Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-82-2015.pdf
PDF · 103.62 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/82/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou R.. Ľ. W. vo veci starostlivosti o maloletého Y. T., nar. XX.XX.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava dieťa rodičov- matky W. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, F. a otca C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, F., zast. advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletý Y. T., nar. X.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok b u d e otec.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého Y. sumou 120,- eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám otca od 13.4.2015.
Zročné výživné za obdobie od 13.4.2015 do 31.1.2016 v sume 648,- € súd p o v o-ľ u j e matke splácať v mesačných splátkach po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám otca, počínajúc mesiacom február 2016.
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.10.2005 v časti zverenia maloletého a rozsudok Okresného súdu F. K. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.1.2010 v časti o výživnom.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu F. K. dňa XX.XX.XXXX postúpeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa otec domáhal zmeny výkonu rodičovských práv a povinností zverením dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné na mal. Y. žiadal určiť vo výške 180-eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnil tým, že od vydania rozhodnutia Okresného súdu F. K. č.k. XXC/XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol mal. Y. zverený do starostlivosti matky došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu súdneho rozhodnutia ohľadne zverenia. Maloletý nemal u matky zabezpečené stabilné a harmonické výchovné prostredie. Matka na maloletého robila nátlak a trestala ho, pokiaľ sa veci nediali tak ako si to predstavovala. Keď potreboval nejakú vec, odkázala ho na otca, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil. V polovici februára roka 2015 matka vyhodila maloletého z bytu, zobrala mu kľúče a maloletý prišiel bývať k otcovi. Nechcel sa k nej vrátiť, pretože o neho ani neprejavuje záujem. Otec je zamestnaný ako policajt, jeho mesačný príjem je 1.700-eur netto a má ešte ďalšie
dve vyživovacie povinnosti na syna F., nar. XX.XX.XXXX v sume 220-eur a dcéru L., nar. 17.05.2013, pričom ďalšia vyživovacia povinnosť mu pribudne v júni 2015. Otec má vo vlastníctve garsónku na U. ulici v Bratislave, na ktorú si zobral hypotekárny úver, ktorý spláca vo výške 219-eur mesačne + na tento byt platí bežné nájomne cca vo výške 160-eur. V súčasnosti býva so svojou priateľkou a dcérou L. v rodinnom dome patriacom priateľkinej matke na I. ulici, kde mesačné náklady na bývanie predstavujú 250-eur. Otec spláca úvery v celkovej mesačnej splátke 356-eur, životnú poistku 63,10-eur, inak má len bežné výdavky. Matka je zamestnaná v medicínskych laboratóriách, kde jej mesačný príjem je cca 800- eur netto. Je vlastníčkou 2-izbového bytu na S. ulici, ktorý jej pripadol v rámci vyporiadania BSM, tiež je vlastníčkou motorového vozidla zn. Škoda Octavia, rodinného domu v obci V. a polovice 3-izbového bytu v H..
