Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-64-2022.pdf
PDF · 77.05 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/64/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného C. Y., pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice, podaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27.04.2022, sp. zn. 4T/133/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre, dňa 27. septembra 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice z a m i e t a,
pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. Y. uznaný vinným pre zločin podľa § 285 písmeno a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice, pre skutok, že vo svojom motorovom vozidle, neďaleko bývalej skládky odpadov v katastrálnom území obce V., dňa XX.XX.XXXX vykonal súlož so svojou bývalou družkou. Tento akt mal vykonať donútením a zneužitím jej bezbrannosti.
Predmetný rozsudok napadla prokurátorka odvolaním ihneď po jeho vyhlásení a následne opravný prostriedok zdôvodnila tým, že:
- rozhodnutie súdu I. stupňa nepovažujem za správne,
- ak obžalovaný popieral akékoľvek násilie voči poškodenej, poukazujem na skutočnosť, že § 199 Tr. zák. poskytuje ochranu i bezbranným poškodeným,
- obžalovaný vedel, akú kombináciu látok poškodená požila,
- súd úplne opomenul, že poškodená si na pohlavný styk vôbec nepamätala,
- skutočnosť, že pri samotnom skutku poškodená vzdychala, nebránila sa a prispôsobovala sa mu, nemožno bez ďalšieho považovať za jej súhlas s konaním obžalovaného, ak z dôvodu kombinovanej intoxikácie nevnímala, čo sa deje,
- je právne bezvýznamné, že poškodená a obžalovaný sa i v súčasnosti stretávajú, ba práve je to pochopiteľné, keďže majú spoločné dieťa,
- súd bez ďalšieho prevzal závery o pravdepodobnom motíve konania poškodenej vyslovené v znaleckom posudky Mgr. Kataríny Bielikovej, žiaden iný dôkaz takéto hypotetické tvrdenie nepotvrdzuje,
- ani prejavy strachu, či stresu nie sú znakmi skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
V závere prokurátorka navrhla napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 odsek 1 písm. b/ Tr. por. a vec vrátiť súdu I. stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra s poukazom na porušenie ustanovenia § 2 odsek 12 Tr. por. navrhla odvolaniu vyhovieť. Obhajkyňa považovala rozsudok za zákonný a dôvodný a poukázala na to, že prokurátor počas celého konania nedisponoval dôkazmi, ktorými by vyvrátil obranu obžalovaného. Poukázala na obsahy
znaleckých posudkov, i hodnotenie osoby poškodenej ako nedôveryhodnej osoby, ktorá zároveň nadmieru požíva alkohol, drogy i lieky a má byť o jej trestnej činnosti rozhodované už nasledujúci deň na Okresnom súde Levice. Obžalovaný zotrval na svojej pozícii, že poškodenú neznásilnil, tiež konštatoval, že poškodená väčšinou klame, a navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorkou, v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľka podala odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Následne dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané dôvodne. Predovšetkým je nutné konštatovať, že súd I. stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rámcoch základných zásad trestného konania a podľa konkrétnych ustanovení Trestného poriadku. Ani zo strany odvolateľky neboli vytýkané procesno-právne porušenia, ktoré by spôsobili to, že sa súd opiera o nezákonný dôkaz, alebo o nedostatočne zistený skutkový stav.
Aj podľa odvolacieho súdu boli všetky dôkazy vykonané v dostatočnom objeme, zákonným spôsobom a preto sa mohol súd s nimi oboznámiť a oprieť sa o ich obsahy v meritórnom rozhodnutí. Pokiaľ odvolateľka prostredníctvom intervenujúcej prokurátorky Krajskej prokuratúry v Nitre namietala porušenie ustanovenia § 2 odsek 12 Tr. por., ktoré sa týka vyhodnotenia dôkazov individuálne, i v ich súhrne, bez ohľadu na fakt, kto tieto dôkazy zabezpečil je nutné uviesť nasledovné:
Pri pozornom skúmaní obžaloby, doručenej 30.09.2020, je možné rozpoznať, že súčasťou skutku je text, že obžalovaný ... „stiahol si tepláky a trenírky a svojím pohlavným údom zozadu vnikol do jej (poškodenej) pošvy, na čo si ona ľahla akoby na brucho, zodvihla zadok a on svojím pohlavným údom vnikol zozadu do jej pošvy a súlož trvala asi pol hodinu, pričom u obžalovaného došlo k vyvrcholeniu, a to aj napriek tomu, že videl, ako poškodená predtým počas jazdy vozidlo, fajčila pervitín, užila presne nezistené väčšie množstvo tabletiek na ukľudnenie Neurol, ktoré zapíjala alkoholom, v dôsledku čoho bola unavená, zaspala a zobudila sa až potom, čo na nej obžalovaný vykonal súlož, na čo začala kričať, dala mu facky, vystúpila z motorového vozidla a utekala preč“.
Podľa § 199 odsek 1 Tr. zák. Kto násilím alebo
- hrozbou bezprostredného násilia o donúti ženu k súloži, alebo o kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť spácha zločin znásilnenia.
Z uvedeného textu vyplýva, že k predmetnému zločinu môže dôjsť, 1. násilím, 2. hrozbou bezprostredného násilia, pri donútení ženy k súloži, alebo 3. zneužitím jej bezbrannosti. Teda zákonodarca počíta pri popise objektívnej stránky trestného činu s viacerými možnosťami spáchania tohto zločinu, alebo i kombináciou týchto možností. Z toho dôvodu musí skutkové i právne vyjadrenie zavinenia páchateľa byť presné.
