Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/676/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporkyni: C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.-E., P. XXX/XX, o zaplatenie 543,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. novembra 2014 č. k. -45 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 559 ods. 2, § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 19. 12. 2005 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa, a to spoločnosťou Home Credit Slovakia a odporkyňou uzavretá Úverová zmluva č. 3512225370, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa požičal odporkyni sumu vo výške 13.750,- Sk (456,41 eura). Predmetnú sumu sa odporkyňa zaviazala uhradiť v pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške 606,- Sk (18,25 eura) s tým, že dátum prvej splátky bol 20. 06. 2006 a konečná výška úveru bola 21.816,- Sk (724,41 eura). Zo splátkového kalendára odporkyne bolo zistené, že odporkyňa z predmetnej sumy uhradila splátky vo výške 140,81 eura. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bolo zistené, že odporkyňa predmetnú dohodu uzavrela dňa 28. 06. 2010, na základe ktorej uznala záväzok vo výške 608,29 eura spolu s nákladmi na inkasné konanie vo výške 82,98 eura. Forma splatenia záväzku v dohode nebola uzavretá. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 09. 2008 právny predchodca navrhovateľa Home Credit Slovakia postúpil predmetnú pohľadávku na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa bolo zistené, že právny predchodca navrhovateľa predmetnú pohľadávku zosplatnil, pričom splatnosť úveru bola stanovená ku dňu 27. 12. 2006. Po zospaltnení odporkyňa uhradila sumu vo výške 20,12 eura a to dňa 22. 10. 2010 vo výške 10 eur a dňa 08. 11. 2010 ďalších 10 eur. Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporkyňou, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorá nemá postavenie podnikateľa a nemohla ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok. Bezpochyby ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred

určený žalobcom v postavení dodávateľa bez toho, aby žalovaný v postavení objednávateľa mal možnosť ju ovplyvniť. Zo samotného obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy vo výške 543,24 eura, na základe zmluvy o úvere, pričom odporkyňa mala predmetný úver splácať v 36 mesačných splátkach, splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá a podľa zmluvy predmetný záväzok bol splatný dňa 27. 12. 2006. Súd mal za to, že navrhovateľovi začala plynúť trojročná premlčacia doba nasledujúcim dňom po lehote splatnosti celého dlhu, a to od 28. 12. 2006 a od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba a to trojročná, pričom navrhovateľ svoj návrh na súd podal až dňa 23. 10. 2012, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby (28. 12. 2009). Súd, vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporkyni z dôvodu premlčania nároku, na ktoré súd prihliadol, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Čo sa týka platnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, uzavretej na formulári vyhotovenom navrhovateľom, ktorého obsah odporkyňa nemohla ovplyvniť, nakoľko navrhovateľ mal znenie vyhlásenia o uznaní záväzku vopred pripravené, mal za to, že takéto konanie je konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácií a pod nátlakom dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď odporkyňa zrejme nemala vôbec vedomosť a ani takú vôľu takéto vyhlásenia učiniť, čiže úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporkyne ako spotrebiteľa, čo súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 vyššie cit. zák. ustanovenia, pričom takéto konanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vychádzajúc z tohto názoru, na strane navrhovateľa nedošlo k predĺženiu premlčacej doby, nakoľko predmetná pohľadávka sa stala premlčanou dňa 28. 12. 2009, pričom k uplatneniu pohľadávky na súde došlo až 23. 10. 2012, pričom je pravdou, že odporkyňa uhradila dve splátky a to dňa 22. 10. 2010 a 08. 11. 2010 a k uhradeniu splátok došlo následne po tom, čo uznala premlčaný dlh, avšak uhradenie splátok neobnovilo plynutie novej premlčacej doby, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej v tomto konaní nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhovateľ, na ktorého bola predmetná pohľadávka postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 09. 2008 nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho konania, a keďže odporkyňa predmetnú pohľadávku, čo do dôvodu a výšky uznávala, poskytol jej navrhovateľ ešte možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a dňa 28. 06. 2010 s odporkyňou uzatvoril dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Odporkyňa dohodu opakovane hrubo porušovala tým, že nesplácala záväzok pravidelnými mesačnými splátkami v zmysle dohody a uhradila len 2-krát po 10 eur. Vzhľadom k uvedenému bol navrhovateľ nútený uplatniť si svoj nárok na súde. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporkyne, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Uviedol tiež, že v súvislosti s posudzovaním premlčania je na uvedený záväzkový vzťah potrebné aplikovať všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorou stanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani ustanovením, ktoré by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ani žiadnym spôsobom neznevýhodňuje spotrebiteľa. Súd 1. stupňa v rozhodnutí ustálil, že záväzok bol splatný dňa 27. 12. 2006. Pri aplikácii štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka by v danom prípade bolo nesporné, že v čase uznania dlh odporkyne nebol premlčaný a v danom prípade nastali účinky ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, teda, že záväzok uznaný odporkyňou, čo do právneho dôvodu a výšky, v čase uznania trval a odo dňa uznania dlhu zo strany odporkyne začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Vzhľadom k uvedenému nemožno mať pochybnosti o platnosti uznania predmetného záväzku odporkyňou, lebo je v súlade s dobrými mravmi. Odporkyňa po tom, ako sa oboznámila s obsahom dohody, svojim podpisom existujúci záväzok uznala. Konanie odporkyne nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, respektíve je absurdné, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. S poukazom na uvedené zastáva názor, že dlh v čase uznania nebol premlčaný.