Z vyjadrenia matky súd zistil, že deti vychovávala vždy v harmonickom prostredí, nikdy ich z ničoho neobviňovala, práve naopak, vždy bol pre ňu záujem detí na prvom mieste. Otec jej s výchovou deti nikdy nepomáhal, nezaujímal sa o ne, dokonca neplatil na ne výživné, na základe čoho podala návrh na vykonanie exekúcie. Priznala, že niekedy dochádza k verbálnym konfliktom, avšak odôvodnila to tým, že ona je tá, ktorá ich musí vychovávať a nútiť ich robiť veci, ktoré robiť nechcú, na strane druhej je to otec, ktorý mával deti cez víkend a trávil s nimi voľný čas, čím ich nenútil do žiadnych povinností. S návrhom na zmenu starostlivosti o dieťa súhlasila, avšak nesúhlasila s výškou výživného, ktorá je neprimeraná k jej majetkovým možnostiam. V byte, ktorého je vlastníčkou býva so svojím druhým synom, teda byt slúži na zabezpečenie základných životných potrieb. Auto škoda Octavia nadobudla na titulom vysporiadania BSM už pred 10 rokmi, samotné auto má viac ako 12 rokov a rodinný dom v obci V. má viac než 100 rokov a padá mu strecha. Polovicu bytu v H. získala dedením po otcovi a momentálne v ňom žije jej matka. Byt jej preto neprináša ani nemôže priniesť žiadny majetkový prospech. V súčasnej dobe má vážne zdravotné problémy, následkom úrazu v roku 1991 po splenektómii a trpí poruchou zrážanlivosti krvi, anémiou, únavovými stavmi a oslabenou imunitou. V súčasnosti sa jej zdravotný stav ešte zhoršil, z dôvodu že má vyosené platničky v krížovej oblasti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka, prednesom právneho zástupcu otca a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rozsudkom Okresného súdu F. K. č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v F. č.k. XCo/XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu F. K. č.k. XXP/XXX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, predbežným opatrením č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, mzdovým listom otca, výpisom z účtu v banke, potvrdením o príjme matky, správou ÚPSVaR, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zaistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede otca súd zistil, že pomery v domácnosti matky boli zlé už dlhšiu dobu. Mal problém sa s deťmi stretávať, museli sa stretávať pred školou alebo chodievali spolu behávať a pod. Otec chcel aby maloletý prišiel k nemu bývať keď bude mať 18 rokov, avšak v domácnosti matky boli neustále konflikty a dospelo to až do štádia, že sa s ňou už nikto nerozpráva ani najlepšia priateľka. Vo februári 2015 došiel syn za ním s tým, že viac sa už k matke nevráti a tak začali spolu bývať u matky otcovej priateľky v jej dome, obývajú vrchné poschodie, spolu s ďalšími 2 dcérami, ktoré majú 2,5 roka a 4 mesiace a so synom Y.. Y. sa s matkou nestretáva ani nechce stretávať, chodieva však ku svojej babke (matkinej matke), pričom matka maloletého sa vyjadrila, že svoju matku navštevovať nebude, pokiaľ tam bude chodievať syn. Starší syn v súčasnosti študuje na vysokej škole dennou formou. K otcovým pravidelným mesačným výdavkom patrí: splátka hypotéky na garzónku 240- eur, ktorej je vlastníkom (v garzónke v súčasnosti býva kamarát, ktorý platí za služby spojené s bývaním), splátka poštovej banke za pôžičku na auto 400-eur, svokre prispieva na bývanie 250- eur, staršiemu synovi platí otec výživné 220-eur, obom synom životnú poistku 30- eur. Otcova priateľka je na materskej dovolenke, pričom poberá príspevok 250-eur mesačne, otec vlastní motorové vozidlo zn. Fiat Dablo, r.v. 2012. Pokiaľ ide o výdavky na syna, uviedol, že syn odišiel od matky bez vecí, takže bolo potrebné mu zakúpiť opätovne všetky veci, pretože sa vyjadril, že k matke sa už nevráti. K pravidelným výdavkom na syna patrí: telefón 15- eur mesačne, ZRPŠ 50-eur ročne, príspevok škole 30-eur ročne, lyžiarsky výcvik sa doplácal 50- eur, ďalej sa syn venuje skautingu, kde chodí na tábor, ktorý stojí 150 eur, členské je 40- eur ročne + výdavky na výlety.