Zo skutku však musí vyplývať, akým spôsobom došlo k spáchaniu daného zločinu, pričom tak sa môže stať i kombináciou hore citovaných zavinení. Z obžaloby (skutku) vyplýva, že obžalovaný nepoužil násilie ani hrozbu bezprostredného násilia, ale zneužil ovplyvnenie poškodenej kombináciou rôznych látok ,v dôsledku čoho bola unavená a zaspala. Z právnej vety obžaloby vyplýva, že „donútil ženu k súloži tým, že zneužil jej bezbrannosť.“ Pojem donútenia je spojený priamo s pojmom násilie, alebo hrozba bezprostredného násilia. Ak je obeť bezbranná formou napr. ochrnutia, bezvedomia, vplyvom požitia látok, ktoré spôsobujú skutočnosť, že si neuvedomuje, čo sa v jej okolí deje, nie je potrebné, aby bola donucovaná k pohlavnému styku.
Napriek tomu samotná odvolateľka zdôrazňuje aj v odôvodnení opravného prostriedku, že zločin znásilnenia je možné spáchať nielen násilím či bezprostrednou hrozbou násilia ale i zneužitím bezbrannosti. Toto tvrdenie však je v rozpore s právnou vetou prináležiacou ku skutku obžaloby.
Z akého dôvodu poškodená si sama ľahla na brucho, zdvihla zadok a kooperovala s obžalovaným počas pol hodiny trvajúcej súloži (podľa tvrdenia obžaloby), nebolo možné zistiť. Pričom toto tvrdenie je v priamom rozpore toho, že obžalovaný (iba) mal zneužiť bezbrannosť poškodenej.
Súd I. stupňa uznal obranu obžalovaného spočívajúcu na tvrdení, že poškodenú neznásilnil, ale poškodená s ním pri pohlavnom styku spolupracovala (k nemu sa pritláčala) a prebehol medzi nimi normálny sex. Ani obžalovaný nepoprel, že poškodená v daný deň a krátko pred samotným skutkom požívala tabletky i tvrdý alkohol. Uvádzal však i to, že bola častou užívateľkou psychotropných látok. Tieto skutočnosti potvrdila poškodená. Panáka vodky si dala na upokojenie a s obžalovaným sa išla povoziť, pretože nemala čo robiť doma. Zo súdneho systému sa podarilo zistiť, že na poškodenú bola podaná na Okresnom súde podaná obžaloba z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/ písmeno d/, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona, ktorý mala páchať aj v obci V., pre ktorý bola neprávoplatne uznaná vinnou.
K veci je potrebné uviesť i fakt, že s obžalovaným sa stýkala aj potom, čo na nej obžalovaný spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ponižovaním fyzickými útokmi, verbálnymi útokmi, urážaním a vyhrážkami, za ktorý aj bol v zmysle § 208 odsek 1 Tr. zák. právoplatne odsúdený pre skutok , ktorý mal byť dokončený do októbra 2017. Sama konštatovala, že obžalovaného považuje len za kamaráta a na samotný pohlavný akt si nepamätala. Nebránila sa mu, lebo o ňom nevedela ani nevedela, kde sa vlastne nachádza, až po naštartovaní auta (po skutku) z vozidla vyskočila a utekala preč. To, že ju obžalovaný znásilnil vykrikovala pred domom matke obžalovaného, ktorej sa zároveň vyhrážala, že ho dostane do basy, ak nebude robiť to, čo povie ona. Nakoľko bola (tak ako to už uviedol súd I. stupňa) významným spôsobom spochybnená vierohodnosť poškodenej, bola k jej osobe pribratá znalkyňa odvetvia psychológie, ktorá konštatovala závažné osobnostné negatívne črty, z ktorých vyplývali závery, že poškodenej kritický náhľad na vlastné konanie bol znížený, kombinácia požitých látok ovplyvňovala jej postoj, v dôsledku ktorého sa nemusela pohlavnému styku brániť, dokonca mohla i kooperovať, no po uvedomení si negatívneho dopadu takéhoto aktu, zmenila prudko svoj postoj, akýkoľvek nezdar poškodenú vedie k obviňovaniu svojho okolia. Aj znalec odvetvia psychiatrie z pohľadu závislosti poškodenej na psychoaktívnych látkach nezistil u nej prejavy duševnej poruchy, ktorá by mala súvislosť so psychotraumatizáciou.
Z toho dôvodu výpoveď poškodenej, ktorá nie je potvrdená žiadnym iným priamym dôkazom nemožno vzhľadom na všetky ostatné podporujúce obranu obžalovaného dôkazy a povahové danosti poškodenej chápať ako dôveryhodnú a na podklade tohto jediného dôkazu rozhodnúť o vine obžalovaného.
Páchateľom tohto zločinu, podľa obžaloby, mal byť C. Y., ktorého nemožno hodnotiť ako osobu s bezúhonným pozadím, vzhľadom na jeho záznamy v odpise z registra trestov. Na druhej strane však je nutné dodať, že obrana obžalovaného nemala žiadnym spôsobom vyvrátená, naopak sám potvrdil, že k pohlavnému styku došlo, aj k jeho ejakulácii, ktorý fakt bol potvrdený znaleckým skúmaním vyšetrenia zaistených biologických stôp.
Odvolací súd preto plne akceptoval právny záver súdu I. stupňa vyslovený v rozsudku, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý obžalovaný bol (trestne) stíhaný podľa § 285 písmeno a/ Tr. por.
Na podklade týchto skutočností bolo odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice, ako nedôvodné zamietnuté.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.