Uviedol, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a účelom ochrany spotrebiteľa v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. V ďalšej časti odvolania poukázal na rozhodnutia krajských súdov a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovie, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania na súde 1. stupňa, ako aj v odvolacom konaní, pričom trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania predstavujú sumu 53,89 eura s DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ním proti odporkyni domáhal vydania rozsudku, ktorým by jej súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 543,24 eura spolu s úrokom z omeškania v sume 143,22 eura, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 369,82 eura za čas od 09. 11. 2010 do zaplatenia a trov konania. V žalobnom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 19. 12. 2005 uzavrel postupca s odporkyňou zmluvu, na základe ktorej boli odporkyni poskytnuté peňažné prostriedky, pričom odporkyňa nedodržala dohodnuté splátky, preto postupca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 27. 12. 2006. Odporkyňa uznala uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Predmetná pohľadávka prešla na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 09. 2008.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa sa zaoberal námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a preskúmal ho len z týchto dôvodov. K námietkam navrhovateľa odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa ohľadne splatnosti pohľadávky dňa 27. 12. 2006, čo uvádzal sám navrhovateľ v návrhu, ako aj s tým, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a vzhľadom k námietke premlčania, vznesenej odporkyňou, je potrebné na daný vzťah aplikovať trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. Čo sa týka ďalšieho odvolacieho dôvodu, a to posúdenie uznania dlhu, k tomu odvolací súd dodáva nasledovné: Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporkyňou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany navrhovateľa k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe. Dohoda je nazvaná ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, aj keď v skutočnosti išlo len o uznanie dlhu, pretože časť formulára - forma splatenia záväzku nie je vôbec vyplnená, v dohode sa neuvádza výška splátky ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach, a teda navrhovateľ sa pod zámienkou uzavretia dohody o splátkovom kalendári snaží dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. O tom svedčí aj umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do časti forma splatenia záväzku, ktorá fakticky nebola uzavretá, pretože je vyčiarknutá, avšak obsahuje dojednanie, podľa ktorého dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto časť teda nie je umiestnená v časti uznanie záväzku, kde by sa takéto umiestnenie dalo očakávať a kde by sa predpokladalo, ale skryté do časti

- dohoda o uzavretí splátkového kalendára, ktorá fakticky nebola uzavretá. Uvedené nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto bola námietka premlčacej doby dôvodne uplatnená a súd prvého stupňa na ňu správne prihliadol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.