Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcov: 1./ H. G., X.. XX.XX.XXXX, L. J. Z. XXXX/X, XXX XX F., 2./ E. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. X. XXX/XX, XXX XX F., žalobcovia v 1. a 2. rade právne zastúpení JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom, so sídlom Stará cesta 6, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 51 151 227, 3./ R. Y.Š., X.. XX.XX.XXXX, L. X. XXX/XX, XXX XX F., 4./ A. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. X. XXX/XX, XXX XX F., žalobcovia v 3. a vo 4. rade právne zastúpení Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 2885/29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177, proti žalovanej: Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 166 142, so sídlom kancelárie Raymanova 9, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu H. Y.Š., X.. XX.XX.XXXX, L. X. XXXX/X, XXX XX F., za účasti intervenienta na strane žalovanej: Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov v 3. a vo 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. -253 z 25. augusta 2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Intervenientovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovaná má voči žalobcom v 1. rade - 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám správcu konkurznej podstaty. III. Intervenient má voči žalobcom v 1. rade - 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou z 27. mája 2014 domáhali vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy z XX. januára XXXX uzatvorenej medzi nimi ako predávajúcimi a žalovanou (H. Y.) ako kupujúcou a zároveň navrhli, aby bol každý z nich zaviazaný na vrátenie alikvotnej časti kúpnej ceny, ktorú od žalovanej pri podpise kúpnej zmluvy prevzali. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. F., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku - parcela č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 197 m2 a pozemky

- parcela č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 197 m2, parcela č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 94 m2 a parcela č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2. Vklad vlastníckeho práva žalovanej bol povolený 4. marca 2009 pod V-XXX/XX. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 146.052,- eur, pričom žalovaná zaplatila každému zo žalobcov 50 % jeho podielu na celkovej kúpnej cene.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná (už správca konkurznej podstaty) na pojednávaní vyslovila právny názor, podľa ktorého nezaplatenie kúpnej ceny je bez právneho významu pri posudzovaní platnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy sporových strán). Majetok zapísaný do súpisu majetku pre oddelenú podstatu veriteľa - Tatra banky, a. s. bol zapísaný v súlade so o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Intervenient v priebehu konania zdôrazňoval, že medzi stranami sporu a ním prebiehajú mimosúdne rokovania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia majú v danom spore naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Kúpna zmluva strán sporu bola z hľadiska náležitosti predmetu právneho úkonu spočívajúcej v jej právnej dovolenosti súdom vyhodnotená ako právny úkon, ktorý nie je v rozpore so zákonom, keďže jej vznik a plnenie na jej základe nie je zákonom výslovne zakázané a nie je ani právnym úkonom, ktorý by zákon obchádzal, t. j. takým, ktorí síce neodporuje výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami smeruje k výsledku zákonu odporujúcemu (in fraudem legis). Posudzovaná kúpna zmluva je právnym úkonom, ktorý nie je ani právnym úkonom nežiaducim z hľadiska mravných zásad, na ktorých spočíva spoločnosť. Samotní žalobcovia predložili skutkové tvrdenia nespochybňujúce ich kúpnu zmluvu. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi totiž označili výlučne konanie žalovanej nasledujúce po uzavretí zmluvy spočívajúce v porušení záväzku zaplatiť žalobcom časť kúpnej ceny. Samotná okolnosť, že účastníkovi zmluvy sa nedostane plnenie v celkovej dohodnutej výške, ako ekvivalentu k plneniu, ktoré sa zaviazal poskytnúť, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto bola kúpna zmluva z 20. januára 2009 vyhodnotená ako právny úkon platný a spôsobilý viesť k vzniku vzájomných subjektívnych práv a právnych povinností jej účastníkov dohodnutých v zmluve. Žalobcom nevzniklo ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia tak ako sa toho domáhali v žalobnom návrhu a žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia (ďalej len „“) - , , , . Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ust. , , (ďalej len „“).

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 3. a vo 4. rade, a to proti všetkým jeho výrokom, naďalej trvajúc na tom, že žalovaná (H. Y.) konala v rozpore s dobrými mravmi. Odvolatelia poukázali na skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti nielenže dodnes majú adresu trvalého pobytu, ale aj v nej reálne spolu so svojimi rodinami a deťmi bývajú a zároveň v nej bývajú aj ďalší nájomcovia. Z dôvodu, že sa jedná o ich rodičovský dom, možno konanie žalovanej súvisiace s nevyplatením časti kúpnej ceny o to viac posudzovať ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V opačnom prípade sa predmetná nehnuteľnosť natrvalo stane súčasťou konkurznej podstaty žalovanej a bude predmetom speňaženia, čím bude reálne dotknuté ich bývanie, ich osud a osud ich rodín. K predmetu konania sa doposiaľ nevyjadrila žalovaná a vypočutí neboli ani žalobcovia, hoci súdu opakovane deklarovali, že mimosúdne jednajú s intervenientom tak, aby sa daná záležitosť vyriešila k spokojnosti všetkých strán a v predmetnej nehnuteľnosti mohli naďalej bývať. Mali tiež za to, že vzhľadom na priebeh konania, okolnosti prípadu, predmet konania (dotýka sa to rodičovského domu, v ktorom dodnes bývajú spolu so svojimi rodinami a nemajú inú alternatívu bývania), postoj žalovanej, resp. absenciu jej vyjadrenia a najmä prístup intervenienta spolu s jeho deklaráciou o prebiehajúcich mimosúdnych rokovaniach, je tu priestor na aplikáciu ustanovenia . Navrhli preto, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Intervenient k odvolaniu žalobcov v 3. a vo 4. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a má za to, že súd ním nezaložil žiadny z odvolacích dôvodov, ktoré uvádzajú žalobcovia v 3. a vo 4. rade. Napadnuté rozhodnutie nijakým spôsobom nezasahuje do prípadných mimosúdnych rokovaní a nemá vplyv na ich priebeh ani možné závery. Navrhol preto, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a dostatočne odôvodnené.

