Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-339-2009.pdf
PDF · 72.32 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/339/2009
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, zastúpeného: Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5, 010 01 Žilina, IČO: 30 807 484 proti povinnému: K.. A. Q., K.. XX.X.XXXX, K. O. XXX XX B. XXX, G.. XX.X.XXXX, občan SR pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.137,42 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom pod sp. zn. EX 220/09 sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 132,82 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal 24.4.2009 na exekútorskom úrade vo výroku označeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.137,42 eur s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: 4Ro/358/2008 zo dňa 3.10.2008.
19.5.2009 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
Poverený súdny exekútor doručil súdu 18.11.2014 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného a zároveň si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 148,- eur ako rozdiel vyúčtovaných trov exekúcie vo výške 270,42 eur ponížené o uhradenú sumu vo výške 122,42 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Po nahliadnutí do súdneho registra "D" súd zistil, že označený povinný zomrel dňa 19.3.2014, teda po podaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie i po samotnom začatí exekúcie. Dedičské konanie bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn.: 4D 84/2014 a uznesením z 28.5.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.6.2014, zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, teda povinného.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že za daných okolností je dôvodné zastaviť túto exekúciu pre nemajetnosť povinného, a to s poukazom na výsledky dedičského konania. Dedičské konanie bolo právoplatne zastavené, pretože povinný nezanechal žiaden majetok, a teda ani niet osoby - dediča, na ktorého by prešla povinnosť z exekučného titulu. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 148,- eur ako rozdiel vyúčtovaných trov exekúcie vo výške 270,42 eur ponížené o uhradenú sumu vo výške 122,42 eur.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v odmene súdneho exekútora vo výške 189,- eur (20% z vymoženej sumy 945,- eur), hotových výdavkov vo výške 23,70 eur (poštovné - 6 x 1,30 eur, 2 x 1,- euro, 2 x 1,60 eur, 4 x 0,40 eur, 5 x 1,40 eur a 1 x 1,75 eur) a 20 % DPH vo výške 42,54 eur, teda spolu trovy exekúcie vo výške 255,24 eur ponížené o uhradenú sumu vo výške 122,42 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 132,82 eur.
Súd nepriznal tzv. "kancelárske náklady" v celkovej uplatnenej výške 10,- eur a tzv. "telekomunikačné náklady" v celkovej výške 3,- eur. Náhrada za takto vynaložené náklady je krytá odmenou exekútora, opačný výklad by totiž ani neumožňoval spravodlivo takéto trovy priznať, keďže by nebolo možné, resp. len s veľkými ťažkosťami, preukázať účelnosť týchto trov exekúcie (t.j. účelné množstvo telekomunikačných výdavkov; cenu, za akú bol obstaraný a pod.). Navyše z exekučného spisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná a nie je žiadnym spôsobom preukázané ich vynaloženie, dodatočné zisťovanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Taktiež je žiaduce uviesť, že vyhľadávanie nehnuteľností na internetovej stránke resp. vyhľadávanie povinného na iných obdobných internetových stránkach (Notársky centrálny register záložných práv, Centrálny kataster nehnuteľností, Konkurzy, Sociálna poisťovňa, ISEB a pod.) nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti, za ktoré by podľa vyhlášky patrila odmena.
Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor predloženým exekučným spisom sp. zn.: EX 220/2009 dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky len do výšky 132,82 eur.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.