chýb a ich opravy nijako nepreukazujú, že by text závetu mal byť napísaný neskôr ako v roku XXXX.
Súd opätovne poukazuje na výpoveď svedkýň, ktoré boli pri podpise závetu a tento zároveň podpísali. Súd nevidel rozpor vo výpovedi svedkyne K., ktorý žalobcovia videli v tom, že na stretnutie ju mal volať poručiteľ, resp. jeho svokra, keďže svedkyňa uviedla, že ju zavolal poručiteľ prostredníctvom
svojej svokry. Súd v tom nevidí nič rozporné a podľa súdu preto nie je dôvod v žiadnom prípade spochybňovať výpoveď svedkyne. Drobné rozdiely, ktoré v jej výpovedi existujú, súd pripisuje uplynutím dlhého času medzi výpoveďami a spísaním závetu, teda spornou udalosťou a taktiež vzhľadom na jej vek a zdravotný stav. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bola prítomná v čase spísania tohto vlastnoručného (holografického) závetu. Videla ako nebohý závet prepisuje z konspektu. Tento závet následne spolu s nebohou svedkyňou S. Š. aj vlastnoručne podpísala. Čo sa týka podpisu svedkyne, znalecké posudky potvrdili pravosť podpisu, jedine znalec W. ho spochybnil. Súd nebral do úvahy tento znalecký posudok, keďže znalec sám získaval od probantov skúšky písma, resp. podpisov, prípadne si sám iným spôsobom zadovážil porovnávací materiál, čo je však neprípustné. Znalec nemôže sám vstupovať do priamej komunikácie s niektorou zo zainteresovaných osôb, tak ako to urobil znalec v prípade skúšok písma svedkyne K.. Krajský súd uviedol, že ak je rozpor vo viacerých posudkoch, podstatný dôkaz má byť svedecká výpoveď. Výpoveď svedkyne K. je tak podľa súdu jeden z rozhodujúcich dôkazov preukazujúcich napísanie závetu v čase, aký je na ňom uvedený a preukazujúci jeho podpísanie poručiteľom.
Skutočnosť, že závet bol spísaný v roku XXXX, potvrdzuje aj svedkyňa W., ktorá taktiež bola v konaní vypočutá. Súd poukazuje na skutočnosť, že ide o holografický závet, teda vlastnoručne napísaný, pre ktorého platnosť poručiteľ nepotrebuje prítomnosť dvoch svedkov. Napriek tomu títo svedkovia podľa súdu pri spísaní závetu boli prítomní a išlo o svedkov spôsobilých k tomu, aby podpísali predmetný závet. Skutočnosť, že závet nebol napísaný a podpísaný tesne pred smrťou poručiteľa, tak ako to tvrdili žalobcovia, mal súd preukázané hlavne z výpovedí svedkýň K. a W., ako aj zo znaleckého posudku B.. R. Q. a doplnku znaleckého posudku znalca I..
Súd zároveň poukazuje na to, že hoci znalci dávali rozporné vyjadrenia k tomu, či podpis poručiteľa je pravým podpisom, všetci sa zhodli na tom, že v podstatnej časti je podpis nepochybne pravým, rozporná je len záverečná koncovka podpisu a od tejto záverečnej koncovky a toho, aký význam jej pripísali znalci, potom odvádzali aj svoj záver. Súd hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Súd vychádzal aj z toho, že sa vyskytujú niektoré rozdielne znaky aj v samotných nesporne pravých ukážkach podpisov poručiteľa. Rozdiely v podpisoch poručiteľa sa vyskytli aj v čase, kedy žalovanú ešte ani nepoznal, resp. s ním nespolupracovala. V žiadnom prípade teda nemohla napodobňovať podpis poručiteľa. Zistený rozdielny znak je vysvetliteľný situáciou, v ktorej sporný podpis vznikol, ako aj tendenciou pisateľa obohacovať kurzívne písmo, najmä pri tvarovaní diakritických znamienok kľučkami, resp. malými slučkami. Súd zároveň poukazuje na to, že ak by falšovateľ takmer identicky sfalšoval podpis poručiteľa, z akého dôvodu by nezvládol koncovú časť sporného podpisu, keďže prevažná časť jeho nesporne pravých ukážok podpisov má ďaleko jednoduchšiu a ľahšie napodobiteľnú koncovú časť. Takéto konanie falšovateľa by bolo absolútne nelogické. Logickým sa však javí to, že poručiteľ tým, aký dokument práve spísal a aký význam mu chcel dať, vyhotovil podpis a záver zdôraznil práve netypickou koncovkou. Súd potom zistenému rozdielnemu znaku nepripísal takú hodnotu, na základe ktorej by bolo možné spochybniť pravosť sporného podpisu.
