Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-88-2022.pdf
PDF · 144.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/88/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: HELP CAR, s.r.o., Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 186 298, zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: Mgr. Dalibor Tverďák, advokát, Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o zaplatenie 259,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 32Cb/44/2019-103 z 25. januára 2022, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 32Cb/44/2019-103 z 25. januára 2022 v napadnutom I. a III. výroku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 238,20 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 259,20 eur z toho dôvodu, že dňa 3.7.2017 pri dopravnej nehode vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle Hyundai i40, EČV: W., vo vlastníctve p. X. Š., bytom C. XXX, XXX XX O. L. V. (ďalej len „poškodený“). Za vinníka dopravnej nehody bol označený vodič motorového vozidla s EČV: U. (ďalej len „vinník“), ktorý mal so žalovaným uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení vozidla. V dôsledku dopravnej nehody a nutnosti opravy jeho poškodenia (oprava vykonaná v autorizovanom servise) uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu o poskytnutí náhradného motorového vozidla, na základe ktorej užíval náhradné motorové vozidlo (Hyundai i40 EČV: J.). V súlade so zmluvou o poskytnutí náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2017/155, ktorou vyúčtoval cenu za používanie náhradného motorového vozidla vo výške 725,76 eur. Žalovaný, po ukončení šetrenia poistnej udalosti, poukázal dňa 15.5.2019 na účet poškodeného sumu vo výške 428,77 eur v súlade s oznámením žalovaného o skončení šetrenia poistnej udalosti, z ktorého vyplýva, že žalovaný priznal náhradu za užívanie náhradného motorového vozidla v rozsahu 9 dní namiesto účtovaných 14 dní. Dňa 10.6.2019 žalobca s poškodeným uzavrel zmluvu o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 259,20 eur na žalobcu a teda žalobca je vo veci aktívne legitimovaný.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že žalobca nie je v tomto konaní vecne aktívne legitimovaný, pretože postupca, ktorý žalobcovi postúpil predmetnú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.6.2019 nemal voči žalovanému predmetnú pohľadávku 259,20 eur a preto táto zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Uviedol, že faktúra, ktorú predložil žalobca nie je dôkazom preukazujúcim skutočnú výšku škody na motorovom vozidle. Žalovaný uviedol, že poskytol poškodenému primerané náklady za nájom náhradného vozidla po dopravnej nehode a to v rozsahu 9 dní, pretože tento časový úsek považuje za primeranú dobu potrebnú na opravu poškodeného motorového vozidla. Z celkového počtu normohodín účtovaných autoservisom vykonávajúcim opravu poškodeného motorového vozidla vyplýva, že na túto opravu postačoval takýto časový rozsah. Aj z dôvodu nekompetentného postupu autoservisu pri výkone opravy došlo k predlženiu opravy, avšak toto nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalobca nepreukázal účelnosť prenajatia náhradného motorového vozidla po dobu 14 dní. Ďalej žalovaný uviedol, že na listinných dôkazoch, ktoré predložil žalobca sa nachádzajú odlišné podpisy právneho predchodcu žalobcu, preto žalovaný navrhol, aby boli v spise doložené originály dokladov za účelom možného znaleckého dokazovania. Ďalej namietal aj to, že mal pochybnosť o úhrade predmetnej sumy 259,20 eur zo strany poškodeného žalobcovi a preto navrhol, aby súd vykonal dopyt na banku, či táto suma bola pripísaná na účet žalobcu. Žalovaný predložil súdu vyjadrenie likvidátora žalovaného a zákazkový list autoservisu vykonávajúceho opravu poškodeného motorového vozidla. Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol.
4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o oprávnenosti krátenia doby prenájmu náhradného vozidla nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz a nepreukázal, že ku kráteniu poškodeným uplatneného nároku došlo zo strany žalovaného iba s cieľom vyhnúť sa plneniu zákonných povinností podľa Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca uviedol, že poškodený nájmom náhradného vozidla odvracal následky, ktoré mu boli spôsobené dopravnou nehodou a nemožnosťou užívania vlastného motorového vozidla v čase jeho opravy v autorizovanom servise ako zmluvného servisu žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný iba subjektívne posúdil účelnosť využívania náhradného vozidla vzhľadom na počet najazdených kilometrov, čo podľa jeho názoru preukazuje to, že poškodený náhradné vozidlo nevyhnutne potreboval a pravidelne ho používal počas celej doby prenájmu. Ďalej žalobca uviedol, že poškodený dĺžku opravy motorového vozidla v servise nemohol ovplyvniť. Poškodený motorové vozidlo odovzdal do servisu 6.7.2017 s predpokladanou dobou opravy do 16.7.2017, ale reálne doba opravy trvala až do 25.7.2017, čo vyplýva zo zákazkového listu, z faktúry, zo zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla a teda, že poškodený náhradné vozidlo užíval od 6.7.2017 do 25.7.2017, teda po dobu 20 dní.
5. Žalobca ďalej k ďalším návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania znaleckým posúdením predložených originálnych dokladov uviedol, že nepovažuje takéto dokazovanie za účelné a dôvodné.
6. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, vychádzal pritom z nízkej výšky uplatnenej istiny peňažnej pohľadávky 259,20 eur a žalobcom opísaných skutkových okolností a dospel k záveru, že vykonaním tohto dokazovania by sa konanie zbytočne predlžovalo, navýšili by sa trovy konania, alebo trovy štátu a sám súd je kompetentný posúdiť a vyhodnotiť skutočnosti a právne otázky, ktoré podľa názoru žalovaného mali ozrejmiť ním navrhnuté dôkazy.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu je žalovaným ako poisťovňou vykonané krátenie vo výške 259,20 eur a to nevyplatenie celého poškodeným uplatneného nároku na náhradu škody spočívajúceho v skutočnej škode vzniknutej poškodenému uhradením sumy za nájom náhradného motorového vozidla. Táto výška vyplýva z faktúry vystavenej žalobcom č. 2017/155 na sumu 725,76 eur za nájom od 6.7.2017 do 20.7.2017. Žalovaný časť tejto uplatnenej pohľadávky žalobcovi čiastočne uhradil vo výške 428,77 eur, preto súd prvej inštancie považuje za nepochybné to, že poškodený má nárok na náhradu škody. Sporná ostala výška uplatnenej škody a posúdenie toho, či žalovaný oprávnene krátil uplatnený nárok a ak áno, či zdôvodnenie tohto krátenia je v súlade so zákonnými povinnosťami žalovaného ako poisťovne voči poškodenému.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že za nesporné v tomto konaní považuje tieto skutočnosti:
- existencia zmluvného vzťahu medzi poisteným (vinníkom z dopravnej nehody) a žalovaným (poisťovateľom) titulom uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení v čase dopravnej nehody
- vznik škody na motorovom vozidle poškodeného dopravnou nehodou zavinenou poistencom žalovaného
- riadne nahlásenie poistnej udalosti poistencom žalovaného (vinníkom z dopravnej nehody) žalovanému
- oprava poškodeného motorového vozidiel osobou oprávnenou, čiže autoservisom (zmluvný servis žalovaného; autorizovaný)
- uplatnenie nároku na náhradu škody u žalovaného aj cez predloženie faktúry č. 2017/155 za nájom náhradného motorového vozidla
- priznanie sumy v zmysle oznámenia o poistnom plnení k poistenej udalosti č. 8005435843, ktorá bola v nižšej sume, ako bola uplatnená vo faktúre
- vyplatenie priznanej sumy 428,77 eur na účet žalobcu.
9. Súd prvej inštancie ďalej zistil zo zmluvy o poskytnutí náhradného motorového vozidla uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným - X. Š., C. XXX, O.É. L. V., že predmetom zmluvy bolo zapožičanie náhradného vozidla HUNDAI i40, EČV: J., ktoré si poškodený prevzal dňa 6.7.2017 o 10:00 hod. u žalobcu v Košiciach a žalobcovi ho vrátil dňa 20.7.2017. Zo zmluvy súd zistil, že motorové vozidlo za dobu prenájmu prešlo 936 km. Zo žiadosti poškodeného o náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla zo dňa 6.7.2017, súd prvej inštancie zistil, že poškodený požiadal o náhradu vynaložených nákladov za poskytnutie náhradného vozidla počas doby nevyhnutne potrebnej na opravu jeho poškodeného motorového vozidla z dôvodu dopravnej nehody (oprava vykonaná v autoservise 3H AUTO, s.r.o.), poškodený zároveň uviedol, že náhradné vozidlo potrebuje, pretože svoju situáciu nevie riešiť iným spôsobom, pričom náhradné vozidlo bude využívať spôsobom obvyklým k tomu istému účelu ako poškodené motorové vozidlo. Uviedol, že nie je platcom cestnej dane. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že dňa 13.5.2019 na účet žalobcu bola zo strany žalovaného pripísaná platba vo výške 428,77 eur s uvedením P.:XXXXXXXXXX (č. poistnej udalosti, pod ktorým plnenie eviduje žalovaný) a dňa 9.6.2019 mu bola pripísaná platba vo výške 296,99 eur od poškodeného s uvedením P.:XXXX/XXX/SS/KS (č. faktúry).
10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.5.2019 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 10.5.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti (č. 8005435843) a z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 14 dní bolo priznaných 9 dní s uvedením: „priznané skutočné náklady na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy vlastného motorového vozidla.“ Žalovaný oboznámil žalobcu, že priznané poistné plnenie vo výške 428,77 eur mu poukáže na ním uvedený bankový účet. Súd zistil, že žalovaný plnil z poistnej zmluvy 6821398455/1048030141 uzavretej s jeho poistencom k motorovému vozidlu EČV: U.. K výpočtu plnenia žalovaný uviedol: náklady za použitie náhradného vozidla 2017/155 (faktúra vystavená žalobcom) 726,76 eur neprimerané náklady za náhradné vozidlo - 259,20 eur odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla - 37,79 eur spolu priznané 428,77 eur.
