Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23P-37-2016.pdf
PDF · 77.56 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/37/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. W., D.. XX.X.XXXX, V. F., D.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca U. Z., D.. XX.X.XXXX, bývajúceho D. B. D. Č.. X S. G., zastúpeného JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach, za účasti matky O. B., D.. XX.X.XXXX, bývajúcej D. M. X. Č.. XX S. G.Š., v konaní o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2016 žiadal nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 37C/76/2011 zo dňa 30.1.2014 tak, že zverí maloleté deti W. Z., D.. XX.X.XXX V. O. F., D.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, a aby súd zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré bude otec povinný platiť na každé dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň sa týmto návrhom otec domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec odôvodnil najmä tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 37C/76/2011 zo dňa 30.1.2014, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch, výživné určené nebolo, otec uviedol, že striedavej starostlivosti sa domáhal práve on a aj ju dodržiaval, následne vážne ochorel, prekonal tri infarkty v čase od 4.9.2014 do 30.9.2014 a jeho zdravotný stav sa naďalej zhoršuje, dňa 17.12.2015 do 21.12.2015 bol opätovne hospitalizovaný vo VÚSCH, a.s. Košice na klinike kardiológie, JIS so závažnou systol. dysfunkciou LK, po opakovaných pľúcnych edémoch pre opätovne kardiálnu dekompenzáciou až pľúcny edém, o čom predložil prepúšťaciu správu, uviedol, že jeho srdce pracuje len na 15 %, keďže jeho zdravotný stav je vážny, žije sám a nemá mu kto pomôcť, má veľký problém sa postarať sám o seba, a nevládze sa o synov ďalej fyzicky starať, variť im, prať, upratovať, voziť po krúžkoch a podobne, na základe uvedeného mal za to, že nie je schopný vykonávať striedavú starostlivosť, ďalej uviedol, že finančne mu vypomáhajú súrodenci, nakoľko jeho obchodná spoločnosť nevykonáva činnosť, nevlastní žiaden majetok, taktiež si bol nútený vziať pôžičku, a byt bol nútený založiť, z uvedených prostriedkov uhrádza výdavky.
O úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom č.k. 37C/76/2011-251 zo dňa 30.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2014, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch, výživné zo strany rodičov ani styk upravený nebol.
Na základe žiadosti tunajšieho súdu kolízny opatrovník maloletých detí doručil súdu dňa 4.2.2016 správu z prešetrenia pomerov a vyjadrenie k predbežnému opatreniu, v ktorej uviedol, že matka s návrhom otca na nariadenie predbežného opatrenia nesúhlasí, uviedla, že zdravotný stav otca v roku 2014 akceptovala a striedavá starostlivosť sa nerealizovala, táto striedavá starostlivosť sa realizovala od 2.11.2014 aj napriek argumentáciám otca o jeho zdravotnom stave, matka uviedla, že deti sa k otcovi tešia a na daný režim si zvykli, otec v telefonickom rozhovore dňa 2.2.2016 uviedol, že deti nemajú vedomosť o podaní predbežného opatrenia, pričom matka uviedla, že deti o uvedenom návrhu vedia, matka mala vedomosť, že otec pri vysokých teplotách v lete pracoval na pláži, a v decembri mal pracovať ako strážnik na Vianočných trhoch, avšak túto prácu nevykonával, žiadal dokonca od mladšieho syna, aby za neho strážil, ale on bol chorý a matka mu to zakázala, otec zriadil detské účty, kde mu prichádzajú finančné prostriedky od dlžníkov, matke mal zaslať výživné od januára do marca 2015, ale na účet posielal iba 10 € namiesto určených 100 €, matka tiež uviedla, že s otcom nekomunikuje ako predtým, pretože sa na jej adresu vyjadruje vulgárne, na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník mal za to, že nie je v záujme detí, aby bola zrušená striedavá starostlivosť, otec už v minulosti argumentoval zlým zdravotných stavom, napriek tomu sa striedavá starostlivosť realizovala, a v prípade, ak mu táto forma nevyhovuje, mal podať riadny návrh.
Podľa ustanovenia § 74 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej O.s.p./, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ustanovenia § 75 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia. Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. h) môže navrhnúť, aby ten, kto porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia, z návrhu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by znamenali bezprostredné ohrozenie života či zdravia maloletých detí. Pre úplnosť súd poznamenáva, že predbežným opatrením možno dočasne upraviť pomery účastníkov, takéto rozhodnutie je možné i bez návrhu, pričom účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, ale dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe, pričom posúdenie či a kedy je takáto potreba daná je ponechaná na úvahe súdu a je potrebné zo strany súdu skúmať starostlivo všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov konania nariadením takéhoto predbežného opatrenia. V danom prípade nebola zo strany otca preukázaná potreba okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania, z návrhu nevyplýva žiadna reálna obava, žeby malo dôjsť k ohrozeniu života, či zdravia maloletých detí, pre ktoré by bol nutný zásah súdu pred rozhodnutím vo veci samej. Otec maloletých detí k návrhu nepripojil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov konania pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletým deťom. Sám v návrhu uviedol, že k zhoršeniu jeho zdravotného stavu otca došlo v období pred viac ako rokom a preto v prípade potreby zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom otcovi nič nebránilo domáhať sa svojich práv podaním riadneho návrhu v danej veci, čo toho času aj urobil, v ktorom konaní bude potrebné vykonať dokazovanie tak, aby konečné rozhodnutie súdu bolo v najlepšom záujme maloletých detí a v ich prospech, pretože predbežné opatrenie má len dočasný charakter a nemožno ním prejudikovať práva účastníkov konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia, súd má za to, že zásah v danom prípade nie je potrebný pred rozhodnutím súdu vo veci samej, preto návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.