Vykonaným pôvodným dokazovaním a doplneným dokazovaním tak na Krajskom súde, ako aj opätovne na súde 1. stupňa mal súd za jednoznačne preukázané, že predmetný závet spĺňa náležitosti, ktoré má mať vlastnoručne napísaný závet v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa súdu bol závet napísaný W.. V. Y., teda poručiteľom, v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka, teda slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Taktiež bol napísaný v súlade s § 38 Občianskeho zákonníka osobou spôsobilou na právne úkony, ktorá nekonala v duševnej poruche. Závet bol spísaný v zákonom stanovenej forme. Súd má za to, že tento závet spísal nebohý V. Y.Á.. Pri hodnotení dôkazov súd nebral do úvahy ani znalecký posudok znalkyne W., ktorá nezodpovedala otázky súdu a jednoznačne sa v závere nevyjadrila. To, že text závetu napísal poručiteľ, nespochybňovali ani žalobcovia.
Vo veci bolo spolu s trestným konaním, ktoré s týmto konaním súvisí, vypracovaných šesť znaleckých posudkov a ďalšie dodatky s rôznymi závermi. Žalobcovia navrhovali vykonať ďalšie znalecké dokazovanie. Súd však ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že takýmto spôsobom by v konaní mohli byť navrhnutí všetci znalci z daného odboru v Slovenskej republike. Súd mal za to, že doteraz ustanovení znalci súdu dostatočne ozrejmili odbornú stránku veci a vypracované znalecké posudky postačujú na rozhodnutie vo veci. Súd opätovne poukazuje na názor Krajského súdu, ktorým je súd 1. stupňa viazaný, že pri rôznosti záverov znaleckých posudkov môže svedecká
výpoveď predstavovať rozhodujúci dôkaz. Za tento rozhodujúci dôkaz súd považuje výpoveď svedkyne K.. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu zamietol.
Na záver už len súd uvádza, že dôvodom pre spísanie závetu poručiteľa bola jeho snaha ochrániť manželku pred hnevom a útokmi žalobcov po jeho smrti. Hoci spísaním závetu sa poručiteľ snažil ochrániť rodinu, teda nielen svoju manželku, ale aj synov a ich matku, od prípadných sporov, je zrejmé, že sa mu to nepodarilo a nevyjasnené vzťahy poručiteľa a žalobcov sa premietli do tohto sporu. Súd oboznámil účastníkov s dedičským spisom, teda je im známe, čo by malo byť predmetom dedičstva. Účastníci, najmä žalobcovia, by si preto mali zamyslieť, či dôvodom pre toto konanie je skutočne len dedičstvo, alebo aj niečo iné. Ak to nie je len dedičstvo, potom musí súd konštatovať, že tento súdny spor to nevyrieši. Riešenie bolo možné len za života poručiteľa. Ak teda žalobcovia deklarovali svoj pozitívny vzťah k otcovi a to, že si ho vážili, mali by si vážiť a rešpektovať aj jeho rozhodnutie s kým chcel žiť, napriek tomu, že tým spôsobil rozpad ich rodiny. Je tu tiež legitímna otázka na žalobcov, či by si ich otec, poručiteľ, po osemnástich rokoch už nezaslúžil, aby mal ukončené dedičské konanie.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.