11. Z písomného vyjadrenia likvidátora k PU 8005435843 zo dňa 30.7.2019, doloženého žalovaným v spore, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný pri posudzovaní oprávnenosti uplatneného nároku poškodeného vychádzal z faktúry vystavenej autoservisom vykonávajúcim opravu motorového vozidla, resp. z položky NH vyúčtovaných za opravu. Žalovaný dospel k záveru, že z NH vyplýva doba (konkrétne 3 dni), ktorá bola nevyhnutá na opravu poškodeného motorového vozidla a prirátaním dní víkendu a sviatkov má za to, že 9 dní priznaných žalovaným je dôvodných, priznaná suma 466,56 eur za 9 dní prenájmu. Súd ďalej zistil, že žalovaný upravil výpočet najazdených kilometrov za 9 dní (602 km) a z uvedeného údaju určil prevádzkové náklady počas doby prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 37,79 eur, ktoré predstavujú náklady poškodeného, ktoré mu vznikli bežným užívaním motorového vozidla v prevádzke. Z faktúry č. 920170884 (prvá strana) doloženej žalovaným súd zistil, že autoservis, ktorý opravoval poškodené motorové vozidlo dňa 25.7.2017 dodal tovar, poskytol služby k č. zákazky HD000267 a vyúčtoval si cenu za vykonanú opravu (zahŕňa poskytnuté náhradné diely, iný materiál spotrebovaný pri oprave, cenu za čas vykonávania opravy, reálny čas vykonávania opravy). Zo zákazkového listu, č. zákazky HD000267 vyplýva, že poškodený odovzdal poškodené motorové vozidlo na opravu dňa 6.7.2017 o 10:24 hod. autoservisu 3H AUTO s.r.o., IČO: 36 207 241, prevádzka Južná
trieda 78, Košice. Zároveň bol upovedomený o tom, že predpokladaný termín dokončenia opravy je 16.7.2017 o 17:00 hod. a predpokladaná cena za opravu bude vo výške 2.000,00 eur.
12. Súd prvej inštancie ďalej zistil zo zmluvy o postúpení pohľadávky, že postupcom je poškodený X. Š. a postupníkom je žalobca - spoločnosť HELP CAR s.r.o., IČO: 46 186 298. Predmetnou zmluvou mal súd prvej inštancie za preukázané, že postupca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 259,20 eur (rozdiel medzi výškou vyplateného poistného plnenia a skutočnou výškou škody vzniknutou v dôsledku zapožičania a úhrady nákladov náhradného vozidla), ktorú postupuje dňom podpisu zmluvy postupníkovi spolu s príslušenstvom a všetkými právami. Súd prvej inštancie zo zmluvy o postúpení pohľadávky zistil, že dňa 9.6.2019 postupca uhradil na účet žalobcu sumu vo výške 259,20 eur (z faktúry č. 2017/155) ako aj to, že postúpenie pohľadávky bolo odplatné.
13. Súd prvej inštancie pri právnom hodnotení uplatnenej pohľadávky najprv posudzoval žalovaným vznesenú námietku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na podanie tejto žaloby. Uviedol, že každý právny úkon musí byť urobený v súlade s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
14. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 524 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Toto postúpenie pohľadávky je postupca bez zbytočného odkladu povinný oznámiť dlžníkovi v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka.
15. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami je sporné to, či poškodený X. Š.Ý. postúpil platne predmetnú pohľadávku 259,20 eur s príslušenstvom na žalobcu a teda, či je žalobca ako postupník v spore vecne aktívne legitimovaný. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov možno postúpiť každú pohľadávku, ktorá je určitá a existujúca, voči konkrétnemu dlžníkovi. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.6.2019 medzi poškodeným X. Š. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je platná, pretože z nej jasne vyplýva ako postúpená pohľadávka vznikla, v akej výške je táto pohľadávka, kto je veriteľ a kto je dlžník. Preto súd prvej inštancie túto zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platnú. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný mal vedomosť o tomto postúpení pohľadávky, pretože to vyplýva aj zo žalobcom doložených a žalovaným nepopretých dôkazov a to, že nárok na náhradu škody titulom prenájmu náhradného motorového vozidla uplatňoval u žalovaného priamo žalobca ako postupník. Žalovaný následne v časti 428,77 eur predmetnú pohľadávku žalobcovi uhradil, to znamená, že žalovaný uznal pohľadávku žalobcu. Sporná zostala teda iba výška tejto pohľadávky.
16. Súd prvej inštancie spornú otázku medzi stranami sporu o dobe používania náhradného motorového vozidla poškodeným a dôvody krátenia uplatneného nároku za 14 dní používania náhradného vozidla posudzoval podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu a výšku skutočnej škody. Ďalej súd prvej inštancie posudzoval základ predmetného vzťahu podľa ustanovení §§ 788, 790, 822 Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve, o poistení majetku a o poistení zodpovednosti za škodu, ďalej podľa ustanovenia § 1, § 4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ďalej podľa ustanovení § 559 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zánik dlhu splnením a podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje miesto plnenia.
17. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že poškodenému vznikla škoda v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil vinník, poistenec žalovaného. Jednou zo zložiek škody, ktorá poškodenému vznikla, bola aj náhrada za použitie náhradného vozidla na nevyhnutný čas počas vykonávania opráv poškodeného motorového vozidla. Súd mal preukázané, že poškodený odovzdal poškodené motorové vozidlo dňa 6.7.2017 do autoservisu, ktorý vzhľadom na rozsah poškodenia stanovil predpokladaný dátum ukončenia opráv na deň 16.7.2017 (celkovo 10 dní). Súd prvej inštancie mal preukázané, že opravené motorové vozidlo bolo poškodenému autoservisom odovzdané dňa 25.7.2017 z faktúry č. 920170884 (pričom aj zo zákazkového listu vyplýva doba opravy dlhšia ako plnil žalovaný, od 6.7.-16.7.2017, t.j. 10 dní) a teda poškodený vlastné motorové vozidlo nemal možnosť užívať počas obdobia 20 dní, vrátane 6.7.2017 a 25.7.2017. Súd z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že poškodený požiadal žalobcu o poskytnutie náhradného vozidla a používal ho od 6.7.2017 do 20.7.2017, teda celkovo 14 dní.
18. Súd prvej inštancie považoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že poškodený X. Š. nevedel ovplyvniť dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Preto poškodenému vznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody po dobu prenájmu náhradného motorového vozidla 14 dní. Počas tejto doby vznikli poškodenému prevádzkové náklady, ktoré vznikajú bežným užívaním motorového vozidla v cestnej komunikácii a tie by poškodenému vznikli aj pri užívaní vlastného motorového vozidla. Preto nárok poškodeného v tejto časti nákladov nie je dôvodný a súd prvej inštancie preto čiastočne krátil žalobcom uplatnený nárok z uplatnených 259,20 eur na 238,20 eur. Súd prvej inštancie preto nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovaného, že krátenie uplatneného nároku žalobcu len o 21,- eur je neprimerané. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nevysvetlil krátenie poistného plnenia, ktoré adresoval žalobcovi. Toto oznámenie krátenia poistného plnenia je vágne, nie je dostatočne vysvetlené tak, aby bolo pochopené aj stranou, ktorej je adresované.
19. Súd prvej inštancie preto dospel k uzáveru, že žaloba je dôvodná do výšky 238,20 eur, preto v tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšnej 21,- eur žalobu zamietol, pretože v tomto rozsahu ide o náklady súvisiace s prevádzkou motorového vozidla, ktoré by poškodenému vznikli aj bez poistnej udalosti za súdom vyčíslených 5 dní prenájmu.
20. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore prevažne úspešný a neúspešný iba v nepatrnej časti, súd priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti I. výroku a proti III. výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že odvolanie podáva z toho dôvodu, že
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
22. Žalovaný uviedol, že nepriznal žalobcovi náhradu škody 259,20 eur, ktorá je predmetom tohto sporu. Táto suma pozostáva z neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo za 5 dní prenájmu. Žalovaný uviedol, že pri likvidovaní predmetnej škodovej udalosti a úhrade nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla postupoval podľa Zákona č. 381/2001 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a uhradil poškodenému skutočnú škodu 428,77 eur za 9 dní nájmu, pretože túto dobu považoval za účelnú a primeranú pre potrebu vykonania opravy poškodeného motorového vozidla. Súd prvej inštancie však uviedol, že nárok, ktorý u žalovaného uplatnil právny predchodca žalobcu je reálny za ním uplatnenú náhradu škody v rozsahu 14 dní. Teda o ďalších 5 dní, ktoré však žalovaný neuznal. Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení rozsudku konštatoval, že autoservis stanovil dobu opravy poškodeného motorového vozidla na 10 dní a následne to bolo 20 dní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016 sp. zn. 3MCdo 3/2015, podľa ktorého „škoda spočívajúca v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla sa uhrádza len v rozsahu, v akom náklady na nájom náhradnej veci boli vynaložené nutne a účelne. Tento rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach, skutočná škoda je limitovaná účelne vynaloženou čiastkou a automaticky sa nerovná uhradeným nákladom za prenájom vozidla“.
23. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že pri posudzovaní účelnosti nákladov je potrebné zohľadniť časové aj cenové hľadisko a dôkazné bremeno o tom zaťažuje žalobcu ako poškodeného a v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože celková doba nájmu náhradného vozidla nie je automaticky primeranou dobou nájmu. Žalovaný uviedol, že priznal 9 dní doby prenájmu náhradného vozidla ako primeranú dĺžku nevyhnutnej doby opravy a tento spôsob výpočtu žalovaný riadne zdôvodnil, bol vypracovaný odborným likvidátorom poistných udalostí Mgr. T. X. dňa 30.7.2019. Pri výpočte primeranej doby nájmu vychádzal žalovaný z celkového počtu normohodín, teda množstva práce podľa
faktúry servisu, ktorý opravu vykonal. Pri výpočte 10,9 NH/8 hod. x koeficient 1,5 predstavuje čas nevyhnutný na opravu 2,04 dňa, t.j. zaokrúhlene 3 dni. Žalovaný prirátal navyše 1 deň za obhliadku, 2 dni víkend, 1 deň štátny sviatok, 1 deň za vystavenie faktúry a 1 deň za prevzatie motorového vozidla. Správnosť postupu pri výpočte žalovaného potvrdzuje aj Zákazkový list č. HD000267 servisu, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla, kde predbežná doba opravy bola stanovená na 10 dní (od 6.7.2017 do 16.7.2017 o 17.00 hod.). Následná zmena doby opravy (oprava vykonaná dňa 25.7.2017) nebola žalobcom žiadnym spôsobom zdôvodnená.
24. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ je doba opravy v servise dlhšia ako oprava rovnakého druhu realizovaná v inom servise, nenesie žalovaný za túto dobu naviac zodpovednosť. Ak oprava vozidla z dôvodu nekompetentného postupu servisu trvá dlhšie, nemôže to ísť na ťarchu škodcu, resp. žalovaného ako poisťovne škodcu. Autoservis v prejednávanom spore nevykonal opravu motorového vozidla v primeranej dobe a preto doba prenájmu náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu ako 9 dní nemôže byť považovaná za účelnú na nevyhnutne vynaloženú. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie realizácie opravy poškodeného motorového vozidla nad 9 dní, ktoré žalovaný uznal. Žalobca nepreukázal, že oprava musela trvať 20 dní. Preto neobstojí konštatovanie súdu prvej inštancie, že ak poškodený nemal možnosť vlastné motorové vozidlo užívať počas obdobia 20 dní, že mu za toto obdobie patrí náhrada škody za užívanie náhradného motorového vozidla.
25. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.6.2019 je platná a účinná, súd sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného týkajúcou sa údajnej úhrady 269,99 eur predstavujúcej odplatu za nájom náhradného vozidla, ktorú mal podľa tvrdenia žalobcu poškodený uhradiť vkladom hotovosti na účet žalobcu dňa 9.6.2019. Z tohto potvrdenia nie je zrejmé kto tento vklad finančných prostriedkov vykonal. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania dopytom v ČSOB a.s., ktorým by malo byť ozrejmené, či žalobca dňa 9.6.2019 vykonal vklad 269,99 eur v hotovosti v prospech účtu poškodeného. Súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie žalobcu, že platba 269,99 eur bola pripísaná na účet poškodeného a bola uhradená žalobcom. Preto, ak žalobca predmetnú sumu neuhradil poškodenému, nemohla žalobcovi vzniknúť škoda, pretože jeho majetok sa o sumu 269,99 eur nezmenšil. To znamená, že neexistuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, ktorým by a ozrejmili okolnosti rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu a to overenie pravosti podpisu právneho predchodcu žalobcu X. Š. na dokumentoch, ktoré sú založené v spise v porovnaní s originálmi týchto dokumentov, pretože z dôkazov je zjavné, že je odlišný podpis poškodeného uvedený na zmluve o postúpení pohľadávky v porovnaní so všetkými ostatnými podpismi poškodeného, ktoré predložil žalobca v tomto spore, teda splnomocnenie z 6.7.2017, žiadosť poškodeného o náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla z 6.7.2017, čestné prehlásenie z 6.7.2017, vyjadrenie k dôvodu započítania z 6.7.2017 a Zmluva o nájme náhradného vozidla z 6.7.2017. Bez vykonania týchto dôkazov považuje žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny, nepresvedčivý a nedostatočne odôvodnený. Tým bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.