Z výpovede matky súd zistil, že so zmenou zverenia nesúhlasila, ale vzhľadom na isté veci, ktoré sa udiali, nemala inú možnosť ako súhlasiť. Prežili ťažké obdobie v rámci rozvodového konania kedy exmanžel neustále prichádzal a odchádzal, čo veľmi zle vplývalo na ňu i na deti. Pri výchove detí podporu u exmanžela nikdy nemala, o deti nejavil záujem. Až posledné 3 roky si začal deti viac brávať, predtým
keď ho požiadala o pomoc tak nereagoval. Nie je pravdou, že by dieťa vyhodila z bytu. Syn bol v puberte a ona musela robiť isté veci aj keď sa to deťom nepáčilo, avšak nikdy by svoje deti z bytu nevyhodila. Deti nikdy nehuckala proti otcovi, práve naopak hovorila im aby ku nemu išli, zavolali mu aby s ním nestratili kontakt. Matkin zdravotný stav si vyžadoval sledovanie a je prirodzené, že v istých situáciách reagovala inak ako zdravá matka. Od októbra 2014 začala byť onkologicky sledovaná a v tomto období chcela aby boli deti viacej s otcom, keďže nevedela ako sa jej choroba vyvinie. Mnohé z vyjadrení syna nie je pravdou, je už nainfikovaný otcom. Y. jej pred jeho útekom povedal, že má už 13 rokov, že ju nenávidí a že by bol rád, keby tu už nebola. Pokiaľ ide o výživné poukázala na to, že otec výživné neplatil, začal platiť až na základe exekučného konania. Jej čistý mesačný príjem je cca 800-eur aj s odmenami, ktoré sú nenárokovateľné. Vlastní 2-izb. byt na S. ulici kde býva spolu so starším synom a je polovičnou spoluvlastníčkou 3-izbového bytu, ktorý získala dedičstvom a kde stále býva jej matka. Ďalej vlastní chalupu - ide o 100 ročný rodinný dom, v obci V., pričom s touto chalupou má len výdavky, snaží sa ju predať, ale momentálne je nepredajná. Matka vlastní ešte 12-ročné motorové vozidlo Škoda Octavia, ktoré nemá takmer žiadnu hodnotu. Starší syn študuje na vysokej škole, otec prispieva mesačne na jeho výživu sumou 220-eur. Matka ďalej uviedla, že jej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené finančné náklady a výživné v sume 80- eur považuje za adekvátne, pričom teraz platí 100-eur a maximálne na tejto sume bola ochotná sa dohodnúť. Výživné, ktoré navrhuje otec nezodpovedá potrebám dieťaťa ani možnostiam a schopnostiam matky. Vo svojej výpovedi poukázala na skutočnosť, že dieťa si kupuje drahé značkové oblečenie.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca, výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
Rozsudkom Okresného súdu F. K. č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/15/06-70 zo dňa 31.03.2006 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, súd zveril mal. deti F. a Y. T. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Borisa sumou 5.000,-Sk a na mal. Y. sumou 4.000,-Sk a zároveň upravil styk otca s mal. deťmi.
Rozsudkom Okresného súdu F. K. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo H. XX.XX.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou o.i. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. Y. zo sumy 4.000-sk na sumu 180-eur mesačne.
Okresný súd Bratislava II predbežným opatrením č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 14.07.2015 nariadil matke povinnosť odovzdať mal. Y. do osobnej starostlivosti otca a zároveň jej určil povinnosť predbežne prispievať na výživu mal. Y. sumou 100-eur.
Z potvrdenia o mzde zo dňa 09.11.2015 súd zistil, že otcov priemerný mesačný zárobok bol od októbra 2014 do októbra 2015 cca 1.700-eur netto.
Z výpisu z účtu v banke otca súd zistil, že mesačne spláca úver vo VÚB Banke a.s., v sume 238,24-eur.
Z potvrdenia o príjme matky súd zistil, že jej priemerná čistá mesačná mzda bola od decembra 2014 - do novembra 2015 vo výške 844-eur.
Zo správy ÚPSVaR z vykonaného pohovoru s maloletým súd zistil, že mal. Y. sa už k mame vrátiť nechce, pretože mala potrebu sa s ním stále hádať. Napriek tomu matke pomáhal, vymaľoval jej izbu, varieval a upratoval, avšak stále sa jej niečo nepáčilo. Už dva roky spätne sa konflikty medzi nimi stupňovali, mal z matky strach, bál sa voči nej postaviť. Keď chodil do 9. triedy odsťahoval sa k otcovi ale matka ho presvedčila, aby sa vrátil. Myslel si, že sa niečo zmení a situáciu plnohodnotne zvládne. Asi mesiac pred odchodom k otcovi mu mama zobrala kľúče od bytu a mobil. Mal. Y. sa rozhodol, že od matky odíde a odvtedy sa nekontaktujú. V súčasnosti je v kontakte s jeho bratom F., ktorý býva u babky. Matka sa nevie s nikým zniesť. Matej ďalej uviedol, že vždy keď mal ísť s bratom k otcovi, matka im hovorila, čo majú povedať. Nikdy tomu nerozumel, ale bolo mu to nepríjemné, preto sa s otcom dohodli, že sa budú stretávať bez vedomia matky.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 160 ods. 1,2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
S poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a zveril mal. Y. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude zároveň dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Z vykonaného šetrenia ÚPSVaR mal súd za preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o dieťa, mal. Y. sa cíti v domácnosti otca a jeho partnerky dobre, rozumie si aj s nevlastnými sestrami, pričom pomery v tejto rodine sú usporiadané, čo potvrdil nielen ÚPSVaR ale aj samotný Y.. Hoci matka so zmenou zverenia nesúhlasila, sama uviedla, že si uvedomuje, že dieťa je vo veku kedy vie slobodne a samostatne vyjadriť svoj názor a vo veku 17 rokov už nemožno ovplyvňovať v tomto smere jeho mienku.