4. Žalovaná k odvolaniu žalobcov v 3. a vo 4. rade uviedla, že s názorom žalobcov, že nezaplatením kúpnej ceny mal byť zmarený účel kúpnej zmluvy sa nestotožňuje a kúpnu zmluvu považuje za platnú. Predávajúci nemohli od kúpnej zmluvy ani platne odstúpiť, pretože takéto dojednanie v zmluve absentovalo a súčasne predávajúci prijali časť kúpnej ceny. Keďže neuhradenú časť kúpnej ceny úpadkyňa písomne uznala uznaním dlhu z 20. augusta 2011, žalobcovia majú pohľadávku voči úpadkyni z titulu platného právneho úkonu. Avšak, ak by bola kúpna zmluva neplatná, tak ako to tvrdia žalobcovia, nimi prijatá časť kúpnej ceny by bola bezdôvodným obohatením.

5. Žalobcovia v 3. a 4. rade k vyjadreniam intervenienta a žalovanej uviedli, že nesúhlasia s vyjadrením žalovanej a trvajú na podanom odvolaní v celom rozsahu. Majú za to, že práve úspešným dovŕšením mimosúdnych rokovaní, ktoré prebiehajú medzi žalobcami a intervenientom stratí toto konanie a naňho nadväzujúce konania opodstatnenie, a to s účinkom prospechu pre všetky strany konania. Žalovaná a intervenient nepodali k odvolacej replike žalobcov v 3. a vo 4. rade odvolaciu dupliku.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) osobami oprávnenými podať odvolanie ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. . Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.09.2022 ( ) a dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Zaoberal sa tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi, tieto správne v ich jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, a dospel tak k presvedčivému právnemu záveru. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a preto k odvolacím dôvodom žalobcov v 3. a 4. rade len na zdôraznenie správnosti dodáva:

8. Pokiaľ žalobcovia v 3. a vo 4. rade poukazovali na to, že v predmetnej nehnuteľnosti spolu s ostatnými bývajú, táto nehnuteľnosť je ich rodičovským domom a že ak nebude ich žalobe vyhovené stane sa súčasťou konkurznej podstaty, tak tieto ich argumenty možno hodnotiť z ich pohľadu ako závažné, avšak nie ako také, prostredníctvom ktorých by bolo možné dosiahnuť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Aj keď je nepochybné, že dotknutá nehnuteľnosť nie je len miestom, ktoré obývajú, ale aj ich domovom, ku ktorému majú citový vzťah a jej strata by pre nich znamenala aj stratu domova, nemožno zabudnúť na to, že vlastníctvo k dotknutej nehnuteľnosti (aj) od nich nadobudla na základe platnej kúpnej zmluvy manželka ich brata, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz.

9. Žalobcovia v 3. a vo 4. rade upozorňovali aj na prebiehajúce mimosúdne rokovania s intervenientom, uskutočňované v snahe danú nehnuteľnosť „zachrániť“. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že z výpisu z LV č. XX pre k. ú. F., obec F., okres F. je zrejmé, že tieto rokovania boli uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky ukončené a záložnou veriteľkou sa namiesto intervenienta stala C. Y.F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.L. XXXX/X, XXX XX F. (dcéra vlastníčky rodinného domu a neter žalobcov v 3. a vo 4. rade).

10. Nedôvodnou je aj námietka voči výrokom o trovách konania, pretože hoci v danej veci bolo možné uvažovať nad prípadnou aplikáciou ustanovenia , čo by znamenalo, že žalobcovia by neboli zaviazaní na náhradu trov konania, tak žalovanej ani intervenientovi z obsahu spisu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, ani si ich neuplatnili, a preto žalobcovia za týchto okolností ani nebudú povinní platiť týmto subjektom trovy konania.

11. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. V odvolacom konaní neboli žalobcovia v 3. a vo 4. rade úspešní. Naopak plne úspešní boli žalovaná a intervenient, ktorým vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v

spojení s ust. ). Z obsahu spisu ale vyplýva, že žalovaná a intervenient si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej ani intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).