26. Žalovaný podal odvolanie aj proti III. výroku o náhrade trov konania a nepovažoval za správne, ak súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, aj keď mal žalobca v konaní úspech len čiastočný. Je nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie, že neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti a preto má nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Žalovaný uviedol, že žalobca bol úspešný o zaplatenie 238,20 eur, teda 91,90 % a neúspešný bol v sume 21,- eur, t.j. 8,10 %. Žalobca tak môže mať nárok na náhradu trov konania iba 83,80 %. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, alebo aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom aj s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok je vecne správny, neobsahuje žiadne vady vytýkané žalovaným a preto žalobca navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. K jednotlivým námietkam žalovaného v odvolaní žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu a nutnosti realizácie opravy motorového vozidla a následnej dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla nad 9 dní, teda, že oprava poškodeného vozidla v celkovej
dĺžke 20 dní nebola objektívne nutná. Žalobca uviedol, že žalovaný v konaní na súde prvej inštancie ani v odvolaní nenavrhol súdu žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali neúčelnosť požičania náhradného vozidla počas celej dĺžky 20 dní. Žalovaný tak nedôvodne vyzýval žalobcu na predloženie originálov zmluvy o postúpení pohľadávky, lebo žalovaný sa domnieva, že podpis poškodeného na tejto zmluve je zjavne odlišný od ostatných podpisov poškodeného. Taktiež žalovaný nedôvodne navrhoval, aby si súd vyžiadal z ČSOB a.s. oznámenie, či žalobca vykonal vklad sumy odplaty za postúpenie pohľadávky v prospech účtu poškodeného X. Š.. Žalobca je toho názoru, že zo strany žalovaného ide o ničím nepodložený, účelový a subjektívny postoj s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných a zákonných povinností. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 151 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak strana sporu poprie skutkové tvrdenia, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je jej popretie tvrdení druhej strany neúčinné. Preto, aby bolo popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného účinné, je potrebné, aby popierajúca strana výslovne poprela skutkové tvrdenia a zároveň uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a to kvalifikovanou formou. Žalovaný takto v konaní nepostupoval. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 4 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel, podľa ktorého poisťovateľ má pri uplatňovaní nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila, preto poškodený môže priamo od poisťovateľa požadovať na súde, alebo mimo neho náhradu škody, ktorá mu vznikla, je to najvyššia forma ochrany poškodeného. Poškodený preto nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu. Škodcu môže obísť a domáhať sa žalobou priamo náhrady škody voči poisťovateľovi. Žalobca je však povinný preukázať svoj nárok, teda všetko to, čo by inak bolo povinnosťou poisteného a to preukázať škodu, preukázať vznik poistnej udalosti, príčinnú súvislosť medzi škodou a poistnou udalosťou a preukázať, že v čase vzniku škody trval poistný vzťah. Žalobca toto preukázal a predložil súdu celú dokumentáciu týkajúcu sa likvidácie poistnej udalosti.
28. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu a tvrdeniu žalovaného, že suma 296,99 eur vložená na účet poškodeného nepreukazuje vklad tejto sumy zo strany žalobcu, uviedol, že považuje to za nedôvodné tvrdenie, pretože predložený výpis preukazuje vklad sumy 296,99 eur na účet poškodeného. Žalobca ďalej poukázal na to, že opravu predmetného poškodeného vozidla Hyundai vykonával autorizovaný servis zn. Hyundai, ako servis žalovaného. Preto žalovaný nesprávne len na základe subjektívneho pohľadu na počet prejazdených kilometrov náhradným vozidlom dospel k záveru, že poškodený užíval motorové vozidlo nad potrebný rozsah. Nie je objektívne možné jednoznačne určiť počet dní prenájmu vozidla podľa počtu prejazdených kilometrov na vozidle. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
29. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii, ktorú uviedol v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.
30. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že opätovne uvádza to, čo uviedol vo vyjadrení k odvolaniu, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o neúčelnosti požičania náhradného vozidla v konaní na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní nenavrhol súdu žiadne dôkazné prostriedky na toto svoje tvrdenie, ide o ničím nepodložený a subjektívny postoj žalovaného, ak navrhuje, aby súd vykonával dopyt vo vzťahu k ČSOB, a.s., aby oznámila, či žalobca vykonal vklad sumy odplaty za postúpenie pohľadávky v prospech účtu poškodeného. Žalovaný nepoprel kvalifikovane tvrdenia žalobcu, žalobca svoj nárok dostatočne preukázal, predložil súdu prvej inštancie celú dokumentáciu týkajúcu sa likvidácie poistnej udalosti. Prenájom náhradného motorového vozidla bol účelný, pretože práve poskytnutím náhradného vozidla poškodený odvracal následky, ktoré mu boli spôsobené dopravnou nehodou, pretože nebolo objektívne možné, aby používal svoje vlastné motorové vozidlo v období od 6.7.2017 do 20.7.2020 kedy bolo poškodené vozidlo v oprave, preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
32. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
33. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f), h), e), d), b) CSP. Odvolací súd je toho názoru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené a nie sú preukázané.
34. Odvolací súd posúdil dôvodnosť tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, zisťoval, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a to aj s prihliadnutím na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú námietku strany sporu alebo argument, ale musí dať odpoveď iba na tie sporné otázky, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Ústavný súd SR II. ÚS 78/2005).
35. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, že súd presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a odôvodnenie rozsudku spĺňa kritéria vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP a zodpovedá kritériám vyšších súdnych autorít pre také odôvodnenie rozhodnutia, aby bolo zrozumiteľné a presvedčivé. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 220 ods. 2 CSP.
36. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
37. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
38. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil v rozsahu 428,77 eur.
