Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/45/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: R. M., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. L.. B. XX, F. O. X., zastúpená občianskym združením na ochranu spotrebiteľa Centrom správnej pomoci Košice, o.z., so sídlom Tomášikova 3, Košice, IČO: 51847124 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17. augusta 2022 č.k. -30

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. O. X., zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom F. O. X., ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcelné číslo XXXX, parcela registra „C“ parc. číslo XXXX o výmere 366m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sp.zn. , o zaplatenie 93.168,02 eur s príslušenstvom. Žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Podľa obsahu skutkových tvrdení v návrhu, žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností uzavrela 26.3.2010 so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 95.000,00 eur s príslušenstvom, ktorá zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi dlžníkmi U. G. R. L. G. a Slovenskou sporiteľňou a.s. v rovnaký deň. Slovenská sporiteľňa a.s. uplatnila proti dlžníkom nárok na zaplatenie celej zosplatnenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktoré konanie sa vedie pod sp.zn. , pričom v priebehu predmetného konania bola pohľadávka z pôvodného veriteľa postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2021. Žalobkyňa uviedla, že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu o plnenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny nástupca pôvodného veriteľa EOS KSI Slovensko s.r.o. pristúpil k dobrovoľnej dražbe podľa , keď jej doručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva dňa 28.6.2022, pristúpil k ohodnoteniu nehnuteľností, ktorá dražba má byť realizovaná prostredníctvom dražobnej spoločnosti U9 a.s. Bratislava, pričom na webovej stránke dražobníka boli zverejnené údaje o pripravovanej dražbe.

3. Žalobkyňa tvrdila, že bolo porušené jej právo na nerušené užívanie nehnuteľností, ktoré slúžia na jej bývanie, kontaktuje ju mnoho cudzích ľudí, ktorí získali vedomosť o dražbe nehnuteľností, pričom sa tak deje v čase, keď je sporná výška pohľadávky, o ktorej súd nerozhodol. Zastávala názor, že veriteľ

sa snaží obísť kontrolu spotrebiteľských zmlúv, keď uplatňuje právo na uspokojenie pohľadávky bez súdneho rozhodnutia, a uvádzala, že veriteľ uplatňuje pohľadávku zo zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky, že došlo k neplatnému vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu a časť nároku zo zmluvy o úvere by mala byť premlčaná. Poukázala na to, že žaloba o neplatnosť dražby nie je spôsobilým právnym prostriedkom bezprostrednej ochrany práva, nakoľko je len konaním následným po priebehu dražby a nemá žiaden odkladný účinok.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia citoval , , , , , , , , , a vymedzil teoretické predpoklady, z ktorých vychádzal pri hodnotení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Posudzoval, či je osvedčená existencia právneho vzťahu, či tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov a či navrhované opatrenie umožňuje dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, súčasne zhodnocujúc či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav alebo nedôjde k neprimeranému obmedzeniu povinnej osoby.

5. Obsahom listinných dôkazov mal preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, začatie výkonu dobrovoľnej dražby mal potvrdené výpisom z LV č. XXXX, kat. úz. F. O. X. o zápise poznámky o začatí výkonu záložného práva podľa na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, ako aj oznámením o konaní dobrovoľnej dražby a začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností v prospech EOS KSI Slovensko s.r.o.. Konštatoval, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni nedisponuje žiadnym takým exekučným titulom, na podklade ktorého by svoj finančný nárok mal právoplatne potvrdený rozhodnutím orgánov verejnej moci, ktoré by nespochybňovalo jeho oprávnenie domáhať sa finančného plnenia voči žalobkyni. Súd vyjadril názor, že úspech dlžníkov v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves by znamenal, že realizácia záložného práva predajom nehnuteľnosti žalobkyne by nebola nevyhnutná a žalobkyňa by sa dostala do nevýhodnej pozície, keď by musela viesť konanie o spätné prinavrátenie predmetnej nehnuteľnosti. So zreteľom na uvedené, považoval za odôvodnené dočasne neumožniť pokračovať žalovanému vo výkone záložného práva do času meritórneho rozhodnutia v súdnom konaní o plnenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, aby sa tak predišlo vzniku ďalších sporov.

6. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil priznajúc plne procesne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v miere, ktorá znamená porušenie jeho práva na spravodlivý proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že povaha neodkladného opatrenia vylučuje, aby sa jeho nariadenia domáhal niekto, kto v konaní pred súdom neuplatňuje žiaden nárok, a koho procesná pozícia je determinovaná len obranou proti žalobe a vychádzal z názoru, že navrhované neodkladné opatrenie nemá súvis s konaním vo veci samej, do času skončenia ktorého konania bolo neodkladné opatrenie nariadené. Nesúhlasil s právnym názorom súdu, ktorý vyvodil osvedčenie nároku žalobkyne zo skutočnosti, že žalovaný nedisponuje exekučným titulom vo forme rozhodnutia súdu, v ktorej súvislosti odkázal na ústavné hranice interpretácie zákona podľa Nálezu Ústavného súdu SR , že súd nemôže realizovať výklad zákonov ich svojvoľným dotváraním takým spôsobom, ak zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť záložného veriteľa disponovať pri výkone záložného práva exekučným titulom. Odvolateľ poukázal na súdnu prax, ktorá ustálila, že pokiaľ záložný veriteľ splnil všetky zákonné predpoklady v zmysle o dobrovoľných dražbách, nemá právny význam tá skutočnosť, že v čase podania návrhu či realizácie dobrovoľnej dražby prebieha aj súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Konštatoval, že svojim rozhodnutím konajúci súd porušil princíp právnej istoty, keď sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (Ústavný súd SR , Najvyšší súd SR ), ktorý žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Pretože z judikatúry súdov, ako aj zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že prekážkou uskutočnenia dobrovoľnej dražby nie je prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je žaloba o uloženie povinnosti dlžníkom zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom, žiadal, aby napadnuté uznesenie odvolací súd zmenil, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu nepovažovala za neobvyklé nariadenie neodkladného opatrenia o zdržaní sa výkonu záložného práva bez uloženia povinnosti spotrebiteľovi podať žalobu vo veci samej, zopakovala, že konanie o neplatnosť dražby podľa Z.z je len následnou kontrolou bez preskúmavania neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, preto súd nemôže odoprieť poskytnutie právnej ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, ak inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do garantovaných vlastníckych práv dlžníka a ústavného práva spotrebiteľa na obydlie, ktoré má v hierarchii hodnôt prednosť pred ochranou majetku. Za nezlučiteľný so zásadou rovnosti všetkých subjektov v ich právach a neprijateľný zásah do práva na obydlie označila stav, ak postihnutie majetku záložcu je v rukách súkromnej osoby bez verejnej kontroly, keď exekučným titulom podľa je len vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky bez skúmania neprijateľných zmluvných podmienok. Súdna ochrana ústavného práva na obydlie podľa žalobkyne vyžaduje preskúmanie prijateľnosti zmluvných podmienok účastníkov zmluvného vzťahu, aby zásah do tohto práva bol nielen legálny, ale aj primeraný s ohľadom na okolnosti prípadu, lebo v kontexte rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva každá osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie má mať možnosť preskúmania proporcionality a dôvodnosti zásahu tak, aby bola zabezpečená vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa. Považovala za správne, že jej návrhu bolo vyhovené v situácii, ak prebieha súdne konanie o nároku žalovaného, v ktorom konaní je namietané zosplatnenie úveru, resp. pre prípad preukázania opaku vznesená námietka premlčania, a žalobkyňa nie je dlžníčkou záväzku zo zmluvy o úvere, ale iba záložcom, preto nemôže podať vzájomnú žalobu. S odkazom na uvedené navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , z hľadísk odvolaniami uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je z hľadiska predmetu sporu a skutkových tvrdení žalobkyne predčasné, nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, založené na nesprávnej interpretácii osvedčenia práva žalobkyne a naliehavosti na požadovanej neodkladnej úprave, ktorým postupom a rozhodnutím súd založil dôvody pre zrušenie jeho rozhodnutia podľa .