V konaní bola sporná najmä otázka výživného, otec žiadal výživné vo výške 180-eur, matka navrhla výživné v sume 80-eur, maximálne 100-eur. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako
sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane tento faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreby a pod.
Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahový zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. V prípade, ak rodič stratil povolanie treba skúmať z akého dôvodu, k tejto strate došlo.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého ale i z možností, schopností, ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Matka v súčasnosti žije sama v 2-izbovom byte, starší syn žije u babky. Jej priemerný mesačný príjem v poslednom zamestnaní bol cca 844-eur netto, pričom súd mal vedomosť, že matka zmenila zamestnanie, čo deklarovala niekoľkokrát na pojednávaní, avšak jej súčasný príjem nie je súdu známy, neuviedla však, že by sa jej príjem znížil. Matka je majiteľkou polovice bytu v H., ktorý získala dedením, pričom v tomto byte býva jej matka, ďalej vlastní starý rodinný dom v obci V., ktorého mesačné náklady vyčíslila na 71-eur a ročnú daň na 48,80-eur. Vyživovaciu povinnosť má ešte voči staršiemu, dospelému synovi, ktorý študuje na vysokej škole.
Otec je majiteľom garzónky, ktorú obýva jeho známy za mesačné poplatky súvisiace s nájmom bytu. Za uvedený byt platí otec hypotéku 240- eur. Jeho priemerný mesačný príjem je cca 1700- 1.800-eur. K jeho ďalším výdavkom patrí splátka poštovej banke za pôžičku na auto 400-eur, svokre prispieva na bývanie 250- eur, staršiemu synovi platí výživné 220-eur, obom synom životnú poistku 30- eur. Otcova priateľka je na materskej dovolenke, pričom poberá príspevok 250 eur mesačne, otec vlastní motorové vozidlo zn. Fiat Dablo, r.v. 2012. Otec má okrem vyživovacej povinnosti na mal. Y. aj vyživovaciu povinnosť na dospelého syna a ďalšie dve dcéry.
Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. Mateja v sume 120-eur mesačne, a to najmä vzhľadom na jeho vek, potreby, pričom mal za to, že uvedené výživné je adekvátne požiadavkám dieťaťa a je v možnostiach a schopnostiach matky. Súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že matka momentálne nie v najlepšom zdravotnom stave ako i skutočnosť, že o dieťa sa stará v súčasnej dobe výlučne otec, ktorý má ďalšie tri vyživovacie povinnosti (na dve dcéry so súčasnou partnerkou, ktorá je na materskej dovolenke a na dospelého syna F., ktorý navštevuje vysokú školu). Výživné v uvedej výške je v možnostiach schopnostiach ako i majetkových pomeroch matky a odzrkadľuje životnú úroveň oboch rodičov. Výdavky na chalupu, ktoré uviedla matka vo výške 71-eur mesačne, nie sú podľa názoru súdu nevyhnutnými výdavkami i keď súd akceptuje, že nehnuteľnosť sa matke nedarí predať, avšak výdavky tohto typu nesmú byť v žiadnom prípade na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu.
Súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. Y. počnúc dňom podania návrhu t.j. 15.04.2015 na sumu 120-eur, čím vzniklo matke zročné výživné v sume 648-eur (ako rozdiel odo dňa podania návrhu 15.04.2015 do 31.01.2016 t.j. konca mesiaca predchádzajúcemu vyhláseniu rozhodnutia, ku ktorému sa stalo výživné už splatným) t.j. výživne za 9 mesiacov a 17 dní. 9 mesiacov x 120-eur + 17 x 4- eur (výživné za jeden deň) =1.148-eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby, ktoré matka plnila na základe predbežného opatrenia- celkovo 500-eur, čím vzniklo zročné výživné vo výške 648-eur.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.