40. Právny predchodca žalobcu ako poškodený - X. Š. si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody 725,76 eur z povinného zmluvného poistenia, ktorá mu vznikla na motorovom vozidle Hyundai i40, EČV: W. a to na základe faktúry č. 2017/155 z 20.7.2017 na sumu 725,76 eur za zapožičanie náhradného vozidla od 6.7.2017 do 20.7.2017, t.j. 14 dní, sadzba na deň 54,- eur bez DPH. Túto faktúru X. Š. vystavil žalobca ako prenajímateľ náhradného motorového vozidla na základe Zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla zo 6.7.2017 (č.l. 8 spisu). Tento prenájom náhradného motorového vozidla vyplynul z poistnej udalosti, ktorá nastala dňa 3.7.2017, pri ktorej došlo k poškodeniu hore uvedeného motorového vozidla vo vlastníctve X. Š. ako poškodeného. Z tejto zmluvy o poskytnutí náhradného motorového vozidla vyplýva, že v zmluve bola dohodnutá doba nájmu náhradného motorového vozidla Hyundai i40 po dobu od 6.7.2017 do 20.7.2017, teda 14 dní. Počas používania tohto náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného X. Š.V. servis 3H AUTO s.r.o. Košice vyfakturoval X. Š. faktúrou č. 920170884 z 25.7.2017 cenu za opravu pri dopravnej nehode poškodeného motorového vozidla Hyundai i40 vo výške 3.550,02 eur. Z tejto faktúry vyplýva, že dátum poskytnutia služby, teda oprava bola uskutočnená - ukončená 25.7.2017.
41. Žalovaný v odvolaní aj v konaní na súde prvej inštancie tvrdil, že priznal žalobcovi náhradu škody za vzniknuté náklady za prenájom náhradného motorového vozidla za 9 dní v sume 428,77 eur namiesto vyfakturovanej ceny za užívanie náhradného motorového vozidla vo výške 725,76 eur. Krátenie o 5 dní prenájmu motorového vozidla žalovaný odôvodnil tým, že vychádzal z vyjadrenia likvidátora L. T. (č.l. 6 spisu). Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že žalovaný oznamuje žalobcovi, ktorému poškodený X. Š. postúpil predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.6.2019, že dňa 10.5.2019 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti (teda ukončenie poistnej udalosti bolo od vzniku poistnej udalosti dňa 3.7.2017, skoro po 2 rokoch). Likvidátor uviedol, že „z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla 14 dní bolo priznaných 9 dní. Priznané skutočné náklady na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy vlastného motorového vozidla vo výške 428,77 eur“. Žalovaný teda nepriznal náklady na zapožičanie motorového vozidla za 5 dní. Na druhej strane oznámenia v tomto poistnom plnení likvidátor poistnej udalosti uviedol, že od uplatnenej sumy nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla 725,76 eur odpočíta neprimerané náklady na náhradné vozidlo 259,20 eur. Túto sumu však žalovaný v tomto oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti nijako nezdôvodnil. Teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, prečo krátil uplatnenú poistnú sumu 726,76 eur o 259,20 eur, ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní. Ani v priebehu konania žalovaný toto krátenie bližšie neodôvodnil, v priebehu celého konania aj na pojednávaní dňa 25.1.2022 žalovaný odôvodňoval toto krátenie iba tak, že opätovne poukázal na výpočet tohto krátenia vykonaný likvidátorom.
42. Odvolací súd zistil, že poškodené motorové vozidlo Hyundai i40 bolo opravené v autoservise 3H AUTO, s.r.o., Lesnícka 3, Košice dňa 25.7.2017 ako to vyplýva z faktúry č. 920170884, ktorou bola X. Š. vyfakturovaná cena za opravu jeho poškodeného motorového vozidla 3.550,02 eur. Zo zákazkového listu v autoservise 3H AUTO s.r.o. (č.l. 40 spisu) vyplýva, že zákazka bola prijatá, teda poškodené motorové vozidlo na opravu 6.7.2017 s predbežným termínom opravy 16.7.2017. Oprava teda mala trvať 10 dní. Auto bolo v oprave v skutočnosti od 6.7.2017 do 25.7.2017, teda po dobu 19 dní, ako to vyplýva z faktúry, ktorou bola X. Š. zo strany 3H AUTO s.r.o. vyfakturovaná cena opravy za poškodené motorové vozidlo faktúrou zo dňa 25.7.2017 na 3.550,02 eur. Žalovaný si uplatnil náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla od 6.7.2017 do 20.7.2017, teda za 14 dní.
43. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného ani v konaní na súde prvej inštancie dňa 25.1.2022, že podstatné pre určenie primeranej dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je to, na akú dobu bola dohodnutá doba prenájmu náhradného motorového vozidla. Pri prenájme náhradného motorového vozidla nie je možné predpokladať dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Ak v zmluve o prenájme náhradného motorového vozidla bola doba prenájmu dohodnutá od 6.7.2017 do 20.7.2017, neznamená to, že žalobca nemá nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla za dlhšiu dobu, ak preukáže, že oprava poškodeného motorového vozidla trvala dlhšie ako bolo uvedené v zmluve o prenájme motorového vozidla.