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov, keď účelom neodkladného opatrenia je rýchla náprava (328 ods. 2 ) pomerov strán sporu, avšak len za situácie, ak je to bezodkladne potrebné alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia musia vyplývať už z návrhu na jeho nariadenie, v ktorom musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov strán. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité, zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa neodkladného opatrenia, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je odôvodnený a trvá, pričom úprava vykonaná neodkladným opatrením sa musí

vždy vzťahovať k právnym pomerom sporových strán, nie k faktickej úprave ich činnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda namieste len v tých prípadoch, keď existujú konkrétne okolnosti uvedené už v návrhu na jeho nariadenie, preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v zásade založil len na opise vyjadrení žalobkyne, ktoré boli obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nevysporiadajúc sa s tým, či ňou uvedené skutkové tvrdenie napĺňajú požiadavku neodkladnej úpravy právnych pomerov. Prípadný nárok, tvrdený a preukazovaný v konaní vo veci samej, môže odôvodňovať potrebnosť (právny záujem) súdnej ochrany; tú si však nemožno zamieňať s potrebnosťou neodkladnej úpravy pomerov. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť, ktorá odôvodňuje záver, že neodkladná úprava neznesie odklad, lebo bez nej navrhovateľ utrpí na právach.

17. Súd považoval základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov za osvedčené, lebo žalobkyňa tvrdí zásah do práva bývania, ktorého neoprávnenosť vyvodzuje z existencie súdneho sporu iniciovaného veriteľom zo zmluvy o úvere voči dlžníkom, ktorý záväzok je zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach žalobkyne. Má za to, že výkon záložného práva bez súdneho exekučného titulu je nezákonný a nedôvodný, a došlo by tak k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch žalobkyne.

18. Súdom prvej inštancie prijatá interpretácia zákonných podmienok hodnoverného osvedčenia dôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia však odporuje zmyslu a účelu zákonnej úpravy i ustálenej súdnej judikatúre a z pohľadu dôvodov vymedzených návrhom tiež opomína vysporiadanie sa s podstatnými okolnosťami, ktoré by mali mať vplyv na právo žalobkyne domáhať sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čím súd prvej inštancie založil dôvody pre zrušenie svojho rozhodnutia v zmysle .

19. Veriteľ môže byť obmedzený vo výkone záložného práva len v rozsahu, v ktorom by bolo preukázané, že jeho právo na realizáciu záložného práva neexistuje. V konkrétnej prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa poskytla nehnuteľnosti ako záloh na zabezpečenie pohľadávky 95.000,00 eur s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy o úvere dlžníkov U. G. R. L. G., o splnenie ktorej pohľadávky inicioval veriteľ súdne konanie sp.zn. na Okresnom súde Spišská Nová Ves. , k otázkam ústavnosti a súladnosti ktorého v oblasti ochrany spotrebiteľa sa vyjadril tak Súdny dvor EÚ vo veci C-34/13, ako i Ústavný súd SR vo veci , z ktorých rozhodnutí vyplýva, že postup veriteľa, ktorý uspokojuje svoj nárok cestou dobrovoľnej dražby nie je v rozpore so zásadami práva EÚ na ochranu spotrebiteľa v situácii, ak spotrebiteľ stále disponuje možnosťou dovolávať sa ochrany svojich práv, ktoré môžu byť postupom veriteľa dotknuté. Akékoľvek obmedzenia, ktoré by sa mohli vzťahovať na výkon práva záložného veriteľa podľa zákona o dobrovoľných dražbách musia vyplýva z konkrétnych okolností prípadu a nemôže sa jednať o paušalizovanie založené na všeobecných tvrdeniach o zásahu do práva na obydlie, či do práva na ochranu spotrebiteľa ako to urobil súd prvej inštancie. Taký záver odporuje tak zákonnej úprave (táto predpokladá a upravuje možnosť veriteľa domáhať sa plnenia výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe bez súdneho rozhodnutia), ako i súdnej judikatúre konštatujúcej zákonnosť postupu veriteľa, ktorý bez exekučného titulu - súdneho rozhodnutia dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky na dobrovoľnej dražbe, keďže takýto exekučný titul zákona o dobrovoľných dražbách nepredpokladá, práve z dôvodu rýchlej a účinnej ochrany práv veriteľa na splnenie peňažného záväzku zo strany dlžníka.