44. Odvolací súd ďalej udáva, že ak k poistnej udalosti - poškodeniu motorového vozidla X. Š. došlo 3.7.2017, dňa 6.7.2017 bolo dané do opravy autoopravovne 3H AUTO s.r.o. Košice, čo vyplýva zo zákazkového listu zo dňa 6.7.2017 (č.l. 40). Ak na zákazkovom liste bol uvedený predbežný termín opravy motorového vozidla 16.7.2017, nemožno považovať v tomto zákazkovom liste uvedenú predpokladanú dobu opravy za určujúcu pre určenie počtu dní, za ktoré má poškodený objektívne nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. V konaní z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že skutočná doba opravy poškodeného motorového vozidla bola od 6.7.2017 do vystavenia faktúry 25.7.2017 tak ako to uviedol žalobca, pretože žalovaný toto jeho tvrdenie nevyvrátil žiadnymi dôkazmi. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že táto doba opravy 19 dní bola neprimeraná v porovnaní s ostatnými servismi a preto na pojednávaní dňa 25.1.2022 navrhol, aby súd prvej inštancie vykonal dopyt na ostatné servisy o primeranej dobe trvania opravy. Odvolací súd nepovažuje tento návrh na dokazovanie za účelový pre rozhodnutie v tomto spore. Súd prvej inštancie preto správne tento dôkaz v konaní nevykonal.
45. Odvolací súd k tomuto návrhu žalovaného na dopyt súdu na iné servisy udáva, že samotnému žalovanému nič nebránilo, aby takýto dôkaz obstaral sám ako dôkaz, ktorý má potvrdiť jeho tvrdenie o neprimeranej dobe trvania opravy motorového vozidla a následného prenájmu náhradného motorového vozidla, pretože sám žalovaný ako poisťovňa môže objektívne disponovať takýmito dôkazmi a to z iných poistných udalostí, ktoré žalovaný šetrí v rámci svojej podnikateľskej činnosti v poistných vzťahoch.
Preto odvolací súd je toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že v iných autoservisoch je doba opravy motorového vozidla kratšia v porovnaní s opravou predmetného motorového vozidla v autoservise 3H AUTO s.r.o. Treba uviesť, že autoservis 3H AUTO s.r.o. je autorizovaným servisom, ktorý je zároveň predajcom motorových vozidiel zn. Hyundai. Odvolací súd ďalej udáva, že doba opravy konkrétneho motorového vozidla je závislá od konkrétnych okolností, od konkrétneho poškodenia motorového vozidla, od toho aké náhradné diely na opravu je potrebné zabezpečiť, či tieto náhradné diely má autoservis na sklade alebo či ich musí objednať a toto je tak individuálne, že nemožno to porovnávať s opravami motorových vozidiel zn. Hyundai v iných servisoch, ak rozsah poškodenia každého motorového vozidla je individuálny a teda je individuálna aj dĺžka opravy každého poškodeného motorového vozidla.
46. Ani ďalší dôkaz navrhnutý žalovaným v konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní a to vykonanie dopytu v ČSOB a.s., aby súdu oznámili, či žalobca dňa 9.6.2019 vykonal vklad sumy 269,99 eur v hotovosti v prospech účtu poškodeného X. Š., pretože v opačnom prípade, ak túto sumu tam nevložil on, nevznikla mu žiadna škoda aj pretože jeho majetok sa nezmenšil o sumu 269,99 eur.
47. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalovaného udáva, že vzájomný vzťah medzi poškodeným X. Š. a žalobcom, ktorý prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo je samostatným vzťahom zo Zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla uzatvorenej 6.7.2017 (č.l. 8 spisu). Úhrada 269,99 eur, ak by aj nebola uhradená, nemá za následok zánik poistného plnenia zo strany žalovaného ako poisťovne. Tieto náklady na prenájom náhradného vozidla, poškodenému vznikli nezávisle od toho, kedy ich poškodenému uhradil žalobca, ktorému poškodený ako postupca postúpil túto pohľadávku, prípadne kedy ich ešte v budúcnosti uhradí žalobca poškodenému. Poškodený má vo vzťahu k poisťovni povinnosť preukázať, že náklady na predmetné motorové vozidlo mu vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou. Toto žalobca preukázal. Takéto preukazovanie je základným princípom poistenia a to aby poškodený mal istotu, že to či poškodený žalobcovi uhradil sumu 269,99 eur pred, alebo po uplatnení si tejto škody u žalovaného, nemá vplyv na povinnosť žalovaného na plnenie z povinného zmluvného poistenia. To isté sa vzťahuje aj na odplatu za postúpenie pohľadávky, ak poškodený X. Š.O.Q. postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky z 10.6.2019. Úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky nie je podstatnou náležitosťou pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, je to zmluvný typ, ktorý neuskutočnením odplaty podľa zmluvy nerobí samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky neplatnou. Preto žalobca predložením tejto zmluvy o postúpení pohľadávky ako postupník preukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie tejto pohľadávky poškodeného X. Š. voči žalovanému ako poisťovateľovi.
48. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj ďalšiu časť neuhradenej náhrady škody za prenájom náhradného motorového vozidla 238,20 eur.
49. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.
50. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní o náhrade trov konania. Žalobca si uplatnil v konaní peňažnú pohľadávku 259,20 eur a bol úspešný o 238,20 eur a neúspešný o 21,- eur, teda v nepatrenej časti 12 %. Preto súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z toho, že žalobca bol neúspešný v spore v nepatrnej časti, preto mu priznal náhradu trov konania v plnej výške podľa § 255 ods. 1 CSP.
51. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).