20. Samotná okolnosť, že sa vedie sporové konanie o plnenie zo zmluvy o peňažnom záväzku dlžníkov neznamená prekážku výkonu dobrovoľnej dražby, pokiaľ zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú také okolnosti, ktoré právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky odôvodnene spochybňujú. V tejto súvislosti žalobkyňa v návrhu všeobecne uviedla, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, resp. že časť nároku žalovaného je premlčaná, že zmluva o úvere podlieha preskúmaniu neprijateľných zmluvných podmienok, čím spochybňovala oprávnenie veriteľa na uspokojenie pohľadávky v konaní o dobrovoľnej dražbe, avšak len čo do rozsahu dlhu zabezpečeného záložným právom. Neuvádzala konkrétne dôvody, ktoré by eventuálne mohli mať vplyv na právo záložného veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Súd prvej inštancie nevenoval týmto skutočnostiam žiadnu pozornosť, a vychádzal len z hypotetickej úvahy, že v prípade vyhovenia námietok žalovaným dlžníkom U. R. L. G. v konaní , by sa žalobkyňa

dostala do nevýhodnej pozície. Nie je zrejmé „akú“ nevýhodnú pozíciu súd mienil, keď v prípade akejkoľvek pohľadávky v rozsahu 2000 eur ( ), je veriteľ oprávnený pristúpiť k dobrovoľnej dražbe na uspokojenie nároku realizáciou záložného práva na nehnuteľnosti žalobkyne, ak zabezpečená splatná pohľadávka nie je riadne a včas splnená (, , ). Nie je tak zrejmý ani súvis návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prebiehajúcim konaním Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. , ak výkon záložného práva prichádza do úvahy aj na uspokojenie nižšej sumy splatného dlhu. Konštatovanie súdu, že predchádzanie vzniku ďalším sporom odôvodňuje neodkladnú úpravu právnych pomerov strán, je v rozpore s účelom a zmyslom neodkladných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť nenávratnej, či ťažko napraviteľnej zmene stavu za predpokladu, že reálne a bezprostredne taký zásah hrozí a ide o zásah neoprávnený na ujmu toho, kto sa takej ochrany domáha. Uvedené skutočnosti súd neskúmal. Odvolaním napadnuté uznesenie preto nespĺňa ani požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, lebo neumožňuje zistiť, z akých okolností súd prvej inštancie vychádzal, ak bez uvedenie konkrétnych dôvodov usudzoval na možnú úspešnosť dlžníkov v spore v konaní , a na súvislosť tohto konania s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. V opätovnom konaní sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiada s predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia ako ich vymedzil aj v odôvodnení svojho rozhodnutia berúc na zreteľ, že obmedzenie práva žalovaného na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou môže existovať len v situácii, ak by zo skutočností tvrdených žalobkyňou vyplývalo, že pohľadávka zabezpečená záložným právom zanikla, nie je splatná, alebo že záložné právo neexistuje, alebo došlo k iným skutočnostiam, ktoré zakladajú obmedzenie (či zánik) práva veriteľa uspokojovať svoju pohľadávku na dobrovoľnej dražbe. Argumentácia žalobkyne by mala svedčiť pre vyššiu mieru pravdepodobnosti vyhovenia jej námietkam v základnom konaní, než pre ich zamietnutie. Odvolací súd zdôrazňuje, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, výsluchu či vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je významným úplnosť a precíznosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahom ktorého musí byť opísanie takých skutočností, ktoré hodnoverne osvedčujú existenciu práva žalobcu, jeho ohrozenie a teda dôvodnosť trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z argumentácie navrhovateľa neodkladného opatrenia musí vyplývať záver o vysokej pravdepodobnosti, že ním tvrdené právo existuje a rovnako existuje aj naliehavá potreba poskytnutia ochrany spôsobom, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha. Neodkladné opatrenie pritom nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom, aj keď sa dotýka obydlia záložcu, pokiaľ konkrétne skutočnosti (nie všeobecné úvahy o neprípustnosti zásahu do práva na bývanie), neodôvodňujú poskytnutie takej ochrany v súdnom konaní. V tomto kontexte nemožno prehliadať zásadu „pacta sunt servanta“ (záväzky sa majú plniť), ako i fakt, že bolo na výlučnom rozhodnutí žalobkyne, komu a na aký účel poskytne svoj majetok na účely zabezpečenia splnenia dlhu.

22. Súd rozhodne o náhrade trov celého konania vrátane trov odvolacieho konania, v prípade neodkladného opatrenia, ktoré bude mať povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí. Ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení bude mať povahu rozhodnutia smerujúceho do už začatého konania alebo naň bude nadväzovať ďalšia žaloba, o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté až v tomto konaní v rozhodnutí vo veci samej.

23. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).